Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/32/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. M. B., A., IČO X.,

zastúpeného JUDr. M. Š., advokátom, H., proti ţalovanému S., spol. s r. o., T., IČO X.,

o zaplatenie 1 259,69 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.

zn. , na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-164 z 25. apríla 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.

k. -164 z 25. apríla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č. k.

-146 z 25. mája 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa ţalobe o zaplatenie 382,97 eur s 9% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 169,63 eur od 28. júna 2009 do zaplatenia a s 9% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 213,34 eur od 24. júla 2009 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšku

ţalobu zamietol. Ţalobcovi súčasne priznal náhradu trov konania v sume 117,-- eur.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe ţalobca si v konaní uplatnil nárok

na zaplatenie ceny za vykonané stavebné a betonárske práce v mesiacoch máj a jún 2009 na

prestavbe rodinného domu v obci M.. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa nárok ţalobcu

správne posúdil podľa , nakoľko účastníci uzatvorili

ústnu zmluvu o dielo. Ţalobca však ním tvrdený počet odpracovaných hodín jednoznačne

nepreukázal. Presný počet hodín, ktoré ţalobca mal odpracovať, nevyplýva ani

z výpovedí svedkov A. R., ktorý na stavbe pracoval a J. C., pre ktorého ţalovaný prestavbu

domu vykonával, a ktorý sa denne na stavbe nachádzal. Súd prvého stupňa preto postupoval

správne, keď ţalobcovi priznal taký počet odpracovaných hodín, ktoré tvrdil ţalovaný.

2

Odvolací súd sa tieţ stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe nebola preukázaná dohoda

účastníkov o preplácaní stravného, a ţe nárok ţalobcu je oprávnený len vo výške 1 111,16

eur.

V súvislosti s kompenzačnou námietkou ţalovaného v sume 728,19 eur z dôvodu

náhrady škody odvolací súd poukázal, ţe nárok na náhradu škody je moţné započítať, len ak

je nesporné, ţe ţalobca zodpovedá za škodu, aj keď je výška škody nesporná. Uzavrel, ţe

v danej časti nároku súd prvého stupňa nezistil riadne skutočný stav a jeho záver o tom, ţe

ţalobca porušil povinnosť pri betónovaní podláh na hornom podlaţí, je zatiaľ predčasný.

Nesporne zo znaleckého posudku č. 144/2010 vyplynulo, ţe na vykonané stavebné práce bol

objednaný na konkrétny deň J. C. hrubý betón. Tento disponoval informáciou ţalovaného

o druhu a mnoţstve betónu. Kamenivo v betóne bolo hrubšie, ako predpisuje norma.

Betonárka, ktorá dodala betón, predimenzovala cement, ktorý tieţ prevyšoval predpísanú

normu. V deň, keď sa práce vykonávali, bolo teplo, podľa znalca sa nemalo betónovať

na otvorenej ploche, a ţalobca nemal dostatočný počet pracovníkov

na vykonanie danej práce. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa prehliadol skutočnosť,

ţe ţalovaný listom z 8. júla 2009, ktorý adresoval ţalobcovi, špecifikoval škodu z dôvodu

vyrovnania nekvalitne vyhladenej betónovej zmesi na 514, 09 eur, taktieţ na pojednávaní

3. marca 2010 ţiadal započítať sumu 514,-- eur, a aţ listom z 15. júna 2010 ţiadal započítať

728,19 eur. V zmysle uvedeného sa odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, ktorý

vyhodnotil započítaciu námietku ţalovaného ako dôvodnú, v plnej výške nestotoţnil, nakoľko

nevyplynul z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil s poukazom

na ustanovenie s tým, ţe v novom rozhodnutí o veci súd prvého

stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol

s poukazom na ustanovenie a ,

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe

ţalobou si uplatnil nárok na zaplatenie 1 259,69 eur. Jeho nárok pozostával z ceny stavebných

prác za mesiac máj 2009 vo výške 841,62 a stravného vo výške 66,40 (faktúra č. OF-090002

z 19. júna 2009) spolu s DPH 1 080,54 eur a z ceny stavebných prác za mesiac jún 2009

vo výške 179,28 eur a stravného vo výške 13,28 (faktúra č. OF-090003 z 9. júla 2009), čo je

spolu s DPH 229,15 eur. Poukázal na rozsudok súdu prvého stupňa č. k. -146

3

z 25. mája 2009, v ktorom prvým výrokom bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 382,97 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne, druhým výrokom bol ţalobca

zaviazaný zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 117,-- eur a v prevyšujúcej

časti nárok zamietol. Ţalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti nároku o zaplatenie

hodinovej odmeny 1 001, 53 eur za mesiac máj (169 hodín krát 4,98 plus 19% DPH)

a hodinovej odmeny za mesiac jún v sume 213,34 eur (36 hodín krát 4,98 eur plus 19% DPH).

V časti nároku o zaplatenie stravného za 20 a 4 dní z mesiacov máj a jún 2009, čo predstavuje

spolu 44,82 eur odvolanie nepodal. V odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenie súdu

prvého stupňa, ktorý z vykonaného dokazovania nemal za preukázaný skutočný počet

ţalobcom odpracovaných hodín a vychádzal zo 151,5 hodín, ktoré v konaní odsúhlasil

ţalovaný. Namietal tieţ bezdôvodnosť započítacej námietky v sume 728,19 eur, lebo

neporušil ţiadnu povinnosť a ţalobca nepreukázal skutočnú výšku škody. Ţalobca tým, ţe

trval len na nároku na zaplatenie ceny prác (bez stravného), ţiadal rozsudok súdu prvého

stupňa zmeniť a ţalobcovi priznať 1 214, 87 eur s príslušenstvom.

Ďalej poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní dohody účastníkov o preplácaní

stravného a o ustálení nároku ţalobcu na sumu 1 111,16 eur. Nesúhlasil však so záverom súdu

prvého stupňa o oprávnenosti započítacej námietky, preto postupoval podľa § 221 ods. 1

písm. h/

Vzhľadom na uvedené dovolateľ vyslovil názor, ţe nakoľko nepodal odvolanie proti

prvému výroku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola priznaná suma 382,97 eur, ani proti

zamietajúcemu výroku v časti o zaplatenie 44,82 eur s príslušenstvom, predmetom odvolania

sa stal nárok ţalobcu na zaplatenie 831,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

od 28. júna 2009 do zaplatenia, o ktorom bolo rozhodnuté v treťom výroku rozhodnutia

napadnutým odvolaním. Zrušením rozsudku súdu prvého aj v časti, proti ktorej ţalobca

nepodal odvolanie, odvolací súd porušil ustanovenie a , podľa

ktorých je rozsahom podaného odvolania viazaný a zároveň rozhodol ako funkčne nepríslušný

súd o právoplatnej časti výroku rozhodnutia, o ktorej bolo moţné rozhodnúť len za základe

mimoriadnych opravných prostriedkov.

4

Podľa dovolateľa odvolací súd tieţ pochybil, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa

zrušil podľa , pretoţe súdu prvého stupňa nevytkol nesprávne

pouţitie ţiadneho do úvahy pripadajúceho ustanovenia právnych prepisov a pochybenie súdu

prvého stupňa zaloţil iba na nedostatočne zistenom skutkom stave a nesprávnom právnom

posúdení veci. Právna úprava ustanovení , a smeruje k záveru, ţe

odvolací súd je povinný rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa , ak

prvostupňové rozhodnutie podľa nepotvrdí, alebo ak v konaní nie je zistený

dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa Opačný postup súdu

v konaní môţe viesť k tomu, ţe vec nie je rozhodnutá v primeranej dobe.

Dovolateľ tieţ namietal, ţe súdy porušili zásadu rovnosti účastníkov, keď rovnako

neposúdili unesenie dôkazného bremena ţalobcu pri preukazovaní mnoţstva vykonanej

hodinovej práce a ţalovaného pri preukazovaní nároku na náhradu škody, v opačnom prípade

by musel byť nárok ţalobcu zo započítacej námietky zamietnutý.

Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti,

boli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

5

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

6

Podľa ust. ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

U dovolaním napadnutom uznesení nešlo o prípad prípustnosti dovolania podľa § 239

ods. 1 , lebo nešlo o uznesenie, ktorým by bolo zmenené uznesenie súdu prvého

stupňa, ale ani o potvrdzujúce uznesenie, u ktorého by boli splnené podmienky prípustnosti

dovolania podľa , , Dovolanie podľa týchto ustanovení teda

nie je prípustné.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ c/ a , v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľ vo svojom podaní predovšetkým namietal porušenie ustanovenia § 212 ods.

1 odvolacím súdom, nakoľko tento súd rozhodol o odvolaní ţalobcu nad rozsah

podaného odvolania.

Kvalitatívny rozsah prieskumnej činnosti dovolacieho súdu je daný uplatneným

dovolacím dôvodom dovolateľa. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na túto

zákonnú povinnosť dovolací súd skúmal existenciu vád konania, pričom zistil, ţe konanie

pred odvolacím súdom je postihnuté vadou, zakladajúcou prípustnosť dovolania podľa

ustanovenia , t. j., ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo.

Súdne rozhodnutia vo veci samej v občianskom súdnom konaní spravidla obsahujú

viac výrokov. V dôsledku podaného odvolania dochádza k odloţeniu právoplatnosti

rozhodnutí. Rozsah odvolania preto určuje suspenzívne účinky odvolania, teda ktorý výrok

7

(alebo jeho časť, ak ide o deliteľné plnenie) má suspenzívne účinky a naopak, ktorá časť

rozhodnutia nadobudla právoplatnosť a nemôţe byť predmetom prieskumu v odvolacom

konaní. Súkromnoprávnej povahe nárokov, o ktoré v občianskoprávnom konaní ide,

zodpovedá úprava ustanovenia , podľa ktorej rozsah moţného prieskumu

odvolacieho súdu závisí na vôli odvolateľa.

Ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 1 259,69 eur s 9% úrokom z omeškania.

Svoju pohľadávku voči ţalovanému si vyúčtoval faktúrou č. OF-090002 zo 19. júna 2009

v sume 1 080,54 eur, pričom táto predstavovala hodnotu 169 odpracovaných hodín po 4,98

eur a stravné 66,40 eur s DPH za mesiac máj 2009 a faktúrou č. OF-090003 z 9. júla 2009

v sume 229,15 eur, ktorá predstavovala hodnotu 36 odpracovaných hodín po 4,98 eur

a stravné 13,28 eur s DPH za mesiac jún 2009. Hodnotu celkom vyfakturovanej sumy

1 309,69 eur zníţil o 50,-- eur na 1 259,69 eur, z dôvodu uznania pohľadávky ţalovaného.

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom č. k. -146 z 25. mája 2011 ţalobe

o zaplatenie 382,97 eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe sa

odvoláva proti zamietajúcej časti výroku rozsudku v rozsahu 831, 90 eur (zaplatenie hodnoty

odpracovaných hodín vyúčtovaných faktúrou č. OF-090002 zo 19. júna 2009) a navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu 1 214,87 eur (831,90 eur plus 382,97 eur).

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 164z 25. apríla 2012 uvedený

rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie ţalobcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe námietka ţalobcu,

uvedená v dovolaní, je dôvodná. Nakoľko predmetom konania je deliteľné plnenie

a pre aplikáciu ustanovenia nie sú splnené podmienky, odvolací súd

procesne pochybil, keď svojím rozhodnutím zrušil všetky výroky rozsudku súdu prvého

stupňa v rozsahu 1 259,69 eur, napriek skutočnosti, ţe ţalobca obmedzil svoje odvolanie

sumou 831,90 eur. V časti nároku, proti ktorej odvolanie nepodal, sa rozhodnutie stalo

právoplatné.

8

Uvedený vadný procesný postup odvolacieho súdu, ktorý napĺňa ustanovenie § 237

písm. d/ , je dôvodom, pre ktorý najvyšší súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť,

pretoţe rozhodnutie postihnuté takouto vadou, nie je moţné povaţovať za správne a táto

procesná vada konania je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní,

v ktorom k nej došlo. So zreteľom na uvedené, dovolací súd povaţoval za nadbytočné

zaoberať sa ďalšími dovolacími dôvodmi dovolateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí

o veci ( ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r..

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová