Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/41/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom

zasadnutí konanom 24. januára 2013 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného M. H. a spol.

pre pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148a

ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. v znení účinnom do 30. júna 2002, o sťažnosti

odsúdeného proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

z 20. augusta 2012, sp. zn. PK-2Tš 29/2006, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného M. H. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením

z 20. augusta 2012, sp. zn. PK-2Tš 29/2006, podľa § 553 ods. 2, ods. 5, § 567j ods. 2

per analogiam , s poukazom na , , , ,

§ 19 ods. 3, ods. 4, § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, ,

§ 15 ods. 1 písm. d/, ods. 4, § 16 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2, § 18, § 19 ods. 3, ods. 4, § 20,

§ 22 ods. 3, § 24 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

ods. 3, § 12 ods. 3 písm. c/, ods. 6, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 3, § 15, § 16 ods. 3,

ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb a s poukazom na o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznal ustanovenej

2

obhajkyni JUDr. M. J. za obhajobu M. H. odmenu a náhrady v celkovej výške 13 127,51 eur,

a to v rozsahu presne špecifikovanom vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený M. H. sťažnosť (zv. č. 66, č. l. 177 - 178,

187 - 188 spisu).

V jej písomnom odôvodnení pritom uviedol, že počas celého trestného konania videl

svoju obhajkyňu dohromady 3 či štyri krát (mimo stretnutí na pojednávaniach). Nedostal

od nej jedinú právne relevantnú radu, ani len ho neupozornila na právo požiadať

o oslobodenie od súdnych poplatkov a písomné odvolanie mu bolo dané na podpis cca 10 min

pre začatím vlastného pojednávania na najvyššom súde. Je nemajetný, nevlastní žiadny

hnuteľný a nehnuteľný majetok, hotovosť ani úspory, nepoberá žiadny druh dôchodku,

nevlastní cenné papiere ani iné aktíva a žiada súd, aby vzal túto jeho sociálnu situáciu

do úvahy.

Ďalej v doplnení svojej sťažnosti odsúdený presne označil položky z napadnutého

uznesenia, ktoré považuje za sporné resp. úplne neopodstatnené. Mená na drvivej väčšine

z toho zoznamu nepozná a netuší ako mohli výpovede tam uvedených obvinených a svedkov

súvisieť s jeho osobou. O žiadnom z týchto úkonov nebol ani vopred ani potom informovaný,

nevie nič o ich priebehu, výsledkoch, ani vplyve na jeho prípad a nemá preto dôvod

ich uhrádzať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k takému záveru, že podaná sťažnosť

nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že JUDr. M. J. bola M. H. za obhajkyňu

ustanovená opatrením sudcu Okresného súdu Banská Bystrica z 27. júna 2002, sp. zn.

568/02, podľa z dôvodu nutnej obhajoby podľa

Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo voči M. H. právoplatne skončené dňa

30. marca 2010, a to na základe rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 28. apríla 2008,

3

sp. zn. PK-2Tš 29/2006, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. marca 2010, sp. zn. .

Návrhom z 5. mája 2010, Špecializovanému trestnému súdu doručeným dňa

13. mája 2010, si JUDr. J. uplatnila nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu

za stratu času v celkovej sume 20 109,72 eur.

Predseda senátu príslušného prvostupňového súdu daný návrh preskúmal a zistil,

že obhajkyňa v ňom viackrát pochybila, v dôsledku čoho bolo potom potrebné upraviť

i ňou uplatnený nárok.

S takouto korekciou obhajkyňou uplatneného nároku - inak podrobne odôvodnenou

v napadnutom rozhodnutí - sa potom i najvyšší súd stotožňuje. Súd prvého stupňa vychádzal

v danom prípade dôsledne z obsahu predloženého spisového materiálu a tiež správne

aplikoval i všetky zodpovedajúce právne ustanovenia. Jeho rozhodnutie treba preto považovať

za správne a zákonné.

Čo sa týka pritom námietok odsúdeného vo vzťahu k jemu poskytnutej právnej

pomoci ustanovenou obhajkyňou JUDr. J., tak tu treba podotknúť, že súd rozhodujúci

o nároku obhajcu na odmenu a náhradu (, ) preskúmava iba

správnosť účtovania jednotlivých položiek, nie úroveň ním poskytnutých právnych služieb.

Ak by totiž tieto aj boli v tom - ktorom prípade nekvalitne poskytnuté, neexistuje žiadne

ustanovenie, ktoré by dávalo súdu možnosť na to prihliadnuť pri určovaní samotnej výšky

odmeny (z toho dôvodu ju znížiť). Ak je teda táto vyúčtovaná v súlade s príslušnými

právnymi predpismi, je potrebné ju v danej výške aj priznať.

Ako neopodstatnené hodnotí súd potom taktiež i tie výhrady odsúdeného,

že mu niektoré úkony právnej pomoci nemali byť zaúčtované z dôvodu, že o nich nemal

žiadnu vedomosť a tiež preto, že tieto podľa jeho názoru nemajú súvislosť s jeho prípadom.

V tomto smere je potrebné poukázať v prvom rade na to, že - ako už aj bolo uvedené

skôr - v danom konaní sa súd nezaoberá spôsobom výkonu obhajoby, a teda ani tým,

či prípadne odsúdený bol informovaný o prítomnosti svojej obhajkyne na jednotlivých

vyšetrovacích úkonoch, resp. oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania a pod. Na strane

druhej i podľa názoru tunajšieho súdu pri namietaných výsluchoch, či už obvinených

4

alebo svedkov, obhajkyňa zastupovala odsúdeného a tieto mali súvis s trestným stíhaním

danej veci. Súd prvého stupňa napokon správne prihliadol aj na to, že v prípade,

ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je potrebné znížiť

základnú sadzbu tarifnej odmeny o 20%.

To, že z niektorých vykonaných výsluchov nebola následne zistená žiadna konkrétna

skutočnosť majúca vplyv na stíhanie odsúdeného, resp. súvisiaca s jeho osobou nemôže mať

v tomto smere žiadnu relevanciu (uvedené nie je možné vopred predvídať).

A na záver treba s ohľadom na obsah podanej sťažnosti upozorniť i na tú skutočnosť,

že o povinnosti odsúdeného, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, nahradiť štátu v danom

konaní priznanú odmenu a náhradu sa bude rozhodovať až po ich vyplatení JUDr. J. zo strany

štátu. Až do tohto času (t.j. do času rozhodovania o náhrade trov konania podľa § 558 ods. 1

) môže odsúdený preukázať oprávnenosť nároku na bezplatnú obhajobu,

resp. obhajobu za zníženú odmenu. Napokon v zmysle je i samotný súd

povinný pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa § 555 ods. 1

písm. c/ zisťovať či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, resp. obhajobu

za zníženú náhradu.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. januára 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová