Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu

v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ JUDr. M., nar. X., bytom M., v rade 2/ M., nar. X.,

bytom H., v rade 3/ Ing. D., nar. X., bytom M., právne zastúpení advokátom Mgr. I., AK

so sídlom X. Z., proti odporkyni: Správa katastra Tvrdošín, za účasti: Ž.Ž., so sídlom v T.,

IČO: X., za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: v rade 1/ Ing. I., nar. X., bytom

T.T., v rade 2/ M., nar. X., bytom T.T., obaja zastúpení advokátkou JUDr. I., AK so sídlom

v P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne Správy katastra Tvrdošín

č. V 1609/2007 zo dňa 17.5.2010, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline č.k. -360 zo dňa 30. septembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -360 zo dňa 30. septembra 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. -360 zo dňa

30. septembra 2011 potvrdil rozhodnutie odporkyne Správy katastra Tvrdošín č. V 1609/2007

zo dňa 17.mája 2010, odporkyni a vedľajším účastníkom na strane odporkyni náhradu trov

konania nepriznal. Napadnutým rozhodnutím Správy katastra Tvrdošín č. V 1609/2007 zo dňa

17. mája 2010 správa katastra zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod č. V 1609/2007 uzatvorenej dňa

20. septembra 2007, týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k pozemku, parcely C-KN č. X.

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere l99 mkatastrálne územie O., vytvoreným

geometrickým plánom č. 241-2-251-1997-81, vyhotoveným dňa 22. júla 1981 z pozemku,

pozemno- knižná parcela č. X., evidovaného pôvodne v PKV vložke č. 287, k. ú. V., v celosti,

v prospech navrhovateľov v rade 1/ až 3/ každému po 1/3.

Krajský súd uznesením pod č.k. -231 zo dňa 6. mája 2011 rozhodol tak,

že pripustil do konania na strane odporkyne ako vedľajších účastníkov konania Ing. I. a M.

Nepripustil do konania na strane odporkyne ako vedľajšieho účastníka U.T. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2011. V predmetnej veci krajský súd

vykonal dokazovanie v intenciách ustanovení , za použitia ustanovenia

vety druhej a to vypočutím jednotlivých účastníkov konania, ich

splnomocnených zástupcov, vyjadrením Obvodného pozemkového úradu v Námestove zo dňa

7. decembra 2010, zo dňa 5. septembra 2011 a 20. septembra 2011, rozhodnutiami

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-Al/1995 zo dňa 24. januára 1995,

č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, rozhodnutím Krajského úradu v Žiline,

Odbor pozemkový, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva č. j. zo dňa

23. decembra 1997, rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa

5. februára 1998.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval ustanovenie § 28, § 29, § 30 ods.1,

2 a 4, , , a , o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (účinného do 31.augusta 2009) (ďalej len

„katastrálny zákon“), o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o pôde“).

Poukázal na to, že z vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu v Námestove zo dňa

7. decembra 2010 vyplynulo, že vo vzťahu k PKN pozemku č. X. z vložky č. 287., kat. úz. V.,

z ktorého vznikol aj pozemok CKN č. X., ktorý bol predmetom návrhu na vklad

kúpnopredajnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorému bol návrh na vklad vlastníckeho práva

zamietnutý, ktoré rozhodnutie je predmetom prieskumu pred týmto súdom, vyplynulo, že

vo vzťahu k tomuto PKN pozemku č. X. prebiehali viaceré reštitučné konania. Súd dáva

do pozornosti, že z vyjadrenia obvodného pozemkového úradu z tohto dňa vyplynulo

vo vzťahu k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa

24. januára 1995 vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu Obvodný pozemkový úrad v Námestove

uviedol, že predmetné rozhodnutie nie je právoplatne ukončené, nakoľko toto rozhodnutie

bolo v rámci mimo odvolacieho konania Ministerstvom pôdohospodárstva SR rozhodnutím

č. 598/98-430/2 z 5. februára1998 zrušené z dôvodu, že bolo otázne, či na všetky predmetné

nehnuteľnosti uvedené v rozhodnutí správneho orgánu možno aplikovať zákon o pôde a či

vôbec došlo k prechodu vlastníctva na bývalé J. po bývalých tvrdošínskych urbárnikoch, a či

vlastníctvo nebolo zachované pôvodným vlastníkom. Taktiež obvodný pozemkový úrad

uviedol, že správny orgán pripravuje podklady pre vydanie konečného rozhodnutia

na vrátenie nehnuteľností, ktoré je možné vydať, na ktoré sa neviažu zákonné prekážky.

Ďalej uviedol, že zároveň neskoršími podaniami, ktoré Obvodný pozemkový úrad

v Námestove realizoval na základe výzvy súdu, a to konkrétne podaniami zo dňa

14. júla 2011, a tiež zo dňa 20. septembra 2011 uviedol, že predmetné rozhodnutie

ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. Januára 1995, z ktorého vyplynul záver, že oprávneným

osobám sa nenavrátilo vlastníctvo ku zastavaným plochám, medzi ktoré patrí aj pozemok

2

KNC X. o výmere 199 m, ktorá je zastavaná chatovým nádvorím od roku 1978, že

predmetné rozhodnutie je právoplatné a na rozhodnutia, ktoré boli vydané v rámci

mimoodvolacieho konania (rozhodnutie Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. a rozhodnutie

Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. februára 1998) je potrebné

prihliadať ako na rozhodnutia alebo akty nulitné – zmätočné, nakoľko tieto rozhodnutia boli

vydané nad rámec kompetencií týchto orgánov. Pritom poukázal aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 2003 pri riešení obdobného problému.

Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-AI/1995 zo dňa 24. januára

1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. februára 1995, súd zistil, že bola podľa § 9

ods. 2 schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktorá bola uzavretá

dňa 8. júna 1993 a 21. decembra 1993 medzi oprávnenými osobami, a to podielnikmi

spoločnosti U. T. podľa pripojeného zoznamu a povinnou osobou a) Poľnohospodárskym

družstvom so sídlom v T. a O., medzi inými predmetom konania bola aj parc. č. X.

z protokolu č. 287, druh pozemku pasienok, výmera neuvedená, kat. úz. V.

Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa

24. januára 1995 súd zistil, že pozemkový úrad rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona

č. tak, že podielnikom spoločnosti U. uvedených v zozname oprávnených osôb

uviedol, že spĺňajú podmienky zákona uvedené v § 6. V bode 2 výroku oprávneným osobám

nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú tu špecifikované v PK stave medzi inými aj

2

k časti pozemku X. z protokolu č. 287, druh pozemku pasienok, výmera 6 704 m, kat. úz. V.

z dôvodu, že pozemky sú zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov.

Z rozhodnutia Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva Žilina Č. j.: zo dňa 23. decembra 1997 súd zistil,

že tento správny orgán podľa zrušil rozhodnutie

Pozemkového úradu Dolný Kubín ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. februára 1995 v celom rozsahu a vec vrátil na nové

konanie Okresnému úradu Tvrdošín, odbor PPLH, ktorý je príslušným správnym orgánom

v zmysle Z z..

Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 598/98-430/2

zo dňa 5. februára1998 súd zistil, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR podľa § 59 ods. 2

rozhodnutie Krajského úradu Žilina č. zo dňa 23.decembra 1997 potvrdilo

a odvolanie zamietlo. Uvedené rozhodnutie podľa potvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva

SR (č.l. 64 súdneho spisu) nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 1998.

Z rozhodnutia Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor pozemkový, poľnohospodárskeho

a lesného hospodárstva č. 98/00946-018 zo dňa 12. júna 1998 v spojení s opravou rozhodnutia

zo dňa 30. júna 1998 súd zistil, že podľa podielnikom v spoločnosti

U. T. nebolo priznané vlastnícke právo, medzi inými aj k PK pozemku č. X. z protokolu

2

č. 287, druh pozemku pasienok o výmere 6 704 m. Zároveň z rozsudku KS v Žiline č. k.

zo dňa 22. decembra 2005 bolo zistené, že krajský súd predmetné rozhodnutie

zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa odôvodnenia rozsudku krajský súd mal preukázané, že v danom prípade

výsledok rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín, t. j. zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho

práva k pozemku špecifikovaného v predmetnej kúpnej zmluve sa súdu javil po súdnom

prieskume a po doplnení dokazovania ako správny záver odporkyne. Aj keď v danom prípade

súd poukazuje na to, že v priebehu konania pred súdom došlo k zmene postoja odporkyne,

ktorá poukazovala nakoniec na to, že napadnuté rozhodnutie nie je správne a z jej vyjadrení

vyplynul záver, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. V danom prípade predovšetkým

bolo potrebné posúdiť alebo vyjadriť právny názor na otázku skôr vydaných reštitučných

rozhodnutí. Nesporné v predmetnom konaní je, resp. bolo, že CKN parc. č. X. vznikla z PK

pozemku č. X. z vložky č. 278 kat. úz. V., ktorý PK pozemok, t. j. X. bol predmetom

viacerých reštitučných rozhodnutí pred pozemkovými úradmi, ktoré súd špecifikoval vyššie.

Uvedené vyplynulo aj z predloženého geometrického plánu ku kúpnej zmluve. Ž. ako

predávajúci opieralo svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu o skutočnosť, že predmetný

pozemok nadobudli podľa , rozhodnutia ONV č. Pôd. 520/1958,

na základe ktorých skutočností malo dôjsť k prevodu, resp. prechodu majetku bývalých

urbarialistov okrem lesov na J. Taktiež poukazoval na právoplatné reštitučné rozhodnutie

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK-l-Bl/1995 zo dňa 24. januára1995, podľa ktorého

2

vo vzťahu k PK pozemku X., vložky 287 kat. úz. O. o výmere 6 704m, druh pozemku

pasienok nebol oprávneným osobám – podielnikom spoločnosti U. vydaný práve tento

pozemok z dôvodu jeho zastavanosti, nakoľko stavby bránili poľnohospodárskemu využitiu

pozemkov a teda vlastníctvu predávajúceho svedčí aj toto rozhodnutie. Na druhej strane

vedľajší účastníci na strane odporcu poukazovali na to, že vlastníctvo k PK pozemku č. X.

nikdy neprešlo na J., vlastníctvo zostalo zachované bývalým urbárnikom, nakoľko ide

o pozemok, ktorý sa spravoval zákonným čl. XIX z roku 1898. Vo vzťahu k rozhodnutiu

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995 uviedli,

že toto rozhodnutie bolo zrušené v rámci mimoodvolacieho konania a vo veci je potrebné

rozhodnúť opätovne a práve preto súhlasili s rozhodnutím odporcu o zamietnutí návrhu

na vklad kúpnej zmluvy.

Krajský súd ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že rozhodnutím

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-Al/1995 zo dňa 24. januára 1995 bola

schválená dohoda o vydaní nehnuteľností medzi inými aj pozemku v PK stave č. X., pasienok

z prot. č. 287, bez uvedenej výmery vo vzťahu k podielnikom spoločnosti U. T. Toto

rozhodnutie nebolo predmetom mimoodvolacieho konania, nadobudlo právoplatnosť dňa

13. februára1995.

V danom prípade podľa názoru súdu sa bolo potrebné vyjadriť, resp. zaujať právny

názor, najmä k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa

24. januára 1995. A to najmä vzhľadom k tomu, že zostalo spornou skutočnosťou v konaní

pred súdom (aj keď sa týmto rozhodnutím Správa katastra Tvrdošín v napadnutom rozhodnutí

vôbec nezaoberala) medzi účastníkmi konania (navrhovateľmi, odporkyňou, účastníkom

konania Ž. na jednej strane a vedľajšími účastníkmi na strane odporkyne na strane druhej), či

predmetné rozhodnutie zostalo právoplatné a vykonateľné, a teda z tohto rozhodnutia je

potrebné, aby Správa katastra Tvrdošín vychádzala, alebo či toto rozhodnutie bolo zrušené

v rámci mimo odvolacieho konania tak, ako to pôvodne uvádzal aj Obvodný pozemkový úrad

v Námestove vo svojom prvom vyjadrení k veci.

Podľa zák. (platného v čase rozhodovania Krajského úradu

Žilina – dňa 23.decembra 1997 vo vzťahu k rozhodnutiu pozemkového úradu Dolný Kubín

č. ROK – I- zo dňa 24. januára 1995) krajský úrad vykonáva štátnu správu

na jednotlivých úsekoch podľa prílohy podľa tohto zákona alebo ak to ustanoví osobitný

zákon.

Podľa Krajský úrad plní ďalej tieto úlohy a) vykonáva

v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni

konajú okresné úrady.

Podľa ministerstvá, do ktorých pôsobnosti patria

úseky štátnej správy vykonávanej krajskými úradmi a okresnými úradmi a) riadia výkon

štátnej správy uskutočňovanej krajskými a okresnými úradmi na jednotlivých úsekoch štátnej

správy vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov,

zjednocovaním postupu pri ich používaní, vypracovaním koncepcie rozvoja úseku štátnej

správy a preskúmavaním rozhodnutí podľa osobitných predpisov a kontrolujú tento výkon.

Podľa zrušujú sa pozemkové úrady.

Podľa pôsobnosť orgánov miestnej štátnej správy

uvedených v § 12 vymedzená zákonmi a inými právnymi predpismi prechádza dňom

účinnosti tohto zákona na okresný úrad, ak ju tento zákon v prílohe nezveruje krajskému

úradu.

Podľa rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže

z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa

nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie

ústredného orgánu štátnej správy jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej

komisie (§ 61 ods. 2).

Podľa ust. účinného do 31. decembra 2003

rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo

pracovnoprávny úkon, alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu občana, nemožno

mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva

dobromyseľne.

Podľa účinného do 31. decembra 2003 ak sa podľa

platných právnych predpisov podal návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia súdom,

nemôže správny orgán toto rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť,

okrem toho ak by plne vyhovel všetkým účastníkom konania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa jeho názoru predmetné rozhodnutie –

rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa

24. januára1995 bolo v rámci konania podľa §-68 (Správny

poriadok) – preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutím

Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

č. j. zo dňa 23. decembra 2007, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené

rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. februára 1998,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 1998. Toto rozhodnutie, resp. tieto dve

rozhodnutia podľa názoru súdu nie je možné považovať za akty alebo rozhodnutia nulitné

(vydané mimo kompetencie, resp. právomoci daných správnych orgánov), ako to tvrdia

navrhovatelia, účastník konania Ž. a nakoniec aj odporkyňa, t. j. nejde v danom prípade

o rozhodnutia, ktoré by vydal orgán, ktorý v danom konaní nemal právomoc rozhodovať.

V danom prípade je nesporné, že podľa boli s účinnosťou

ku dňu 24. júlu 1996 zrušené pozemkové úrady (teda aj Pozemkový úrad Dolný Kubín),

pričom podľa § 12 a § 13 predmetného zákona pôsobnosť orgánov štátnej správy uvedených

v § 12 vymedzená zákonmi a inými právnymi predpismi prešla dňom účinnosti tohto zákona

na okresný úrad, ak ju tento v prílohe nezveruje krajskému úradu. Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2

krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch podľa

prílohy tohto zákona, alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Krajský úrad plní ďalej úlohy:

vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom

stupni konajú okresné úrady alebo obce, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Následne

v rámci svojej kompetencie v zmysle MP SR rozhodnutie

KU Žilina potvrdilo.

V danom prípade teda súd vyslovil názor, že bolo v plnej právomoci rozhodovať

v rámci mimo odvolacieho konania (- 68 , Správneho poriadku), a

to vo vzťahu k príslušnému reštitučnému rozhodnutiu (rozhodnutie Pozemkového úradu

Dolný Kubín č. 194 1- zo dňa 24. januára 1995 ), a to Krajským úradom Žilina,

odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s poukazom na ust. § 65

ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko tento bol nadriadeným orgánom vo vzťahu k okresnému

úradu, odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na ktorý prešli

kompetencie v zmysle z Pozemkového úradu Dolný Kubín. Súd

poukazuje aj na ust. § 67 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva (a uvedené rieši aj

najvyšší súd v rozsudku zo dňa 26.3.2003), že nie je možné preskúmať

rozhodnutie správneho orgánu, v danom prípade reštitučné rozhodnutie podľa zákona

č. , resp. výsledkom rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho konania nemôže byť

zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ak bol podaný návrh na preskúmanie správneho

rozhodnutia súdom (okrem toho, ak by plne vyhovel všetkým účastníkom konania). Nebolo

sporé, že proti rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B 1/1995 nebol

podaný opravný prostriedok. T. j. podľa názoru Krajského súdu v Žiline v danom prípade

bolo v plnej kompetencii Krajského úradu v Žiline a následne aj Ministerstva

pôdohospodárstva SR rozhodovať v rámci mimo odvolacieho konania podľa ust. § 65 a nasl.

Správneho poriadku, nakoľko je nepochybné, že na konanie podľa reštitučného zákona

() sa vzťahuje Správny poriadok, generálne s výnimkou podávania

opravných prostriedkov proti rozhodnutiam obvodných pozemkových úradov podľa §9 ods. 6

predmetného zákona. Rovnako nebolo sporné, že tieto rozhodnutia (rozhodnutie KÚ Žilina a

MP SR ) by iným spôsobom boli zrušené napr. cez súdny prieskum podľa druhej hlavy piatej

časti , nakoľko vyšlo najavo, že proti rozhodnutiu Ministerstva Pôdohospodárstva č.j.

zo dňa 5. februára1998 žaloba podaná nebola.

V danom prípade podľa názoru súdu, keďže neexistuje právoplatné reštitučné

2

rozhodnutie vo vzťahu k pozemku PKN č. X. z vložky č. 287 – pasienok o výmere 6 704 m,

kat. územie V., na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok a ktorý pozemok v danom prípade

2

CKN pozemok č. X. o výmere 199 mkat. územie O. mal vzniknúť z tohto pozemku, bude

potrebné, aby Obvodný pozemkový úrad v Námestove o tomto pozemku (resp. aj o iných)

rozhodol opätovne. Preto podľa názoru súdu Správa katastra Tvrdošín rozhodla vecne

správne, keď zamietla návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy vzhľadom k tomu, že podľa

názoru súdu povinná osoba, resp. predávajúci nemohol v roku 2007 presne dňa

20. septembra 2007 ani platne previesť predmetný CKN pozemok č. X.. na kupujúcich

s poukazom aj na ust. , ktorý hovorí o tzv. blokácii

pozemkov, na ktoré je uplatnený reštitučný nárok. Predmetný prevod je v zmysle tohto

ustanovenia absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť odporca a aj súd

musia prihliadať ex offo.

Súd poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín

č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, okrem toho, že bolo zrušené vyššie

uvedeným postupom, rozhodnutie podľa názoru súdu malo aj tzv. vecné nedostatky.

Vzhľadom k tomu, že predmetné rozhodnutie obsahovalo výrokovú časť vo vzťahu k PK

pozemkom, konkrétne aj k PK pozemku č. X. (podobne tomu bolo aj v rozhodnutí

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995, zo dňa 24. januára1995,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. februára 1995) bez toho, aby do výrokovej časti

rozhodnutia bola premietnutá identifikácia parciel do stavu KN, tzn. je toto rozhodnutie aj

v rozpore s vtedy platným Katastrálnym (),

ktorý platil do 31. decembra 1995 a aj s vykonávacou vyhláškou č. 594/92 Zb., konkrétne

§ 39, § 58 ods. 1 a 2, t. j. bez identifikácie, resp. bez vypracovania geometrického plánu

na znázornenie vydávaných, resp. nevydávaných nehnuteľností, ktoré vznikli rozdelením

pôvodných PK parciel a parciel, ktoré sa nevydali. Toto je v rozpore s § 6 vyhlášky

č. a aj predmetnej vyhlášky.

1010Sžr/7/2012

Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd konštatuje, že záver správneho orgánu,

že prevodca nepreukázal, že je vlastníkom konkrétneho pozemku, ktorý bol predmetom

prevodu, bol správny. Odvolacie námietky vzhľadom na uvedené skutočnosti boli

vyhodnotené ako nedôvodné. Ani podľa názoru súdu nemohol predávajúci disponovať

s predmetným pozemkom, ale z dôvodu, že nebolo skončené reštitučné konanie, najmä teda

vo vzťahu k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa

24. januára 1995 a aj s poukazom na citované ust. . Tak isto,

nie je vzhľadom na uvedené ani preukázané, keďže reštitučné rozhodnutie tak ako je aj vyššie

uvedené bolo zrušené a konanie nie je skončené, že teda podľa tohto rozhodnutia, by išlo

o pozemok zastavaný, ktorý nie je predmetom vydania v zmysle .

Súd zároveň poukazuje na to, že v predmetných reštitučných konaniach ide už

o zdĺhavé konania, ktoré trvajú niekoľko rokov, najmä teda aj vo vzťahu k tomu, že samotné

pozemkové úrady vychádzali z toho, že predmetné rozhodnutie 194-1-B1/1995 bolo zrušené

v riadnom inštančnom postupe v rámci mimo odvolacieho konania, nakoľko je nepochybné a

vyplýva to z ďalších rozhodnutí, že pozemkové úrady vo vzťahu k tam uvedeným pozemkom

vydávali ďalšie rozhodnutia, ktoré boli predmetom preskúmania aj pred príslušným Krajským

súdom v Žiline, ako napr. rozhodnutie č. 98/00946-018 zo dňa 12. júna 1998, ktoré napokon

bolo zrušené KS Žilina rozsudkom č. k. zo dňa 29. januára 1999. Následne bolo

pred Krajským súdom v Žiline vedené aj konanie pod sp. zn. o preskúmanie

rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu č. OPÚ2005/00046 zo dňa 9. mája 2005, ako aj

rozhodnutie OPÚ-2005/00046 zo dňa 17. júna 2005 a obidve tieto rozhodnutia boli Krajským

súdom v Žiline zo dňa 22. decembra 2005, resp. rozsudkom zo dňa 2. septembra 2009 zrušené

a veci boli vrátené na ďalšie konanie. Z týchto rozhodnutí bolo zistené, že sa vždy

rozhodovalo aj vo vzťahu k PKN pozemku č. X. z PKN vložky 287 kat. územie V.. A teda

2

zatiaľ o časti PKN pozemku č. X. z PKN vložky č. 287 o výmere 6704 mkat. územie V.,

z ktorého mal vzniknúť aj pozemok, ktorý bol predmetom vkladu kúpnej zmluvy vo vzťahu

ku ktorej bol návrh na vklad kúpnej zmluvy zamietnutý nebolo rozhodnuté, preto Ž. nemohlo

s poukazom aj na platne previesť na navrhovateľov predmetný

pozemok. Otázky právnych režimov akými sa majú pozemky riadiť tak ako poukazovali

navrhovatelia, Ž., poľnohospodárske družstvo, vedľajší účastníci konania na strane odporkyne

(či pozemky prešli na družstvo podľa alebo či vlastníctvo zostalo

zachované bývalým urbárskym podielnikom) sa podľa názoru súdu musia vyriešiť v rámci

neskončeného reštitučného konania.

1110Sžr/7/2012

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ až 3/

rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a žiadali, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil a návrhu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods.2 písm. f/ O.s.p). Súd

nesprávne vyhodnotil dosah tzv. blokačného ustanovenia – § 5 ods.3 zákona o pôde ako

i súvisiacej úpravy zakotvenej v § 11 ods. 1 písm. d/.

Podľa ich názoru právna veta súdom citovaného blokačného ustanovenia sa takto

zásadne uplatňuje len na nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom vydania oprávnenej osobe.

Ustálené výkladové pravidlá ako aj súdna prax ustaľujú: .. Ak by došlo k prevodu

nehnuteľnosti, ktorú nemožno vydať oprávnenej osobe pre zákonné prekážky (napr. § 11),

takýto prevod neodporuje zákonu. (Jozef Gaisbacher – Základy pozemkového práva – str. 78

ods. 3 posledná veta – vysvetlivky k § 5). Za tohto stavu pre rozhodnutie o veci bolo potrebné

zo strany súdu ustáliť, či sa na pozemok C-KN parc.č. X. k.ú. O. vzťahuje zákonná prekážka

pre jej vydanie. V danom prípade boli predložené a súčasťou spisu správneho orgánu a súdu

sa stali listinné dôkazy, ktoré preukazujú faktický charakter C-KN parc.č. X. zast. plochy a

2

nádvoria o výmere 199 mk.ú. O. V prílohe pripojený GP č.241-2-251-1997-81 zo dňa

22. júla 1981 preukazuje, že na pozemku, ktorý je predmetom prevodu je umiestnená stavba

chaty vo vlastníctve navrhovateľov. Krajský súd Žilina ako i odporkyňa opomenula

vyhodnotiť a venovať sa faktickému posúdeniu charakteru pozemku, ktorý bol predmetom

kúpnej zmluvy V 1609/2007. Aj vo vzťahu k samotnému pozemku C-KN parc. č. X., k.ú. O.,

2

ktorý má výmeru 199 mide o výmeru, ktorá je prakticky nevyhnutne potrebná pre riadny

prístup a užívanie zastavaného pozemku. V danom prípade by sa nemohlo za žiadnych

okolností ani jednať o pozemok, ktorý by mohol byť oprávneným osobám vydaný. V konaní

taktiež nebolo spochybnené a teda išlo o preukázanú skutočnosť, že na pozemku je postavená

2

stavba rekreačnej chaty navrhovateľov od roku 1978 a v rozsahu výmery 199mje spolu

s chatou užívaný aj zastavaný pozemok.

Uviedli, že odporkyňa disponuje zápisom uvedeného pozemku tak v popisnej ako aj

mapovej časti katastra a to aj so zobrazením príslušnej stavby chaty a takto sa tento dôkaz mal

preniesť aj do prijatia záveru, že predmetný pozemok plní od roku 1978 funkciu zastavaného

1210Sžr/7/2012

pozemku, ktorý nemôže byť za žiadnych okolností oprávneným osobám vydaný pre zákonné

prekážky uvedené v § 11 zákona o pôde.

Za nesprávny záver Krajského súdu v Žiline navrhovatelia považujú aj ten, ktorý sa

týka rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 191-1-B1/1995 zo dňa

24. januára 1995, keď súd uvedené rozhodnutie považoval za zákonne zrušené rozhodnutím

Krajského úradu v Žiline, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

č. zo dňa 23. decembra 2007, ktoré následne bolo potvrdené rozhodnutím

Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. februára1998. Podľa názoru

navrhovateľov uvedené rozhodnutie mohlo byť zákonne zrušené len v preskúmavacom

konaní pred súdom. Podľa ich názoru krajský súd ako i ministerstvo pôdohospodárstva

postupom podľa §§ 65-68 Správneho poriadku prekročili svoje kompetencie.

Ďalej poukázali na skutočnosť, že správny orgán sa v posudzovanej veci vôbec

nezaoberal rozhodnutím Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. 191-1-B1/1995 zo dňa

24. januára 1995. V uvedenom postupe navrhovatelia vidia zásadné pochybenie, ktoré zakladá

rozpor s § 32 Správneho poriadku. Došlo tak k narušeniu základných zásad správneho

konania, keď samotná vyhľadávacia činnosť vo vzťahu k zásadným listinným dôkazom sa

vykonala len v štádiu preskúmania rozhodnutia súdom. Uvedený postup možno považovať

za porušenie práv navrhovateľov upravených v SR na spravodlivý súdny proces.

Aj základné právo upravené v priznáva účastníkovi konania oprávnenie

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom ( Nález Ústavného súdu SR č. -29

zo dňa 2. augusta 2007), pričom neúplnosť spisov vytvára zásadnú prekážku k uplatneniu

tohto práva. Bolo preto povinnosťou súdu prihliadať na vady konania, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť rozhodnutia .

Odvolanie proti rozsudku podala i odporkyňa a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil rozhodnutie krajského súdu.

Uviedla, že je zarážajúce, že krajský súd nevyhodnotil vyjadrenie vedľajšieho

účastníka konania, ktorý poukazoval na to, že vlastníctvo k PK pozemku č. X. nikdy neprešlo

na J., vlastníctvo zostalo zachované bývalým urbárnikom, ako za klamstvo a zavádzanie súdu.

V konaní bol preukázaný doklad z roku 1988, ktorým nie je možné spochybňovať vlastníctvo

J. k PK parcele č. X. z protokolu č. 287 k.ú. V. Vedľajší účastník v súčasnosti spochybňuje

1310Sžr/7/2012

prostredníctvom právneho zástupcu vlastníctvo J. k pozemkom pod rekreačnými chatami.

Existuje niekoľko prevodov pozemkov pod chatami, kde prevodcom je J., dnes Ž., zapísaných

na LV v katastri nehnuteľností, a teda pochybenie súdu v rozsudku č.k. -360

vyvoláva stav právnej neistoty.

Podľa jej názoru krajský súd dostatočne nevyhodnotil ako podstatný dôkaz

ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona o pôde. Sústavné spochybňovanie prechodu

vlastníctva pasienkového majetku bývalých urbárnikov na J. podľa ,

ako aj názor súdu, že otázky právnych režimov akými sa majú pozemky riadiť (či pozemky

prešli na družstvo podľa Zb alebo či vlastníctvo zostalo zachované

bývalým urbárskym podielnikom) sa musia vyriešiť v rámci neskončeného reštitučného

konania, je názor súdu v rozpore so zákonmi a právnym stavom.

Odvolanie podal i účastník konania Ž. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok

krajského súdu a návrhu vyhovel, resp., aby zrušil rozsudok krajského súdu. Krajský súd

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd sa nevysporiadal ani s jednou podanou námietkou v súlade s platnými právnymi

predpismi v daných veciach, ktoré účastníci uviedli v písomnom vyjadrení k prebiehajúcemu

konaniu pod zn. 60/2011/ZA zo dňa 21. septembra 2011, z ktorých pre dané súdne konanie a

zákonné rozhodnutie považujú najmä poukázanie na obsah ustanovenia § 42a ods. 2 zákona č.

, podľa ktorého: „Do vydania nehnuteľnosti podľa ods. 1 je doterajší vlastník

povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu - ust. § 5 ods. 3

. Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa odseku l alebo ak sa

nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.“

Aj v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ a e/ podľa ktorého: „ Pozemok bol po prechode

alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný alebo na pozemku

bola zriadená záhradková alebo chatová osada, pozemok možno vydať, ak stavba nebráni

poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu.“ V zmysle týchto platných zákonných

ustanovení je preukázateľné, že družstvo na rozdiel od názoru súdu má zákonné právo

zastavané a iné pozemky, ktoré sa podľa ust. oprávneným

osobám nevydajú prevádzať na iného, pretože vlastníctvo k nim nadobudnuté ex-lege

1410Sžr/7/2012

t. j. zo , ktoré je evidované v pozemno-knižnom stave na LV č. 2542

k. ú. T. a aj na LV č. X. k. ú. O. je zachované. To by malo platiť aj bez rozhodnutia správneho

orgánu vo veci nepriznania vlastníckeho práva oprávneným osobám podľa ust. § 11 ods. l

písm. d/ a v nadväznosti na ust. ako aj na identifikáciu

parciel spracovanú dňa 13. decembra 1994 a 29. marca 1993 nazvanej spracovateľom Správy

katastra Dolný Kubín ako „doplnok chát k identifikácii k reštitúcii“, ako aj z identifikácie

parciel pod č. , ktorú spracoval pracovník Správy katastra Tvrdošín dňa

2. júla 2008. Z týchto je preukázateľné, že predmetný pozemok ako zastavaná plocha pod

2

chatou aj s nádvorím pod p. č. X. o výmere 199 mnie je súčasťou pkn. p. č. X./a, ku ktorej

podľa rozhodnutia správneho orgánu pod č. 98/00946-0 zo dňa 12. júna 1998 nebolo odobraté

vlastníctvo, pretože sa jedná o pozemok, ktorý bol obhospodarovaný podľa zákonného článku

XIX z r. 1898 ako les - strmá roklina s potokom, čo je zapísané v prot. č. X. k. ú. V. a pod

A. Majetková podstata pod radovým číslom 27 zo dňa 10. novembra 1944 pod č. 3080,

na ktorom nebola postavená ani jedna chata.

Vzhľadom k tomu, že zo strany bývalého vedenia správy katastra bolo neuveriteľným

spôsobom spochybňované vlastníctvo družstva k pozemkom - zastavaných plôch pod chatami

a v ich nádvoriach, družstvo si objednalo u geodetickej spoločnosti na svoje náklady

spracovanie geometrického plánu na skutočný stav k pkn. parc. č. X. z prot. č. 287 k. ú. V.

v nadväznosti na platné ustanovenia v čase vzniku J., následného

rozhodnutia Rady ONV Trstená č. Pôd. 520/1958 z 10. marca 1958, LV č. 2542 k. ú. T. a

uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn 5 Sž-o-KS 48/2006 zo dňa 13. októbra 2006. Tento

geometrický plán v plnej miere súdu objasňuje skutočný právny stav v danom probléme,

ktorý sa nedotýka len týchto troch navrhovateľov v tomto súdnom konaní, ale ďalších

sedemnástich osôb v obdobných konaniach a v obdobných problémoch.

Ďalej súd svoje rozhodnutie v napádanej časti výroku zdôvodnil rozporuplnými

názormi, keď konštatoval, že rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín

č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára l995 je neplatné a nie je nulitné. Pritom obšírne

poukazuje na platné zákonné ustanovenia, podľa ktorých bývalý Krajský úrad v Žiline mal

zákonné právo rozhodovať v predmetnom konaní podľa ust. -68

s výnimkou podávania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam obvodných pozemkových

úradov v zmysle ust. § 9 ods. 6 predmetného zákona. Súd sa v tejto veci dôsledne nezaoberal

zákonným ustanovením , podľa ktorého o opravných

1510Sžr/7/2012

prostriedkoch proti rozhodnutiam o neschválení dohody o vydaní nehnuteľnosti rozhoduje len

krajský súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Z uvedeného zákonného dôvodu

neprichádza do úvahy aplikácia ust. -68 pre žiadny správny orgán,

čo je zrejmé aj z ust. a a najmä z rozsudku NS SR sp. zn.

.

Preto vydané rozhodnutia odvolacích orgánov v mimo odvolacom správnom konaní sú

aktmi orgánov štátnej správy vydanými nad rámec kompetencií týchto orgánov, teda aktmi

nulitnými - zmätočnými, ktoré nie je možné považovať za akty orgánov štátnej správy.

Na takéto akty sa hľadí akoby neexistovali, a preto tieto nemôžu byť titulom pre výkon

rozhodnutia. Pritom potvrdenie Ministerstva pôdohospodárstva SR o nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, ktoré tvorí súčasť spisu pod č. l. 64 je

nedôveryhodný doklad, pretože proti rozhodnutiu MF SR, ktoré potvrdilo rozhodnutie

krajského súdu bol priamo do rúk ministra pôdohospodárstva Ing. B. podaný návrh

na preskúmanie rozhodnutia MP SR, ktorý do dnešného dňa nebol doriešený.

Okrem toho takéto nulitné rozhodnutia odporujú aj ústavným princípom právneho

štátu v zmysle Čl. l SR a ďalšej základnej ústavnej zásade, že štátne orgány môžu

konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon podľa Čl. 2 ods. 2 SR a Čl. 2

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Poukázali na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

26. marca 2003 pri riešení obdobného problému, v ktorom je uvedené, že rozhodnutia

nadriadených orgánov sú nad rámec ich právomoci a aj preto sú nezákonné a zmätočné a tým

nulitné a názor krajského súdu k jeho obsahu považujú za nesprávny.

Podľa ich názoru svojim rozsudkom krajský súd porušil zákon, keď z úradnej

povinnosti neprihliadol na to, že rozhodnutie krajského úradu bolo vydané orgánom,

ktorý nebol podľa zákona oprávnený takéto rozhodnutia vydať. Súd mal povinnosť z úradnej

moci prihliadnuť na takúto vadu aj podľa R 56/1995 NS SR, podľa ktorého je nulita

(zmätočnosť) aktu sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu nato, že žaloba

túto skutočnosť nenamietala alebo žiadala o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov.

Tak podobne súd porušil zákon aj v tom, keď vo svojom rozsudku viackrát zdôraznil,

že s poukazom aj na ust. Ž., poľnohospodárske družstvo

nemohlo platne previesť na navrhovateľov predmetný pozemok. Predmetné zákonné

ustanovenie stanovuje, že „Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania

oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto

zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také

právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej

osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.“

Pritom poukázali na stanovisko odborníkov, ktoré je uvedené v „Základoch pozemkového

práva“ v prílohe č. l, na ktorých sa podieľali vrátane legislatívnej prípravy daného zákona a

jeho aplikácii ako bývalí pracovníci legislatívnej sekcie MP SR, ktoré k uvedenému

zákonnému ustanoveniu v rámci vysvetlivky k § 5 ods. 3 doslovne uvádzajú, že „z dikcie

odseku 3 vyplýva, že zákaz prevodu sa vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré sa môžu vydať

oprávnenej osobe v reštitučnom konaní (môže sa jej priznať vlastnícke právo

k nehnuteľnosti). Ide o neplatný právny úkon podľa . Ak by

došlo k prevodu nehnuteľnosti, ktorú nemožno vydať oprávnenej osobe pre zákonné prekážky

(napr. § 11), takýto prevod neodporuje zákonu.“

Zároveň uviedli, že po nadobudnutí účinnosti družstvo nemalo

žiadnu možnosť ako povinná osoba nakladať s predmetným pozemkom až do ich vydania

oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára, pretože ten bol už v roku 1978

na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia vydaný občanovi JUDr. M.

na výstavbu chaty, ktorý od toho času nebolo možné pre poľnohospodárske účely využívať.

Keďže podľa nariadenia Vlády SR č. pod pojmom starostlivosť riadneho

hospodára podľa osobitného predpisu sa rozumie len pri nájme poľnohospodárskych

pozemkov ako súhrn práv a povinností nájomcu k pozemku ustanovených osobitným

predpisom, ako aj ďalšie práva a povinnosti k predmetu nájmu, najmä udržiavať predmet

nájmu v riadnom užívateľnom stave alebo v takom stave, aký bol dohodnutý, využívať všetky

právne prostriedky na jeho ochranu a pritom dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu,

strate, zneužitiu, zmenšeniu, zníženiu produkčnej schopnosti alebo jeho mimoprodukčných

funkcií z hľadiska ochrany životného prostredia a pri nájme lesných pozemkov tak isto ako

súhrn práv a povinností nájomcu ustanovených osobitným predpisom, preto tzv. blokačné

zákonné ustanovenie sa vzťahuje len na pozemky, ktoré je možné oprávneným osobám vydať

a to sú len poľnohospodárske a lesné pozemky a v tomto prípade sa jedná o pozemok

1710Sžr/7/2012

zastavaný v dlhodobom užívaní vlastníkov chaty, ktorí si ho do svojho vlastníctva odkúpili

dobromyseľne a v dobrej viere, podobne ako iní vlastníci chát v chatovej osade v O., ktorí

právo vlastníctva na rozdiel od nich majú zaevidované v katastri nehnuteľnosti,

pretože predmetný zastavaný pozemok, ktorý je presne určený geometrickým plánom nie je

možné pre zákonné prekážky oprávneným osobám vrátiť a tento ostal vo vlastníctve družstva

na LV č. X. k. ú. O.

Na základe uvedeného považujú zdôvodnenie predmetného rozsudku za účelové,

ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi v danej veci a v prípade, že by odvolací súd

potvrdil tento rozsudok krajského súdu, nastanú ďalšie problémy najmä v prieťahoch

v správnych a katastrálnych konaniach, v uplatňovaní ustanovenia § 3 ods. 4 zákona

o Správnom konaní a ďalších platných zákonných ustanovení, podľa ktorých je správny orgán

povinný v konaniach sa nimi riadiť. Tak sa stalo na základe rozporuplného a nesprávneho

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline pod č. zo dňa 22. decembra 2005

pri preskúmavaní reštitučných rozhodnutí, ktoré nakoniec dal do zákonného stavu Najvyšší

súd SR svojim uznesením sp. zn. 5 Sž-o-KS 48/2006 zo dňa 13. októbra 2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolaní podľa

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

25. januára 2013 ( a v spojení s veta prvá ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis odporkyne, mal za preukázané, že odporkyňa rozhodnutím

Zn.: V 1609/2007 zo dňa 17. mája 2010 zamietla návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa

20. septembra 2007 (doručený Správe katastra Tvrdošín dňa 29. októbra 2007), týkajúcej sa

prevodu vlastníckeho práva k pozemku, parcely C-KN č. X. zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere 199 mkatastrálne územie O., vytvoreným, geometrickým plánom č. 241-2-251-

1997-81, vyhotoveným dňa 22. júla 1981 z pozemku, pozemkovoknižná (ďalej len „PKN“)

parcela č. X., evidovaného pôvodne v PKN vložke č. 287, k.ú. V., v celosti, v prospech M.,

1810Sžr/7/2012

rod. Z., bytom Ž. v 1/3-ine, JUDr. M., rod. G., bytom Ž. v 1/3-ine a Ing. D., rod. G., bytom Ž.

v 1/3-ine. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania Ž. družstvo so sídlom v T.

ako predávajúcim a M., rod. Z., JUDr. M., rod. G. a Ing. D. ako kupujúcimi.

Správa katastra Tvrdošín vykonala rozsiahle dokazovanie v rámci ktorého preskúmala

predloženú kúpnu zmluvu V 1609/2007 uzavretú medzi vyššie citovanými účastníkmi

konania, preskúmala predložené dôkazy. Uviedla, že považuje oprávnenie prevodcu nakladať

s nehnuteľnosťou za spochybnené, pričom prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 5

ods. 3 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého povinná osoba je

povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou

riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona a nemôže tieto veci, ich súčasti a

príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné. Právo

na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto

povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov

vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a

pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj.

s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského

súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval

pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,

najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia.

So zreteľom na to (ako uviedol v odôvodnení krajský súd), že z vykonaných dôkazov

je nepochybné, že vo vzťahu k PKN pozemku č. X. z vložky č. 287. k.ú. V., z ktorého vznikol

aj pozemok CKN č. X., ktorý bol predmetom návrhu na vklad kúpnopredajnej zmluvy,

vo vzťahu ku ktorému bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý, ktoré rozhodnutie je

predmetom prieskumu pred súdom, vyplynulo, že vo vzťahu k tomuto PKN pozemku

prebiehali viaceré reštitučné konania, nemá odvolací súd v podstate čo dodať.

Z predložených dôkazov a rozhodnutia vyplynulo vo vzťahu k rozhodnutiu

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, že pozemkový

úrad rozhodol podľa tak, že podielnikom spoločnosti U.

uvedených v zozname oprávnených osôb uviedol, že spĺňajú podmienky zákona uvedené

v § 6. V bode 2 výroku oprávneným osobám nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú

špecifikované v PK stave medzi inými aj k časti pozemku X. z protokolu č. 287, druh

2

pozemku pasienok, výmera 6 704 m, kat. úz. V. z dôvodu, že pozemky sú zastavané a stavby

bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Z rozhodnutia Krajského úradu Žilina,

odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Žilina Č.j.:

zo dňa 23. decembra 1997 je zrejmé, že tento správny orgán podľa § 65 ods. 2 zákona

č. o správnom konaní zrušil rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín ROK

194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

27. februára 1995 v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie Okresnému úradu Tvrdošín,

odbor PPLH, ktorý je príslušným správnym orgánom v zmysle .

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 598/98-430/2 zo dňa

5. februára 1998 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/197 Zb. o správnom konaní rozhodnutie

Krajského úradu Žilina č. zo dňa 23. decembra 1997 potvrdilo a odvolanie

zamietlo. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 1998.

Odvolací súd pochybenie v konaní správneho orgánu ako i súdu prvého stupňa

nezistil. Výhrady k tomu, že sa účastník konania nemohol oboznámiť v rámci správneho

konania s dôkazmi (rozhodnutie Krajského úradu Žilina, odbor PPLH, Č.j.:

15C zo dňa 23. decembra 1997 a Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa

5. februára 1998) a tým došlo k porušeniu zásad správneho konania, odvolací súd nepovažuje

za dôvod, ktorý by spôsoboval vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia ako i rozsudku

krajského súdu. S uvedenými dôkazmi sa mohol účastník konania oboznámiť pred súdom

prvého stupňa, nakoľko ako vyplynulo z obsahu spisu, tieto boli pred súdom prvého stupňa

vykonané, pričom je nesporné, že v čase rozhodovania správneho orgánu tieto rozhodnutia

nepochybne boli vydané. Súd v tejto veci dáva do pozornosti ustanovenie ,

podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len

na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 a 2 v spojení s potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1

, keď navrhovatelia v 1/ až 3/ rade a účastník Ž. neboli

v konaní úspešní a odporkyňa zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Vedľajším účastníkom

konania na strane odporcu trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. januára 2013

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková