Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/42/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 24. januára 2013 v Bratislave v trestnej veci odsúdenej I. D. a spol.

pre organizátorstvo a pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10

ods. 1 písm. a/, písm. c/, alinea 2, Tr. v znení

účinnom do 30. júna 2002 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné,

o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku z 20. augusta 2012, sp. zn. PK-2Tš 29/2006, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdenej I. D. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením

z 20. augusta 2012, sp. zn. PK-2Tš 29/2006, podľa § 553 ods. 2, ods. 5, § 567j ods. 2

per analogiam , s poukazom na , , , ,

§ 19 ods. 3, ods. 4, § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, ,

§ 15 ods. 1 písm. d/, ods. 4, § 16 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2, § 18, § 19 ods. 3, ods. 4, § 20,

§ 22 ods. 3, § 24 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

ods. 3, § 12 ods. 3 písm. c/, ods. 6, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 3, § 15, § 16 ods. 3,

ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb a s poukazom na o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznal ustanovenej

2

obhajkyni JUDr. M. J. za obhajobu I. D. odmenu a náhrady v celkovej výške 13 205,34 eur,

a to v rozsahu presne špecifikovanom vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti vyššie citovanému uzneseniu podala odsúdená I. D. sťažnosť (zv. č. 66, č. l. 179

spisu).

V jej podrobnejšom odôvodnení potom presne špecifikovala tie konkrétne body

napadnutého rozhodnutia, ktoré nepovažuje za správne. Táto sa predovšetkým nestotožňuje

s vyúčtovaním odmeny za účasť obhajkyne na niektorých vyšetrovacích úkonoch

u osôb - svedkov, resp. obvinených ktorých nielen že nikdy nevidela, ale ich mená

ani nepočula. Má preto za to, že ich výpovede nijako nesúviseli s jej trestnou činnosťou.

Pokiaľ ide pritom o S., B., M. a H., títo vystupovali ako samostatne obvinené osoby, ktoré

JUDr. J. taktiež ex offo zastupovala, a z toho dôvodu vyšetrovacie úkony týkajúce sa ich osôb

jej boli rovnako neoprávnene vyúčtované. A napokon ani konfrontácie svedkov

či obvinených, na ktorých sa obhajkyňa zúčastnila nemohli súvisieť s jej obvineným,

pretože tu ide o úkony, pri ktorých si dve osoby dokazujú, kto z nich viac klame. Len mizivé

množstvo úkonov, bezprostredne súvisiacich s dokazovaním jej neviny svedčí potom o kvalite

práce jej ex offo ustanovenej obhajkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala

sťažnosť ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k takému záveru, že podaná

sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že JUDr. M. J. bola I. D. za obhajkyňu

ustanovená opatrením sudcu Okresného súdu Banská Bystrica zo 04. apríla 2002, sp. zn.

517/02.

Ďalej je tiež zrejmé, že trestné stíhanie v predmetnej veci bolo voči I. D. právoplatne

skončené dňa 30. marca 2010, a to na podklade rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku

z 28. apríla 2008, sp. zn. PK-2Tš 29/2006, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. .

3

Návrhom z 5. mája 2010, ktorý bol Špecializovanému trestnému súdu doručený dňa

13. mája 2010, si JUDr. M. J. uplatnila nárok na odmenu a náhradu za poskytovanie právnych

služieb I. D. v celkovej výške 20 109,72 eur.

Predseda senátu daného súdu predmetný návrh aj spolu s predloženými prílohami

preskúmal a zistil, že vyššie menovaná obhajkyňa v ňom niekoľkokrát pochybila, v dôsledku

čoho bolo potom potrebné upraviť i ňou uplatnený nárok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobne preštudoval príslušnú časť predloženého

spisového materiálu, pričom dospel k takému názoru, že napadnuté rozhodnutie je treba

považovať v celom rozsahu za správne a zákonné.

Pokiaľ ide potom o jeho odôvodnenie, tak i s týmto sa plne stotožňuje,

a preto v podrobnostiach naň odkazuje. Prvostupňový súd sa tu totiž dôsledným a zároveň

vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými obhajkyňou uplatnenými položkami.

Správne bola obhajkyni JUDr. J. priznaná odmena - a následne v závislosti od toho

i náhrada hotových výdavkov, či náhrada za stratu času - len za tie úkony právnej služby,

pri ktorých táto zastupovala ods. I. D. (to, že niektoré z nich sú následne bez významu

vo vzťahu k jej odsúdeniu, nemôže mať z pohľadu priznanej odmeny za ne relevanciu),

a teda v tomto smere je potrebné vnímať jej námietky uplatnené v podanej sťažnosti

ako neopodstatnené.

Špecializovaný trestný súd napokon tiež náležite zvážil, kedy išlo o spoločné úkony

pri zastupovaní, resp. obhajobe dvoch alebo viacerých osôb, a v týchto prípadoch potom

základnú sadzbu tarifnej odmeny aj primerane znížil - o 20%.

Ďalej je tiež nevyhnutné podotknúť i tú skutočnosť, že spôsob výkonu obhajoby

nie je predmetom skúmania v danom konaní. Súd rozhodujúci o nároku obhajcu na odmenu

a náhrady (, ) preskúmava iba správnosť účtovania jednotlivých

položiek zo strany ustanoveného obhajcu, a nie aj úroveň ním poskytnutých právnych služieb,

pretože aj v prípade ich nekvalitného poskytnutia nie je možné samotnú výšku tarifnej

odmeny meniť (z toho dôvodu ju znížiť). Ak je teda táto vyúčtovaná v súlade s príslušnými

právnymi predpismi, je potrebné ju v uplatnenej výške aj priznať.

4

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. januára 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová