Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/347/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ľ. L., bývajúcej v K., 2/

E. H., bývajúcej v M., 3/ L. H., bývajúceho v K.a 4/ K. B., bývajúcej v K., žalobcovia 1/, 3/

a 4/ zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o. so sídlom v Košiciach,

Werferova 1, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Ján Tokár, proti žalovanej

Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu

odňatia slobody, so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 1, o určenie vlastníckeho práva,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov 1/, 3/ a 4/

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2012 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcov o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 7. mája 2012 č.k. -80 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 3597/29,

2

o rozlohe 185 m, vytvorený v zmysle geometrického plánu geodeta Ing. M. Z., patrí do ich

podielového spoluvlastníctva, a to v 3/6 E. H., v 1/6 L. H., v 1/6 Ľ. L. a v 1/6 K. B., z titulu,

že časť parcely reg. E KN č. 810, teraz parcela č. 3597/19, ktorej pôvodnými vlastníkmi boli

právni predchodcovia žalobcov M. H. v ½ a H. K. v ½ , bola bez právneho dôvodu pričlenená

k parcele č. 3597/1 evidovanej na LV č. X. ako zastavané plochy

a nádvoria o výmere 10 049 m² vo vlastníctve žalovanej. Prvostupňový súd vykonaným

2

dokazovaním zistil, že časť parcely reg. E KN č. X o výmere 185 mbola právnym

predchodcom žalobcov vyvlastnená a v čase vyvlastňovacieho konania bola M. H. už mŕtva

(zomrela v roku 1972), pričom vo vyvlastňovacom konaní v roku 1982 jej bol ustanovený

opatrovník. Konštatoval, že týmto spôsobom došlo k zásahu do práv dedičov M. H., s ktorými

sa vo vyvlastňovacom konaní nekonalo, a teda nemohli uplatniť svoje prípadné návrhy a

námietky. Vo vzťahu k H. K. neboli preukázané žiadne právne problémy spojené s

vyvlastnením nehnuteľnosti, preto mal za to, že vyvlastnenie je platné a štát a jeho právni

nástupcovia sa stali vlastníkmi jej podielu. Pokiaľ išlo o spoluvlastnícky podiel po M. H.,

ohľadne tohto uzavrel, že na základe hospodárskej zmluvy zo 7. novembra 1991 žalovaný

tento podiel síce nenadobudol, ale stal sa jeho oprávneným, a teda dobromyseľným držiteľom,

preto ho po 10 rokoch vydržal. Žalobcovia v konaní spochybňovali jeho dobromyseľnosť

listom JUDr. E. I., ktorý však súd vyhodnotil ako všeobecný a nespochybňujúci

dobromyseľnosť žalovaného. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadne preukázania

nedobromyseľnosti držby nehnuteľnosti žalovaným žalobu žalobcov zamietol.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalobcov predmetný rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že prvostupňový súd správne zistil

skutkový stav veci, prijal správne právne závery, na ktoré v plnom rozsahu poukázal.

Stotožnil sa s vyhodnotením dôkazu, a to listu JUDr. E. I., prvostupňovým súdom. Mal za to,

že nebolo preukázané, že k predmetnému listu boli pripojené aj prílohy, na ktoré žalobcovia

poukazovali v odvolaní, keďže v konaní pred súdom prvého stupňa to netvrdili, a preto na

túto okolnosť ani neboli vykonávané dôkazy. Uviedol, že z obsahu tohto listu vyplýva len

skutočnosť, že spoločnosť Agrostav a Ústav nápravného zariadenia boli vyzývaní na uzavretie

dohody na vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákonov o úprave vlastníckych vzťahov k

poľnohospodárskemu majetku. Poukazuje sa v ňom iba na to, že všetky potrebné údaje sú v

podaniach adresovaných Pozemkovému úradu v Prešove, kde si uplatnili nárok

na vydanie nehnuteľnosti. Žalobcovia nepredložili dôkazy alebo tvrdenia ako sa toto konanie

skončilo. List, na ktorý sa odvolávali, a ktorý ako jediný dôkaz predložili, nemohol podľa

názoru odvolacieho súdu vyvolať pochybnosť u žalovaného o tom, že mu vec patrí.

Vzhľadom na uvedené, považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné

a prvostupňové rozhodnutie za vecne správne. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom

nepriznal, keďže úspešný žalovaný si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 3/ a 4/.

Dovolanie odôvodnili odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s tým, že odvolací súd na prejednanie ich odvolania

nenariadil pojednávanie, keď mali za to, že bolo potrebné doplniť dokazovanie ohľadne

preukázania existencie príloh k listu JUDr. I. spochybňujúcich dobromyseľnosť držby

nehnuteľnosti žalovaným. Keďže odvolací súd nedal priestor žalobcom vyjadriť sa k tejto

skutočnosti na pojednávaní, zaťažil konanie vadou podľa Dovolatelia

ďalej namietali, že záver odvolacieho súdu o neexistencii príloh k predmetnému listu

JUDr. I. je v rozpore s obsahom spisu. Dovolanie odôvodnili tiež podľa § 241 ods. 2 písm. c/

nesprávnym právnym posúdením veci v otázke dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti

žalovaným. Vzhľadom na uvedené žiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov žiadal tento mimoriadny opravný

prostriedok zamietnuť, nakoľko mal za to, že súdy nižších stupňov úplne zistili skutkový stav,

dospeli k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdili. Žalovaný po celú

dobu držby nehnuteľnosti túto užíval dobromyseľne, preto k nej po uplynutí vydržacej doby

nadobudol vlastnícke právo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), riadne zastúpení (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľov, že im bola odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle tým, že odvolací súd im nedal

možnosť vyjadriť sa k existencii príloh k listu JUDr. I., keďže rozhodoval bez nariadenia

pojednávania a ďalej tým, že v rozpore s obsahom spisu konštatoval neexistenciu týchto

príloh.

V zmysle ustanovenia odvolací súd môže o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto

ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa , závisí od úvahy odvolacieho

súdu a nie od návrhov účastníkov konania), alebo ak ide o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože

v predmetnej veci nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z , odvolací súd

bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia

pojednávania. Týmto postupom teda žalobcom neodňal možnosť konať pred súdom.

K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani nedostatočným odôvodnením

rozhodnutia odvolacieho súdu. Tým, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa a výslovne na ne odkázal, bolo potrebné odôvodnenie jeho

rozsudku posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu. Z hľadiska

náležitostí vyžadovaných ustanovením na riadne odôvodnenie rozsudku je

postačujúce, ak súd v odôvodnení stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie

v zmysle , keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky

týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Na tomto

závere nič nemení ani nepresnosť v časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorej

v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcov týkajúcou sa príloh k listu JUDr. I. uviedol, že

ich tvrdenie o pripojených prílohách k tomuto listu nebolo pred súdom prvého stupňa

preukázané, keď na to ani neboli vykonávané dôkazy. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd

prvého stupňa nevyhodnotil ako spornú otázku, či prílohy k listu JUDr. I. boli k nemu

v skutočnosti pripojené (túto otázku účastníci neurobili spornou). Z odvolania žalobcov

vyplýva, že v ňom len dali do pozornosti odvolaciemu súdu, že obsahom týchto príloh boli

také skutočnosti, ktoré aj samy o sebe museli narušiť dobromyseľnosť žalovanej.

S prihliadnutím na tieto okolnosti preto treba mať za to, že odvolací súd sa len chcel

vysporiadať s uvedenou odvolacou námietkou, a to tak, že nie pripojenie príloh k listu

JUDr. I., ale tvrdenie žalobcov o obsahu týchto príloh nebolo v konaní pred súdom prvého

stupňa preukázané, keď žalobcovia ani nenavrhli vykonať dokazovanie týmito listinami na

zistenie ich obsahu a ani ich ako dôkazy nepredložili.

K odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom nedošlo ani tým, že im nebolo

doručené vyjadrenie žalovanej k ich odvolaniu. Pri konštatovaní vecnej správnosti

prvostupňového rozsudku a stotožnení sa s jeho skutkovými a právnymi závermi vyjadrenie

žalovanej totiž nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Na ďalší dovolací dôvod žalobcov spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci

odvolacím súdom dovolací súd nemohol prihliadať, pretože skutočnosti týkajúce sa posúdenia

dobromyseľnosti držby žalovaného by mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by

dovolanie bolo prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby teda tvrdenia dovolateľov o nesprávnom právnom

posúdení veci boli opodstatnené, nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania v zmysle

Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

by prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobcov

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaná si v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2013

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová