Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/54/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenému A., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému Ľ. S.,

bývajúcemu v M., o vymoženie 1 632,80 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 12. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 12. októbra

2011 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu súde Nové Mesto nad Váhom

z 11. júla 2011 č.k. -28 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nové Mesto

nad Váhom na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Stály rozhodcovský súd pri R., a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský

súd“) rozhodcovským rozsudkom zo 17. júla 2009 sp. zn. B. (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“) uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 632,80 € s príslušenstvom

a tiež náhradu trov rozhodcovského konania.

Na základe rozhodcovského rozsudku podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh

na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Nové Mesto nad

Váhom o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 11. júla 2011 č.k. 5 Er 451/2009-

28 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení uznesenia poukázal

okrem iného na o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„“), lebo v rozhodcovskom rozsudku uvádzaná rozhodcovská doložka

je neprijateľnou (neplatnou) podmienkou. Táto doložka zakladá značnú nerovnováhu práv

2

a povinností zmluvných strán v neprospech povinného. S ohľadom na splynutie doložky

s ostatnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve dospel exekučný súd

k záveru, že doložka nebola individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal inú možnosť, len

túto zmluvu buď ako celok akceptovať alebo odmietnuť.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 12. októbra 2011

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Aj odvolací

súd dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená spotrebiteľská

zmluva, ktorá obsahuje tiež neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku – rozhodcovskú

doložku. Z pohľadu exekučného konania teda absentuje základný predpoklad exekúcie,

a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul).

Uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom navrhol, aby

dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu tak, že poverí súdneho exekútora

vykonaním exekúcie v zmysle exekútorom podanej žiadosti o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie, alebo aby zrušil uznesenia súdov prvého a druhého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania zakladá podľa jeho

názoru skutočnosť, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo ( ),

že súdy rozhodli o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky bez toho, že bol podaný návrh

na začatie konania ( ) a v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Tvrdil, že rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci

právoplatne rozhodnutej, že súdom nepatrí, aby z úradnej povinnosti bez návrhu na začatie

konania rozhodovali o (ne)prijateľnosti rozhodcovskej doložky a že mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom tým, že nesprávnym zastavením exekúcie mu bolo odopreté právo

na exekúciu vykonateľného rozhodnutia. Namietal tiež, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa neho bola rozhodcovská doložka

s povinným dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými v čase uzavretia zmluvy.

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

3

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle až c/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Oprávnený namieta, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ ). So zreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k tejto

oprávneným tvrdenej procesnej vade.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (

ods. 3 ). Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku ( ).

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Vzhľadom na podstatu argumentácie oprávneného, ktorou odôvodňoval procesnú

prípustnosť jeho mimoriadneho opravného prostriedku, bolo v dovolacom konaní potrebné

posúdiť opodstatnenosť tvrdenia, že súdy znovu prejednali vec, o ktorej už bolo právoplatne

rozhodnuté.

V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje

splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie

na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu nevyplýva, že by o rovnakej

žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej

exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov bolo už prv rozhodnuté. To vedie k záveru, že

uvedená námietka oprávneného je neopodstatnená.

Oprávnený zrejme dostatočne nerozlišuje „vec“, o ktorú išlo vo vyššie uvedenom

rozhodcovskom konaní, a „vec“, o ktorú ide v preskúmavanom exekučnom konaní. Prehliada

tiež, že ak by bola jeho námietka o existencii predmetnej vady skutočne opodstatnená,

v konečnom dôsledky by muselo byť exekučné konanie zastavené.

Oprávnený v dovolaní tvrdí, že v konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237

písm. e/ , ktorú vyvodzoval z toho, že súdy rozhodli o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konanie.

Ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol podaný

(žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu. O prípad

neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon,

ktorým sa začína konanie. V predmetnom exekučnom konaní nejde o prípad, že by exekučný

súd konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania.

Exekučné konanie sa začína na návrh ( ).

Obsah spisu potvrdzuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 2

spisu). Jeho dovolacia námietka, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. e/ , nemá preto žiadne opodstatnenie.

Podľa názoru oprávneného mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať

v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor

požiadal súd, aby ho poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim

postupom súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo:

I. preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a II. rozhodnutie o žiadosti súdneho

exekútora vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmania. Uvedené ustanovenie

predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí

exekútora vykonaním exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V danej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekúciu zastavil podľa § 45

ods. 2 ; odvolací súd jeho postup považoval za správny a odvolaním

napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil. Týmto postupom súdov bola

oprávnenému odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu

exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov

oprávneného a súdneho exekútora. K uvedenému záveru dospel dovolací súd z nasledovných

dôvodov:

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Citované ustanovenie (týkajúce sa prípadov

zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon

rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu

rozhodcovského rozsudku [v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu

(viď „proti ktorému bol nariadený výkon“)]. Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie

inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa

Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie

sa ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej

exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia,

7

v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Z ustanovenia možno vyvodiť, že toto ustanovenie

sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov

uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.

Vyššie uvedené možno pre účely preskúmavanej veci uzavrieť konštatovaním, že

zastavenie exekučného konania podľa neprichádza

do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním

exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvého stupňa ako aj odvolací súd

neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že exekučné

konanie zastavili podľa v procesnej situácii, v ktorej

neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel

k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul (pozn.: správnosť

tohto záveru nebola v dovolacom konaní posudzovaná), mal žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie konanie zastaviť

podľa

So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov dospel dovolací

súd k záveru, že v exekučnom konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/

, ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež jeho

opodstatnenosť.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v zrušil dovolací

súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So zreteľom na zrušenie týchto

uznesení (z procesného dôvodu), nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti

námietky dovolateľa, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková