Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/63/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F., s. r. o., P., IČO: X.,

právne zastúpeného JUDr. J. M., advokátkou, AK S., proti žalovanému: M.,

s. r. o., B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. J. O., advokátkou, AK D., o zaplatenie

5 000,-- eur s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove zo dňa 3. júla 2012 č. k. -60, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 04. 05. 2012 č. k.

-53 zamietol návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie

odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu vo Vranov nad Topľou č. k. -39

zo dňa 08. 02. 2012, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie bolo zastavené uznesením súdu č. k.

-39 zo dňa 08. 02. 2012 a žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania vo výške 275,42 eur. Uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni

žalobcu dňa 17. 02. 2012. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa

08. 03. 2012, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 06. 03. 2012, žalobca podal proti

uzneseniu o zastavení konania odvolanie a zároveň požiadal súd, aby mu odpustil prípadné

zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty

neodôvodnil. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že odpustenie zmeškania lehoty

je viazané na splnenie zákonných podmienok, a to, že účastník zmešká lehotu a z toho dôvodu

bol vylúčený z úkonu, ktorý mu náleží, dôvod zmeškania musí byť ospravedlniteľný a musí

2

byť včas podaný návrh na odpustenie zmeškania. Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje

za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody

zmeškania môžu byť rozmanité, napr. úraz alebo náhle ochorenie účastníka a pod.

Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho

prípadu. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobcu predmetné uznesenie prevzala dňa

17. 02. 2012. Odvolanie podal žalobca dňa 06. 03. 2012 (odvolanie dané na poštovú prepravu)

a súd konštatuje, že odvolanie proti predmetnému uzneseniu nebolo podané v zákonnej

15-dňovej lehote. Posledný deň lehoty na podanie odvolania bol 05. 03. 2012. Žalobca súdu

žiadnym spôsobom neosvedčil dôvodnosť podaného návrhu na odpustenie zmeškania lehoty

na podanie odvolania, t. j. nepreukázal rozhodnú dobu a ani ospravedlniteľný dôvod vzniku

omeškania.

Na odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolací súd napadnutým

rozhodnutím odmietol odvolanie žalobcu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd s poukazom na ust. § 204 ods. 1

uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo doručené žalobcovi dňa 01. 06. 2012

a právnej zástupkyni dňa 14. 05. 2012. Odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané dňa

20. 06. 2012, teda po zákonnej lehote na podanie odvolania. Posledný deň na podanie

odvolania bol pre žalobcu deň 18. 06. 2012, pričom odvolanie bolo podané na poštovom

úrade dňa 20. 06. 2012, Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd ako súd odvolací

s poukazom na odmietol odvolanie ako odvolanie, ktoré bolo

podané oneskorene. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. v konaní postačuje

pre účinnosť doručenia doručiť rozhodnutie advokátovi a ten má povinnosť o obsahu

rozhodnutia informovať klienta – účastníka súdneho konania.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom napadol

uznesenie krajského súdu s poukazom na ust. a nasl. Dovolateľ poukázal na to,

že odvolací súd odmietol odvolanie z jediného dôvodu, že lehota na podanie odvolania proti

rozhodnutiu o zastavení konania mala byť uplatnená do 05. 03. 2012 a odvolanie bolo podané

06. 03. 2012. Ďalej uviedol, že uznesenie o zastavení konania prevzala právna zástupkyňa dňa

17. 02. 2012, ktorá nebola splnomocnená na právny úkon vzatia späť návrhu žaloby, ale

na zastupovanie v právnej veci na súde a pojednávanie bolo na Okresnom súde vo Vranove

3

nad Topľou bez prítomnosti žalobcu. Na naliehanie žalobcu bolo žalobcovi doručené

uznesenie o zastavení konania až 01. 06. 2012 a odvolanie bolo podané už 05. 03. 2012.

Poukázal na to, že napriek týmto skutočnostiam prvostupňový, ale ani odvolací súd nezobral

argumenty žalobcu v úvahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 239.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Podľa ust. , Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.

1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

4

Podľa ust. , Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietnuté z dôvodu neskoro

podaného odvolania, z ktorého dôvodu v zmysle vyššie citovaného ust.

dovolanie nie je prípustné.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 239

, ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až g/ v dovolaní výslovne

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

5

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci.

Dovolateľ predovšetkým namietal, že uznesenie o zastavení konania prevzala právna

zástupkyňa dňa 17. 02. 2012, ktorá nebola splnomocnená na právny úkon vzatia späť návrhu

žaloby, ale na zastupovanie v právnej veci na súde a pojednávanie bolo na Okresnom súde

vo Vranove nad Topľou bez prítomnosti žalobcu. Dovolateľ v dovolaní nenamietal postup

odvolacieho súdu vo vzťahu k odmietnutiu odvolania žalobcu, z dôvodu jeho oneskoreného

podania, podaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh na zmeškanie

lehoty zamietnutý a o ktorom rozhodnutí odvolací súd v odvolacom konaní rozhodoval.

Postup odvolacieho súdu v odvolacom konaní, v ktorom odvolací súd uznesením

odmietol odvolanie žalobcu ako neskoro podané, nevykazuje žiadne vady konania v zmysle

ust.

Dovolací súd s poukazom na dovolanie žalobcu konštatuje, že procesný postup

odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odmietnutí odvolania žalobcu bol v súlade

s ustanoveniami .

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia žalobcom

tvrdených vád v zmysle ust. a neboli splnené podmienky v zmysle ust.

na prípustnosť dovolania, dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, že prípustnosť

dovolania žalobcu nemožno vyvodiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu odmietol podľa ust. § 243b

ods. 5 v spojení s ust. ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová