Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/91/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

konsolidačnej, a. s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, proti povinnému A.. Z., pre

vymoženie 16,59 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom

pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 28. decembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 21. septembra 2011 č. k.

Er 20/2009–17 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú namieste

č. AA 1422743 vydaný Oddelením hraničnej polície PZ vo Vrbovciach dňa 16. januára 2008,

ktorý nadobudol vykonateľnosť 1. februára 2008, bolo možné vykonať do troch rokov

od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie ( v znení

účinnom do 31. augusta 2008). Táto trojročná lehota je prekluzívna a v jej priebehu sa musí

exekučné konanie nielen začať, ale aj skončiť. V danej veci táto lehota uplynula 1. februára

2011. bol s účinnosťou od 1. septembra 2008 síce zrušený ods. 1

§-u 88 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené

posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ bolo

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom

v čase jeho vydania, je treba aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať,

2

posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.

Preto súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré v čase začatia exekučného konania bolo

formálne perfektným podkladom na vykonanie exekúcie, sa v priebehu exekučného konania

stalo neúčinným, čím boli naplnené znaky hypotézy právnej normy ustanovenia § 57 ods. 1

písm. b/ Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa

§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku, keď súdny exekútor si trovy neuplatnil.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. decembra 2011

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( )

potvrdil. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol blok na pokutu zo 16. januára 2008,

ktorým bola povinnému uložená pokuta 16,59 € a ktorý nadobudol právoplatnosť 16. januára

2008 a vykonateľnosť 1. februára 2008. Blok na pokutu mohol byť vykonaný len na základe

exekúcie, a to v lehote troch rokov po uplynutí lehoty na plnenie, t. j. len do 1. februára 2011,

pričom ide o prekluzívnu lehotu. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť

v čase platnosti v znení účinnom do 31. augusta 2008, preto

ho správne súd prvého stupňa aplikoval v tomto znení.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že

postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

), pretože súd nebol oprávnený exekúciu v danej veci zastaviť. Uviedol, že zákonom

č. došlo k zmene zákona o priestupkoch v tom, že vymáhanie uložených pokút

za priestupok už nie je obmedzované akoukoľvek lehotou. Počnúc dňom 1. septembra 2008

zákon o priestupkoch neupravuje trojročnú lehotu (ani inú) prekluzívnu lehotu v žiadnom

svojom ustanovení. Vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona

o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 1. septembra

2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul

po 1. septembri 2008, je podľa jej názoru nutné vykladať ustanovenie § 88 zákona

o priestupkoch tak, že ak trojročná lehota podľa jeho znenia účinného do 31. augusta 2008

uplynula pred dátumom 1. septembra 2008, je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57

Exekučného poriadku. Avšak v prípade, ak táto lehota uplynula po dátume 1. septembra 2008,

nie je možné postupovať v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Novelizácia

ustanovenia § 88 o priestupkoch s účinnosťou od 1. septembra 2008 je príkladom nepriamej

retroaktivity, ktorá spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré

vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby

účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadia právom novým. Nesprávnym

zastavením exekučného konania sa mu teda ako účastníkovi konania v konečnom dôsledku

odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo treba považovať za odmietnutie

spravodlivosti. Jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

Slovenskej republiky bolo porušené aj tým, že odôvodnenie napadnutého uznesenia

je nedostatočné, právne nepodložené a riadne nezdôvodnené. Odvolací súd (ako aj súd

prvého stupňa) konštatuje uplynutie prekluzívnej lehoty bez náležitého vysvetlenia a bez

zákonného podkladu.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v ustanovení až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a 2 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie ods. l, veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne o prípad obsadeného súdu). Existencia niektorej z vyššie

uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľku tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť konať pred ním ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký chybný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv alebo právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom na skutočnosť, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký

postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a oprávnenej

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd.

Podľa (ďalej len „“), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek

trestného obvinenia proti nemu.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou úpravy konania súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov

práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania

(m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré

je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto

právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ako

aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že tak základné právo podľa , ako

aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,

kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľkv, že k procesnej vade konania v zmysle

a k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny

proces došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi. Dovolací súd preto

považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie dáva odňatie možnosti

konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho

právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom

je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže vo všeobecnosti zakladať dôvod

prípustnosti dovolania podľa , pretože právnym posudzovaním veci súd

neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva

účastníka.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka

dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa opakovane ústavný súd vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť

svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré exekúciu zastavil a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva

aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Aj za predpokladu, že by rozhodnutie aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, mohlo by ísť len o okolnosť, ktorou možno odôvodniť dovolanie v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ v prípade, ak je dovolanie procesne prípustné. Nesprávne právne posúdenie nie

je dôvodom prípustnosti dovolania podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia. Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

a dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie oprávnenej ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2013

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová