Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b89/387355.55a9f0.pdf
PDF · 147.49 KB
No categories available
2Tdo/71/2012
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 71/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu na neverejnom
zasadnutí v Bratislave 29. januára 2013 proti obvinenému T. C.,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 4T/71/2008, o dovolaní otca obvineného proti právoplatnému rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 11. mája 2011, sp. zn. 23To/29/2011 podľa § 382a, § 386 ods. 1, 2 a § 388
ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 11. mája 2011, sp. zn. 23To/29/2011, bol
z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
porušený zákon
v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 a § 322 ods. 3 Tr. por. a v konaní, ktoré mu
predchádzalo v ustanovení § 189 ods. 1 Tr. zák.
v neprospech obvineného T. C..
Tento rozsudok sa z r u š u j e .
2
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 24. januára 2011, sp. zn. 4T/71/2008, bol
obvinený T. C. uznaný vinným v bode 1/ zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase v mesiaci február 2007 čakal pred obytným domom
na ulici H.J. v T. svoju bývalú priateľku J. V., pričom ako táto vystúpila z osobného
motorového vozidla, na ktorom ju priviezol jej priateľ, obžalovaný okamžite priskočil k J. V.
a zvýšeným hlasom od nej zisťoval meno osoby, ktorá ju na aute doviezla, následne
poškodená podišla ku vchodovým dverám svojho bytu, v úmysle do tohto vojsť, pričom ako
zatvárala dvere bytu, postavil sa do dverí, ktorý jej takto zabránil zatvoriť dvere bytu
a následne i proti vôli poškodenej vošiel do priestorov bytu, pričom J. V. ho opakovane
vyzývala, aby byt opustil, na čo však on nereagoval a naopak
sa vulgárnym spôsobom začal poškodenej vyhrážať tým spôsobom, že on si nájde človeka,
ktorý jej vykĺbi kolená, aby už nemohla tancovať, tiež jej prikázal, aby sa vysťahovala z T.,
pretože on urobí všetko pre to, aby tak bolo a ak sa nepodvolí jeho vyhrážkam,
tak uvidí,
2/ v období od 20. marca 2007 do 7. augusta 2007 v T. sa prostredníctvom SMS-správ
zasielaných z mobilného telefónu čísla X., ktoré toho času užíval,
na mobilné telefónne číslo X., ktoré užívala jeho bývalá priateľka J. V., bytom T., H.,
opakovane hrubým spôsobom sa menovanej vyhrážal fyzickou likvidáciou jej osoby, pričom
jednotlivé SMS správy s výhražnými textami boli na mobilný telefón poškodenej zasielané
v dňoch 20. marca 2007, 7. apríla 2007, 23. júna 2007, 24. júna 2007, 21. júla 2007 a 6.
3
augusta 2007 a dvakrát počas 7. augusta 2007, pričom za takéhoto jeho konania dostala
poškodená J. V. strach.
Za to mu bol uložený podľa § 223 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1 s poukazom
na § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo 17. júna 2008, č. k. 8T/31/2008 – 158, právoplatný 17. júna 2008, kde bol
obvinenému podľa § 223 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím k § 38 ods. 3 Tr. zák. a k § 36
písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol podmienečne
odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. na skúšobnú dobu 3 roky
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad ním a uloženia povinnosti podľa § 51
ods. 4 písm. j/ Tr. zák. spočívajúcej v príkaze zamestnať sa v určenej skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a súčasne sa zrušujú aj všetky rozhodnutia
obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
obvinený odvolanie.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 11. mája 2011, sp. zn. 23To/29/2011, podľa
§ 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste odňatia slobody, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému podľa § 223 ods. 3
Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a/, d/
Tr. zák. trest odňatia slobody na 5 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
pričom zároveň vyslovil, že ostatné výroky v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú
nedotknuté.
4
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal otec obvineného prostredníctvom
obhajcu 2. októbra 2012 dovolanie (za výslovného písomného súhlasu obvineného). V jeho
odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Dovolateľ
uviedol, že skutkové zistenie spočívajúce v tom, že odsúdený poškodenej „prikázal,
aby sa vysťahovala z T., pretože on urobí všetko pre to, aby tak bolo a ak sa nepodvolí jeho
vyhrážkam, tak uvidí“ nevyjadruje znak, že odsúdený „iného nútil“ požadovaný § 189 Tr.
zák. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 11. januára 2006,
sp. zn. 8Tdo/1591/2005 vyslovil názor, že z predmetného zákonného ustanovenia je zrejmé,
že objekt, ktorým je u tohto trestného činu slobodné rozhodovanie človeka, je narušený vtedy,
ak páchateľ pôsobí na slobodnú vôľu inej osoby násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy a tým ju núti k tomu, aby sa podrobila jeho vôli a v súlade s ňou niečo konala,
opomenula alebo strpela, t.j. jedným zo znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania
je požiadavka, aby páchateľ iného nútil, teda pôsobil na jeho slobodnú vôľu sa samostatne
rozhodovať a to v snahe túto ovplyvniť v súlade s tým, čo po ňom žiada a volí pritom
prostriedky donútenia – násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy. V závere dodal,
že nenapáda správnosť a úplnosť skutkového zistenia prvostupňového, resp. odvolacieho
súdu, len poukazuje na právnu chybu napadnutého rozhodnutia – nesprávne právne posúdenie
zisteného skutku.
Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd konštatoval porušenie zákona v neprospech
obvineného aplikáciou ustanovenia § 189 ods. 1 Tr. zák. na zistený skutkový stav a podľa
§ 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o vine, ako aj naň nadväzujúce výroky a vec v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Trenčín (č.l. 517 – 518),
ktorá navrhla toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť odôvodňujúc svoj názor
nasledovne:
„Podstata označeného skutku, ktorý je pokiaľ ide o hľadisko jeho právneho posúdenia,
predmetom záujmu dovolateľa, nespočíva výlučne a výhradne vo viazanosti príkazu
odsúdeného na neurčitej vyhrážke „tak uvidí“, ale súvisí s jeho predchádzajúcim
bezprostredným správaním, na ktoré nadväzoval tento príkaz odsúdeného, keď sa J. V. za
5
súčasného zásahu do jej domovej slobody vyhrážal, „že on si nájde človeka, ktorý jej vykĺbi
kolená, aby už nemohla tancovať“.
Práve táto jeho priama forma výhražného správania sa je časovo a priestorovo
kontinuálne a neoddeliteľne spojená s jeho následne vyjadrenou hrozbou adresovanej
poškodenej, keď jej prikázal vysťahovať sa z T. pod vyhrážkou „tak uvidí“.
V kontexte bezprostredne predchádzajúcej udalosti týkajúcej sa vstupu odsúdeného
do bytu poškodenej a vyhrážok ublíženia na zdraví, je možné obsahovú formuláciu skutku
vyjadrujúcu nátlak odsúdeného na poškodenú, aby sa vysťahovala z T. pod vyhrážkou „tak
uvidí“, podriadiť pod skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Tr. por., v zákonnej
lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por., s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por.
a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods. 2 Tr. por. po tom, ako obvinený využil
svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté
(§ 372 ods. 1 Tr. por.). Súčasne zistil, že dôvod dovolania podaného v prospech obvineného,
spočívajúci v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zjavne preukázaný a vytýkané nedostatky
povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por., a preto rozhodol o dovolaní
na neverejnom zasadnutí v intenciách § 382a Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva
roky až šesť rokov.
Prieskum z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je limitovaný posúdením
správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím.
V posudzovanom prípade ide o skutok uvedený v bode 1/ rozsudku okresného súdu, keďže
6
iba tento bol dovolateľom napadnutý. Pre dovolací súd je teda rozhodujúce skutkové zistenie
podľa ktorého T. C. spáchal skutok tak, ako je tento ustálený v skutkovej vete v bode 1/
rozsudku Okresného súdu Trenčín z 24. januára 2011, sp. zn. 4T/71/2008, pretože odvolací
súd vo svojom rozsudku napadnutom dovolaním obvineného skutkové zistenia nijako
nemodifikoval (bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa len vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody).
Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej prieskumnej povinnosti musel
sústrediť na to, či takto vymedzený skutok zodpovedá jeho právnemu posúdeniu uvedenému
v tzv. právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa.
Z rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa je zrejmé, že obvineného v bode 1/
uznali za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutok právoplatne ustálený súdmi
v pôvodnom konaní nebol pod bodom 1/ správne právne kvalifikovaný, pretože nenapĺňa
všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Tým je odôvodnený
záver, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa (v bode
1/) sú založené na nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku, a preto v danom prípade
ide o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine v bode 1/ rozsudku súdu prvého
stupňa okrem iného vyplýva, že obvinený i proti vôli poškodenej vošiel do priestorov bytu,
pričom J. V. ho opakovane vyzývala, aby byt opustil, na čo však on nereagoval a naopak sa
vulgárnym spôsobom začal poškodenej vyhrážať tým spôsobom, že on si nájde človeka, ktorý
jej vykĺbi kolená, aby už nemohla tancovať, tiež jej prikázal, aby sa vysťahovala z T., pretože
on urobí všetko pre to, aby tak bolo a ak sa nepodvolí jeho vyhrážkam, tak uvidí.
V prvom rade treba uviesť, že konanie obvineného vyjadrené v skutkovej vete
„..naopak sa vulgárnym spôsobom začal poškodenej vyhrážať tým spôsobom, že on si nájde
človeka, ktorý jej vykĺbi kolená, aby už nemohla tancovať“ by mohlo byť kvalifikované ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., avšak tu chýba skutkové
zistenie, či takéto vyhrážanie obvineného mohlo vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.
7
Pokiaľ ide o ďalšie konanie obvineného vymedzené v skutkovej vete „tiež jej prikázal,
aby sa vysťahovala z T., pretože on urobí všetko pre to, aby tak bolo a ak sa nepodvolí jeho
vyhrážkam, tak uvidí“ je zrejmé, že nenaplňuje všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
Citované skutkové zistenie je v rozpore s právnym posúdením skutku, z ktorého bol
obvinený uznaný v bode 1/ rozsudku za vinného. Takto popísaný skutok podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neposkytuje dostatočný podklad pre právnu
kvalifikáciu dotknutého trestného činu (len z tzv. právnej vety výroku o vine vyplýva,
že obvinený iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal).
Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že páchateľ musí iného nútiť, teda pôsobiť
na jeho slobodnú vôľu sa samostatne rozhodovať, v snahe túto ovplyvniť v súlade s tým,
čo po ňom žiada (aby niečo konal, opomenul alebo trpel) a volí pri tom donucovacie
prostriedky (násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy). Z toho je potom zrejmé,
že pre naplnenie tejto skutkovej podstaty násilie, hrozba násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy
musí byť prostriedkom k vynúteniu určitého správania, pričom táto skutočnosť musí byť
v zistenom skutku jednoznačne vyjadrená.
V prejednávanej veci však ustálené skutkové zistenia nedávajú pre takýto záver
dostatočný podklad. Z formulácie „ak sa nepodvolí jeho vyhrážkam, tak uvidí“ nie je možné
zistiť aké donucovacie prostriedky obvinený pri pôsobení na slobodnú vôľu poškodenej
zvolil, t.j. či poškodenú nútil, aby niečo konala násilím, hrozbou bezprostredného násilia
alebo hrozbou inej ťažkej ujmy (v tomto prípade nie je možné tieto vyhrážky spájať
s vyhrážkou o vykĺbení kolien).
Preto právna kvalifikácia zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. je nesprávna.
Vyššie uvedená skutočnosť, ktorá pri správnom právnom posúdení skutku má vplyv potom
aj na ukladanie trestu a použitie asperačnej zásady, zásadne ovplyvňuje postavenie
obvineného, čo v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. umožňuje aj z materiálneho hľadiska použitie
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Skutok v bode 1/ zistený súdom prvého stupňa tak nebol správne právne posúdený.
Na tomto nesprávnom právnom posúdení skutku spočíva aj rozsudok krajského súdu, ktorý
napadol dovolaním obvinený, keďže súd druhého stupňa nechal výrok o vine na základe
8
odvolania obvineného nedotknutý a tento mal postupovať v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
a prihliadať i na vyššie uvedené chyby, pretože tieto odôvodňovali podanie dovolania podľa
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené
skutočnosti zistiac, že je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa
§ 386 ods. 1, 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, e/,
ods. 3 Tr. por. a § 322 ods. 3 ods. 1 Tr. zák. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení
§ 189 ods. 1 Tr. zák. (porušenie bolo v neprospech obvineného) a zrušil napadnuté uznesenie
ako aj naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia; podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu
v Trenčíne prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. O dovolaní
rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 382a Tr. por. a tento rozsudok následne verejne
vyhlásil v zmysle čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Úlohou Krajského súdu v Trenčíne bude opäť prerokovať predmetnú vec a rozhodnúť
v nej o odvolaní obvineného v kontexte s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom.
Keďže napadnuté rozhodnutie bolo zrušené len v dôsledku dovolania podaného
v prospech obvineného, nemôže v zmysle § 391 ods. 2 Tr. por. v novom konaní dôjsť
ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. januára 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková