Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
73d/387104.e0fbd6.pdf
PDF · 162.47 KB
No categories available
4Cdo/230/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 230/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. M., bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému Š., so sídlom V.,
zastúpeného P., s.r.o., N., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 20 C 53/2011, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 9. mája 2012 sp. zn. 15 Co 25/2012 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 18. októbra 2011 č.k. 20 C 53/2011-135
o ţalobe ţalobcu na ochranu osobnosti rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z dokumentu označeného ako „dlţníci voči Š. za
škody spôsobené b. T. a K.K. v dňoch X“ uverejneného na internetovej stránke ţalovaného
www.L..sk meno a priezvisko ţalobcu. Ţalovanému uloţil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zverejniť a ponechať zverejnený po dobu jedného roka na svojej
internetovej stránke www.L..sk nasledujúci text ospravedlnenia: „Š. sa ospravedlňujú P. M. za
to, ţe ho zaradili do zoznamu „dlţníci voči Š. za škody spôsobené b. T. a K.K. v dňoch X“.
„Údaj o tom, ţe P. M. je dlţníkom voči L. je nepravdivý“. Ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi trovy konania 66 Eur a trovy právneho zastúpenia 884,95 Eur na účet jeho
právnej zástupkyne. Takto rozhodol, keď vychádzal z § 11, § 13, § 3 ods. 1 a § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, ţe
ţalobca bol uvedený ako dlţník na internetovej stránke, ţe má dlh vo výške 51 396 Sk (1 706
Eur). Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Uviedol, ţe nebolo sporné, ţe
v sporných dňoch ţalobca bol v K. a T. . Zo spisu Obvodného úradu ţivotného prostredia
Bratislava V mal za preukázané, ţe tento rozhodol 9. februára 2009 a zastavil začaté konanie
o priestupkoch podľa § 92 ods. 1 písm. d/ v súlade s § 76 ods. 1 písm. c/ Zákona
o priestupkoch voči ţalobcovi obvinenému z priestupku porušenia zákazu pohybovať sa
mimo vyznačeného turistického chodníka za hranicu zastavaného územia M., osada P.
v lesnom poraste č. X. v dňoch X z dôvodu, ţe spáchanie daného skutku, o ktorom sa konalo,
nebolo preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva aj to, ţe na základe podnetu
ţalovaného bol prejednaný priestupok, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe
ţalobca sa pohyboval mimo označeného turistického chodníka a ţe by sa dopustil
protiprávneho konania na úseku ochrany prírody a krajiny. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, ţe ţalovaný preukazoval dôkaz pravdy a teda ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe
mohol na internetovej stránke zverejniť v zozname dlţníkov meno, priezvisko ţalobcu
a sumu, ktorú dlhuje ţalovanému, keďţe nedisponuje a ani nedisponoval ţiadnym exekučným
titulom pre vymáhanie danej škody. Z fotodokumentácie súd prvého stupňa nezistil ţiadne
okolnosti, ktorými by ţalovaný preukazoval svoje argumenty.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 9. mája 2012
sp. zn. 15 Co 25/2012 rozhodol tak, ţe v súlade s § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie ţaloby
na začatie konania vo výroku, ktorým sa ţalobca domáhal od ţalovaného uloţenia povinnosti
do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z dokumentu označeného ako „dlţníci voči
Š. za škody spôsobené b. T. a K.K. v dňoch X“ uverejneného na internetovej stránke
ţalovaného www.L..sk, meno a priezvisko ţalobcu, rozsudok okresného súdu v tejto časti
zrušil a konanie zastavil. Vo zvyšku, pokiaľ prvostupňový súd ţalovanému uloţil do troch dní
od právoplatnosti rozsudku zverejniť a ponechať zverejnené po dobu jedného roka na svojej
internetovej stránke ospravedlnenie ako aj o trovách prvostupňového konania rozsudok
okresného súdu potvrdil. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho
konania 82,85 Eur do troch dní, a to právnej zástupkyni ţalobcu. Odvolací súd preskúmaním
veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie okresného súdu v jeho zostávajúcom výroku je vecne
správne. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a v odôvodnení sa preto obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na doplnenie zdôvodnenia správnosti doplnil niektoré ďalšie dôvody (§ 219
ods. 2 O.s.p.). Ţalovaným namietané odňatie moţnosti pred súdom konať odvolací súd
nepovaţoval za dôvodné, keďţe ţalovanému nebolo upreté jeho právo navrhnúť dôkazy na
obranu svojich tvrdení. Ak ţalovaný označil dôkazy na preukázanie tvrdení, je v právomoci
súdu rozhodnúť, ktoré z týchto dôkazov vykoná alebo nie. Súd nie je povinný vykonať všetky
účastníkmi navrhnuté dôkazy. Môţe vylúčiť vykonanie dôkazov, ktoré podľa záveru súdu
nemôţu mať význam pre rozhodnutie vo veci, prípadne vykonanie tých dôkazov, ktoré aj pri
preukázaní skutočností tvrdených účastníkmi konania nemôţu zvrátiť závery konajúceho súdu
vyplývajúce z uţ vykonaného dokazovania. Odvolací súd ďalej poukázal na to, ţe z rozsudku
okresného súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané
a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a tieţ súd prvého stupňa uviedol, ktoré dôkazy za
relevantné pre rozhodnutie vo veci nepovaţoval. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca sa
domáhal svojho práva na základe porušenia jeho práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Nie je rozhodujúce, či ţalobca blokoval ťaţbu dreva (keby to aj bolo preukázané)
a úmyselne spôsobil škodu, čo však by muselo byť preukázané. Ţalobca sa bránil
predovšetkým voči skutočnosti, ţe ţalovaný ho na svojej internetovej stránke označil za
dlţníka. K tvrdeniu ţalovaného, ţe konal oprávnene, keď uviedol ţalobcu ako dlţníka na
svojej internetovej stránke, ktorý mu spôsobil škodu, odvolací súd uviedol, ţe z hľadiska
dôkaznej situácie ide o subjektívny pocit ţalovaného, ktorý označuje ţalobcu za dlţníka, hoci
v skutočnosti ním nie je, pričom v konaní bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobcovi nebola
uloţená ţiadna povinnosť hradiť škodu ani neexistuje ţiadne kvalifikované rozhodnutie
príslušného orgánu o tom, ţe ho moţno označiť za dlţníka, alebo ţe by bol osobou, ktorá
takúto škodu spôsobila. Odvolací súd sa nestotoţnil s výkladom § 135 O.s.p. tak, ako ho
podal ţalovaný. Odvolací súd mal za to, ţe keď príslušný správny orgán v danej veci uţ konal
a nedospel k záveru, ţe došlo k spáchaniu priestupku, nakoľko to nebolo preukázané,
v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. uţ o spornej otázke bolo vydané príslušným orgánom
rozhodnutie, aj keď negatívne je súd povinný naň prihliadnuť. Podľa názoru odvolacieho
súdu, pokiaľ by bol ţalovaný v konaní o náhradu škody úspešný, mohol ţalobcu označiť za
svojho dlţníka. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.
Proti tomuto rozsudku (potvrdzujúcemu výroku) odvolacieho súdu podal dovolanie
ţalovaný, ktorý ţiadal tento zrušiť ako aj jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237
písm. f/ O.s.p., t.j. ţe postupom súdov niţších stupňov mu bola odňatá moţnosť pred súdom
konať, keď nevykonali právne významné dôkazy, pre rozhodnutie vo veci – výsluch
navrhovaných svedkov. Dovolateľ povaţoval rozsudok odvolacieho súdu za zmätočný,
nespĺňajúci kritéria odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., čo malo za následok
odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
Odvolaciemu súdu ďalej vyčítal, ţe i napriek svojmu názoru, ţe ţalovaný bez rozhodnutia
príslušného orgánu o tom, ţe ţalobca je z titulu náhrady jeho dlţníkom, nemohol ho označiť
za svojho dlţníka, lebo ním nemohol byť len na základe subjektívneho názoru ţalovaného,
nepovaţoval návrhy na vykonanie dokazovania vypočutím štrnástich svedkov za právne
relevantné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného ţalovaný vyvodil, ţe odvolací súd síce
pripustil, ţe účastník má právo dôkazy navrhovať, avšak nemá právo na ich vykonanie.
Z ďalších dôvodov dovolania vyplýva, ţe ţalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom, keď poukazuje na súdnu prax pripúšťajúcu zverejnenie pravdivej, hoci
aj kritickej správy, týkajúcej sa správania určitej fyzickej osoby, pričom v konaní o ochranu
osobnosti v takomto prípade má ţalovaný právo preukazovať, ţe kritika je oprávnená
a zaloţená na pravdivých tvrdeniach. Sporná skutková otázka, či je ţalobca dlţníkom
ţalovaného z titulu náhrady škody spôsobenej b. T. a K.K. v dňoch X sa mala v tomto konaní
preukazovať z dôvodu, ţe ide o tzv. dôkaz pravdivosti kritiky ţalobcu, zo strany ţalovaného.
V konaní boli k tejto skutočnosti vykonané len listinné dôkazy a výsluch ţalobcu. Tieto
dôkazy boli podľa názoru ţalovaného nesprávne vyhodnotené, čím sa odvolací súd nezaoberal
pre nesprávny názor na predmet dokazovania. Dovolateľ tieţ nesúhlasil s podaným výkladom
Ţalovaný zároveň navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť rozsudku súdu
Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. Os..p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto prostriedok nie
je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia
§ 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Existenciu ţiadnej
podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd
nezistil.
So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva; v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
moţnosti na uplatnenie ich práv, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách
stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.),
vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť
predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený
do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.) a pod. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu
nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,
znemoţňujúcou ţalovanému realizáciu jeho procesných práv.
Pokiaľ ţalovaný v dovolaní tvrdil, ţe súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba
uviesť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie
je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (R 37/1993).
Účastníkovi konania totiţ zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.).
O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú
vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok
účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné
oprávnenie ţalovaný v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Nevykonaním ţalovaným
navrhovaných dôkazov nedošlo teda k odňatiu mu moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd
poznamenáva, ţe v dovolacom konaní môţe prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom
len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej
veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. ţe súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa dovolací súd môţe zaoberať len v prípade,
ak je dovolanie procesne prípustné.
Dovolateľ spochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďţe nespĺňa podľa
jeho názoru kritéria odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd uvádza,
ţe v danej veci sa odvolací súd plne stotoţnil s argumentáciou súdu prvého stupňa,
konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody. V značnom rozsahu uviedol rozhodujúci
skutkový stav, oboznámil obsah odvolania, primeraným spôsobom opísal stanoviská
procesných strán, a vysvetlil prečo nepovaţoval za dôvodné doplnenie dokazovania. Podľa
názoru dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 od. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného
práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemoţno povaţovať to, ţe
odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Dovolací súd napokon
poznamenáva, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať
na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o dovolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní
(II. ÚS 78/05).
Obsah dovolania svedčí o názore ţalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci
odvolacím súdom (v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka) o (ne)moţnosti
ţalovaného označiť ţalobcu za svojho dlţníka bez toho, ţe by o uvedenom bolo vydané
rozhodnutie príslušným orgánom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 112/2001, sp. zn. 2 Cdo 50/2002). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov
je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým
moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň
je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi
niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe (ani
prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje
realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn.
3 Cdo 174/2005, sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby podľa názoru dovolateľa išlo o nesprávne
právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť
by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale
prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie,
či odvolací súd pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo
či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy
aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci
nešlo). Keďţe dovolanie ţalovaného nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd
pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov na odloţenie
vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou o tom
nevydal samostatné rozhodnutie.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková