Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6f5/388167.a38ccc.pdf
PDF · 167.83 KB
No categories available
6Ndt/20/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 20/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného
Q. T. B. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 1. januára 2006 (ďalej už len „Tr. zák.“) a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
konanom 24. januára 2013 v Bratislave spor o príslušnosť medzi Okresným súdom Trenčín
a Špecializovaným trestným súdom v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a podľa § 22
ods. 2 Tr. por. takto
rozhodol:
Príslušným na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci obvineného Q. T. B.
a spol. je Okresný súd Trenčín.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 20. augusta 2009 podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu
na obvinených Q. T. B. (1/), V. T. H. (2/), T. L. N. (3/), H. V. D. (4/), N. L. C. (5/), M. H. (6/),
V. V. (7/) a A. P. (8/) pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a trestný čin nedovoleného
prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/,
ods. 5 Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením
z 21. apríla 2010, sp. zn. BB-3T 16/2009, podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s poukazom
na § 16 ods. 1 písm. b/ Tr. por. postúpil uvedenú trestnú vec na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Trenčín ako vecne a miestne príslušnému (uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6. októbra 2010).
Okresný súd Trenčín uznesením z 3. septembra 2012, sp. zn. 2T 114/2010,
podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť a v zmysle
§ 22 ods. 2 Tr. por. trestnú vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený obom
súdom (§ 22 ods. 2 Tr. por.) prejednal predmetný spor o príslušnosť a dospel k záveru,
že príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci obvineného
Q. T. B. a spol. je Okresný súd Trenčín.
Podľa § 22 ods. 1 Tr. por. spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie
spoločne nadriadený.
Podľa § 22 ods. 2 Tr. por. najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu
alebo krajského súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane
je najvyšší súd.
Podľa § 16 ods. 1 písm. b/ Tr. por. okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva
v prvom stupni konanie, ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou
skupinou alebo teroristickou skupinou.
Podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd postúpi
vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný.
Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie o postúpení veci odôvodnil v podstate
tým, že hoci v danom prípade prokurátorka založila jeho pôsobnosť na páchaní trestnej
činnosti zločineckou skupinou, nikde v obžalobe niet ani len zmienky o dôkazoch,
usvedčujúcich obvinených z konania, ktoré by bolo možné podradiť pod trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. To, že v žalovanom konaní nemohlo ísť
o zločineckú skupinu je pritom zrejmé už i zo samotnej konštrukcie skutkov uvedených
v obžalobnom návrhu. Z tej je úplne jednoznačné, že tu išlo len o vzájomnú dohodu
a spoluprácu páchateľov, pri jednom skutku dokonca došlo k nezhode medzi organizátormi
a nedošlo k preprave skupiny do Č. a v inom skutku sa zasa so svedkom dohodli na prevoze
migrantov. Podľa jeho názoru už v čase rozhodovania o predbežnom prejednaní obžaloby
je možné s určitosťou tvrdiť, že v dokazovaní na hlavnom pojednávaní, v miere rozumnej
istoty už nemožno očakávať také zvraty, ktoré by súd viedli k záveru, že k založeniu
zločineckej skupiny došlo a žalovaný skutok (nedovoleného prekročenie štátnej hranice
a prevádzačstvo) bol spáchaný jej členmi. Ďalej senát Špecializovaného trestného súdu
pomerne podrobne rozobral, aké konkrétne znaky sú potrebné pre naplnenie pojmu zločinecká
skupina a tiež aj to, čím sa táto odlišuje od skupiny organizovanej (§ 89 ods. 26, ods. 27
Tr. zák. platného v čase spáchania žalovanej trestnej činnosti).
A čo sa týka samotného postúpenia veci Okresnému súdu Trenčín (ako okresnému
súdu v sídle kraja, nakoľko je dôvodný predpoklad, že žalovaná trestná činnosť v súvislosti
s prevádzačstvom bola spáchaná organizovanou skupinou), tak toto má byť opodstatnené tým,
že práve v obvode daného súdu mala byť spáchaná rozhodujúca časť trestnej činnosti
obvinených, resp. malo tu dôjsť k spáchaniu najväčšieho počtu čiastkových útokov, tvoriacich
základ trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva.
Okresný súd Trenčín v odôvodnení svojho rozhodnutia o neuznaní príslušnosti naopak
poukazuje na to, že už z obsahu výpovede obvinenej M. H. vyplýva, že riadiacim členom
skupiny bol N. Q. A. (zvaný tiež „P.“), pričom táto skutočnosť je podľa jeho názoru natoľko
podstatná, že ju nemožno prehliadnuť a nemožno tento dôkaz o existencii zločineckej skupiny
iba vzhľadom na rozsah vyšetrovacieho spisu posúdiť ako „nepodstatný“. Dôkazy
nazhromaždené v prípravnom konaní pritom tiež ďalej napovedajú o tom, že skupina
páchateľov v stíhaných skutkoch sa vyznačovala deľbou práce, skupina ako taká a jej činnosť
bola pre členov neprehľadná, títo často menili telefónne čísla, správali sa ostražito,
avšak vždy niektorý z nich bol tým, kto mal konkrétny skutok zorganizovať a naplánovať,
pričom jeho realizáciou boli poverení aj (už iba) ostatní spoluobvinení. V konečnom dôsledku
je potom možné z takejto konštrukcie vyvodiť aj záver o vzťahoch podriadenosti
a nadriadenosti. Čo sa týka predpokladu koordinovanosti a plánovitosti, tak tieto odvíja
predovšetkým od tej skutočnosti, že väčšina obvinených v danej trestnej veci sú resp. boli
v minulosti príslušníci iného štátu. A napokon okresný súd upozornil na to, že práve
dokazovanie súdu na hlavnom pojednávaní môže priniesť celý rad priamych či nepriamych
dôkazov, či už získaných prostredníctvom výpovedí samotných obvinených alebo svedkov
ich trestnej činnosti, a z toho dôvodu preto nie je možné v tomto štádiu konania
bez vykonania akýchkoľvek dôkazov prezumovať opak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál v rozsahu
vzťahujúcom sa k predmetného sporu a dospel k takému názoru (nejde tu pritom o žiadne
prejudikovanie viny), že v danom prípade nie je opodstatnená pôsobnosť Špecializovaného
trestného súdu, a teda na prejednanie veci v prvom stupni je príslušný Okresný súd Trenčín.
V tejto súvislosti treba upozorniť najmä na opis konania páchateľov v zmysle
skutkovej vety obžaloby, ktorý sa skutočne nepodobá fungovaniu zločineckej skupiny
ako najvyššej formy organizovanej skupiny páchateľov, a tiež i dôkaznú núdzu (absencia
dôkazov) v prípade skutku I. obžaloby kvalifikovaného ako trestný čin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ ide potom o podrobnejšie odôvodnenie, tak tu odkazuje na rozhodnutie
Špecializovaného trestného súdu, ktoré považuje v celom rozsahu za správne a plne sa s ním
stotožňuje.
A napokon nedá najvyššiemu súdu nepoukázať na skutočnosť, že prokurátor nepodal
voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu o postúpení trestnej veci na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín sťažnosť, čo vlastne svedčí o tom, že si bol zrejme
vedomý, že ním navrhovaná právna kvalifikácia v konaní pred súdom neobstojí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. januára 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová