Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/208/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ţ., IČO: X., proti žalovanej

K. a.s., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou A., s.r.o., so sídlom v K.,

o zaplatenie 1 392,40 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 19. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 28. januára 2010 č.k. -60 zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 392,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

z dlžnej sumy od 25.4.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 83,45 €, všetko

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že dňa 2.4.2001 uzavrel žalobca ako prenajímateľ s právnym predchodcom

žalovanej (Z.) ako nájomcom v zmysle o nájme a podnájme

nebytových priestorov Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X., podľa ktorej žalobca

prenechal žalovanej do užívania nebytový priestor nachádzajúci sa v objekte Ú., a to na

druhom poschodí miestnosť č. X. s príslušenstvom o výmere X. m². Zmluva bola uzavretá na

dobu neurčitú s účinnosťou od 1.5.2001. Medzi účastníkmi konania bol tak založený

občianskoprávny záväzkový vzťah týkajúci sa užívania predmetnej nehnuteľnosti, pričom za

obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2008 žalovanej vznikol nedoplatok na nájomnom a službách

spojených s nájmom vo výške 1 392,40 €, ktorý neuhradila. Nakoľko sa žalovaná s plnením

peňažného dlhu dostala do omeškania ( ), súd priznal

žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorých výšku ustálil v zmysle § 3 nariadenia vlády

č. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 19. mája 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval tiež správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti ktorého s poukazom na ustanovenia § 120 ods. 1 a 4

dodal, že žalovaná svoje stanovisko k žalobe vyjadrila v odpore proti platobnému

rozkazu, z obsahu ktorého vyplýva, že tento nárok žalobcu neuznávala z viacerých, v odpore

uvedených dôvodov. Na výzvu prvostupňového súdu právny zástupca žalovanej reagoval

podaním doručeným súdu prvého stupňa 26.10.2009, v ktorom uviedol, že žalovaná súhlasí

s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania na základe dosiaľ predložených

listinných dôkazov. V rámci odvolania žalovaná po prvýkrát uviedla, ako novú skutočnosť, že

nárok žalobcu zanikol v dôsledku započítania pohľadávky žalovanej vo výške 48 415,36 €

oproti pohľadávke žalobcu. Pri posudzovaní danosti podmienok pre zohľadnenie tejto

žalovanou novo tvrdenej skutočnosti (až) v odvolacom konaní odvolací súd dospel k záveru,

že odvolateľka bola vo veci riadne poučená podľa a nejedná sa o situáciu,

v ktorej by žalovaná bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť uvedený dôkaz alebo

tvrdiť uvedenú skutočnosť do rozhodnutia pred súdom prvého stupňa. V súvislosti s tvrdením

zástupcu žalovanej, že za jednostranný prejav smerom k započítaniu zo strany žalovanej

je potrebné považovať ňou podané odvolanie, čo zdôvodňoval tým, že právny zástupca

žalovanej sa o existencii pohľadávky žalovanej voči žalobcovi dozvedel až v tomto štádiu,

odvolací súd mal za to, že sa nejedná o situáciu predpokladanú ustanovením § 205a ods. 1

písm. c/ a d/ vychádzajúc z názoru, že rozhodujúcou skutočnosťou nie je to, kedy

sa o právne významnej skutočnosti dozvedel právny zástupca žalovanej, ale moment, kedy

sa o takejto skutočnosti dozvedela samotná žalovaná ako účastníčka. Za takejto situácie neboli

splnené podmienky na prihliadnutie na žalovanou tvrdenú novú skutočnosť v odvolacom

konaní, ani na vykonanie ňou označených dôkazov v tomto štádiu konania. Výrok o trovách

odvolacieho konania oprel o ustanovenie

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla

ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Súčasne navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch

dovolania na podklade podrobného opisu skutkových okolností dovolateľka uviedla, že

v podanom odvolaní poukázala na to, že žalobcova v konaní uplatnená pohľadávka vo výške

1 392,40 € zanikla započítaním s pohľadávkou žalovanej, a to v plnej výške 1 392,40 €.

V nadväznosti na to odvolaciemu súdu vytkla, že nesprávne vec právne posúdil

a nedostatočne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že započítanie bola skutočnosť, ktorú

bolo možné namietať v konaní na súde prvého stupňa, teda že táto skutočnosť neobstojí ako

odvolací dôvod. Keďže započítací prejav bol žalovanou vykonaný až v podanom odvolaní,

išlo o novú skutočnosť, ktorú mal odvolací súd pri rozhodovaní zohľadniť. Pokiaľ odvolací

súd nevyhodnotil nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli rozhodujúce pre rozhodnutie súdu,

odňal žalovanej možnosť konať pred súdom ( ) napriek tomu, že žalovaná

riadne a včas uplatnila svoje právo a poukázala v súdnom konaní na nové skutočnosti

rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, že

prípustnosť dovolania žalovanej z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade

žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto uznesenia

uvedené tvrdenie dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

, nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za odňatie možnosti účastníkovi

konať pred súdom.

Dovolateľka argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladá na tvrdení, že súdy, resp. odvolací súd porušil ustanovenia

upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo

že nezachoval zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, znemožnil jej urobiť niektorý

procesný úkon a pod. Podstatou jej dovolacích námietok je, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnej aplikácii a interpretácii zákona. Z určujúceho-obsahového hľadiska

(viď ) teda z jej strany nejde o námietku odňatia možnosti konať pred

súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej

správnosti právnych záverov odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci), na ktorých

v danom prípade založil svoje rozhodnutie.

Podstatná časť dovolacích námietok žalovanej spočíva v tvrdení, že odvolací súd

v danom prípade nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, keď

konštatoval, že započítanie bola skutočnosť, ktorú bolo možné namietať v konaní na súde

prvého stupňa, teda že táto skutočnosť neobstojí ako odvolací dôvod. Takýto právny názor

odvolacieho súdu je však podľa dovolateľky nesprávny, pretože k započítaniu pohľadávky

žalovanej do výšky 1 392,40 € voči pohľadávke žalobcu vo výške 1 392,40 € došlo

až doručením odvolania žalovanej žalobcovi. Uplatnením započítania pohľadávky žalovanej

proti pohľadávke žalobcu prostredníctvom odvolania tak vznikol nový skutkový a právny stav

a doručením odvolania žalovanej žalobcovi zanikli dôvody, na základe ktorých súd prvého

stupňa vo veci rozhodoval.

Uvedená časť výhrad dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania

veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ); nesprávne právne posúdenie

ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že nakoľko prípustnosť dovolania

v danom prípade nemožno vyvodiť z , nebola preukázaná existencia dovolateľkou

namietanej vady konania v zmysle a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov tohto

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalobca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania

nepodal, preto mu táto náhrada priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková