Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/72/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

29. januára 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému G. J. a

spol., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. a iné,

o dovolaní obvineného J. L. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. marca 2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. L. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 8. decembra 2011, č. k. -2156, bol

obvinený J. L. uznaný vinným z pomoci k obzvlášť závažnému zločinu lúpeže podľa § 21

ods. 1 písm. d/ k § 188 ods. 1, 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §

138 písm. i/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaný G. J. začiatkom mesiaca marec 2009 nezisteným spôsobom získal štyri

vkladné knižky na celkovú sumu 57.777,86 Eur, ktorých majiteľom bol V. D. a následne sa

skontaktoval s obžalovanými R. F., P. F., P. D. a J. L. za účelom dohody akým spôsobom sa

zmocnia občianskeho preukazu V. D. a následne vyberú finančné prostriedky z týchto

vkladných knižiek a ako si ich rozdelia, pričom pravdepodobne od 13. marca 2009

obžalovaní G. J., R. F., P. F. a P. D. monitorovali pohyb a miesta, kde sa zdržiaval V. D.

v obci S., okres N., a po vzájomnej dohode 17. marca 2009 vo večerných hodinách okolo 22

hod. obžalovaný G. J. preskočil uzamknutú bránu rodinného domu V. D. v S. číslo X.

a potom, keď V. D. vyšiel z domu na dvor trikrát použil proti nemu paralyzátor, ktorým ho

uviedol do stavu bezbrannosti, následne obžalovaní R. F., P. F. a P. D. vnikli do dvora tohto

rodinného domu a G. J. zobral z rodinného domu okrem iných vecí aj občiansky preukaz

a kartu poistenca na meno V. D., všetci štyria naložili poškodeného V. D. do osobného

motorového vozidla značky Škoda Felícia a odviezli ho do rodinného domu v obci D. číslo

X., okres N., ktorý im na tento účel po predchádzajúcej dohode s obžalovaným G. J. poskytol

obžalovaný J. L. a odniesli ho do šopy nachádzajúcej sa za týmto rodinným domom, kde ho

všetci štyria spoločne zviazali lepiacou páskou, ktorú zabezpečil obžalovaný P. D. tak, že mu

niekoľkokrát prelepili hlavu v oblasti úst, skrížené dolné končatiny v oblasti členkov

a prekrížené ruky vpredu v oblasti zápästia, no poškodený V. D. sa snažil rukami odstrániť

lepiacu pásku zo svojich úst a tak ho po vzájomnej dohode preniesli do pivnice nachádzajúcej

sa za týmto rodinným domom, kde ho lepiacou páskou prelepili v oblasti hrudníka

a obžalovaný P. D. ho priviazal pásom tkaniny o stĺp pivnice a tak mu znemožnili pohyb

a nechali ho v spodnej bielizni a v pulóvri na hlinenej dlážke v chladnom prostredí,

v dôsledku čoho došlo k jeho vychladnutiu a k smrti, 18. marca 2009 sa obžalovaní G. J., R.

F., P. F. a P. D. pokúsili o výber peňazí z vkladných knižiek poškodeného vo viacerých

pobočkách S. v okrese N. a v okrese K., s použitím jeho dokladu totožnosti, čo sa im však

nepodarilo a vo večerných hodinách okolo 20 hodine obžalovaní G. J., R. F. a P. F. zistili, že

poškodený V. D. zomrel na mieste, kde ho predtým nechali zviazaného a neoblečeného

a preto sa dohodli, že jeho telo zakopú, čo sa im nepodarilo a tak sa dohodli, že sa tela zbavia

jeho hodením do jazera v obci B., okres N., na čo im zaobstaral nafukovací čln obžalovaný J.

L., čo však neuskutočnili, pretože obžalovaný J. L. oznámil polícii, že v jeho dome sa našlo

mŕtve telo.

Za tu mu bol uložený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu

okolnosť uvedenú v § 36 písm. m/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37

Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov

nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák.

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil i obvinenému J. L.

ochranný dohľad v trvaní 2 roky, pričom súd stanovil, že ochranný dohľad bude vykonávaný

po ukončení výkonu trestu odňatia slobody a obžalovaný bude plniť povinnosti uvedené v §

77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

Podľa boli všetci obvinení (vrátane obvineného J. L.) zaviazaní

k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady škody poškodenému P. H. sumu

580 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obvinený, ktoré písomne aj

odôvodnil.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 22. marca 2012, sp. zn. , bol

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/,

písm. f/ zrušený v celom rozsahu. Podľa krajský súd rozhodol

u obvineného J. L. tak, že ho uznal vinným z pomoci k zločinu lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm.

d/ k § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obžalovaný G. J. začiatkom mesiaca marec 2009 nezisteným spôsobom získal štyri

vkladné knižky na celkovú sumu 57.777,86 Eur, ktorých majiteľom bol poškodený V. D.

(ďalej len „poškodený“), potom sa obžalovaný G. J. skontaktoval s obžalovanými R. F., P. F.,

P. D. a J. L. za účelom dohodnutia sa o spôsobe, akým sa zmocnia občianskeho preukazu

poškodeného, ako následne z týchto vkladných knižiek vyberú peniaze a ako si ich rozdelia,

pričom približne v dobe od 13. marca 2009 obžalovaní G. J., R. F., P. F. a P. D. monitorovali

pohyb a miesta, kde sa poškodený v obci S. zdržiaval, po ich vzájomnej dohode 17. marca

2009 večer okolo 22 hodine obžalovaný G. J. preskočil uzamknutú bránu rodinného domu

poškodeného v obci S. číslo X. a keď poškodený z neho vyšiel na dvor trikrát proti jeho telu

použil paralyzátor a tak ho uviedol do stavu bezbrannosti, na to obžalovaní R. F., P. F. a P. D.

vnikli do dvora rodinného domu poškodeného a obžalovaný G. J. do neho vošiel a z neho

okrem iných vecí vzal aj občiansky preukaz a kartu poistenca na meno poškodeného, potom

všetci títo štyria obžalovaní naložili poškodeného do osobného motorového vozidla značky

Škoda Felícia a odviezli ho do rodinného domu v obci D. číslo X., ktorý im na tento účel po

predchádzajúcej dohode s obžalovaným G. J. poskytol obžalovaný J. L. a poškodeného

odniesli za týmto rodinným domom sa nachádzajúcej šopy, kde ho spoločne zviazali na tento

účel obžalovaným P. D. zadováženou lepiacou páskou tak, že mu niekoľkokrát prelepili

hlavu v oblasti úst, skrížené dolné končatiny v oblasti členkov a prekrížené ruky vpredu

v oblasti zápästia, keďže sa však poškodený snažil rukami lepiacu pásku zo svojich úst

odstrániť, tak ho preniesli do za týmto rodinným domom sa nachádzajúcej pivnice, v ktorej

mu lepiacou páskou prelepili aj oblasť hrudníka, obžalovaný P. D. ho priviazal pásom

tkaniny o v pivnici sa nachádzajúci stĺp a znemožniac mu tak pohyb, iba v spodnej bielizni

a v pulóvri oblečeného poškodeného ponechali v chlade na hlinenej dlážke, v dôsledku čoho

došlo k jeho vychladnutiu a k smrti; v nasledujúci deň 18. marca 2009 sa obžalovaní G. J., R.

F., P. F. a P. D. vo viacerých pobočkách S. nachádzajúcich sa v okrese N. a K. s použitím

dokladu totožnosti poškodeného neúspešne pokúsili o výber peňazí z jeho vkladných knižiek

a večer okolo 20.00 hodine, po tom, čo obžalovaní G. J., R. F. a P. F. zistili, že poškodený V.

na mieste, kde ho nechali zviazaného a neoblečeného zomrel, sa dohodli, že jeho telo zakopú,

čo sa im nepodarilo a tak sa dohodli, že sa tela zbavia jeho hodením do jazera v obci B., na

ktorý účel im obžalovaný J. L. zaobstaral nafukovací čln, avšak ani tento svoj zámer

neuskutočnili, pretože obžalovaný J. L. nález mŕtveho poškodeného v rodinnom dome v obci

D. číslo X. oznámil polícii.

Za tu mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.

(po nezistení žiadnej v ustanovení § 36 Tr. zák. uvedenej poľahčujúcej, ani v ustanovení § 37

Tr. zák. uvedenej priťažujúcej okolnosti) na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon

ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 11. septembra 2012

prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod

uvedený v ustanovení , ktorý predpokladá, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený tvrdí, že odvolací súd pochybil, keď nesprávne

právne posúdil zistený skutok a následne nesprávne použil ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zák.

v súvislosti s § 188 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., nakoľko nebol členom organizovanej skupiny,

keďže okrem G. J. nikoho nepoznal a nevedel ani to, že títo idú vykonať lúpež a poškodeného

umiestnia v jeho pivnici. Podľa jeho názoru tiež bola nesprávne právne posúdená jeho pomoc

poskytnutím domu, pretože dom neposkytol nikomu a poškodeného tam zobrali bez jeho

súhlasu, pričom obvinený J. nasilu otvoril dvere na dome a až počas vyšetrovania sa dozvedel,

že obvinení sa do domu vlámali a nie nejaký bezdomovec. Obvinený tvrdí, že pivnica k domu

nepatrí aj podľa výpisu katastra mapy, ktorú predložil súdu. Ďalej obvinený tvrdí, že odvolací

súd pochybil, keď neskúmal možnosť použitia § 39 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože podľa

jeho názoru mal by sa mu mimoriadne znížiť trest, nakoľko významnou mierou prispel

k objasneniu trestného činu, napomáhal zabrániť spáchaniu ďalšieho trestného činu a poskytol

informácie, ktoré by inak nezískali. Taktiež bolo nesprávne, keď nebolo brané do úvahy, že

čln bol nepoužiteľný, nakoľko bol starý a deravý a nedal sa opraviť. Odvolací súd tiež

nesprávne nepriznal pri ukladaní trestu poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. m/, n/

a o/ Tr. zák. V závere uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu mu bol uložený

neprimeraný trest a cíti sa byť vinný z toho, že hneď sa nešiel presvedčiť o slovách

obvineného J., čo je podľa jeho názoru neprekazenie trestného činu a nie pomoc pri lúpeži.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

z dôvodov uvedených v podľa rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a podľa prikázal odvolaciemu

súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor, ktorý navrhol dovolanie obvineného

podľa zamietnuť, pretože dôvody dovolania, tak ako ich definoval

obvinený, t.j. podľa nie sú dané.

Obvinený od prvopočiatku vedel o úmysle G. J. odcudziť nebohému poškodenému V.

D. peniaze, pomáhal pri organizovaní únosu, bol uzrozumený s tým, že chcú poškodeného po

výbere peňazí umiestniť do jeho domu, vybavil motorové vozidlo a po úmrtí poškodeného

k dispozícii aj nafukovací čln, v ktorom chceli v jazere potopiť telo poškodeného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté také rozhodnutie, proti

ktorému je dovolanie prípustné podľa Dovolanie bolo taktiež

podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou

osobou podľa a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným J. L. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/

odmietol.

Obvineným uplatňovaný dovolací dôvod podľa je daný

v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Obvinený v rámci tohto

dovolacieho dôvodu namietal však nesprávnosť skutkových zistení súdov a neprimeranosť

trestu odňatia slobody s tým, že mu mal byť tento mimoriadne znížený.

Tu treba predovšetkým uviesť, že namietané nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nie je

otázkou právneho posúdenia skutku, pretože nemá žiadny vzťah k tomu ako bol kvalifikovaný

skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nejde ani o nesprávne použitie iného

hmotnoprávneho ustanovenia, pretože nemôže mat' žiadny vzťah k výroku o treste za stavu, keď

sú výslovne stanovené zvláštne dôvody dovolania, týkajúce sa trestu.

Pripustiť dovolanie z dôvodu nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia

podľa preto, že nebolo použité ustanovenie Tr. zák. by logicky

zakladalo pripustiť dovolanie aj preto, že neboli správne aplikované akékoľvek ďalšie ustanovenia, vzťahujúce sa k rozhodovaniu o treste, čo by ale bolo evidentne v rozpore s koncepciou dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Spôsob, ktorým zákonodarca vymedzil dovolacie dôvody vo vzťahu k rozhodovaniu o treste, vyjadril prípustnosť dovolania proti výroku o treste len vtedy, ak bol uložený neprípustný druh trestu alebo trest mimo trestnej sadzby.

Zákon vo vzťahu k výroku o treste upravuje v ustanovení

dva dovolacie dôvody, pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku

chybného výroku o vine (čo v danom prípade splnené nebolo). Podľa uvedeného ustanovenia

možno dovolanie podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby

alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

V posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu,

ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa

a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej trestnej sadzby. Navyše krajský súd

správne pri uložení trestu uviedol, že nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti.

Z uvedeného vyplýva, že námietka založená na tvrdení o uložení neprimeraného trestu

v dôsledku nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody

obsahovo nenapĺňa dovolací dôvod uvedený v a zároveň ani žiadny

iný dovolací dôvod podľa

Pokiaľ ide o ďalšie námietky obvineného spochybňujúce výrok o vine, treba v tomto

smere uviesť, že dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili

súdy nižšej inštancie a teda správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť.

Keďže nejde o námietku právneho posúdenia zisteného skutku, potom námietka obvineného

nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa (ani žiadnemu inému

dovolaciemu dôvodu).

Námietky obvineného v ktorých uvádza: „Ja som o nich nič nevedel a nevedel som ani

to, že idú vykonať lúpež a že poškodeného umiestnia v mojej pivnici, ktorá do domu

nepatrí.“; „Ja som dom neposkytol nikomu.“; „...ja som nebol členom organizovanej

skupiny.“, sú všetko námietkami, ktorými obvinený popiera správnosť a úplnosť zistenia

skutku. Celý obsah dovolania sa v maximálne možnej miere týka skutkových zistení

a hodnotenia jednotlivých dôkazov súdmi oboch stupňov. Avšak s poukazom na nesprávne

skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací

dôvod podľa

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, dovolací súd musel dovolanie obvineného J. L.

na neverejnom zasadnutí podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková