Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cf7/388345.47f790.pdf
PDF · 219 KB
No categories available
10Sžr/7/2012
Najvyšší súd 10Sžr/7/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu
v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ JUDr. M., nar. X., bytom M., v rade 2/ M., nar. X.,
bytom H., v rade 3/ Ing. D., nar. X., bytom M., právne zastúpení advokátom Mgr. I., AK
so sídlom X. Z., proti odporkyni: Správa katastra Tvrdošín, za účasti: Ž.Ž., so sídlom v T.,
IČO: X., za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: v rade 1/ Ing. I., nar. X., bytom
T.T., v rade 2/ M., nar. X., bytom T.T., obaja zastúpení advokátkou JUDr. I., AK so sídlom
v P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne Správy katastra Tvrdošín
č. V 1609/2007 zo dňa 17.5.2010, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline č.k. 29Sp/43/2010-360 zo dňa 30. septembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 29Sp/43/2010-360 zo dňa 30. septembra 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 29 Sp /43/2010-360 zo dňa
30. septembra 2011 potvrdil rozhodnutie odporkyne Správy katastra Tvrdošín č. V 1609/2007
zo dňa 17.mája 2010, odporkyni a vedľajším účastníkom na strane odporkyni náhradu trov
konania nepriznal. Napadnutým rozhodnutím Správy katastra Tvrdošín č. V 1609/2007 zo dňa
17. mája 2010 správa katastra zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod č. V 1609/2007 uzatvorenej dňa
20. septembra 2007, týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k pozemku, parcely C-KN č. X.
2
zastavané plochy a nádvoria o výmere l99 mkatastrálne územie O., vytvoreným
geometrickým plánom č. 241-2-251-1997-81, vyhotoveným dňa 22. júla 1981 z pozemku,
pozemno- knižná parcela č. X., evidovaného pôvodne v PKV vložke č. 287, k. ú. V., v celosti,
v prospech navrhovateľov v rade 1/ až 3/ každému po 1/3.
Krajský súd uznesením pod č.k. 29Sp/43/20l0-231 zo dňa 6. mája 2011 rozhodol tak,
že pripustil do konania na strane odporkyne ako vedľajších účastníkov konania Ing. I. a M.
Nepripustil do konania na strane odporkyne ako vedľajšieho účastníka U.T. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. mája 2011. V predmetnej veci krajský súd
vykonal dokazovanie v intenciách ustanovení § 250l ods. 2 O.s.p., za použitia ustanovenia
§ 250i ods.1 vety druhej O.s.p. a to vypočutím jednotlivých účastníkov konania, ich
splnomocnených zástupcov, vyjadrením Obvodného pozemkového úradu v Námestove zo dňa
7. decembra 2010, zo dňa 5. septembra 2011 a 20. septembra 2011, rozhodnutiami
Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-Al/1995 zo dňa 24. januára 1995,
č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, rozhodnutím Krajského úradu v Žiline,
Odbor pozemkový, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva č. j. 97/11498/150-15C zo dňa
23. decembra 1997, rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa
5. februára 1998.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval ustanovenie § 28, § 29, § 30 ods.1,
2 a 4, § 31 ods.1, 2, 3 a 8, § 79i zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (účinného do 31.augusta 2009) (ďalej len
„katastrálny zákon“), § 5 ods.3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o pôde“).
Poukázal na to, že z vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu v Námestove zo dňa
7. decembra 2010 vyplynulo, že vo vzťahu k PKN pozemku č. X. z vložky č. 287., kat. úz. V.,
z ktorého vznikol aj pozemok CKN č. X., ktorý bol predmetom návrhu na vklad
kúpnopredajnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorému bol návrh na vklad vlastníckeho práva
zamietnutý, ktoré rozhodnutie je predmetom prieskumu pred týmto súdom, vyplynulo, že
vo vzťahu k tomuto PKN pozemku č. X. prebiehali viaceré reštitučné konania. Súd dáva
do pozornosti, že z vyjadrenia obvodného pozemkového úradu z tohto dňa vyplynulo
vo vzťahu k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa
24. januára 1995 vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu Obvodný pozemkový úrad v Námestove
uviedol, že predmetné rozhodnutie nie je právoplatne ukončené, nakoľko toto rozhodnutie
bolo v rámci mimo odvolacieho konania Ministerstvom pôdohospodárstva SR rozhodnutím
č. 598/98-430/2 z 5. februára1998 zrušené z dôvodu, že bolo otázne, či na všetky predmetné
nehnuteľnosti uvedené v rozhodnutí správneho orgánu možno aplikovať zákon o pôde a či
vôbec došlo k prechodu vlastníctva na bývalé J. po bývalých tvrdošínskych urbárnikoch, a či
vlastníctvo nebolo zachované pôvodným vlastníkom. Taktiež obvodný pozemkový úrad
uviedol, že správny orgán pripravuje podklady pre vydanie konečného rozhodnutia
na vrátenie nehnuteľností, ktoré je možné vydať, na ktoré sa neviažu zákonné prekážky.
Ďalej uviedol, že zároveň neskoršími podaniami, ktoré Obvodný pozemkový úrad
v Námestove realizoval na základe výzvy súdu, a to konkrétne podaniami zo dňa
14. júla 2011, a tiež zo dňa 20. septembra 2011 uviedol, že predmetné rozhodnutie
ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. Januára 1995, z ktorého vyplynul záver, že oprávneným
osobám sa nenavrátilo vlastníctvo ku zastavaným plochám, medzi ktoré patrí aj pozemok
2
KNC X. o výmere 199 m, ktorá je zastavaná chatovým nádvorím od roku 1978, že
predmetné rozhodnutie je právoplatné a na rozhodnutia, ktoré boli vydané v rámci
mimoodvolacieho konania (rozhodnutie Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. 97/11498/150 -15C a rozhodnutie
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. februára 1998) je potrebné
prihliadať ako na rozhodnutia alebo akty nulitné – zmätočné, nakoľko tieto rozhodnutia boli
vydané nad rámec kompetencií týchto orgánov. Pritom poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 6Sž/118/02 zo dňa 26. marca 2003 pri riešení obdobného problému.
Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-AI/1995 zo dňa 24. januára
1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. februára 1995, súd zistil, že bola podľa § 9
ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktorá bola uzavretá
dňa 8. júna 1993 a 21. decembra 1993 medzi oprávnenými osobami, a to podielnikmi
spoločnosti U. T. podľa pripojeného zoznamu a povinnou osobou a) Poľnohospodárskym
družstvom so sídlom v T. a O., medzi inými predmetom konania bola aj parc. č. X.
z protokolu č. 287, druh pozemku pasienok, výmera neuvedená, kat. úz. V.
Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa
24. januára 1995 súd zistil, že pozemkový úrad rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona
č. 229/1991 Zb. tak, že podielnikom spoločnosti U. uvedených v zozname oprávnených osôb
uviedol, že spĺňajú podmienky zákona uvedené v § 6. V bode 2 výroku oprávneným osobám
nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú tu špecifikované v PK stave medzi inými aj
2
k časti pozemku X. z protokolu č. 287, druh pozemku pasienok, výmera 6 704 m, kat. úz. V.
z dôvodu, že pozemky sú zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov.
Z rozhodnutia Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva Žilina Č. j.: 97/11498/150-15C zo dňa 23. decembra 1997 súd zistil,
že tento správny orgán podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zrušil rozhodnutie
Pozemkového úradu Dolný Kubín ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. februára 1995 v celom rozsahu a vec vrátil na nové
konanie Okresnému úradu Tvrdošín, odbor PPLH, ktorý je príslušným správnym orgánom
v zmysle zákona č. 222/1996 Z z..
Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 598/98-430/2
zo dňa 5. februára1998 súd zistil, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR podľa § 59 ods. 2
rozhodnutie Krajského úradu Žilina č. 97/11498/150-15C zo dňa 23.decembra 1997 potvrdilo
a odvolanie zamietlo. Uvedené rozhodnutie podľa potvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva
SR (č.l. 64 súdneho spisu) nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 1998.
Z rozhodnutia Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor pozemkový, poľnohospodárskeho
a lesného hospodárstva č. 98/00946-018 zo dňa 12. júna 1998 v spojení s opravou rozhodnutia
zo dňa 30. júna 1998 súd zistil, že podľa zákona č. 229/1991 Zb. podielnikom v spoločnosti
U. T. nebolo priznané vlastnícke právo, medzi inými aj k PK pozemku č. X. z protokolu
2
č. 287, druh pozemku pasienok o výmere 6 704 m. Zároveň z rozsudku KS v Žiline č. k.
10S 105/98 zo dňa 22. decembra 2005 bolo zistené, že krajský súd predmetné rozhodnutie
zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Podľa odôvodnenia rozsudku krajský súd mal preukázané, že v danom prípade
výsledok rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín, t. j. zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho
práva k pozemku špecifikovaného v predmetnej kúpnej zmluve sa súdu javil po súdnom
prieskume a po doplnení dokazovania ako správny záver odporkyne. Aj keď v danom prípade
súd poukazuje na to, že v priebehu konania pred súdom došlo k zmene postoja odporkyne,
ktorá poukazovala nakoniec na to, že napadnuté rozhodnutie nie je správne a z jej vyjadrení
vyplynul záver, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. V danom prípade predovšetkým
bolo potrebné posúdiť alebo vyjadriť právny názor na otázku skôr vydaných reštitučných
rozhodnutí. Nesporné v predmetnom konaní je, resp. bolo, že CKN parc. č. X. vznikla z PK
pozemku č. X. z vložky č. 278 kat. úz. V., ktorý PK pozemok, t. j. X. bol predmetom
viacerých reštitučných rozhodnutí pred pozemkovými úradmi, ktoré súd špecifikoval vyššie.
Uvedené vyplynulo aj z predloženého geometrického plánu ku kúpnej zmluve. Ž. ako
predávajúci opieralo svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu o skutočnosť, že predmetný
pozemok nadobudli podľa zákona č. 81/1949 Zb., rozhodnutia ONV č. Pôd. 520/1958,
na základe ktorých skutočností malo dôjsť k prevodu, resp. prechodu majetku bývalých
urbarialistov okrem lesov na J. Taktiež poukazoval na právoplatné reštitučné rozhodnutie
Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK-l-Bl/1995 zo dňa 24. januára1995, podľa ktorého
2
vo vzťahu k PK pozemku X., vložky 287 kat. úz. O. o výmere 6 704m, druh pozemku
pasienok nebol oprávneným osobám – podielnikom spoločnosti U. vydaný práve tento
pozemok z dôvodu jeho zastavanosti, nakoľko stavby bránili poľnohospodárskemu využitiu
pozemkov a teda vlastníctvu predávajúceho svedčí aj toto rozhodnutie. Na druhej strane
vedľajší účastníci na strane odporcu poukazovali na to, že vlastníctvo k PK pozemku č. X.
nikdy neprešlo na J., vlastníctvo zostalo zachované bývalým urbárnikom, nakoľko ide
o pozemok, ktorý sa spravoval zákonným čl. XIX z roku 1898. Vo vzťahu k rozhodnutiu
Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995 uviedli,
že toto rozhodnutie bolo zrušené v rámci mimoodvolacieho konania a vo veci je potrebné
rozhodnúť opätovne a práve preto súhlasili s rozhodnutím odporcu o zamietnutí návrhu
na vklad kúpnej zmluvy.
Krajský súd ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že rozhodnutím
Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-Al/1995 zo dňa 24. januára 1995 bola
schválená dohoda o vydaní nehnuteľností medzi inými aj pozemku v PK stave č. X., pasienok
z prot. č. 287, bez uvedenej výmery vo vzťahu k podielnikom spoločnosti U. T. Toto
rozhodnutie nebolo predmetom mimoodvolacieho konania, nadobudlo právoplatnosť dňa
13. februára1995.
V danom prípade podľa názoru súdu sa bolo potrebné vyjadriť, resp. zaujať právny
názor, najmä k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa
24. januára 1995. A to najmä vzhľadom k tomu, že zostalo spornou skutočnosťou v konaní
pred súdom (aj keď sa týmto rozhodnutím Správa katastra Tvrdošín v napadnutom rozhodnutí
vôbec nezaoberala) medzi účastníkmi konania (navrhovateľmi, odporkyňou, účastníkom
konania Ž. na jednej strane a vedľajšími účastníkmi na strane odporkyne na strane druhej), či
predmetné rozhodnutie zostalo právoplatné a vykonateľné, a teda z tohto rozhodnutia je
potrebné, aby Správa katastra Tvrdošín vychádzala, alebo či toto rozhodnutie bolo zrušené
v rámci mimo odvolacieho konania tak, ako to pôvodne uvádzal aj Obvodný pozemkový úrad
v Námestove vo svojom prvom vyjadrení k veci.
Podľa § 6 ods. 1 zák. 222/1996 Z.z. (platného v čase rozhodovania Krajského úradu
Žilina – dňa 23.decembra 1997 vo vzťahu k rozhodnutiu pozemkového úradu Dolný Kubín
č. ROK – I- Bl/1995 zo dňa 24. januára 1995) krajský úrad vykonáva štátnu správu
na jednotlivých úsekoch podľa prílohy podľa tohto zákona alebo ak to ustanoví osobitný
zákon.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 222/1996 Z.z. Krajský úrad plní ďalej tieto úlohy a) vykonáva
v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
konajú okresné úrady.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 222/1996 Z. z. ministerstvá, do ktorých pôsobnosti patria
úseky štátnej správy vykonávanej krajskými úradmi a okresnými úradmi a) riadia výkon
štátnej správy uskutočňovanej krajskými a okresnými úradmi na jednotlivých úsekoch štátnej
správy vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov,
zjednocovaním postupu pri ich používaní, vypracovaním koncepcie rozvoja úseku štátnej
správy a preskúmavaním rozhodnutí podľa osobitných predpisov a kontrolujú tento výkon.
Podľa § 12 písm. e) zák. č. 222/1996 Z.z. zrušujú sa pozemkové úrady.
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 222/1996 Z.z. pôsobnosť orgánov miestnej štátnej správy
uvedených v § 12 vymedzená zákonmi a inými právnymi predpismi prechádza dňom
účinnosti tohto zákona na okresný úrad, ak ju tento zákon v prílohe nezveruje krajskému
úradu.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže
z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa
nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie
ústredného orgánu štátnej správy jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej
komisie (§ 61 ods. 2).
Podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účinného do 31. decembra 2003
rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo
pracovnoprávny úkon, alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu občana, nemožno
mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva
dobromyseľne.
Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. účinného do 31. decembra 2003 ak sa podľa
platných právnych predpisov podal návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia súdom,
nemôže správny orgán toto rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť,
okrem toho ak by plne vyhovel všetkým účastníkom konania.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa jeho názoru predmetné rozhodnutie –
rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa
24. januára1995 bolo v rámci konania podľa §§ 65-68 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny
poriadok) – preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutím
Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
č. j. 97/11498/150-15C zo dňa 23. decembra 2007, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. februára 1998,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 1998. Toto rozhodnutie, resp. tieto dve
rozhodnutia podľa názoru súdu nie je možné považovať za akty alebo rozhodnutia nulitné
(vydané mimo kompetencie, resp. právomoci daných správnych orgánov), ako to tvrdia
navrhovatelia, účastník konania Ž. a nakoniec aj odporkyňa, t. j. nejde v danom prípade
o rozhodnutia, ktoré by vydal orgán, ktorý v danom konaní nemal právomoc rozhodovať.
V danom prípade je nesporné, že podľa zákona č. 222/1996 Z.z. boli s účinnosťou
ku dňu 24. júlu 1996 zrušené pozemkové úrady (teda aj Pozemkový úrad Dolný Kubín),
pričom podľa § 12 a § 13 predmetného zákona pôsobnosť orgánov štátnej správy uvedených
v § 12 vymedzená zákonmi a inými právnymi predpismi prešla dňom účinnosti tohto zákona
na okresný úrad, ak ju tento v prílohe nezveruje krajskému úradu. Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2
zákona č. 222/1996 Z. z. krajský úrad vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch podľa
prílohy tohto zákona, alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Krajský úrad plní ďalej úlohy:
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom
stupni konajú okresné úrady alebo obce, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Následne
v rámci svojej kompetencie v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 222/1996 Zb. MP SR rozhodnutie
KU Žilina potvrdilo.
V danom prípade teda súd vyslovil názor, že bolo v plnej právomoci rozhodovať
v rámci mimo odvolacieho konania (§ 65- 68 zákona č. 71/1967 Zb., Správneho poriadku), a
to vo vzťahu k príslušnému reštitučnému rozhodnutiu (rozhodnutie Pozemkového úradu
Dolný Kubín č. 194 1- Bl/1995 zo dňa 24. januára 1995 ), a to Krajským úradom Žilina,
odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s poukazom na ust. § 65
ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko tento bol nadriadeným orgánom vo vzťahu k okresnému
úradu, odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na ktorý prešli
kompetencie v zmysle § 13 zákona č. 222/1996 Z. z. z Pozemkového úradu Dolný Kubín. Súd
poukazuje aj na ust. § 67 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva (a uvedené rieši aj
najvyšší súd v rozsudku 6Sž/118/02 zo dňa 26.3.2003), že nie je možné preskúmať
rozhodnutie správneho orgánu, v danom prípade reštitučné rozhodnutie podľa zákona
č. 229/1991Zb., resp. výsledkom rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho konania nemôže byť
zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ak bol podaný návrh na preskúmanie správneho
rozhodnutia súdom (okrem toho, ak by plne vyhovel všetkým účastníkom konania). Nebolo
sporé, že proti rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B 1/1995 nebol
podaný opravný prostriedok. T. j. podľa názoru Krajského súdu v Žiline v danom prípade
bolo v plnej kompetencii Krajského úradu v Žiline a následne aj Ministerstva
pôdohospodárstva SR rozhodovať v rámci mimo odvolacieho konania podľa ust. § 65 a nasl.
Správneho poriadku, nakoľko je nepochybné, že na konanie podľa reštitučného zákona
(zákona č. 229/1991 Zb.) sa vzťahuje Správny poriadok, generálne s výnimkou podávania
opravných prostriedkov proti rozhodnutiam obvodných pozemkových úradov podľa §9 ods. 6
predmetného zákona. Rovnako nebolo sporné, že tieto rozhodnutia (rozhodnutie KÚ Žilina a
MP SR ) by iným spôsobom boli zrušené napr. cez súdny prieskum podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p., nakoľko vyšlo najavo, že proti rozhodnutiu Ministerstva Pôdohospodárstva č.j.
97/11498/150-15C zo dňa 5. februára1998 žaloba podaná nebola.
V danom prípade podľa názoru súdu, keďže neexistuje právoplatné reštitučné
2
rozhodnutie vo vzťahu k pozemku PKN č. X. z vložky č. 287 – pasienok o výmere 6 704 m,
kat. územie V., na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok a ktorý pozemok v danom prípade
2
CKN pozemok č. X. o výmere 199 mkat. územie O. mal vzniknúť z tohto pozemku, bude
potrebné, aby Obvodný pozemkový úrad v Námestove o tomto pozemku (resp. aj o iných)
rozhodol opätovne. Preto podľa názoru súdu Správa katastra Tvrdošín rozhodla vecne
správne, keď zamietla návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy vzhľadom k tomu, že podľa
názoru súdu povinná osoba, resp. predávajúci nemohol v roku 2007 presne dňa
20. septembra 2007 ani platne previesť predmetný CKN pozemok č. X.. na kupujúcich
s poukazom aj na ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., ktorý hovorí o tzv. blokácii
pozemkov, na ktoré je uplatnený reštitučný nárok. Predmetný prevod je v zmysle tohto
ustanovenia absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť odporca a aj súd
musia prihliadať ex offo.
Súd poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín
č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, okrem toho, že bolo zrušené vyššie
uvedeným postupom, rozhodnutie podľa názoru súdu malo aj tzv. vecné nedostatky.
Vzhľadom k tomu, že predmetné rozhodnutie obsahovalo výrokovú časť vo vzťahu k PK
pozemkom, konkrétne aj k PK pozemku č. X. (podobne tomu bolo aj v rozhodnutí
Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995, zo dňa 24. januára1995,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. februára 1995) bez toho, aby do výrokovej časti
rozhodnutia bola premietnutá identifikácia parciel do stavu KN, tzn. je toto rozhodnutie aj
v rozpore s vtedy platným Katastrálnym zákonom a to zákonom č. 265/1992 Zb. (§ 17),
ktorý platil do 31. decembra 1995 a aj s vykonávacou vyhláškou č. 594/92 Zb., konkrétne
§ 39, § 58 ods. 1 a 2, t. j. bez identifikácie, resp. bez vypracovania geometrického plánu
na znázornenie vydávaných, resp. nevydávaných nehnuteľností, ktoré vznikli rozdelením
pôvodných PK parciel a parciel, ktoré sa nevydali. Toto je v rozpore s § 6 vyhlášky
č. 594/1992 Zb. a aj § 58 ods. 3 predmetnej vyhlášky.
1010Sžr/7/2012
Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd konštatuje, že záver správneho orgánu,
že prevodca nepreukázal, že je vlastníkom konkrétneho pozemku, ktorý bol predmetom
prevodu, bol správny. Odvolacie námietky vzhľadom na uvedené skutočnosti boli
vyhodnotené ako nedôvodné. Ani podľa názoru súdu nemohol predávajúci disponovať
s predmetným pozemkom, ale z dôvodu, že nebolo skončené reštitučné konanie, najmä teda
vo vzťahu k rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa
24. januára 1995 a aj s poukazom na citované ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.. Tak isto,
nie je vzhľadom na uvedené ani preukázané, keďže reštitučné rozhodnutie tak ako je aj vyššie
uvedené bolo zrušené a konanie nie je skončené, že teda podľa tohto rozhodnutia, by išlo
o pozemok zastavaný, ktorý nie je predmetom vydania v zmysle zákona č. 229/1991 Zb..
Súd zároveň poukazuje na to, že v predmetných reštitučných konaniach ide už
o zdĺhavé konania, ktoré trvajú niekoľko rokov, najmä teda aj vo vzťahu k tomu, že samotné
pozemkové úrady vychádzali z toho, že predmetné rozhodnutie 194-1-B1/1995 bolo zrušené
v riadnom inštančnom postupe v rámci mimo odvolacieho konania, nakoľko je nepochybné a
vyplýva to z ďalších rozhodnutí, že pozemkové úrady vo vzťahu k tam uvedeným pozemkom
vydávali ďalšie rozhodnutia, ktoré boli predmetom preskúmania aj pred príslušným Krajským
súdom v Žiline, ako napr. rozhodnutie č. 98/00946-018 zo dňa 12. júna 1998, ktoré napokon
bolo zrušené KS Žilina rozsudkom č. k. 10S 105/98 zo dňa 29. januára 1999. Následne bolo
pred Krajským súdom v Žiline vedené aj konanie pod sp. zn. 10Sp 5/2005 o preskúmanie
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu č. OPÚ2005/00046 zo dňa 9. mája 2005, ako aj
rozhodnutie OPÚ-2005/00046 zo dňa 17. júna 2005 a obidve tieto rozhodnutia boli Krajským
súdom v Žiline zo dňa 22. decembra 2005, resp. rozsudkom zo dňa 2. septembra 2009 zrušené
a veci boli vrátené na ďalšie konanie. Z týchto rozhodnutí bolo zistené, že sa vždy
rozhodovalo aj vo vzťahu k PKN pozemku č. X. z PKN vložky 287 kat. územie V.. A teda
2
zatiaľ o časti PKN pozemku č. X. z PKN vložky č. 287 o výmere 6704 mkat. územie V.,
z ktorého mal vzniknúť aj pozemok, ktorý bol predmetom vkladu kúpnej zmluvy vo vzťahu
ku ktorej bol návrh na vklad kúpnej zmluvy zamietnutý nebolo rozhodnuté, preto Ž. nemohlo
s poukazom aj na § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. platne previesť na navrhovateľov predmetný
pozemok. Otázky právnych režimov akými sa majú pozemky riadiť tak ako poukazovali
navrhovatelia, Ž., poľnohospodárske družstvo, vedľajší účastníci konania na strane odporkyne
(či pozemky prešli na družstvo podľa zákona č. 81/1949 Zb. alebo či vlastníctvo zostalo
zachované bývalým urbárskym podielnikom) sa podľa názoru súdu musia vyriešiť v rámci
neskončeného reštitučného konania.
1110Sžr/7/2012
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ až 3/
rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil a návrhu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods.2 písm. f/ O.s.p). Súd
nesprávne vyhodnotil dosah tzv. blokačného ustanovenia – § 5 ods.3 zákona o pôde ako
i súvisiacej úpravy zakotvenej v § 11 ods. 1 písm. d/.
Podľa ich názoru právna veta súdom citovaného blokačného ustanovenia sa takto
zásadne uplatňuje len na nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom vydania oprávnenej osobe.
Ustálené výkladové pravidlá ako aj súdna prax ustaľujú: .. Ak by došlo k prevodu
nehnuteľnosti, ktorú nemožno vydať oprávnenej osobe pre zákonné prekážky (napr. § 11),
takýto prevod neodporuje zákonu. (Jozef Gaisbacher – Základy pozemkového práva – str. 78
ods. 3 posledná veta – vysvetlivky k § 5). Za tohto stavu pre rozhodnutie o veci bolo potrebné
zo strany súdu ustáliť, či sa na pozemok C-KN parc.č. X. k.ú. O. vzťahuje zákonná prekážka
pre jej vydanie. V danom prípade boli predložené a súčasťou spisu správneho orgánu a súdu
sa stali listinné dôkazy, ktoré preukazujú faktický charakter C-KN parc.č. X. zast. plochy a
2
nádvoria o výmere 199 mk.ú. O. V prílohe pripojený GP č.241-2-251-1997-81 zo dňa
22. júla 1981 preukazuje, že na pozemku, ktorý je predmetom prevodu je umiestnená stavba
chaty vo vlastníctve navrhovateľov. Krajský súd Žilina ako i odporkyňa opomenula
vyhodnotiť a venovať sa faktickému posúdeniu charakteru pozemku, ktorý bol predmetom
kúpnej zmluvy V 1609/2007. Aj vo vzťahu k samotnému pozemku C-KN parc. č. X., k.ú. O.,
2
ktorý má výmeru 199 mide o výmeru, ktorá je prakticky nevyhnutne potrebná pre riadny
prístup a užívanie zastavaného pozemku. V danom prípade by sa nemohlo za žiadnych
okolností ani jednať o pozemok, ktorý by mohol byť oprávneným osobám vydaný. V konaní
taktiež nebolo spochybnené a teda išlo o preukázanú skutočnosť, že na pozemku je postavená
2
stavba rekreačnej chaty navrhovateľov od roku 1978 a v rozsahu výmery 199mje spolu
s chatou užívaný aj zastavaný pozemok.
Uviedli, že odporkyňa disponuje zápisom uvedeného pozemku tak v popisnej ako aj
mapovej časti katastra a to aj so zobrazením príslušnej stavby chaty a takto sa tento dôkaz mal
preniesť aj do prijatia záveru, že predmetný pozemok plní od roku 1978 funkciu zastavaného
1210Sžr/7/2012
pozemku, ktorý nemôže byť za žiadnych okolností oprávneným osobám vydaný pre zákonné
prekážky uvedené v § 11 zákona o pôde.
Za nesprávny záver Krajského súdu v Žiline navrhovatelia považujú aj ten, ktorý sa
týka rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 191-1-B1/1995 zo dňa
24. januára 1995, keď súd uvedené rozhodnutie považoval za zákonne zrušené rozhodnutím
Krajského úradu v Žiline, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
č. 97/11498/150-15C zo dňa 23. decembra 2007, ktoré následne bolo potvrdené rozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. februára1998. Podľa názoru
navrhovateľov uvedené rozhodnutie mohlo byť zákonne zrušené len v preskúmavacom
konaní pred súdom. Podľa ich názoru krajský súd ako i ministerstvo pôdohospodárstva
postupom podľa §§ 65-68 Správneho poriadku prekročili svoje kompetencie.
Ďalej poukázali na skutočnosť, že správny orgán sa v posudzovanej veci vôbec
nezaoberal rozhodnutím Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. 191-1-B1/1995 zo dňa
24. januára 1995. V uvedenom postupe navrhovatelia vidia zásadné pochybenie, ktoré zakladá
rozpor s § 32 Správneho poriadku. Došlo tak k narušeniu základných zásad správneho
konania, keď samotná vyhľadávacia činnosť vo vzťahu k zásadným listinným dôkazom sa
vykonala len v štádiu preskúmania rozhodnutia súdom. Uvedený postup možno považovať
za porušenie práv navrhovateľov upravených v čl. 46 Ústavy SR na spravodlivý súdny proces.
Aj základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy priznáva účastníkovi konania oprávnenie
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom ( Nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 4/07-29
zo dňa 2. augusta 2007), pričom neúplnosť spisov vytvára zásadnú prekážku k uplatneniu
tohto práva. Bolo preto povinnosťou súdu prihliadať na vady konania, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia § 250i ods. 3 O.s.p..
Odvolanie proti rozsudku podala i odporkyňa a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil rozhodnutie krajského súdu.
Uviedla, že je zarážajúce, že krajský súd nevyhodnotil vyjadrenie vedľajšieho
účastníka konania, ktorý poukazoval na to, že vlastníctvo k PK pozemku č. X. nikdy neprešlo
na J., vlastníctvo zostalo zachované bývalým urbárnikom, ako za klamstvo a zavádzanie súdu.
V konaní bol preukázaný doklad z roku 1988, ktorým nie je možné spochybňovať vlastníctvo
J. k PK parcele č. X. z protokolu č. 287 k.ú. V. Vedľajší účastník v súčasnosti spochybňuje
1310Sžr/7/2012
prostredníctvom právneho zástupcu vlastníctvo J. k pozemkom pod rekreačnými chatami.
Existuje niekoľko prevodov pozemkov pod chatami, kde prevodcom je J., dnes Ž., zapísaných
na LV v katastri nehnuteľností, a teda pochybenie súdu v rozsudku č.k. 29Sp/43/2010-360
vyvoláva stav právnej neistoty.
Podľa jej názoru krajský súd dostatočne nevyhodnotil ako podstatný dôkaz
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona o pôde. Sústavné spochybňovanie prechodu
vlastníctva pasienkového majetku bývalých urbárnikov na J. podľa zákona č. 81/1949 Zb.,
ako aj názor súdu, že otázky právnych režimov akými sa majú pozemky riadiť (či pozemky
prešli na družstvo podľa zákona č. 81/1949 Zb alebo či vlastníctvo zostalo zachované
bývalým urbárskym podielnikom) sa musia vyriešiť v rámci neskončeného reštitučného
konania, je názor súdu v rozpore so zákonmi a právnym stavom.
Odvolanie podal i účastník konania Ž. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
krajského súdu a návrhu vyhovel, resp., aby zrušil rozsudok krajského súdu. Krajský súd
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd sa nevysporiadal ani s jednou podanou námietkou v súlade s platnými právnymi
predpismi v daných veciach, ktoré účastníci uviedli v písomnom vyjadrení k prebiehajúcemu
konaniu pod zn. 60/2011/ZA zo dňa 21. septembra 2011, z ktorých pre dané súdne konanie a
zákonné rozhodnutie považujú najmä poukázanie na obsah ustanovenia § 42a ods. 2 zákona č.
330/1991 Zb., podľa ktorého: „Do vydania nehnuteľnosti podľa ods. 1 je doterajší vlastník
povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu - ust. § 5 ods. 3
zákona č. 229/1991 Zb.. Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa odseku l alebo ak sa
nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.“
Aj v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ a e/ podľa ktorého: „ Pozemok bol po prechode
alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný alebo na pozemku
bola zriadená záhradková alebo chatová osada, pozemok možno vydať, ak stavba nebráni
poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu.“ V zmysle týchto platných zákonných
ustanovení je preukázateľné, že družstvo na rozdiel od názoru súdu má zákonné právo
zastavané a iné pozemky, ktoré sa podľa ust. § 11 zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným
osobám nevydajú prevádzať na iného, pretože vlastníctvo k nim nadobudnuté ex-lege
1410Sžr/7/2012
t. j. zo zákona č. 81/1949 Zb., ktoré je evidované v pozemno-knižnom stave na LV č. 2542
k. ú. T. a aj na LV č. X. k. ú. O. je zachované. To by malo platiť aj bez rozhodnutia správneho
orgánu vo veci nepriznania vlastníckeho práva oprávneným osobám podľa ust. § 11 ods. l
písm. d/ a v nadväznosti na ust. § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. ako aj na identifikáciu
parciel spracovanú dňa 13. decembra 1994 a 29. marca 1993 nazvanej spracovateľom Správy
katastra Dolný Kubín ako „doplnok chát k identifikácii k reštitúcii“, ako aj z identifikácie
parciel pod č. K1- 1770/08, ktorú spracoval pracovník Správy katastra Tvrdošín dňa
2. júla 2008. Z týchto je preukázateľné, že predmetný pozemok ako zastavaná plocha pod
2
chatou aj s nádvorím pod p. č. X. o výmere 199 mnie je súčasťou pkn. p. č. X./a, ku ktorej
podľa rozhodnutia správneho orgánu pod č. 98/00946-0 zo dňa 12. júna 1998 nebolo odobraté
vlastníctvo, pretože sa jedná o pozemok, ktorý bol obhospodarovaný podľa zákonného článku
XIX z r. 1898 ako les - strmá roklina s potokom, čo je zapísané v prot. č. X. k. ú. V. a pod
A. Majetková podstata pod radovým číslom 27 zo dňa 10. novembra 1944 pod č. 3080,
na ktorom nebola postavená ani jedna chata.
Vzhľadom k tomu, že zo strany bývalého vedenia správy katastra bolo neuveriteľným
spôsobom spochybňované vlastníctvo družstva k pozemkom - zastavaných plôch pod chatami
a v ich nádvoriach, družstvo si objednalo u geodetickej spoločnosti na svoje náklady
spracovanie geometrického plánu na skutočný stav k pkn. parc. č. X. z prot. č. 287 k. ú. V.
v nadväznosti na platné ustanovenia zákona č. 81/1949 Zb.v čase vzniku J., následného
rozhodnutia Rady ONV Trstená č. Pôd. 520/1958 z 10. marca 1958, LV č. 2542 k. ú. T. a
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn 5 Sž-o-KS 48/2006 zo dňa 13. októbra 2006. Tento
geometrický plán v plnej miere súdu objasňuje skutočný právny stav v danom probléme,
ktorý sa nedotýka len týchto troch navrhovateľov v tomto súdnom konaní, ale ďalších
sedemnástich osôb v obdobných konaniach a v obdobných problémoch.
Ďalej súd svoje rozhodnutie v napádanej časti výroku zdôvodnil rozporuplnými
názormi, keď konštatoval, že rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín
č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára l995 je neplatné a nie je nulitné. Pritom obšírne
poukazuje na platné zákonné ustanovenia, podľa ktorých bývalý Krajský úrad v Žiline mal
zákonné právo rozhodovať v predmetnom konaní podľa ust. § 65-68 zákona č. 71/1967 Zb.
s výnimkou podávania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam obvodných pozemkových
úradov v zmysle ust. § 9 ods. 6 predmetného zákona. Súd sa v tejto veci dôsledne nezaoberal
zákonným ustanovením § 9 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého o opravných
1510Sžr/7/2012
prostriedkoch proti rozhodnutiam o neschválení dohody o vydaní nehnuteľnosti rozhoduje len
krajský súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Z uvedeného zákonného dôvodu
neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 65-68 zákona č. 71/1967 Zb. pre žiadny správny orgán,
čo je zrejmé aj z ust. § 67 a § 70 zákona č. 71/1967 Zb. a najmä z rozsudku NS SR sp. zn.
Preto vydané rozhodnutia odvolacích orgánov v mimo odvolacom správnom konaní sú
aktmi orgánov štátnej správy vydanými nad rámec kompetencií týchto orgánov, teda aktmi
nulitnými - zmätočnými, ktoré nie je možné považovať za akty orgánov štátnej správy.
Na takéto akty sa hľadí akoby neexistovali, a preto tieto nemôžu byť titulom pre výkon
rozhodnutia. Pritom potvrdenie Ministerstva pôdohospodárstva SR o nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, ktoré tvorí súčasť spisu pod č. l. 64 je
nedôveryhodný doklad, pretože proti rozhodnutiu MF SR, ktoré potvrdilo rozhodnutie
krajského súdu bol priamo do rúk ministra pôdohospodárstva Ing. B. podaný návrh
na preskúmanie rozhodnutia MP SR, ktorý do dnešného dňa nebol doriešený.
Okrem toho takéto nulitné rozhodnutia odporujú aj ústavným princípom právneho
štátu v zmysle Čl. l Ústavy SR a ďalšej základnej ústavnej zásade, že štátne orgány môžu
konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a Čl. 2
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.
Poukázali na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6SŽ/118/02 zo dňa
26. marca 2003 pri riešení obdobného problému, v ktorom je uvedené, že rozhodnutia
nadriadených orgánov sú nad rámec ich právomoci a aj preto sú nezákonné a zmätočné a tým
nulitné a názor krajského súdu k jeho obsahu považujú za nesprávny.
Podľa ich názoru svojim rozsudkom krajský súd porušil zákon, keď z úradnej
povinnosti neprihliadol na to, že rozhodnutie krajského úradu bolo vydané orgánom,
ktorý nebol podľa zákona oprávnený takéto rozhodnutia vydať. Súd mal povinnosť z úradnej
moci prihliadnuť na takúto vadu aj podľa R 56/1995 NS SR, podľa ktorého je nulita
(zmätočnosť) aktu sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu nato, že žaloba
túto skutočnosť nenamietala alebo žiadala o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov.
Tak podobne súd porušil zákon aj v tom, keď vo svojom rozsudku viackrát zdôraznil,
že s poukazom aj na ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. Ž., poľnohospodárske družstvo
nemohlo platne previesť na navrhovateľov predmetný pozemok. Predmetné zákonné
ustanovenie stanovuje, že „Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania
oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto
zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také
právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej
osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.“
Pritom poukázali na stanovisko odborníkov, ktoré je uvedené v „Základoch pozemkového
práva“ v prílohe č. l, na ktorých sa podieľali vrátane legislatívnej prípravy daného zákona a
jeho aplikácii ako bývalí pracovníci legislatívnej sekcie MP SR, ktoré k uvedenému
zákonnému ustanoveniu v rámci vysvetlivky k § 5 ods. 3 doslovne uvádzajú, že „z dikcie
odseku 3 vyplýva, že zákaz prevodu sa vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré sa môžu vydať
oprávnenej osobe v reštitučnom konaní (môže sa jej priznať vlastnícke právo
k nehnuteľnosti). Ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak by
došlo k prevodu nehnuteľnosti, ktorú nemožno vydať oprávnenej osobe pre zákonné prekážky
(napr. § 11), takýto prevod neodporuje zákonu.“
Zároveň uviedli, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. družstvo nemalo
žiadnu možnosť ako povinná osoba nakladať s predmetným pozemkom až do ich vydania
oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho hospodára, pretože ten bol už v roku 1978
na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia vydaný občanovi JUDr. M.
na výstavbu chaty, ktorý od toho času nebolo možné pre poľnohospodárske účely využívať.
Keďže podľa nariadenia Vlády SR č. 208/1994 Z. z. pod pojmom starostlivosť riadneho
hospodára podľa osobitného predpisu sa rozumie len pri nájme poľnohospodárskych
pozemkov ako súhrn práv a povinností nájomcu k pozemku ustanovených osobitným
predpisom, ako aj ďalšie práva a povinnosti k predmetu nájmu, najmä udržiavať predmet
nájmu v riadnom užívateľnom stave alebo v takom stave, aký bol dohodnutý, využívať všetky
právne prostriedky na jeho ochranu a pritom dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu,
strate, zneužitiu, zmenšeniu, zníženiu produkčnej schopnosti alebo jeho mimoprodukčných
funkcií z hľadiska ochrany životného prostredia a pri nájme lesných pozemkov tak isto ako
súhrn práv a povinností nájomcu ustanovených osobitným predpisom, preto tzv. blokačné
zákonné ustanovenie sa vzťahuje len na pozemky, ktoré je možné oprávneným osobám vydať
a to sú len poľnohospodárske a lesné pozemky a v tomto prípade sa jedná o pozemok
1710Sžr/7/2012
zastavaný v dlhodobom užívaní vlastníkov chaty, ktorí si ho do svojho vlastníctva odkúpili
dobromyseľne a v dobrej viere, podobne ako iní vlastníci chát v chatovej osade v O., ktorí
právo vlastníctva na rozdiel od nich majú zaevidované v katastri nehnuteľnosti,
pretože predmetný zastavaný pozemok, ktorý je presne určený geometrickým plánom nie je
možné pre zákonné prekážky oprávneným osobám vrátiť a tento ostal vo vlastníctve družstva
na LV č. X. k. ú. O.
Na základe uvedeného považujú zdôvodnenie predmetného rozsudku za účelové,
ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi v danej veci a v prípade, že by odvolací súd
potvrdil tento rozsudok krajského súdu, nastanú ďalšie problémy najmä v prieťahoch
v správnych a katastrálnych konaniach, v uplatňovaní ustanovenia § 3 ods. 4 zákona
o Správnom konaní a ďalších platných zákonných ustanovení, podľa ktorých je správny orgán
povinný v konaniach sa nimi riadiť. Tak sa stalo na základe rozporuplného a nesprávneho
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline pod č. 10Sp/5/2005 zo dňa 22. decembra 2005
pri preskúmavaní reštitučných rozhodnutí, ktoré nakoniec dal do zákonného stavu Najvyšší
súd SR svojim uznesením sp. zn. 5 Sž-o-KS 48/2006 zo dňa 13. októbra 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolaní podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
25. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj
administratívny spis odporkyne, mal za preukázané, že odporkyňa rozhodnutím
Zn.: V 1609/2007 zo dňa 17. mája 2010 zamietla návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa
20. septembra 2007 (doručený Správe katastra Tvrdošín dňa 29. októbra 2007), týkajúcej sa
prevodu vlastníckeho práva k pozemku, parcely C-KN č. X. zastavané plochy a nádvoria
2
o výmere 199 mkatastrálne územie O., vytvoreným, geometrickým plánom č. 241-2-251-
1997-81, vyhotoveným dňa 22. júla 1981 z pozemku, pozemkovoknižná (ďalej len „PKN“)
parcela č. X., evidovaného pôvodne v PKN vložke č. 287, k.ú. V., v celosti, v prospech M.,
1810Sžr/7/2012
rod. Z., bytom Ž. v 1/3-ine, JUDr. M., rod. G., bytom Ž. v 1/3-ine a Ing. D., rod. G., bytom Ž.
v 1/3-ine. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania Ž. družstvo so sídlom v T.
ako predávajúcim a M., rod. Z., JUDr. M., rod. G. a Ing. D. ako kupujúcimi.
Správa katastra Tvrdošín vykonala rozsiahle dokazovanie v rámci ktorého preskúmala
predloženú kúpnu zmluvu V 1609/2007 uzavretú medzi vyššie citovanými účastníkmi
konania, preskúmala predložené dôkazy. Uviedla, že považuje oprávnenie prevodcu nakladať
s nehnuteľnosťou za spochybnené, pričom prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 5
ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého povinná osoba je
povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou
riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona a nemôže tieto veci, ich súčasti a
príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné. Právo
na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a
pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj.
s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského
súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval
pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,
najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.
So zreteľom na to (ako uviedol v odôvodnení krajský súd), že z vykonaných dôkazov
je nepochybné, že vo vzťahu k PKN pozemku č. X. z vložky č. 287. k.ú. V., z ktorého vznikol
aj pozemok CKN č. X., ktorý bol predmetom návrhu na vklad kúpnopredajnej zmluvy,
vo vzťahu ku ktorému bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý, ktoré rozhodnutie je
predmetom prieskumu pred súdom, vyplynulo, že vo vzťahu k tomuto PKN pozemku
prebiehali viaceré reštitučné konania, nemá odvolací súd v podstate čo dodať.
Z predložených dôkazov a rozhodnutia vyplynulo vo vzťahu k rozhodnutiu
Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, že pozemkový
úrad rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. tak, že podielnikom spoločnosti U.
uvedených v zozname oprávnených osôb uviedol, že spĺňajú podmienky zákona uvedené
v § 6. V bode 2 výroku oprávneným osobám nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú
špecifikované v PK stave medzi inými aj k časti pozemku X. z protokolu č. 287, druh
2
pozemku pasienok, výmera 6 704 m, kat. úz. V. z dôvodu, že pozemky sú zastavané a stavby
bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Z rozhodnutia Krajského úradu Žilina,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Žilina Č.j.: 97/11498/150-15C
zo dňa 23. decembra 1997 je zrejmé, že tento správny orgán podľa § 65 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zrušil rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín ROK
194-1-B1/1995 zo dňa 24. januára 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27. februára 1995 v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie Okresnému úradu Tvrdošín,
odbor PPLH, ktorý je príslušným správnym orgánom v zmysle zákona č. 222/1996 Z.z..
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 598/98-430/2 zo dňa
5. februára 1998 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/197 Zb. o správnom konaní rozhodnutie
Krajského úradu Žilina č. 97/11498/150-15C zo dňa 23. decembra 1997 potvrdilo a odvolanie
zamietlo. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 1998.
Odvolací súd pochybenie v konaní správneho orgánu ako i súdu prvého stupňa
nezistil. Výhrady k tomu, že sa účastník konania nemohol oboznámiť v rámci správneho
konania s dôkazmi (rozhodnutie Krajského úradu Žilina, odbor PPLH, Č.j.: 97/11498/150-
15C zo dňa 23. decembra 1997 a Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa
5. februára 1998) a tým došlo k porušeniu zásad správneho konania, odvolací súd nepovažuje
za dôvod, ktorý by spôsoboval vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia ako i rozsudku
krajského súdu. S uvedenými dôkazmi sa mohol účastník konania oboznámiť pred súdom
prvého stupňa, nakoľko ako vyplynulo z obsahu spisu, tieto boli pred súdom prvého stupňa
vykonané, pričom je nesporné, že v čase rozhodovania správneho orgánu tieto rozhodnutia
nepochybne boli vydané. Súd v tejto veci dáva do pozornosti ustanovenie § 250i ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len
na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, keď navrhovatelia v 1/ až 3/ rade a účastník Ž. neboli
v konaní úspešní a odporkyňa zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Vedľajším účastníkom
konania na strane odporcu trovy odvolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. januára 2013
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková