Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/8/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. S., nar. XX.XX.XXXX a P. S., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky - Q.. Q. S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 2, O., a otca - Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 1, O., zast.: Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 51 643 359, v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:

I. Súd dočasne zveruje mal. deti K. S., nar. XX.XX.XXXX a P. S., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

II. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. K. S., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX eur mesačne k rukám matky vždy do XX. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/X/XXXX.

III. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. P. S., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. S., nar. XX.XX.XXXX a P. S., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň vždy v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 09:00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí S. je počas školských dní predškolské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú. V prípade choroby alebo ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v predškolskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky. Matka j e p o v i n n á mal. deti K. a P. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi.

V. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 11.01.2022 doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2022 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. a P. na čas do rozvodu manželstva. Toto konanie je na tunajšom súde vedné pod sp. zn. .

1.1. V tomto návrhu matky je zároveň obsiahnutý aj jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha: 1) zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, 2) uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého K. sumou 500,- eur mesačne a na maloletého P. sumou 500,- eur mesačne, 3) upravenia styku otca s deťmi každý druhý týždeň jeden deň po škôlke a každý druhý týždeň jeden deň cez víkend (obe v ten istý týždeň), no následne so stúpajúcim vekom a pocitmi detí je ochotná sa prispôsobiť a dohodnúť sa. Uznesením č. k. -10 zo dňa 13.01.2022 súd vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že po prvý krát podala na Okresný súd Bratislava III návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v máji roku 2020, no po dvoch mesiacoch od podania návrhu sa k manželovi vrátila, pretože sľúbil nápravu a mal snahu zlepšiť ich vzťah. Následne sa matka rozhodla po opätovných nezhodách opustiť spoločnú domácnosť vo februári 2021, pričom jej nový návrh bol postúpený tunajšiemu súdu. Opäť však matka uverila sľubom manžela, navštevovaniu mentorky a psychológa a na skúšku sa rozhodli prenajať si byt v V.. Zároveň sa dohodli, že ak nastane medzi nimi hádka, tak manžel z bytu odíde, aby sa situácia ukľudnila. Uvedený pokojný stav však trval iba chvíľku. Po čase manžel oznámil, že psychológ a ani mentorka s ním nemá čo riešiť a začali sa vracať problémy. Najčastejšie to bolo manželovo popíjanie, ktoré zdôvodňoval zaťažením a potrebou jeho ventilácie. Strach a problém s alkoholom vyústil na dovolenke na D., ktorej sa zúčastnili ako rodina v polovici septembra XXXX, kedy manžel začal popíjať už v lietadle a následne začalo jeho nepríjemné správanie, urážanie, krik či vyhadzovanie z bytu. Matka v návrhu ďalej opisuje nevhodné správanie sa manžela počas víkendu XX.XX-XX.XX a to, ako našla za nočných stolíkom jeho postele „odpočúvacie zariadenie“ cez ktoré manžel rozprával a ona to v byte začula. Matka po tomto zistení celú noc nespala a mala veľký strach. Otec si následne chcel choré deti zobrať k sebe, no matka mu ich odmietla dať a kvôli jej strachu zavolala na políciu, ktorá oznámila, že musí prísť na okresnú políciu, no to matka neurobila. Počas ďalších dní manžel pil, matke písal nepekné veci na ňu i deti, čo bolo pre matku poslednou kvapkou a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti. Následne sa však otec začal ospravedlňovať, sľuboval nápravu, čo však matka neprijala a začali spoločne navštevovať psychológa V.. H. B..

2.1. Matka ďalej uvádza, že otec párkrát po hádke vytiahol peniaze z účtu aby sa k nim ona nedostala, rýchlo išiel kúpiť kryptomeny aj keď vedel, že sa má z peňazí nasledujúci deň niečo zaplatiť. V súčasnosti, po cca 2,5 mesiacoch od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti matka navštívila rôzne organizácie, aby pochopila čo sa deje, že to nie je v poriadku, no aj napriek tomu chcela dať manželovi ešte jednu šancu. Ten však oznámil, že ju už nebude počúvať výčitky, nebude na ňu čakať rok, že zničila ich rodinu, zobrala deti a on urobí všetko preto, aby aj ona jedného dňa zostala sama bez detí. Pre záchranu vzťahu sa snažila urobiť maximum, aj keď neustále útoky nevedela nechať len tak, a to, že jej prosby, snahy o vysvetlenie nenachádzali pochopenie ani kvôli deťom bolo pre ňu zničujúce.

2.2. Čo sa týka aktuálneho stretávania sa otca s deťmi matka sa snaží vychádzať otcovi v ústrety ale len za jej prítomnosti, pretože deti nie sú zvyknuté byť len s otcom dlhší čas a sú zvyknuté práve kvôli ich nízkemu veku len na matku. Cez noc deti u otca neprespávajú kvôli predchádzajúcim okolnostiam s liekmi a alkoholom otca. Po množstve situácií, ktoré zažila i videla má obavu nechávať deti u otca. Ďalšie situácie odôvodňujúce strach matky odmieta v návrhu rozpisovať, no uviedla, že deti majú otca radi a aj on ich, no nechce aby z nich vyrástli ľudia s rovnakým správaním ako má otec. Starší syn má už teraz zvýšenú agresivitu a maloletý K. chodí aj na terapiu hrou. Matka sa snaží aby sa deti naučili hodnotám a aby vedeli reagovať inak ako hádkami, nadávkami, osočovaním či ubližovaním.

2.3. K nákladom detí matka uvádza, že obaja synovia majú náklady primerané ich veku, t. j. náklady na umelé mlieko, plienky, oblečenie, obuv či stravu. Pred pandémiou navštevovali cvičenia O. a plávanie. K. navštevuje súkromnú škôlku J. O., ale kvôli neistote sa matka bude snažiť nájsť mu štátnu škôlku. Zdravotné problémy s ktorými by mala matka zvýšené výdavky deti nemajú. Maloletý K. absolvoval operáciu oka a má W.s a trpí I. Oficiálny príjem otca ako osobného ochrankára je vo výške približne XXX,- eur, no jeho príjem je podľa návrhu matky oveľa vyšší, nakoľko je konateľom alebo spoločníkom vo viacerých firmách- C. W. s. r. o., Q. E., s. r. o., I. s. r. o., F. W. s. r. o.,, z ktorých má tiež určitý príjem,

podľa jeho vyjadrení cca XX.XXX,- eur. Svoj príjem zložený z rodičovského príspevku a prídavkov na obe deti, matka vyčíslila na XXX,- eur mesačne, s tým, že si aktívne hľadá zamestnanie. Uviedla, že manžel jej dva krát prispel na jej potreby, no tento mesiac už nie. Zatiaľ posiela na každé dieťa XXX,- eur, keďže rovnakú čiastku posiela aj na svoju dcéru. Matka však požaduje viac, lebo väčšinu nákladov bude platiť ona a posielanie peňazí od otca záležalo od jeho nálady a správania sa matky, pričom otec viac krát povedal, že peniaze od neho neuvidia a rodinu majú financovať rodičia matky.

3. Matka mailom zo dňa XX.XX.XXXX potvrdila po výzve súdu, že otec vie o zmene bydliska detí a so zmenou súhlasil, keďže sa k nemu matka odmieta za aktuálnych podmienok vrátiť pre svoju bezpečnosť a vhodnosť prostredia pre detí. Otec dňa 18.01.2022 doručil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie, ktorým oznámil, že matke udelil súhlas na presťahovanie sa spolu s deťmi na adresu: X. 2, O..

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu a s prílohami k nemu pripojenými, ako i so obsahom spisov vedených ohľadne maloletých detí.

5. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na Okresnom súde Bratislava III prebehlo pod sp. zn. konanie, v ktorom súd Uznesením č. k. -8 zo dňa 11.05.2020 zveril maloleté deti do starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu sumou 100,- eur mesačne na každé z detí, pričom matke uložil povinnosť podať si na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Matka však nový návrh po právoplatnosti tohto uznesenia nepodala a preto ho súd uznesením č. k. -21 zo dňa 16.11.2020 zrušil. Následne prebehlo na Okresnom súde Bratislava III ďalšie konanie na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, spis bol postúpený tunajšiemu súdu, ktorý dňa 13.04.2021 uznesením zastavil konanie pre späťvzatie návrhu matkou. V súčasnosti sa pod sp. zn. na tunajšom súde vedie konanie na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom je vytýčený termín pojednávania na : 12. apríla 2022 . Žiadne iné konania nie sú ohľadne maloletých detí nie sú vedené.

6. Dňa 14.01.2022 súd prostredníctvom mailu dopytoval p. O. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, s dopytom na situáciu v rodine s ohľadom na vyjadrenie matky, že danú pracovníčku opakovane kontaktovala. Do dňa vyhotovenia tohto uznesenia však neodpovedala.

7. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej. 8. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

11. Podľa ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 17. Podľa je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

20. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

22. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

23. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa o rodine („ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

25. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

27. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého , neodkladné opatrenia vo veciach výživného , neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého , neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, a opatrenie na zabezpečenie dôkazu . Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

31. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ).

32. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

33. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

34. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletých detí a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom detí a ich rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem detí, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj detí.

35. Súd mal preukázané, že rodičia mal. K. P. sú dosiaľ manželmi, rozvodové konanie v čase rozhodovania neprebieha a rodičia nemajú dosiaľ vysporiadané práva a povinnosti k maloletým deťom formou súdneho rozhodnutia. Obe deti žijú po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti s matkou a vzhľadom na ich nízky vek matka akceptuje stretávanie sa s otcom len za jej prítomnosti. Na tunajšom súde je vedené meritórne konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom bol vytýčený prvý termín pojednávania. 36. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere čo do zverenia maloletých detí do starostlivosti matka. Matka má vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť sa o maloleté deti, ktoré vzhľadom na svoj vek matku potrebujú, sú na ňu prirodzene zvyknuté a otec sa sústavnej starostlivosti o ne nedomáha. 5.3 6.3 7.3 8.3 9.3 10.3 11.3 12.3 13.3 14.3 15.3 16.3 17.3 18.3 19.3 20.3 21.3 22.3 23.3 24.3 25.3

26.3

27.3

28.3

29.3

30.3

31.3

32.3

33.3

34.3

35.3

36.3

37.3

38.3

39.3

37. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté deti, táto časť jej návrhu spĺňa v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky podľa . Z obsahu návrhu vyplýva, že maloleté deti žijú v domácnosti matky, otec na ich výživu síce prispieva sumou 350 eur, no záleží to od jeho nálady a vyjadruje sa, že peniaze posielať nebude a nech rodinu financujú rodiča matky. Najmä s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté deti, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca prihliadajúc na skutočnosť, že tá nie je dosiaľ upravená žiadnym rozhodnutím, pričom rodičia neuzavreli ani rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy výživného.

38. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.

39. Lustráciou v Sociálnej poisťovne ohľadom príjmu rodičov mal súd preukázané, že otec maloletého má v spoločnosti U. vymeriavací základ XXX,XX eura a za obdobie 11/2021 v spoločnosti MY E., s. r. o., vymeriavací základ XX,XX eura. Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že je spoločníkom spoločnosti MY Foods, s. r. o., spoločnosti W. facility service, s. r. o., a spoločnosti I. s. r. o.. Q. je na rodičovskej dovolenke, pričom maloletý K. navštevuje súkromnú škôlku a maloletý P. by mal začal chodiť do jaslí, aby sa mohla matka zamestnať, no podľa jej slov jej to robí problém. K. na maloleté deti neboli v návrhu vyčíslené, no matka uviedla, že deti potrebujú plienky, umelé mlieko, oblečenie, obuv a stravu, pričom zároveň pred pandémiou navštevovali cvičenia O., plávanie a K. by mal začať navštevovať karate a raz do týždňa navštevuje terapiu hrou. B. zdravotné problémy nemajú. V. určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek maloletých detí (X roky a X roky) a s tým súvisiace zvýšené náklady na starostlivosť o maloleté deti tak útleho veku. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom matkou navrhované výživné vo výške XXX,- eur na každé z detí nespĺňa znaky nevyhnutnosti. Zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie detí a neslúži na ochranu záujmov rodiča maloletého. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade existuje preto potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otca prispievať na výživu maloletého K. a maloletého P., a to s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti matky a

nepredvídateľné správanie sa otca, ktorý napriek tomu, že dosiaľ prispieva na výživu detí vyeskalovaním sporov s matkou tak tomu nemusí v budúcnosti byť. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia súd uložil povinnosť prispievať otcovi na výživu každého z maloletých detí sumou 100 eur, pričom otcovi nič nebráni prispievať na výživu detí vyššou sumou, ak chce a dovoľujú mu to jeho majetkové možnosti a schopnosti.

40. V danom prípade je zrejmé, že napriek nezhodám, ktoré medzi rodičmi detí sú, je nepochybné, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletým deťom a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o deti a stýkať sa s nimi, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s deťmi) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje právo voči maloletým deťom zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom mal. Nikolasa a Denisa. Až v prípade, ak sa rodičia nezhodnú, súd autoritatívne rozhodne, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem detí, najmä na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať a ako dlho sa má stretávať s druhým rodičom, či za koho prítomnosti styk prebehne ale práve záujem detí. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že otec sa podľa návrhu matky s maloletým deťmi pravidelne nestretáva, nie sú zvyknuté byť s ním po dlhší čas a matka požaduje aby sa styk realizoval len za jej prítomnosti jeden deň po škôlke a každý druhý týždeň jeden deň cez víkendy. Súd reagujúc na uvedené nemá preukázané, žeby mali maloleté deti zabezpečený kontakt s otcom a z tohto dôvodu upravil jeho styk s maloletými deťmi aj keď bez prespania, a to z dôvodu, že súd nemá preukázané, žeby otec s deťmi trávil súvisle dlhší čas počas viacerých dní s prespaním a zabezpečoval starostlivosť o ne. V záujme potreby začať styk pravidelne realizovať a zamedziť tak odcudzeniu otca s maloletými deťmi súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Samozrejme, vždy do popredia vystupuje záujem maloletých detí, ktorí musia rodičia rešpektovať a brať na neho zreteľ.

41. Súd v predmetnej veci poukazuje na , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.

42. Súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletých detí. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby konflikt medzi nimi nepokračoval. Zároveň im odporúča, aby sa naučili spolu vecne a správne komunikovať a reflektovať na potreby svojich oboch detí, pričom nezhody nebudú prenášať na svoje deti a neurobia z nich objekt svojich nezhôd.

43. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.

44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.