Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2e2/389505.c48783.pdf
PDF · 117.21 KB
No categories available
7Cdo/151/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 151/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti odporkyni Ţ. Š. zomrelej
X., o zaplatenie 135,10 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.
zn. 6 C 211/2011, o dovolaní Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove, Vaţecká 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove,
Nám. SNP 7, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2012 sp. zn. 8 Co 46/2012
takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 13. januára 2012 č. k. 6 C 211/2011–50 zastavil
konanie vo veci samej. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 9,87 € navrhovateľovi
cestou Daňového úradu Bratislava 5 v lehote 20 dní po doručení tohto právoplatného
uznesenia a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, ţe odporkyňa
pred začatím konania doručením návrhu súdu (21. júla 2011) zomrela (20. apríla 2011), čím
stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide
o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie konania
(§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 19 O.s.p. a § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Konštatoval, ţe v danom prípade by bolo namieste zastaviť konanie aj podľa § 96 O.s.p., lebo
navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu 21. decembra
2011. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Prešove uznesením z 21. mája 2012 sp. zn. 8 Co 46/2012 odmietol
odvolanie (do výroku o trovách konania) vedľajšieho účastníka (Zdruţenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS) podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ţiadnemu z účastníkov
a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, ţe v danej veci z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 druhá veta O.s.p.). Vedľajší účastník tak
môţe podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak
hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Za stavu, keď odporkyňa zomrela dňa
20. apríla 2011 a absentuje vyjadrenie jej súhlasu s podaným odvolaním moţno uzavrieť, ţe
odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie vedľajší účastník (Zdruţenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, ďalej len „zdruţenie“). Navrhol uznesenie odvolacieho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo konanie prerušiť a predloţiť Súdnemu dvoru
EÚ konkretizované prejudiciálne otázky. Namietal, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu
(odmietnutím odvolania) mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
pretoţe v danej veci krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 201 O.s.p. Toto sa
vzťahuje iba na vedľajšieho účastníka, ktorý vstupuje do konania v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p.,
t. j. z dôvodu, ţe má právny záujem na výsledku konania. Iná je však situácia pri druhej
skupine vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ktorý inštitút bol zavedený aţ novelou
O.s.p. vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. októbra 2010. Takýto
vedľajší účastník vystupuje v konaní na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom a ktorý
často nedokáţe poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé
obchodné praktiky dodávateľov. Priemerný spotrebiteľ tieţ nedokáţe v konaní náleţite právne
argumentovať a brániť sa, napr. vznesením námietky premlčania. Ustanovenie § 201 druhá
veta O.s.p. je preto vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupuje podľa
§ 93 ods. 2 O.s.p., obsoletné. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorý mal zmluvu, mal moţnosť
komunikovať so spotrebiteľom, zdruţenie takú moţnosť nemalo a preto nemohlo ani zistiť, ţe
odporkyňa zomrela uţ pred podaním návrhu. Postupom v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p. mu však
vznikli trovy, ktoré je povinný nahradiť navrhovateľ.
Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie zdruţenia smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odmietol
odvolanie proti uzneseniu o trovách konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré je taxatívne vymenované
v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutie, kde dovolanie nie je prípustné, je
nepochybné, ţe prípustnosť dovolania vedľajšieho účastníka z ustanovenia § 239 O.s.p.
nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú
vadu uvedenú v § 237 O.s.p. neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ
nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení vyvodiť nemoţno.
Zdruţenie namietalo, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol jeho odvolanie,
napriek tomu, ţe na to neboli splnené podmienky, mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba podľa
judikatúry rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je daná uţ tým, ţe dovolateľ
tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou
rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla
a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu. Za postup
odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom (a zakladajúci prípustnosť dovolania)
treba povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v prípade, ţe
na to neboli splnené podmienky (pozri R 23/1994).
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde
o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu.
Zákon teda v citovanom odseku 2 §-u 93 O.s.p. ako osobitný typ vedľajšieho
účastníka označuje právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. V tomto prípade (na rozdiel od odseku 1) zákon neustanovuje ako
podmienku účasti skutočnosť, ţe táto osoba má záujem na výsledku konania. Aj v tomto
prípade sa ale vyţaduje, aby právnická osoba uviedla na strane ktorého účastníka hodlá v
konaní vystupovať, pričom jej účasť je moţná iba ak s tým súhlasí účastník konania na strane
ktorého má vystupovať. Navyše u právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka je nevyhnutné,
aby predmetom jej činnosti vyplývajúcej z právneho predpisu bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Z postavenia tejto právnickej osoby teda vyplýva, ţe spravidla bude vystupovať
na strane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Vedľajšiemu účastníkovi teda patrí
právo podať aj odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a to iba v rozsahu
a za podmienok, v akom toto právo prináleţí účastníkovi konania, na strane ktorého
vystupuje.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľ podal návrh proti Ţ. Š.Š. ktorá zomrela 20.
apríla 2011 (č. l. spisu 41) na Okresný súd Bardejov dňa 21. júla 2011. Teda návrh podal po
zániku spôsobilosti označenej odporkyne mať práva a povinnosti v zmysle § 7 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a tým aj zániku spôsobilosti byť účastníkom konania (§
90 O.s.p.). Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľnou podmienkou konania a môţe mať
za následok len zastavenia konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Zdruţenie podaním z 8. decembra 2011 doručeným Okresnému súdu Bardejov
14. decembra 2011 (č. l. 39) a následne podaním zo 16. decembra 2011 doručeným
Okresnému súdu Bardejov 19. decembra 2011 (č. l. 46 spisu) oznámilo vstup do konania ako
vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. na podporu účastníčky Ţ. Š.Š. teda fyzickej osoby,
ktorá nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania.
Preto nemohla byť nositeľom procesného práva na podanie odvolania (proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa) a nemohla ani vysloviť súhlas s podaním odvolania vedľajším účastníkom.
Moţno tak konštatovať, ţe zdruţenie podalo odvolanie bez súhlasu účastníka, na strane
ktorého sa malo konania zúčastniť. Preto pokiaľ odvolací súd napadnutým uznesením
odmietol jeho odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 písm. b/
O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, neodňal tým vedľajšiemu účastníkovi
moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol ako nedôvodný návrh vedľajšieho
účastníka, aby podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konanie prerušil a predloţil Súdnemu dvoru
EÚ (špecifikované) prejudiciálne otázky.
Prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je
procesným úkonom súdu, ktorý závisí od jeho úvahy, či poţiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie
predbeţnej otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (t. j. otázky
týkajúcej sa a/ výkladu zmlúv alebo otázky b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov
alebo úradov alebo agentúr Únie). Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť kaţdému
návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu súdnemu dvoru
na vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne
v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol
prenesený obsah právnych noriem Európskej únie.
Cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ je podľa uvedeného článku
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne č. 234 Zmluva o zaloţení Európskeho
spoločenstva) zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie
konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu
vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie otázky náhrady trov konania nie je
súčasťou výkladu komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je (aj)
v danej právnej veci kompetentný dovolací súd.
Náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľovi,
ktorý mal úspech nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b ods. 5
O.s.p., v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. januára 2013
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová