Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/151/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti odporkyni Ţ. Š. zomrelej

X., o zaplatenie 135,10 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.

zn. , o dovolaní Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v

Prešove, Vaţecká 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove,

Nám. SNP 7, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2012 sp. zn.

takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením z 13. januára 2012 č. k. 6 C 211/2011–50 zastavil

konanie vo veci samej. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 9,87 € navrhovateľovi

cestou Daňového úradu Bratislava 5 v lehote 20 dní po doručení tohto právoplatného

uznesenia a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, ţe odporkyňa

pred začatím konania doručením návrhu súdu (21. júla 2011) zomrela (20. apríla 2011), čím

stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie konania

( veta prvá v spojení s a , ).

Konštatoval, ţe v danom prípade by bolo namieste zastaviť konanie aj podľa , lebo

2

navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu 21. decembra

2011. O súdnom poplatku rozhodol podľa , , o súdnych

poplatkoch a o trovách konania podľa

Krajský súd v Prešove uznesením z 21. mája 2012 sp. zn. odmietol

odvolanie (do výroku o trovách konania) vedľajšieho účastníka (Zdruţenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS) podľa a ţiadnemu z účastníkov

a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

uviedol, ţe v danej veci z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi účastníkom a vedľajším účastníkom ( druhá veta ). Vedľajší účastník tak

môţe podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak

hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Za stavu, keď odporkyňa zomrela dňa

20. apríla 2011 a absentuje vyjadrenie jej súhlasu s podaným odvolaním moţno uzavrieť, ţe

odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie vedľajší účastník (Zdruţenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, ďalej len „zdruţenie“). Navrhol uznesenie odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo konanie prerušiť a predloţiť Súdnemu dvoru

EÚ konkretizované prejudiciálne otázky. Namietal, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu

(odmietnutím odvolania) mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ),

pretoţe v danej veci krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie Toto sa

vzťahuje iba na vedľajšieho účastníka, ktorý vstupuje do konania v zmysle ,

t. j. z dôvodu, ţe má právny záujem na výsledku konania. Iná je však situácia pri druhej

skupine vedľajšieho účastníka podľa , ktorý inštitút bol zavedený aţ novelou

vykonanou s účinnosťou od 15. októbra 2010. Takýto

vedľajší účastník vystupuje v konaní na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom a ktorý

často nedokáţe poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé

obchodné praktiky dodávateľov. Priemerný spotrebiteľ tieţ nedokáţe v konaní náleţite právne

argumentovať a brániť sa, napr. vznesením námietky premlčania. Ustanovenie § 201 druhá

veta je preto vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupuje podľa

, obsoletné. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorý mal zmluvu, mal moţnosť

komunikovať so spotrebiteľom, zdruţenie takú moţnosť nemalo a preto nemohlo ani zistiť, ţe

3

odporkyňa zomrela uţ pred podaním návrhu. Postupom v súlade s mu však

vznikli trovy, ktoré je povinný nahradiť navrhovateľ.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie zdruţenia smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odmietol

odvolanie proti uzneseniu o trovách konania.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné

tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré je taxatívne vymenované

v ustanovení ako rozhodnutie, kde dovolanie nie je prípustné, je

nepochybné, ţe prípustnosť dovolania vedľajšieho účastníka z ustanovenia

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá

veta ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú

vadu uvedenú v neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Vady konania uvedené v aţ e/ a dovolateľ

nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení vyvodiť nemoţno.

Zdruţenie namietalo, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol jeho odvolanie,

napriek tomu, ţe na to neboli splnené podmienky, mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) treba podľa

judikatúry rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní

realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Prípustnosť dovolania podľa nie je daná uţ tým, ţe dovolateľ

tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou

rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla

a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu. Za postup

odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom (a zakladajúci prípustnosť dovolania)

treba povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, ţe

na to neboli splnené podmienky (pozri R 23/1994).

Podľa ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu.

Zákon teda v citovanom odseku 2 §-u 93 ako osobitný typ vedľajšieho

účastníka označuje právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. V tomto prípade (na rozdiel od odseku 1) zákon neustanovuje ako

podmienku účasti skutočnosť, ţe táto osoba má záujem na výsledku konania. Aj v tomto

prípade sa ale vyţaduje, aby právnická osoba uviedla na strane ktorého účastníka hodlá v

konaní vystupovať, pričom jej účasť je moţná iba ak s tým súhlasí účastník konania na strane

ktorého má vystupovať. Navyše u právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka je nevyhnutné,

aby predmetom jej činnosti vyplývajúcej z právneho predpisu bola ochrana práv, o ktoré

v konaní ide. Z postavenia tejto právnickej osoby teda vyplýva, ţe spravidla bude vystupovať

na strane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Vedľajšiemu účastníkovi teda patrí

právo podať aj odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a to iba v rozsahu

a za podmienok, v akom toto právo prináleţí účastníkovi konania, na strane ktorého

vystupuje.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľ podal návrh proti Ţ. Š.Š. ktorá zomrela 20.

apríla 2011 (č. l. spisu 41) na Okresný súd Bardejov dňa 21. júla 2011. Teda návrh podal po

zániku spôsobilosti označenej odporkyne mať práva a povinnosti v zmysle § 7 ods. 1, 2

a tým aj zániku spôsobilosti byť účastníkom konania (§

90 ). Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľnou podmienkou konania a môţe mať

za následok len zastavenia konania podľa

Zdruţenie podaním z 8. decembra 2011 doručeným Okresnému súdu Bardejov

14. decembra 2011 (č. l. 39) a následne podaním zo 16. decembra 2011 doručeným

Okresnému súdu Bardejov 19. decembra 2011 (č. l. 46 spisu) oznámilo vstup do konania ako

vedľajší účastník podľa na podporu účastníčky Ţ. Š.Š. teda fyzickej osoby,

ktorá nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania.

Preto nemohla byť nositeľom procesného práva na podanie odvolania (proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa) a nemohla ani vysloviť súhlas s podaním odvolania vedľajším účastníkom.

Moţno tak konštatovať, ţe zdruţenie podalo odvolanie bez súhlasu účastníka, na strane

ktorého sa malo konania zúčastniť. Preto pokiaľ odvolací súd napadnutým uznesením

odmietol jeho odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 písm. b/

ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, neodňal tým vedľajšiemu účastníkovi

moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol ako nedôvodný návrh vedľajšieho

účastníka, aby podľa konanie prerušil a predloţil Súdnemu dvoru

EÚ (špecifikované) prejudiciálne otázky.

Prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia je

procesným úkonom súdu, ktorý závisí od jeho úvahy, či poţiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie

predbeţnej otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (t. j. otázky

týkajúcej sa a/ výkladu zmlúv alebo otázky b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov

alebo úradov alebo agentúr Únie). Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť kaţdému

návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu súdnemu dvoru

na vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne

v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol

prenesený obsah právnych noriem Európskej únie.

Cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ je podľa uvedeného článku

Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne č. 234 Zmluva o zaloţení Európskeho

spoločenstva) zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie

konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu

vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie otázky náhrady trov konania nie je

súčasťou výkladu komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je (aj)

v danej právnej veci kompetentný dovolací súd.

Náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľovi,

ktorý mal úspech nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b ods. 5

, v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2013

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová