Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/74/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S., so sídlom v B.,

proti povinnému F., s.r.o., so sídlom v K., pre vymoženie 762,76 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 4001/1999, o dovolaní súdneho exekútora

JUDr. Ing. K. M., so sídlom Exekútorského úradu v K., proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 31. januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. januára

2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 2. februára 2011 č.k. Er -8 1/ vyhlásil

exekúciu za neprípustnú, 2/ zastavil exekúciu a 3/ súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov

exekúcie. O vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení konania rozhodol podľa § 57

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku

(náhradu trov exekúcie neuložil zaplatiť nemajetnému povinnému, ale ani oprávnenej, ktorá

nezavinila zastavenie exekúcie a nemohla predvídať dôvod zastavenia exekúcie).

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie podal súdny

exekútor odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením z 31. januára 2012 sp. zn.

jeho odvolanie odmietol ako podané tým, kto na odvolanie nie je oprávnený

( ). V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie sa v danej veci

začalo 14. decembra 1999 podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 37 Exekučného

poriadku v znení účinnom v tom čase boli účastníkmi exekučného konania oprávnený

a povinný, nie však súdny exekútor. V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné

konania začaté do 1. februára 2002 (o taký prípad išlo v danej veci) dokončia podľa doterajších

predpisov. Odvolanie súdneho exekútora odmietol, lebo § 37 ods. 1 Exekučného poriadku

2

v znení, ktoré treba vzhľadom na to aplikovať, nepriznávalo súdnemu exekútorovi postavenie

účastníka exekučného konania.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor. Prípustnosť

a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z toho, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ) tým, že jeho odvolanie bolo odmietnuté, i keď procesné predpoklady pre

tento postup neboli dané. Zastával názor, že súdny exekútor je účastníkom konania vždy vtedy,

keď sa ho bezprostredne týka postup súdu v exekučnom konaní. Z týchto dôvodov žiadal

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Oprávnený navrhol dovolanie súdneho exekútora ako neopodstatnené zamietnuť.

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním, skúmal,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ); bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie súdneho exekútora smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu vykazujúce znaky uznesení uvedených v a Prípustnosť

podaného dovolania ale z týchto ustanovení nevyplýva.

V prejednávanej veci by dovolanie bolo prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

3

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle a/ až e/ a g/ netvrdil

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne

zameral na posúdenie, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

Odňatím možnosti konať sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred

ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu v občianskom súdnom konaní

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež v prípade postupu

odvolacieho súdu, dôsledkom ktorého je odmietnutie odvolania, i keď procesné predpoklady

pre to neboli dané (porovnaj obdobne R 23/1994, R 51/1996 a R 55/2006).

Odvolací súd nepovažoval súdneho exekútora za osobu oprávnenú podať odvolanie, lebo

exekučné konanie sa začalo pred 1. februárom 2002 a v tom čase účinný Exekučný poriadok

nepriznával súdnemu exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania. Novela

Exekučného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. februárom 2002, síce pri rozhodovaní

o trovách konania priznala postavenie účastníka (už) aj súdnemu exekútorovi, v zmysle

prechodných ustanovení k úpravám účinným od uvedeného dňa sa ale exekučné konanie, ktoré

sa začalo pred týmto dňom, má dokončiť podľa dovtedajších predpisov.

Dovolací súd zastáva názor, že i keď podľa prechodných ustanovení Exekučného

poriadku k úpravám účinným od 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) nebolo

možné aplikovať § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002, predsa len mal

byť súdny exekútor v danej veci považovaný za účastníka pre určitý úsek konania, a to bez

ohľadu na skutočnosť, že zákon ho výslovne za účastníka neoznačoval. Súdny exekútor bol

totiž pri rozhodovaní o trovách exekúcie subjektom, o koho procesných právach

a povinnostiach sa rozhodovalo. Aj podľa právnej úpravy účinnej pred uvedeným dňom mal

byť preto súdny exekútor považovaný za účastníka konania v časti, v ktorej sa rozhodovalo

o trovách exekúcie, a teda aj osobou oprávnenou napadnúť odvolaním výrok o týchto trovách.

Postup odvolacieho súdu, ktorý prehliadol toto procesné postavenie súdneho exekútora

a z neho vyplývajúce procesné oprávnenia, nezodpovedal zákonu a viedol k odňatiu možnosti

súdneho exekútora konať pred súdom ( ).

Vzhľadom na to, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle ,

je dovolanie súdneho exekútora nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2

písm. a/ ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková