Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/66/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S. T., s.r.o., so sídlom

v R., proti povinnému T., s.r.o., so sídlom v R., pre vymoženie 724,39 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , o dovolaní súdneho exekútora

JUDr. P. H., so sídlom Exekútorského úradu v R., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 30. novembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. novembra 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca uznesením zo 7. marca 2011 č.k. -24 v exekučnom

konaní (ktoré sa začalo 31. decembra 1998 pred súdnym exekútorom JUDr. P. H., povereným

na vykonanie exekúcie Okresným súdom Revúca, číslo poverenia 5608 001081 z 18. januára

1999 na základe návrhu oprávneného zo 16. decembra 1998 a exekučného titulu – platobného

rozkazu Okresného súdu Revúca z 29. októbra 1998 č.k. ) s poukazom na

ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. novembra 2011 sp. zn.

odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol ako podané niekým,

kto na odvolanie nie je oprávnený ( ). V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k tomu, že exekučné konanie začalo 31. decembra 1998,

súdny exekútor nemá postavenie účastníka konania ani vtedy, keď sa rozhoduje o trovách

exekúcie. Poukázal na ustanovenie § 37 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor

je účastníkom exekučného konania v prípade, keď súd rozhoduje o trovách exekúcie

2

až v konaniach začatých po 1. februári 2002, a to na základe novely vykonanej zákonom

č.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súd podal dovolanie súdny exekútor. Navrhol, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Namietal, že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), keď súd prvého stupňa

(exekučný súd) zmenil kvalifikáciu zastavenia exekučného konania z § 57 ods. 1 písm. c/

Exekučného poriadku na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a odvolací súd nezobral

do úvahy ustanovenie platné do 1. februára 2002, podľa ktorého odvolanie môže podať

každý, koho sa rozhodnutie súdu týka, resp. sú rozhodnutím súdu dotknuté jeho práva.

Oprávnený sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním, skúmal,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ); bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie súdneho exekútora smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu vykazujúce znaky uznesení uvedených v a Prípustnosť

podaného dovolania ale z týchto ustanovení nevyplýva.

V prejednávanej veci by dovolanie bolo prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

3

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle a/ až e/ a g/ netvrdil

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne

zameral na posúdenie, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

Odňatím možnosti konať sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred

ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu v občianskom súdnom konaní

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež v prípade postupu

odvolacieho súdu, dôsledkom ktorého je odmietnutie odvolania, i keď procesné predpoklady

pre to neboli dané (porovnaj obdobne R 23/1994, R 51/1996 a R 55/2006).

Odvolací súd nepovažoval súdneho exekútora za osobu oprávnenú podať odvolanie, lebo

exekučné konanie sa začalo pred 1. februárom 2002 a v tom čase účinný Exekučný poriadok

nepriznával súdnemu exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania. Novela

Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. februárom 2002, síce pri rozhodovaní

o trovách konania priznala postavenie účastníka (už) aj súdnemu exekútorovi, v zmysle

prechodných ustanovení k úpravám účinným od uvedeného dňa sa ale exekučné konanie, ktoré

sa začalo pred týmto dňom, má dokončiť podľa dovtedajších predpisov.

Dovolací súd zastáva názor, že i keď podľa prechodných ustanovení Exekučného

poriadku k úpravám účinným od 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) nebolo

možné aplikovať § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002, predsa len mal

byť súdny exekútor v danej veci považovaný za účastníka pre určitý úsek konania, a to bez

ohľadu na skutočnosť, že zákon ho výslovne za účastníka neoznačoval. Súdny exekútor bol

totiž pri rozhodovaní o trovách exekúcie subjektom, o koho procesných právach

a povinnostiach sa rozhodovalo. Aj podľa právnej úpravy účinnej pred uvedeným dňom mal

byť preto súdny exekútor považovaný za účastníka konania v časti, v ktorej sa rozhodovalo

o trovách exekúcie, a teda aj osobou oprávnenou napadnúť odvolaním výrok o týchto trovách.

Postup odvolacieho súdu, ktorý prehliadol toto procesné postavenie súdneho exekútora

4

a z neho vyplývajúce procesné oprávnenia, nezodpovedal zákonu a viedol k odňatiu možnosti

súdneho exekútora konať pred súdom ( ).

Vzhľadom na to, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle ,

je dovolanie súdneho exekútora nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2

písm. a/ ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková