Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-159-2023.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/159/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 31 325 416, zastúpeného advokátskou kanceláriou NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, IČO: 47 197 919 proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., C. XXX/X, o zaplatenie 2.189,19 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19. apríla 2023 č.k.12C/16/2021-106 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. mája 2023 č.k. 12C/16/2021-122
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.189,19 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia po zistení, že žalobca v uvedenom rozsahu plnil žalovanej bez právneho dôvodu. Vychádzal zo zistenia, že sporové strany dňa 25.7.2007 uzavreli poistnú zmluvu pre prípad smrti alebo dožitia o kapitálovom životnom poistení IMPULZ č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 1.8.2007, koncom poistnej doby 1.8.2025 s poistnou sumou 3.319,39 eur (100.000 Sk), z ktorej vyplývala žalovanej povinnosť na úhradu mesačného poistného 17,26 eur (520 Sk) za hlavné poistenie a úrazové pripoistenie 5,31 eur (160 Sk). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky (VPP) so všeobecnou a osobitnou časťou a podmienky pre úrazové poistenie. Žalovaná bola oprávnená mimo úhrady bežného poistného zaplatiť poistníkovi aj mimoriadne poistné pod osobitným variabilným symbolom, čo ju oprávňovalo podľa čl. 7 bod 1.4 VPP osobitnej časti, požiadať na príslušnom tlačive počas trvania poistenia o výplatu z kapitálovej hodnoty poistenia vytvorenej na základe zaplatenia mimoriadneho poistného. Kapitálová hodnota zo zaplateného mimoriadneho poistného sa znižovala o poplatok vyplývajúci z cenníka poisťovateľa. Kapitálová hodnota bola tvorená zo zaplateného poistného po odpočítaní rizikovej časti poistného a kalkulovaných nákladov poisťovateľa a z podielu na poistno-technických prebytkoch z umiestnenia rezerv poistného. V prípade zániku poistenia sa podľa čl. 8 VPP osobitnej časti poistníkovi vyplácala za splnenia podmienok odkupná hodnota poistného. Odkupná hodnota sa určovala podľa poistno-technických zásad z kapitálovej hodnoty uhradeného bežného a mimoriadneho poistného. Pri poistení s bežne plateným poistným nárok na odkupnú hodnotu vznikal najskôr po dvoch rokoch trvania poistenia na písomnú žiadosť a v takých prípadoch dňom odpísania odkupnej hodnoty z účtu poisťovateľa zanikalo aj poistenie.
2. Súd mal preukázané, že žalovaná na formulárovom tlačive z 15.10.2020 požiadala o výplatu časti kapitálovej hodnoty z mimoriadneho poistenia v maximálnej výške, ktorý dokument súčasne uvádzal, že pri produkte poistnej zmluvy IMPULZ ako mala uzatvorené aj žalovaná, nie je možný
výber kapitálovej hodnoty z bežného poistného. Pred podaním žiadosti bola žalovaná informovaná, že rozsah výplaty kapitálovej hodnoty z mimoriadneho poistenia predstavuje 7.025,00 eur. Potom, čo žalovaná obdržala čiastku až v sume 9.214,10 eur, v komunikácii so žalobcom zistila, že došlo k omylu, keď nad rámec kapitálovej hodnoty z mimoriadneho poistenia jej bola vyplatená aj kapitálová hodnota z bežného poistného 2.189,19 eur, na ktorú žalovanej v zmysle jej žiadosti, ako aj všeobecných poistných podmienok nevznikal nárok. Žalobca požiadal obratom žalovanú o vrátenie uvedenej sumy, ktorá bola vyplatená len pre administratívne pochybenie zamestnanca vybavujúceho jej poistný prípad. Žalovaná sa bránila tým, že za pochybenie žalobcu nenesie zodpovednosť, plnenie nemieni vrátiť, lebo žalobca si ho môže vymáhať od zamestnanca, ktorý pochybil. V konaní tvrdila, že vyplatením tejto odkupnej hodnoty z bežného poistného došlo k zániku poistnej zmluvy a súčasne sa vyjadrila, že so zrušením poistnej zmluvy nesúhlasila.
3. Súd citoval § 451 ods. 1, § 454 Občianskeho zákonníka (OZ) o povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia a § 563 OZ o povinnosti dlžníka na splnenie dlhu po výzve veriteľa, a konštatoval, že poukázaním sumy 2.189,19 eur žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu. Vychádzal z nesporných zistení, že žalobca vyplatil žalovanej sumu 9.214,10 eur, aj keď z titulu požiadavky žalovanej na výplatu časti kapitálovej hodnoty z mimoriadneho poistenia jej patril nárok len vo výške 7.024,91 eur, uložil jej preto povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 2.189,19 eur. Mal preukázané, že žalovaná o administratívnom pochybení vedela, bolo zrejmé, že z bežného poistného nie je možné realizovať výplatu časti jeho kapitálovej hodnoty. K obrane žalovanej, že poskytnutím plnenia žalobca vyvolal zánik zmluvy, a nemá na vrátenie sumy nárok, súd poukázal na to, že žalovaná žiadala len o výplatu z mimoriadneho poistného počas trvania poistenia, nemala vôľu poistnú zmluvu zrušiť, takú vôľu nemal ani žalobca, a poukázaním sumy, na ktorú žalovanej nevznikol nárok, nemohlo dôjsť k zániku poistnej zmluvy. Žalobcovi, ktorý bol v konaní plne procesne úspešný, priznal nárok na náhradu trov v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) proti žalovanej v plnom rozsahu.
4. Opravným uznesením zo dňa 12. mája 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2023, opravil odôvodnenie rozsudku v bode 18. týkajúce sa citácie právnej úpravy, keď namiesto § 454 OZ malo byť správne citované ustanovenie § 451 ods. 2 OZ tak, že bezdôvodné obohatenie je majetkovým prospechom získaným bez právneho dôvodu z neplatného právneho úkonu, či plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
5. Rozsudok v spojení s opravným uznesením žalovaná napadla odvolaním z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Považovala za nesprávne, že svoj omyl žalobca prekvalifikoval na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý právny úkon vykonaný omylom však nemôže byť podľa žalobcom uplatneného § 451 ods. 2 OZ posudzovaný, keď navyše súd v odôvodnení rozhodnutia takúto právnu normu ani necitoval. Uviedla, že omyl na strane žalobcu nezakladá jej povinnosť na vrátenie poskytnutého plnenia, ktoré si môže žalobca žiadať od zamestnanca, ktorý uvedený postup zavinil. Citovala zo znenia VPP osobitnej časti, odvolávala sa na svoju žiadosť o výplatu časti kapitálovej hodnoty, ktorá bola doplnená samotným žalobcom priložením tabuľky – Kvarteto IMPULZ s dopísaním sumy 9.214,10 eur, ktorá jej bola vyplatená, čo podľa jej názoru má potvrdzovať jej vyjadrenie, že sporná čiastka 2.189,19 eur predstavuje odkupnú hodnotu z poistenia, ktoré sa vypláca pri zániku poistnej zmluvy ako to definuje aj čl. 8 bod 6 VPP osobitnej časti. Žalobca jej vyplatil odkupnú hodnotu z bežného poistného, čo ona akceptovala, k záveru súdu, že jej vôľa nesmerovala k zrušeniu poistnej zmluvy uviedla, že jej prejav vôle nemá vplyv na to, ako bola jej žiadosť následne vybavená.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť lebo argumentácia žalovanej v odvolaní je zhodná ako na súde prvej inštancie, a predstavuje v zásade len polemiku s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Zopakoval, že žalovaná nepožiadala o zrušenie poistenia s výplatou odkupnej hodnoty, ale požiadala o výplatu časti kapitálovej hodnoty z mimoriadneho poistného v maximálnej výške. Fakt, že jej vôľa nesmerovala k zániku poistenia potvrdzuje aj skutočnosť, že aj po výplate sumy naďalej uhrádza poistné v zmysle poistnej zmluvy, ktoré platby poistného sú aj naďalej evidované na poistnom účte žalovanej. Nárok na výplatu kapitálovej hodnoty z bežného poistenia mohol vzniknúť len v súvislosti s uplynutím poistného obdobia, ktoré má nastať až 1.8.2025, kapitálová hodnota z bežného poistného teda nemohla byť vyplatená práve preto, že na to neboli splnené zmluvné podmienky a k tomu nesmerovala ani vôľa poisťovateľa. Pretože neexistoval právny dôvod na poskytnutie plnenia 2.189,19 eur, na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenia plnením
bez právneho dôvodu ako to vyplýva z § 451 ods. 2 OZ. Uviedol, že v čase podania žiadosti nárok žalovanej na výplatu kapitálovej hodnoty z mimoriadneho poistného predstavoval sumu 7.029,91 eur, ktorá hodnota sa znižovala o poplatok v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami stanovenom v cenníku vo výške 5 eur, preto jej vznikol nárok na platbu v hodnote 7.024,91 eur. V dôsledku omylu na tlačive, kde hodnota poistného bola uvedené vo výške 9.219,10 eur, takto mylne žalobca informoval aj žalovanú listom zo dňa 21.12.2020 o výplate sumy 9.214,10 eur (suma 9.219,10 eur znížená o poplatok 5 eur), aj keď tam mala byť správne uvedená hodnota 7.024,91 eur (teda suma 7.029,91 eur znížená o poplatok 5 eur). Zdôraznil, že v komunikácii so žalovanou priznával svoju chybu, preto jej ponúkal aj alternatívne riešenia na vrátenie žalovanej sumy mimosúdnou dohodu, či zohľadnením pri ukončení poistenia, k čomu však žalovaná neprejavila vôľu a stále si mienila ponechať omylom vyplatenú sumu.
7. Žalovaná v odvolacej replike hodnotila vyjadrenie žalobcu ako nepodstatné, zdôraznila, že jedným z hlavných dôvodov podania odvolania je absencia § 451 ods. 2 OZ medzi právnymi predpismi, ktoré v odôvodnení rozhodnutia citoval súd prvej inštancie. Pokiaľ ju žalobca v liste zo dňa 21.10.2020 informoval o vyplatení kapitálovej hodnoty poistenia z bežného poistného 9.214,10 eur, potvrdzuje to zánik zmluvy v súlade s ustanoveniami všeobecných poistných podmienok, ďalšie úvahy žalobcu považovala za nelogické, konšpiračné teórie, popierajúce zmysel jej žiadosti a ustanovenia Všeobecných podmienok poistenia. Súčasne uvádzala, že nežiadala o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú platí mesačnými splátkami od začiatku poistenia bez jediného prerušenia, a po ukončení poistnej zmluvy 1.8.2025 vzniká žalobcovi povinnosť pristúpiť k vyplateniu celkovej poistnej sumy v prípade dožitia alebo v prípade smrti, po uplatnení nároku oprávnenými osobami. Vytýkala žalobcovi, že nerozlišuje medzi právnym dôvodom a právnym úkonom, keď právny dôvod poskytnutého plnenia bola poistná zmluva a plnenie bolo prejavom jeho vôle v zmysle § 34 OZ, čím potvrdil svoj súhlas so zaslaním určitej finančnej čiastky, na čom už nič nemení ani fakt, že sa tak stalo omylom. Spôsob vybavovania jej žiadosti svedčí o nekompetentnosti a nekvalifikovanom prístupe zamestnancov žalobcu. Filozofovanie žalobcu o tom, či chcela alebo nechcela zrušiť poistnú zmluvu je podsúvaním názoru, že nerozumie rôznym právnym úkonom sporu. To, že si priznal žalobca svoj omyl neznamená, že došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovala preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť spolu s opravným uznesením.
8. Žalobca v odvolacej duplike odkázal na svoje doterajšie podania zdôrazňujúc nesprávnosť premisy, z ktorej žalovaná vychádza, že plnenie poskytnuté jej omylom nie je povinná vrátiť. Je pravdou, že právny dôvod plnenia bol založený v poistnej zmluve pokiaľ išlo o výplatu kapitálového poistenia z mimoriadneho poistenia, no výplata kapitálovej hodnoty z bežného poistenia nie je prípustná, keďže tento nárok jej môže vzniknúť až v súvislosti s ukončením poistnej zmluvy k 1.8.2025. Poukázal na vyjadrenia žalovanej, že nikdy nežiadala o zrušenie poistnej zmluvy, čo korešponduje jeho tvrdeniam. Aj v prípade výplaty odkupnej hodnoty pri poistení s bežne plateným poistným sa toto môže realizovať len na základe písomne žiadosti k tomu sa vzťahujúcej. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na absentujúce ustanovenie § 451 ods. 2 OZ v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, zdôraznil, že právne posúdenie veci podľa tohto zákonného ustanovenia bolo zrejmé od počiatku, keďže na jeho základe uplatnil žalobu a takýmto spôsobom súd aj odôvodnil priznané plnenie, z ktorých dôvodov tiež vydal opravné uznesenie. Obranu žalovanej považoval za nelogickú, vnútorne si odporujúcu, keď napriek tvrdeniam, že výplatou finančného plnenia presahujúceho jej nárok malo dôjsť k zániku poistnej zmluvy, súčasne tvrdí, že o zrušenie poistnej zmluvy nežiadala, že žalobcovi vzniká po skončení poistnej zmluvy dňom 1.8.2025 povinnosť je plniť z poistnej zmluvy, pričom žalovaná naďalej realizuje úhradu poistného.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti podaného opravného prostriedku podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2024 v pojednávacej miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
11. Žalobkyňou tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané, pretože súd v konaní na správne zistený skutkový stav, aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval. Odvolanie žalovanej založené na nesúhlasnej argumentácii s tvrdeniami žalobcu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie bez relevantnej právnej argumentácie, nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Odvolací súd v tomto odkazuje na zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na zdôraznenie správnosti ktorého dodáva (§387 ods. 2 CSP).
12. Podľa § 788 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
13. Pri hodnotení nároku žalobcu súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že úprava práv a povinností sporových strán pri výplate poistnej sumy sa riadi obsahom poistnej zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli jej súčasťou, v zmysle znenia ktorých posudzoval tiež následky úkonov realizovaných stranami sporu. Záväzok žalobcu a právo žalovanej na plnenie odkupného (zahrňujúceho za splnenia ďalších podmienok kapitálovú hodnotu vypočítanú podľa poistno-technických zásad z mimoriadneho a bežného poistného) mohli vzniknúť len za splnenia zmluvou vymedzených podmienok, ktorá predpokladala v čl. 8 VPP osobitnej časti žiadosť žalovanej o predčasné ukončenie zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty. Vôľa žalovanej vyplývala z jej písomnej žiadosti, keď v deň 15.10.2020 požiadala o výplatu časti kapitálovej hodnoty z mimoriadneho poistenia v maximálne výške, ako i z jej predchádzajúcej komunikácie so žalobcom, kedy bola informovaná, že aktuálna hodnota tohto nároku zodpovedá po úhrade poplatku sume 7.024,91 eur. Jednalo sa teda o plnenie z poistnej zmluvy, na ktoré vznikal nárok počas trvania poistenia, ako bolo upravené v čl. 7 VPP osobitnej časti. Potom, čo jej bola poukázaná vyššia suma, sa žalovaná sama zaujímala o dôvody finančného rozdielu 2.189,19 eur, a bola informovaná, že došlo k mylnému plneniu kapitálovej odkupnej hodnoty aj z bežného poistenia, na ktorú počas trvania poistenia nemala nárok. Žalovaná si teda bola vedomá, že poskytnuté plnenie nezodpovedá jej požiadavke ani vôli žalobcu. Nebolo podstatné, že táto finančná čiastka jej bola poukázaná žalobcom dobrovoľne, že to zavinil jeho zamestnanec, ak je to žalovaná, kto prijal plnenie, na ktoré jej nárok podľa obsahu zmluvy o poistení nevznikol. Právo na odkupnú hodnotu pred ukončením dohodnutého poistného obdobia mohol vzniknúť len pri nepochybne prejavenej vôli ukončiť poistný vzťah so žalobcom, pričom o opaku (teda že žalovaná poistenie nemienila ukončiť) svedčí nielen samotný obsah žiadosti o výplatu plnenia, ale aj uhrádzanie poistného žalovanou i jej vyjadrenia v konaní (záverečný prednes na pojednávaní dňa 31.3.2023, odvolanie, odvolacia replika) v ktorých žalovaná opakovane vyjadrila svoj nesúhlas so zrušením zmluvy, zdôraznila, že žalobcovi vzniká povinnosť na plnenie pri ukončení poistnej zmluvy v roku 2025.
14. Pokiaľ odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie absenciu citácie § 451 ods. 2 OZ, z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie aj podľa tohto zákonného ustanovenia posudzoval nárok žalobcu, teda ho v konaní aplikoval. Uvedené je zrejmé z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, osobitne z jeho bodu 31. v ktorom súd výslovne uvádza, že „poukázaním sumy 2.189,19 eur na účet žalovanej, došlo k plneniu žalovanej bez právneho dôvodu“, čo je obsahom zákonnej normy § 451 ods. 2 OZ. Absencia citácie paragrafového znenia uvedeného ustanovenia v texte odôvodnenia neznamená pochybenie zasahujúce do práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, ani nesprávne právne posúdenie nároku, ak je bez všetkých pochybností zrejmé, na základe akej právnej normy súd v konaní postupoval. Navyše v uvedenom spore bola táto skutočnosť zrejmá od začiatku, keď ustanovením § 451 ods. 2 OZ žalobca odôvodnil svoju žalobu, k uvedenému ustanoveniu sa vyjadrovala aj samotná žalovaná, ktorá v priebehu celého sporu tvrdila, že na jej strane nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie, ak jej suma bola
poskytnutá omylom. Práve nedostatok vôle na strane žalovaného, ako i absentujúca požiadavka žalovanej na ukončenie poistnej zmluvy znamenali, že pre výplatu sumy 2.189,19 absentoval akýkoľvek dôvod. To, či došlo k právnej skutočnosti – poukázaniu finančnej čiastky neznamená, že ide taký o prejav vôle toho kto také plnenie poskytol, s ktorým zmluvné podmienky či zákon spájajú nejaké právne účinky. Ani žalobca, ani žalovaná nemali vôľu zmluvu ukončiť, čo potvrdzuje aj obsah vyjadrení žalovanej ako i fakt, že pokračovala v plnení bežného poistného teda zmluvu nepovažovala za zrušenú. Nesprávnosť postupu žalobcu, neznamená zbavenie sa záväzku žalovanej na vrátenie toho, čo neoprávnene teda bez právneho dôvodu od žalobcu prijala, o ktorej skutočnosti mala od počiatku vedomosť. Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdený včítane zákonu zodpovedajúceho rozhodnutiu o náhrade trov konania.
15. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania je daný § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Neúspešnej odvolateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepatrí a tieto je povinná nahradiť procesne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
16. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie