Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/230/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. M., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému Š., so sídlom V.,

zastúpeného P., s.r.o., N., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 9. mája 2012 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 18. októbra 2011 č.k. -135

o ţalobe ţalobcu na ochranu osobnosti rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z dokumentu označeného ako „dlţníci voči Š. za

škody spôsobené b. T. a K.K. v dňoch X“ uverejneného na internetovej stránke ţalovaného

www.L..sk meno a priezvisko ţalobcu. Ţalovanému uloţil povinnosť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku zverejniť a ponechať zverejnený po dobu jedného roka na svojej

internetovej stránke www.L..sk nasledujúci text ospravedlnenia: „Š. sa ospravedlňujú P. M. za

to, ţe ho zaradili do zoznamu „dlţníci voči Š. za škody spôsobené b. T. a K.K. v dňoch X“.

„Údaj o tom, ţe P. M. je dlţníkom voči L. je nepravdivý“. Ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi trovy konania 66 Eur a trovy právneho zastúpenia 884,95 Eur na účet jeho

právnej zástupkyne. Takto rozhodol, keď vychádzal z § 11, § 13, § 3 ods. 1 a § 126 ods. 1

a z vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, ţe

ţalobca bol uvedený ako dlţník na internetovej stránke, ţe má dlh vo výške 51 396 Sk (1 706

Eur). Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Uviedol, ţe nebolo sporné, ţe

v sporných dňoch ţalobca bol v K. a T. . Zo spisu Obvodného úradu ţivotného prostredia

2

Bratislava V mal za preukázané, ţe tento rozhodol 9. februára 2009 a zastavil začaté konanie

o priestupkoch podľa § 92 ods. 1 písm. d/ v súlade s § 76 ods. 1 písm. c/ Zákona

o priestupkoch voči ţalobcovi obvinenému z priestupku porušenia zákazu pohybovať sa

mimo vyznačeného turistického chodníka za hranicu zastavaného územia M., osada P.

v lesnom poraste č. X. v dňoch X z dôvodu, ţe spáchanie daného skutku, o ktorom sa konalo,

nebolo preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva aj to, ţe na základe podnetu

ţalovaného bol prejednaný priestupok, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe

ţalobca sa pohyboval mimo označeného turistického chodníka a ţe by sa dopustil

protiprávneho konania na úseku ochrany prírody a krajiny. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, ţe ţalovaný preukazoval dôkaz pravdy a teda ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe

mohol na internetovej stránke zverejniť v zozname dlţníkov meno, priezvisko ţalobcu

a sumu, ktorú dlhuje ţalovanému, keďţe nedisponuje a ani nedisponoval ţiadnym exekučným

titulom pre vymáhanie danej škody. Z fotodokumentácie súd prvého stupňa nezistil ţiadne

okolnosti, ktorými by ţalovaný preukazoval svoje argumenty.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 9. mája 2012

sp. zn. rozhodol tak, ţe v súlade s pripustil späťvzatie ţaloby

na začatie konania vo výroku, ktorým sa ţalobca domáhal od ţalovaného uloţenia povinnosti

do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z dokumentu označeného ako „dlţníci voči

Š. za škody spôsobené b. T. a K.K. v dňoch X“ uverejneného na internetovej stránke

ţalovaného www.L..sk, meno a priezvisko ţalobcu, rozsudok okresného súdu v tejto časti

zrušil a konanie zastavil. Vo zvyšku, pokiaľ prvostupňový súd ţalovanému uloţil do troch dní

od právoplatnosti rozsudku zverejniť a ponechať zverejnené po dobu jedného roka na svojej

internetovej stránke ospravedlnenie ako aj o trovách prvostupňového konania rozsudok

okresného súdu potvrdil. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho

konania 82,85 Eur do troch dní, a to právnej zástupkyni ţalobcu. Odvolací súd preskúmaním

veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie okresného súdu v jeho zostávajúcom výroku je vecne

správne. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

a v odôvodnení sa preto obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia a na doplnenie zdôvodnenia správnosti doplnil niektoré ďalšie dôvody (§ 219

ods. 2 ). Ţalovaným namietané odňatie moţnosti pred súdom konať odvolací súd

nepovaţoval za dôvodné, keďţe ţalovanému nebolo upreté jeho právo navrhnúť dôkazy na

obranu svojich tvrdení. Ak ţalovaný označil dôkazy na preukázanie tvrdení, je v právomoci

súdu rozhodnúť, ktoré z týchto dôkazov vykoná alebo nie. Súd nie je povinný vykonať všetky

účastníkmi navrhnuté dôkazy. Môţe vylúčiť vykonanie dôkazov, ktoré podľa záveru súdu

nemôţu mať význam pre rozhodnutie vo veci, prípadne vykonanie tých dôkazov, ktoré aj pri

preukázaní skutočností tvrdených účastníkmi konania nemôţu zvrátiť závery konajúceho súdu

vyplývajúce z uţ vykonaného dokazovania. Odvolací súd ďalej poukázal na to, ţe z rozsudku

okresného súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a tieţ súd prvého stupňa uviedol, ktoré dôkazy za

relevantné pre rozhodnutie vo veci nepovaţoval. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca sa

domáhal svojho práva na základe porušenia jeho práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Nie je rozhodujúce, či ţalobca blokoval ťaţbu dreva (keby to aj bolo preukázané)

a úmyselne spôsobil škodu, čo však by muselo byť preukázané. Ţalobca sa bránil

predovšetkým voči skutočnosti, ţe ţalovaný ho na svojej internetovej stránke označil za

dlţníka. K tvrdeniu ţalovaného, ţe konal oprávnene, keď uviedol ţalobcu ako dlţníka na

svojej internetovej stránke, ktorý mu spôsobil škodu, odvolací súd uviedol, ţe z hľadiska

dôkaznej situácie ide o subjektívny pocit ţalovaného, ktorý označuje ţalobcu za dlţníka, hoci

v skutočnosti ním nie je, pričom v konaní bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobcovi nebola

uloţená ţiadna povinnosť hradiť škodu ani neexistuje ţiadne kvalifikované rozhodnutie

príslušného orgánu o tom, ţe ho moţno označiť za dlţníka, alebo ţe by bol osobou, ktorá

takúto škodu spôsobila. Odvolací súd sa nestotoţnil s výkladom tak, ako ho

podal ţalovaný. Odvolací súd mal za to, ţe keď príslušný správny orgán v danej veci uţ konal

a nedospel k záveru, ţe došlo k spáchaniu priestupku, nakoľko to nebolo preukázané,

v zmysle uţ o spornej otázke bolo vydané príslušným orgánom

rozhodnutie, aj keď negatívne je súd povinný naň prihliadnuť. Podľa názoru odvolacieho

súdu, pokiaľ by bol ţalovaný v konaní o náhradu škody úspešný, mohol ţalobcu označiť za

svojho dlţníka. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

a druhá veta

Proti tomuto rozsudku (potvrdzujúcemu výroku) odvolacieho súdu podal dovolanie

ţalovaný, ktorý ţiadal tento zrušiť ako aj jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa

a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237

písm. f/ , t.j. ţe postupom súdov niţších stupňov mu bola odňatá moţnosť pred súdom

konať, keď nevykonali právne významné dôkazy, pre rozhodnutie vo veci – výsluch

navrhovaných svedkov. Dovolateľ povaţoval rozsudok odvolacieho súdu za zmätočný,

nespĺňajúci kritéria odôvodnenia rozhodnutia podľa , čo malo za následok

odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

Odvolaciemu súdu ďalej vyčítal, ţe i napriek svojmu názoru, ţe ţalovaný bez rozhodnutia

príslušného orgánu o tom, ţe ţalobca je z titulu náhrady jeho dlţníkom, nemohol ho označiť

za svojho dlţníka, lebo ním nemohol byť len na základe subjektívneho názoru ţalovaného,

nepovaţoval návrhy na vykonanie dokazovania vypočutím štrnástich svedkov za právne

relevantné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného ţalovaný vyvodil, ţe odvolací súd síce

pripustil, ţe účastník má právo dôkazy navrhovať, avšak nemá právo na ich vykonanie.

Z ďalších dôvodov dovolania vyplýva, ţe ţalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, keď poukazuje na súdnu prax pripúšťajúcu zverejnenie pravdivej, hoci

aj kritickej správy, týkajúcej sa správania určitej fyzickej osoby, pričom v konaní o ochranu

osobnosti v takomto prípade má ţalovaný právo preukazovať, ţe kritika je oprávnená

a zaloţená na pravdivých tvrdeniach. Sporná skutková otázka, či je ţalobca dlţníkom

ţalovaného z titulu náhrady škody spôsobenej b. T. a K.K. v dňoch X sa mala v tomto konaní

preukazovať z dôvodu, ţe ide o tzv. dôkaz pravdivosti kritiky ţalobcu, zo strany ţalovaného.

V konaní boli k tejto skutočnosti vykonané len listinné dôkazy a výsluch ţalobcu. Tieto

dôkazy boli podľa názoru ţalovaného nesprávne vyhodnotené, čím sa odvolací súd nezaoberal

pre nesprávny názor na predmet dokazovania. Dovolateľ tieţ nesúhlasil s podaným výkladom

odvolacím súdom.

Ţalovaný zároveň navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť rozsudku súdu

prvého stupňa ( ).

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. Os..p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto prostriedok nie

je prípustný.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky a Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia

z dôvodu, ţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Existenciu ţiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd

nezistil.

So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní

6

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva; v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

moţnosti na uplatnenie ich práv, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ),

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť

predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený

do vlastných rúk ( ) a pod. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu

nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemoţňujúcou ţalovanému realizáciu jeho procesných práv.

Pokiaľ ţalovaný v dovolaní tvrdil, ţe súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba

uviesť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie

je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (R 37/1993).

Účastníkovi konania totiţ zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci,

najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb,

listiny, ohliadka a výsluch účastníkov ( veta prvá a veta prvá ).

O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú

vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe

účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné

oprávnenie ţalovaný v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Nevykonaním ţalovaným

navrhovaných dôkazov nedošlo teda k odňatiu mu moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd

poznamenáva, ţe v dovolacom konaní môţe prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom

len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej

veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. ţe súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa

, t.j., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa dovolací súd môţe zaoberať len v prípade,

ak je dovolanie procesne prípustné.

Dovolateľ spochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďţe nespĺňa podľa

jeho názoru kritéria odôvodnenia rozhodnutia podľa Dovolací súd uvádza,

ţe v danej veci sa odvolací súd plne stotoţnil s argumentáciou súdu prvého stupňa,

7

konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody. V značnom rozsahu uviedol rozhodujúci

skutkový stav, oboznámil obsah odvolania, primeraným spôsobom opísal stanoviská

procesných strán, a vysvetlil prečo nepovaţoval za dôvodné doplnenie dokazovania. Podľa

názoru dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade

zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s od. 1

a odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( v spojení s ). Za porušenie základného

práva zaručeného v nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Dovolací súd napokon

poznamenáva, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o dovolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Obsah dovolania svedčí o názore ţalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci

odvolacím súdom (v rozpore s ustanoveniami ) o (ne)moţnosti

ţalovaného označiť ţalobcu za svojho dlţníka bez toho, ţe by o uvedenom bolo vydané

rozhodnutie príslušným orgánom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. ). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( ), zároveň

je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretoţe (ani

8

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje

realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ). I keby podľa názoru dovolateľa išlo o nesprávne

právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo

či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy

aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci

nešlo). Keďţe dovolanie ţalovaného nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov na odloţenie

vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou o tom

nevydal samostatné rozhodnutie.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s

a , keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

9

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková