Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/110/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu COSMOS TRADING,

s. r. o., so sídlom v Kežmarku, Nad traťou č. 26, IČO: 31 678 271, proti žalovanému F. F.,

o 620,15 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. novembra

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 28. septembra 2010 č. k. 4 C –222

konanie ohľadne sumy 18,49 € a ohľadne úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

18,49 € za dobu od 3. septembra 2008 do zaplatenia a zo sumy 601,67 € za dobu

od 3. septembra 2008 do 20. decembra 2008 zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 601,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,5 % ročne za dobu

od 21. decembra 2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 37,04 € a zaplatiť štátu trovy

konania vo výške 10,80 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovno-

právny vzťah (pracovný pomer) na základe pracovnej zmluvy uzavretej 16. mája 2008. Dňa

19. mája 2008 účastníci uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaný

ako vodič nákladnej dopravy prevzal zodpovednosť za „...obchodný tovar... za prevzaté

a zverené hodnoty podľa expedičných príkazov na deň, súhrnných dodacích listov ...“. Dospel

2

k záveru, že žalobca ako zamestnávateľ žalovaného uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že

žalovaný dňa 15. júla 2008 a dňa 22. júla 2008 tovar prevzatý na prepravu do Distribučného

strediska TESCA v Prešove a špecifikovaný v expedičnom príkaze vyhotovenom Tatranskou

mliekarňou, a. s. riadne nevyúčtoval. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, podľa ktorej

v prípade uvedených dodávok sa jedná len o rozdiel medzi množstvom tovaru objednaného

odberateľom a množstvom tovaru dodaného tomuto odberateľovi. Za rozhodné v danej veci

považoval zistenie, že množstvo tovaru prevzatého žalovaným na prepravu nezodpovedalo

množstvu, ktoré bolo odberateľovi dodané (dezert Vanilka prevzaté 240 kusov a dodané 200

kusov, mlieko prevzaté 9 360 kusov a dodané 8 640 kusov). Teda žalovanému sa v konaní

nepodarilo preukázať, že za takto vzniknutý schodok na zverených mu hodnotách

nezodpovedá a to ani tvrdením, že náves s tovarom bol počas prepravy zablombovaný

a blomba nebola počas prepravy porušená, čo ani v konaní nebolo sporným. Žalovaný

nepreukázal a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by nemal reálnu možnosť

skontrolovať si množstvo tovaru nakladaného na vozidlo (pri nakládke) a vykladaného

(pri vykládke). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, o trovách konania podľa (zásady úspechu) a o trovách štátu

podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného v napadnutej vyhovujúcej časti

rozsudkom z 22. novembra 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

(vo vyhovujúcom výroku) zmenil tak, že žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania tak,

že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnom ukončení konania (§ 224 ods. 1

v spojení s , , ). Po zopakovaní dokazovania sa stotožnil

so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom, z ktorého ale vyvodil iný právny

záver ako súd prvého stupňa. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný preukázal, že

schodok na zverených mu hodnotách nezavinil. Uviedol, že zamestnanec sa zbaví

zodpovednosti za škodu na zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 Zákonníka

práce). To aj v prípade, ak dodá zablombovaný tovar v nepoškodenom stave na miesto

určenia, odovzdá ho na to určeným zodpovedným osobám. Zo žiadnej skutočnosti nemožno

vyvodiť záver, že k vzniku schodku mohlo dôjsť pred legálnym porušením plomby v mieste

určenom na vykládku. Zamestnanec nemôže niesť zodpovednosť za postoj svojho

zamestnávateľa – prepravcu, ktorý bez ďalšieho škodu uznal. Pre podnikateľov je síce

dôležité udržiavať korektné vzťahy so svojimi obchodnými partnermi, vrátane krízových

3

situácií, ale nemôže sa tak diať na úkor vlastných zamestnancov, ktorí sú v slabšom postavení.

Uznanie a úhradu škody žalobcom ako prepravcom (bez ďalšieho) za stavu, keď prepravca

prepravil tovar neporušený a zaplombovaný na miesto určenia, odvolací súd vyhodnotil ako

nedôsledné, neprimerané a ľahkovážne.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby ho

dovolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ). Trval na tom, že všetky

(uvedené) predpoklady zodpovednosti žalovaného za schodok na zverených hodnotách boli

splnené a žalovaný riadne nepreukázal, že schodok na zverených hodnotách nezavinil. Na tom

nič nemení skutočnosť, že tovar bol dodaný bez porušenia plomby v nepoškodenom stave

na miesto určenia. Plomba v danom prípade nemá žiadny vplyv na zodpovednosť žalovaného,

nakoľko aj keby došlo k jej porušeniu a tovar by bol dodaný v naloženom množstve, jej

narušenie nemá žiadny následok. Žalovaný bol povinný si tovar skontrolovať v čase, keď mu

bol nakladaný do auta, či množstvo naloženého tovaru a určeného na prepravu odberateľovi

súhlasí s množstvom uvedeným v expedičnom liste. Svojím podpisom na expedičnom liste

jasne potvrdil, že množstvo tovaru, ktoré mu bolo naložené do auta súhlasí s množstvom

uvedeným v expedičnom príkaze. Žalovanému tiež nič nebránilo v tom, aby sa zúčastnil

pri vykládke tovaru a kontroloval si jeho množstvo s dokladmi, ktoré mal k dispozícii. Pokiaľ

by si bol riadne plnil svoje povinnosti, zistil by skôr rozdiel medzi naloženým a prevzatým

tovarom, prípadne by aj vzniku rozdielu zabránil. Nemôže sa však zbaviť zodpovednosti tým,

že zavinenie presunie na skladníka. Tvrdenie žalovaného o existencii dodatku k zmluve

o preprave tovaru, uzavretého medzi Tatranskou mliekarňou, a. s. Kežmarok a Tescom

v Prešove považoval za irelevantné, lebo na zodpovednosť žalovaného za schodok nemá

žiadny vplyv.

Žalovaný trval na skutočnostiach ním uvedených v priebehu konania a navrhol

dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

zmenil (vo vyhovujúcej časti) rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Podľa veta prvá dovolanie nie je prípustné

vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy

je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde ( tretia veta ).

Z hľadiska legislatívno-technického bol v zvolený taký spôsob

vyjadrenia prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je

zrejmé, že ustanovenie je špeciálnym (konkrétnejším) ustanovením,

ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu „lex specialis derogat legi genereali“

prednosť pred všeobecnejšími ustanoveniami až 3 Teda v prípade,

na ktorý dopadá ustanovenie , je zo zákona vylúčená prípustnosť

dovolania, aj keď smeruje proti rozsudkom uvedeným v až 3 Pokiaľ

výška peňažného plnenia, o ktorom odvolací súd rozhodoval, neprekročila trojnásobok

minimálnej mzdy (v obchodných veciach desaťnásobok) je dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho

súdu ( ), proti ktorému je inak dovolanie prípustné (pozri rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2006 sp. zn.

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/2007).

V preskúmavanej veci bola žaloba podaná dňa 14. novembra 2008. Výšku minimálnej

mzdy v deň jej podania určovalo o minimálnej mzde

(§ 9 ods. 3) vo výške 8 100 Sk (268,87 €) a jej trojnásobok predstavuje sumu 24 300 Sk

(806,61 €). Dovolanie potom smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom túto sumu (806,61 – 601,67 = 204,94 €). Prípustnosť dovolania proti nemu je

preto ustanovením vylúčená.

Dovolanie žalobcu by bolo procesne prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád taxatívne vymenovaných v ustanovení O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ uvedené procesné vady nenamietal

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania ani z ustanovenia § 237

vyvodiť nemožno.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad v danej veci nešlo). Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

(odlišným od súdu prvého stupňa).

6

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v preskúmavanej veci prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a procesné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich náhradu ( v spojení

s , a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2013

JUDr. Daniela Švecová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová