Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/199/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ E. K., bytom G.,

2/ H. K., bytom R., 3/ M. K., bytom Š., 4/ J. K., bytom D., 5/ J. K., bytom V., 6/ E. K.,

bytom D., 7/ Z. K., bytom Z., 8/ A. K., bytom S., 9/ MUDr. O. K., bytom B., 10/ N. K.,

bytom D., zastúpených advokátskou kanceláriou H., s.r.o., V., proti odporkyni Slovenskej

republike, za ktorú konajú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ţupné nám.

13, Bratislava, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Kýčerského 1, Bratislava a Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov 1/ aţ 10/

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľov 1/ aţ 10/ o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 4. mája 2010 č.k. -212 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/ aţ 10/ domáhali od odporkyne, za ktorú konajú jednotlivé

ministerstvá označené v záhlaví tohto rozhodnutia (v rozhodnutí prvostupňového

i odvolacieho súdu označeného ako odporcovia 1/ aţ 4/), náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa ,

a to individuálne niektorým za odporkyňu konajúcim subjektom, alternatívne všetkými

za odporkyňu konajúcimi subjektmi spoločne a nerozdielne. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

jednotliví navrhovatelia uzatvorením zmlúv o pôţičke a o tichom spoločenstve,

so spoločnosťami B. s.r.o., A. spol. s.r.o., H., ocp. a.s., ako aj vloţením členského vkladu do

B. na základe prihlášky, vstúpili do záväzkovoprávnych vzťahov s právnickými osobami.

Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia uvedenými zmluvami

a ustanoveniami Občianskeho a . Navrhovateľom vznikli voči týmto

spoločnostiam pohľadávky zo záväzkovoprávnych vzťahov, ktoré si prihlásili v konkurzných

konaniach vedených voči uvedeným spoločnostiam. Konkurzné konania nie sú dosiaľ

ukončené, t.j. nie je známe, či a v akej výške môţu byť v konkurzných konaniach uspokojené

nároky navrhovateľov. Nie je preto moţné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľom

najneskôr do rozhodnutia súdu vznikla. Návrh na začatie konania o náhrade škody preto

moţno povaţovať za predčasne podaný. V konaní tieţ nebolo preukázané, ţe by zo strany

štátneho orgánu nebol dodrţaný správny úradný postup. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by

nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa oprávnená

vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové fondy, ako aj

správcovské spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov

investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Zdôraznil, ţe prevádzkovanie

činností nebankových subjektov im štátne orgány zakázať nemohli, pretoţe nemohli

zasahovať do záväzkovoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi a obchodnými

spoločnosťami na základe ich slobodnej vôle. Neobstojí ani námietka navrhovateľov, ţe

k investovaniu svojich peňazí do spoločností sa rozhodli na základe presvedčenia

podporovaného reklamou, ţe ide o investičné spoločnosti s príslušnou licenciou na takýto

predmet podnikania, pretoţe nebankové subjekty ani po formálnej stránke nespĺňali zákonom

určené náleţitosti pre správcovské spoločnosti. Na základe uvedeného potom súd prvého

stupňa uzavrel, ţe v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za

škodu titulom nesprávneho úradného postupu.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľom 1/ aţ 10/ rozsudkom

z 9. februára 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O náhrade

trov odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ich „odporcom v 1. aţ 4. rade“ nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa s tým, ţe prvostupňové rozhodnutie je aj náleţite a v dostatočnej miere odôvodnené.

Poukázal na to, ţe nebankové subjekty nemohli mať postavenie investičnej spoločnosti, resp.

investičného fondu a ani nevykonávali ich činnosti. Zmluvy o pôţičke, ako aj zmluvy

o tichom spoločenstve navrhovatelia uzavreli slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne,

v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho a . vysvetlil, prečo štát

prostredníctvom svojich príslušných orgánov nezakázal spoločnosti činnosť, spočívajúcu

v uzatváraní zmlúv o pôţičke s občanmi, zmlúv o tichom spoločenstve. Nakoľko Obchodný

register je verejná listina a zákony sú taktieţ dostupné kaţdému občanovi, navrhovatelia,

ak sa rozhodli vytvoriť zmluvný vzťah s dlţníkom alebo sa prihlásili prihláškou za člena B.,

kde vloţili členský vklad za účelom očakávania daru vo forme finančných prostriedkov, mali

moţnosť sa oboznámiť s predmetom činnosti spoločnosti, ako aj B.. Označil za nesporné, ţe

navrhovatelia svojim konaním si sami spôsobili ujmu tým, ţe svojim majetkom nakladali

nehospodárne a nezodpovedne. Je preto v rozpore s dobrými mravmi prednášať zodpovednosť

za vlastné nezodpovedné konanie na štát. Výrok o trovách odvolacieho konania oprel

o ustanovenia v spojení s a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/ aţ 10/,

navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konania z dôvodu, ţe postupom

odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu

predovšetkým vytkli, ţe k rozhodnutiu o odvolaní navrhovateľov pristúpil arbitrárne

a formalisticky. Poukázali na to, ţe súdy oboch stupňov pri posudzovaní rozsahu povinností

odporcov vo vzťahu k činnosti nebankových subjektov podľa zákona o investičných

spoločnostiach, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o bankách upriamili pozornosť

na formálnu stránku vymedzenia pôsobnosti daných zákonov a zmluvnú formu a povahu

právnych vzťahov nebankových subjektov so svojimi klientmi. Formalisticky sa riadili len

literou zákona, bez toho, aby vyhodnotili jeho cieľ a účel v kontexte relevantných ústavných

princípov a obsahu a rozsahu činnosti nebankových subjektov. Pokiaľ súdy oboch stupňov

prišli k záveru, ţe extenzívny výklad relevantných zákonných povinností odporcov nie

je moţný, tento záver nepodloţili ţiadnym faktickým ani právnym zdôvodnením. Je preto

nepreskúmateľný a z toho dôvodu právne nespôsobilý. Pokiaľ súdy účelovo zuţujú pohľad

na fungovanie nebankových subjektov výlučne na vzťah jedného klienta, v závislosti od typu

zmluvy či uţ poţičiavateľ, tichý spoločník či člen druţstva, voči jednému subjektu –

nebankovému subjektu, na jednej strane správne pouţívajú argumentáciu o neprípustnosti

zasahovania štátu do súkromnoprávnych vzťahov, na strane druhej však účelovo prehliadajú

skutočnosť, ţe v uvedenom prípade nešlo o jednotlivé samostatné právne akty, ale hromadné

investovanie veľkého mnoţstva súkromných subjektov. Bez ohľadu na právnu podstatu

úkonov, ktoré navrhovatelia vykonali, pri posudzovaní v kontexte celej šírky právnych

vzťahov sa činnosť nebankových subjektov nedá nazvať inak ako hromadným investovaním.

Na podporu svojho tvrdenia o odňatí im moţnosti konať pred súdom navrhovatelia poukázali

na vybrané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky vo svojich vyjadreniach navrhli dovolanie navrhovateľov zamietnuť.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej

republiky sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania navrhovateľov z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre

záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Pri skúmaní, či je dovolanie

prípustné však dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Dovolatelia tvrdia existenciu vady konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach

Slovenskej republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku

súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci

vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí,

ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdu

riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

právom predvídaným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať

pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom v prejednávanej veci

nebolo postihnuté takouto vadou.

V prejednávanej veci dovolací súd nemohol brať na zreteľ len navrhovateľmi

zdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je, ako uţ bolo uvedené vyššie

súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie, ale musel dbať o to, aby zachoval

ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným princípom právnej

istoty (vyplývajúcim z ), ktorý bol vyjadrený

právoplatnými rozsudkami súdov niţších stupňov. Dovolací súd pri riešení otázky

prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť ústavnému princípu právnej istoty,

lebo dovolateľmi namietaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia nevykazoval znaky odňatia

moţnosti navrhovateľov konať pred súdom v zmysle Dovolaním

napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci,

stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah

odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.

Za vadu konania v zmysle v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľov.

Pokiaľ snaha navrhovateľov (vychádzajúc z obsahu dovolania) uplatnením

dovolacieho dôvodu podľa v spojení s

smerovala k namietaniu zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov odvolacieho súdu

(jeho právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţil svoje rozhodnutie, treba

uviesť, ţe právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľmi namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľov podľa v spojení s

písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov tohto konania

proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Odporkyňa (prostredníctvom jednotlivých rezortných ministerstiev,

ktoré za ňu konajú) však návrh na náhradu trov dovolacieho konania nepodala, preto jej táto

náhrada priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková