Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/23/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. K., bývajúcej

v P., proti žalovanému K. K., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. M. T., advokátom v P.,

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Poprad pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 16. februára 2011 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad (v poradí druhým) rozsudkom zo 4. júna 2010 č.k.

9 C -567 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že hnuteľné

veci (bližšie špecifikované v predmetnom rozsudku) vrátane vkladných knižiek v celkovej

hodnote 3 667,93 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného; tiež nehnuteľnosť –

2

rodinný dom so súpisným č. X. na parcele č. X. vo výmere X. m– zastavaná plocha, obec P.,

kat. územie S., zapísané na liste vlastníctva č. X., v hodnote 129 017 eur prikázal do

vlastníctva žalovaného. Dlh z titulu pôžičky vedenej v Slovenskej sporiteľni č. 618570752

v zostatkovej hodnote ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode 4 712,90 eur prikázal

prevziať žalovanému, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania jej

podielu 63 986 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Obom účastníkom súd uložil

povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu v Poprade 2 559,44 eur

ako poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

2

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že hnuteľné veci prikázal žalovanému, nakoľko účastníci

sa ohľadne nich dohodli. Pri vyporiadaní nehnuteľnosti vychádzal z § 150 Občianskeho

zákonníka; vykonaným dokazovaním zistil, že väčšmi sa o jej nadobudnutie pričinil

žalovaný, staval ju svojpomocne so svojím otcom, má k nej blízky citový vzťah, podieľal sa

na jej oprave a údržbe. Nehnuteľnosť užíval sám už od roku 1995 (v čase pred rozvodom

manželstva účastníkov), kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Súd prihliadol aj na

zdravotný stav a dôchodkový vek žalovaného, na to že je na bývanie zvyknutý a žalobkyňa

žije v zahraničí. Žalovaného zaviazal aj na prevzatie pasív existujúcich ku dňu právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva (dlhu z pôžičky s úrokmi) a zaviazal ho zaplatiť žalobkyni na

vyrovnanie podielu 63 986 eur. O súdnom poplatku za konanie rozhodol súd podľa § 7 ods. 7

a o náhrade trov konania rozhodol s prihliadnutím na

Na odvolanie žalobkyne (len proti výroku o trovách konania) a žalovaného Krajský

súd v Prešove (v poradí druhým) rozsudkom zo 16. februára 2011 sp. zn. ,

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, uznesenie súdu prvého stupňa

z 18. marca 2010 č.k. -486 (ktorým bola znalcovi priznaná odmena a náhrada

hotových výdavkov) potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodol v súlade s ustanovením a , keď konštatoval, že súd prvého

stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Súd prvého stupňa

na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchu účastníkov, znaleckého posudku (ktorý

neobsahuje žiadne konštrukčné chyby ako namietal žalovaný a detailne nehnuteľnosti

popisuje), správne ustálil zostatkové hodnoty hnuteľných aj nehnuteľných vecí a správne

(podľa jeho názoru) zvážil všetky právne významné okolnosti pre jeho rozhodnutie vo vzťahu

k týmto veciam. Námietky žalovaného týkajúce sa dlhu z pôžičky odvolací súd neakceptoval,

nakoľko na ne upriamil pozornosť súdu prvého stupňa už v predchádzajúcom rozhodnutí a ten

si správne vykonaným dokazovaním zadovážil správu o výške dlhu vrátane úrokov

z omeškania ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. ku dňu zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Platby vykonané žalovaným, ani to, že uhrádzal

náklady na nehnuteľnosť spojené s obvyklou údržbou, nemožno akceptovať, pokiaľ

v predmetnom dome býval a bol mu prikázaný do výlučného vlastníctva. Za správny

považoval aj výrok súdu prvého stupňa o súdnom poplatku a o náhrade trov konania

postupom podľa Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa

správne preskúmal znalecký posudok a tiež výšku odmeny ako aj náhradu hotových

3

výdavkov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie; smerovalo proti výrokom rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v časti dlhu

žalovaného z titulu pôžičky (4 712,90 eur) a proti časti, ktorou mu bola uložená povinnosť

vyrovnania žalovaného v sume 63 986 eur. Uplatnil dovolacie dôvody podľa § 238 ods. 3

a podľa Uviedol, že odvolací súd vo svojom skoršom

zrušujúcom uznesení (z 25. októbra 2007 sp. zn. , ,

) vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého bolo treba zohľadniť všetky

právne významné okolnosti pri výpočte masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

poukázal na nutnosť zaoberať sa najmä výškou dlhu z pôžičky vrátane úrokov z omeškania,

kde bolo potrebné doplniť dokazovanie cestou príslušného peňažného ústavu. Podľa názoru

dovolateľa súd nesprávne určil výšku dlhu iba v sume 4 712,90 eur ku dňu právoplatnosti

rozsudku o rozvode, nesprávne započítal úrok úveru 2,7 % iba za jeden rok. Vytýkal mu, že

skutočne splatenú sumu nezapočítal do sumy, ktorú žalovaný zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, pričom nominálnu hodnotu pôžičky použitú na výstavbu rodinného domu, zároveň

zhodnotil trhovou cenou nehnuteľnosti stanovenou posledným z troch znaleckých posudkov.

Súd nesprávne posúdil náklady žalovaného, ktoré vynaložil zo svojho na udržanie majetku,

tým, že tieto zamietol s odôvodnením, že nehnuteľnosť žalovaný užíval sám.

Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila, vyjadril sa len jej bývalý právny

zástupca, Mgr. S. F., ktorému však plnomocenstvo právoplatným skončením veci zaniklo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný. Dospel k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu; režim prípustnosti dovolania proti nemu je upravený ustanovením § 238

Žalovaný v dovolaní tvrdí, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom

uznesení vyslovil záväzný právny názor, ohľadne vykonaného dokazovania, ktorým bol ďalej

súd prvého stupňa viazaný. Napriek tomu súdy nevykonali dokazovanie v naznačenom smere

a dospeli k odlišnému právnemu záveru. Túto vadu nesprávne označil ustanovením § 238

ods. 3 písm. b/ , neskôr ako

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania, ani proti takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1

a ods. 3 Napokon, dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nemohol vysloviť právny názor, ktorým by boli súdy viazané ( ).

So zreteľom na povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia dovolací súd

sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež

otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania (aj za predpokladu, že by k nim v konaní došlo) nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Pri posudzovaní existencie procesnej vady

uvedenej v , subjektívny názor účastníka nie je významný; významné je len

skutočné zistenie, že v konaní k takejto vade došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v až f/ nenamietal.

V súvislosti s jeho námietkou spočívajúcou v tom, že sa odvolací súd odchýlil od svojho

právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom rozhodnutí (týkajúceho sa dokazovania)

treba uviesť, že táto skutočnosť nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia so zreteľom na to, že dovolací súd vo veci nerozhodoval (ako

už bolo vyššie uvedené). Dovolací súd však skúmal (podľa obsahu dovolania), či nemohlo ísť

o vadu konania, ktorou by sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom ( ) čím treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Je pravdou, že právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol v danej veci vyslovený

v jeho zrušujúcom uznesení, bol súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný ( ).

Po zrušujúcom uznesení bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom ale

mal žalovaný zachované všetky procesné oprávnenia účastníka konania a obsah spisu

nasvedčuje tomu, že tieto oprávnenia aj v plnom rozsahu realizoval. Zo spisu vyplýva, že

žalovaný mal v súlade so zákonom vytvorený procesný priestor na uplatnenie všetkých

oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania a tiež na potrebnú procesnú obranu

v tomto konaní. V plnom rozsahu mu bola ponechaná nielen možnosť predkladať návrhy,

navrhovať dôkazy, argumentovať a namietať správnosť postupu súdu a všetkých jeho

skutkových a právnych záverov, ale tiež možnosť podať opravný prostriedok proti (v poradí

druhému) rozsudku súdu prvého stupňa. V súvislosti s tým treba uviesť, že pri rozhodovaní

o jeho odvolaní nebol odvolací súd viazaný právnymi závermi, ku ktorým dospel vo svojom

skoršom rozhodnutí vydanom v tejto veci (R 68/1971); v neskoršom odvolacom konaní

mohol (najmä po doplnení dokazovania) dospieť aj k odlišným záverom, než sú závery,

ku ktorým dospel v skoršom odvolacom konaní. V každom prípade je však významné to, že

právnymi závermi súd prvého stupňa ani odvolací súd neodňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom; takého dôsledky nemalo ani vyslovenie záväzných právnych záverov

v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

Postup súdov v preskúmavanej veci zodpovedal zákonu; preto žalovanému nemohla

byť odňatá možnosť konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní

nedošlo k procesnej vade v zmysle a teda prípustnosť dovolania žalovaného

z tohto ustanovenia nevyplýva.

6

K námietke dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry

najvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou konania v zmysle

, ktorá by bola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania. Nesprávne právne

posúdenie je relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno úspešne uplatniť len v prípade,

ak je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad v preskúmavanej veci nejde). Samo

nesprávne právne posúdenie veci nezakladá prípustnosť dovolania (viď aj R 43/2003).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v predmetnej veci je dovolanie žalovaného podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na uvedené dovolanie žalovaného odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému dovolanie nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov tohto konania, lebo

nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ,

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2013

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : jarmila Uhlířová