Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľky 1) T. M. nar. X., bytom B. K. ul. č. X., zastúpenej JUDr.

Elenou Bartunkovou, bytom Bratislava, Bilíkova ul. č. 8 a navrhovateľa 2) R. A. – M., miesto

podnikania S., K. ul. č. X, IČO X, kontaktná adresa B. B. ul. č. X, zastúpeného V. A., bytom

Z., D. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,

o preplatok na vdovskom dôchodku, na odvolanie navrhovateľov 1) a 2), proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 16. septembra 2011, č. k. -130, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 16. septembra 2011, č. k. -130, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo 16. septembra 2011, č. k. 17S/150

/2002-130 potvrdil rozhodnutie z 27. mája 2002 číslo X v spojení so zmenovým

rozhodnutím z 12. februára 2004, so zmenovým rozhodnutím zo 6. decembra 2010 číslo X.

X. a zmenovým rozhodnutím číslo 2 zo 4. mája 2011 číslo X. X., ktorým uložila

navrhovateľke 1/ spoločne a nerozdielne s navrhovateľom 2/, povinnosť vrátiť neprávom

2

vyplatený vdovský dôchodok vo výške 80 543 Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,

lebo navrhovateľka zavinila vznik preplatku tým, že nesplnila povinnosť hlásiť orgánu

sociálneho zabezpečenia vstup do zamestnania. Súčasne potvrdil rozhodnutie

z 27. mája 2002 číslo X. v spojení so zmenovým rozhodnutím z 12. februára 2004, so

zmenovým rozhodnutím zo 6. decembra 2010 číslo X. X. a zmenovým rozhodnutím číslo 2 zo

4. mája 2011 číslo X. X., ktorým odporkyňa uložila navrhovateľovi 2/, aby uvedenú sumu

zaplatil z dôvodu, že nehlásil odporkyni príjem navrhovateľky ako pracujúcej vdovy a tým

spôsobil spoločne a nerozdielne s navrhovateľkou 1/ preplatok na dávke. Účastníkom náhradu

trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka 1/ ako poberateľka dávky nesplnila povinnosť

v lehote ôsmich dní odporkyni písomne oznámiť zmeny v skutočnostiach rozhodných pre

nárok na dávku, jej výšku, t. j. že 1. júna 2000 vstúpila do zamestnania a navrhovateľ 2/

nehlásil v lehote ôsmich dní vstup navrhovateľky 1/ ako poberateľky vdovského dôchodku

do zamestnania, ako aj ďalšie skutočnosti, rozhodné pre trvania nároku na dávku a jej výšku.

Krajský súd uviedol, že nesplnením povinností, uložených v ustanovení § 106 ods. 1 zákona

č. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon

o sociálnom zabezpečení“) navrhovateľka 1/ ako príjemkyňa dávky a navrhovateľ 2/ ako

zamestnávateľ nesplnením povinností podľa § 108 ods. 1, 2) zákona o sociálnom zabezpečení

spoločne zavinili, že sa vdovský dôchodok vyplácal vdove v dobe od 22. júna 2000 do 10.

marca 2002 v celkovej sume 2 673,54 € (80 543 Sk), hoci v tejto dobe jej nepatril. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k názoru, že odporkyňa postupovala správne, keď

rozhodla, že navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ sú povinní vrátiť neprávom vyplatený

vdovský dôchodok v celkovej sume 2 673,54 € (80 543 Sk) spoločne a nerozdielne s tým, že

plnením jedného z povinných subjektov zanikne povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu

do výšky plnenia druhého subjektu. Z týchto uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia

odporkyne, uvedené vo výroku svojho rozsudku podľa ako vecne správne

potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja navrhovatelia. Navrhli, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátiť krajskému súdu na

ďalšie konanie.

Navrhovateľka 1/ namietala, že krajský súd opätovne nedostatočne v konaní

preskúmal otázku zavinenia, a neskúmal, kto z navrhovateľov 1/ a 2/ a v akej miere spôsobil,

3

že došlo k vyplateniu dávky. Uviedla, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka

1/ nenahlásila vstup do zamestnania od 1. júna 2002, t. j. nesplnila iba túto zákonnú

povinnosť, pričom nahlásenie vstupu do zamestnania nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre

krátenie dôchodku. Vznik pracovného pomeru môže a nemusí trvať počas doby poberania

dôchodku. Pre krátenie vdovského dôchodku je rozhodujúci priemer hrubých príjmov /výška

zárobkov/, ktoré mohla, resp. nemusela navrhovateľka 1/ v rozhodujúcom období dosiahnuť.

Vstup do zamestnania vôbec neznamená, aký príjem, v akej výške bude zamestnávateľom

vyplatený. Z uvedeného mala za to, že podstatnú mieru zodpovednosti na neprávom

vyplatenom vdovskom dôchodku nesie v plnej miere zamestnávateľ, navrhovateľ 2/.

Navrhovateľ 2/ v odvolaní uvádzal, že jeho zavinenie na vzniku preplatku nebolo

preukázané súd neodročil pojednávanie aby navrhovateľovi 2/ umožnil vyhľadanie dokladov

v archíve, ktoré chcel navrhovateľ 2/ súdu predložiť.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ nemožno vyhovieť.

Podľa § 106 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení oprávnený alebo iný príjemca

dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu

sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie

nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec alebo nie

určeným spôsobom alebo včas alebo podané hlásenie , predložený záznam alebo údaje

potvrdené organizáciou boli nesprávne, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo

vo vyššej výmere ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení ak organizácia a príjemca dávky

spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, zodpovedajú za

vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa

4

vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi

organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej

zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Z obsahu spisov vyplýva, že navrhovateľka 1/ uzavrela 1. júna 2000 pracovnú zmluvu

s navrhovateľom 2/. Podľa jej tvrdenia navrhovateľ 2/ ako jej zamestnávateľ jej nedal pri

nástupe do zamestnania vyplniť dotazník, kde by podľa predtlače vypísala rukou svoje osobné

údaje, ale vypýtal si len jej občiansky preukaz, ktorý si prekopíroval. Sama odporkyni

do ôsmich dní nehlásila písomne, že vstúpila do pracovného pomeru. Navrhovateľke 1/ bol

priznaný vdovský dôchodok od 19. septembra 1981 a sirotský dôchodok na syna Z., ktorý

poberala do 21. septembra 1999 (upravovaný podľa osobitných predpisov o zvyšovaní

dôchodkov). Naďalej jej patril len vdovský dôchodok. Na základe žiadosti o starobný

dôchodok z 1. februára 2002 bol priznaný navrhovateľke 1/ od 11. marca 2002 starobný

dôchodok v sume 6 373 Sk mesačne a vdovský dôchodok vo výške polovice 1 909 Sk

mesačne, spolu 8 282 Sk mesačne. Z údajov v uvedenej žiadosti odporkyňa zistila, že

navrhovateľka 1/ pracovala od 1. júna 2000 do 10. marca 2002, ale túto skutočnosť

zamestnávateľovi ( navrhovateľovi 2/ ) a ani odporkyni neoznámila. Fotokópia dokladu, ktorý

navrhovateľka predložila vo fotokópii do súdneho spisu túto skutočnosť nepreukazuje, lebo

doklad nebol odovzdaný navrhovateľovi 2/, ktorý iba potvrdil údaj o príjmoch navrhovateľky

1/ pre iné ako dôchodkové účely. Vstupom navrhovateľky 1/ do zamestnania od 22. júna 2000

bolo potrebné jej vdovský dôchodok krátiť pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa

zákona o sociálnom zabezpečení v súlade s vyhlášky č. ktorou sa

vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška

č. “). V dôsledku týchto skutočnosti bolo dostatočne preukázané zanedbanie

ohlasovacej povinnosti navrhovateľky 1/, preto jej zodpovednosť za preplatok na vdovskom

dôchodku je daná.

Navrhovateľ 2/ však tiež nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladal zákon o sociálnom

zabezpečení (§ 108), pretože odporkyni nehlásil, že navrhovateľka 1/ vstúpila u neho

do pracovného pomeru od 1. júna 2000 a ani nehlásil výšku jej hrubých zárobkov

(predpokladaný zárobok) pre krátenie vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti.

5

Navrhovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti s poukazom na okolnosť, že navrhovateľka mu

zatajila skutočnosť, že je vdovou, pretože bolo jeho povinnosťou aktívne zisťovať (dať rukou

vyplniť dotazník, obsahujúci osobné údaje) rozhodné skutočnosti potrebné pre nárok na

dávku, jej výšku a výplatu. Podľa § 108 ods. 1 citovaného zákona organizácie sú povinné

viesť záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nárok na dávku, ich výšku a výplatu

a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia. Túto povinnosť ukladal aj

vyhlášky . Ak organizácia nezisťovala údaje, rozhodné pre vznik, zmenu

alebo zánik nároku na dávku a jej výplatu, prípadne jej trvanie, alebo nepodala hlásenie,

nepredložila záznam buď vôbec alebo určeným spôsobom, alebo včas a v dôsledku toho sa

dávka poskytla neprávom, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Správne preskúmavanými rozhodnutiami odporkyňa uložila povinnosť vrátiť

neprávom vyplatenú sumu 2 673 54 € na vdovskom dôchodku aj poberateľke vdovského

dôchodku spoločne a nerozdielne so zamestnávateľom, lebo aj poberateľka vdovského

dôchodku vznik preplatku zavinila tým, že ako poberateľka vdovského dôchodku nehlásila

vstup do zamestnania do ôsmich dní.

Súd prvého stupňa preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného

dokazovania považoval preskúmavané rozhodnutia odporkyne za správne a potvrdil ich.

V tomto predmetnom konaní nebolo možné určiť mieru zavinenia navrhovateľky 1/

a navrhovateľa 2/ na vzniknutom preplatku na vdovskom dôchodku za obdobie od 22. júna

2000 do 10. marca 2002, pretože jeho predmetom bolo len preskúmanie rozhodnutí

o solidárnej zodpovednosti prijímateľky dávok a jej zamestnávateľa. Určiť mieru zavinenia na

vzniku predmetného preplatku podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení, by bolo možné

až po právoplatnosti uvedených rozhodnutí o solidárnej zodpovednosti navrhovateľov 1/ a 2/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 16. septembra 2011, č. k. -130, podľa potvrdil ako vecne

správny.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd neúspešným navrhovateľom nepriznal

s poukazom na v spojení s .

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová