Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
049/388109.094bbd.pdf
PDF · 100.76 KB
No categories available
6Tost/41/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 41/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom
zasadnutí konanom 24. januára 2013 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného M. H. a spol.
pre pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148a
ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2002, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
z 20. augusta 2012, sp. zn. PK-2Tš 29/2006, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. H. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením
z 20. augusta 2012, sp. zn. PK-2Tš 29/2006, podľa § 553 ods. 2, ods. 5, § 567j ods. 2
per analogiam Tr. por., s poukazom na § 1 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 písm. d/, § 18 písm. b/,
§ 19 ods. 3, ods. 4, § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, § 1,
§ 15 ods. 1 písm. d/, ods. 4, § 16 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2, § 18, § 19 ods. 3, ods. 4, § 20,
§ 22 ods. 3, § 24 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 1
ods. 3, § 12 ods. 3 písm. c/, ods. 6, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 3, § 15, § 16 ods. 3,
ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a s poukazom na § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznal ustanovenej
obhajkyni JUDr. M. J. za obhajobu M. H. odmenu a náhrady v celkovej výške 13 127,51 eur,
a to v rozsahu presne špecifikovanom vo výroku tohto rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený M. H. sťažnosť (zv. č. 66, č. l. 177 - 178,
187 - 188 spisu).
V jej písomnom odôvodnení pritom uviedol, že počas celého trestného konania videl
svoju obhajkyňu dohromady 3 či štyri krát (mimo stretnutí na pojednávaniach). Nedostal
od nej jedinú právne relevantnú radu, ani len ho neupozornila na právo požiadať
o oslobodenie od súdnych poplatkov a písomné odvolanie mu bolo dané na podpis cca 10 min
pre začatím vlastného pojednávania na najvyššom súde. Je nemajetný, nevlastní žiadny
hnuteľný a nehnuteľný majetok, hotovosť ani úspory, nepoberá žiadny druh dôchodku,
nevlastní cenné papiere ani iné aktíva a žiada súd, aby vzal túto jeho sociálnu situáciu
do úvahy.
Ďalej v doplnení svojej sťažnosti odsúdený presne označil položky z napadnutého
uznesenia, ktoré považuje za sporné resp. úplne neopodstatnené. Mená na drvivej väčšine
z toho zoznamu nepozná a netuší ako mohli výpovede tam uvedených obvinených a svedkov
súvisieť s jeho osobou. O žiadnom z týchto úkonov nebol ani vopred ani potom informovaný,
nevie nič o ich priebehu, výsledkoch, ani vplyve na jeho prípad a nemá preto dôvod
ich uhrádzať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola
podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k takému záveru, že podaná sťažnosť
nie je dôvodná.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že JUDr. M. J. bola M. H. za obhajkyňu
ustanovená opatrením sudcu Okresného súdu Banská Bystrica z 27. júna 2002, sp. zn.
Tp 568/02, podľa § 39 ods. 1 Tr. por. z dôvodu nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 3 Tr. por.
Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo voči M. H. právoplatne skončené dňa
30. marca 2010, a to na základe rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 28. apríla 2008,
sp. zn. PK-2Tš 29/2006, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30. marca 2010, sp. zn. 3 Toš 6/2008.
Návrhom z 5. mája 2010, Špecializovanému trestnému súdu doručeným dňa
13. mája 2010, si JUDr. J. uplatnila nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu
za stratu času v celkovej sume 20 109,72 eur.
Predseda senátu príslušného prvostupňového súdu daný návrh preskúmal a zistil,
že obhajkyňa v ňom viackrát pochybila, v dôsledku čoho bolo potom potrebné upraviť
i ňou uplatnený nárok.
S takouto korekciou obhajkyňou uplatneného nároku - inak podrobne odôvodnenou
v napadnutom rozhodnutí - sa potom i najvyšší súd stotožňuje. Súd prvého stupňa vychádzal
v danom prípade dôsledne z obsahu predloženého spisového materiálu a tiež správne
aplikoval i všetky zodpovedajúce právne ustanovenia. Jeho rozhodnutie treba preto považovať
za správne a zákonné.
Čo sa týka pritom námietok odsúdeného vo vzťahu k jemu poskytnutej právnej
pomoci ustanovenou obhajkyňou JUDr. J., tak tu treba podotknúť, že súd rozhodujúci
o nároku obhajcu na odmenu a náhradu (§ 553 ods. 2, ods. 5 Tr. por.) preskúmava iba
správnosť účtovania jednotlivých položiek, nie úroveň ním poskytnutých právnych služieb.
Ak by totiž tieto aj boli v tom - ktorom prípade nekvalitne poskytnuté, neexistuje žiadne
ustanovenie, ktoré by dávalo súdu možnosť na to prihliadnuť pri určovaní samotnej výšky
odmeny (z toho dôvodu ju znížiť). Ak je teda táto vyúčtovaná v súlade s príslušnými
právnymi predpismi, je potrebné ju v danej výške aj priznať.
Ako neopodstatnené hodnotí súd potom taktiež i tie výhrady odsúdeného,
že mu niektoré úkony právnej pomoci nemali byť zaúčtované z dôvodu, že o nich nemal
žiadnu vedomosť a tiež preto, že tieto podľa jeho názoru nemajú súvislosť s jeho prípadom.
V tomto smere je potrebné poukázať v prvom rade na to, že - ako už aj bolo uvedené
skôr - v danom konaní sa súd nezaoberá spôsobom výkonu obhajoby, a teda ani tým,
či prípadne odsúdený bol informovaný o prítomnosti svojej obhajkyne na jednotlivých
vyšetrovacích úkonoch, resp. oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania a pod. Na strane
druhej i podľa názoru tunajšieho súdu pri namietaných výsluchoch, či už obvinených
alebo svedkov, obhajkyňa zastupovala odsúdeného a tieto mali súvis s trestným stíhaním
danej veci. Súd prvého stupňa napokon správne prihliadol aj na to, že v prípade,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je potrebné znížiť
základnú sadzbu tarifnej odmeny o 20%.
To, že z niektorých vykonaných výsluchov nebola následne zistená žiadna konkrétna
skutočnosť majúca vplyv na stíhanie odsúdeného, resp. súvisiaca s jeho osobou nemôže mať
v tomto smere žiadnu relevanciu (uvedené nie je možné vopred predvídať).
A na záver treba s ohľadom na obsah podanej sťažnosti upozorniť i na tú skutočnosť,
že o povinnosti odsúdeného, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, nahradiť štátu v danom
konaní priznanú odmenu a náhradu sa bude rozhodovať až po ich vyplatení JUDr. J. zo strany
štátu. Až do tohto času (t.j. do času rozhodovania o náhrade trov konania podľa § 558 ods. 1
Tr. por.) môže odsúdený preukázať oprávnenosť nároku na bezplatnú obhajobu,
resp. obhajobu za zníženú odmenu. Napokon v zmysle § 558 ods. 2 Tr. por. je i samotný súd
povinný pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa § 555 ods. 1
písm. c/ Tr. por. zisťovať či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, resp. obhajobu
za zníženú náhradu.
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. januára 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová