Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/4/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného R. F. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

30. januára 2013 v Bratislave dovolanie obvineného R. F. proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 7. júla 2009, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného R. F.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. marca 2009, sp. zn. ,

bol obvinený R. F. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, v dobe od asi 05.30 hod. do asi 06.45 hod. dňa 16.6.2007,

v priestoroch zbúraniska bývalej práčovne v blízkosti mestského parku v Lučenci,

po predchádzajúcom slovnom nedorozumení úmyselne usmrtil H. K.,

nar. X. v L., trvale bydliskom L., R. I. tým spôsobom,

že ju doposiaľ nezisteným predmetom, najpravdepodobnejšie úlomkom stavebnej tehly,

opakovane, veľkou silou a prudkosťou, v krátkom časovom intervale tesne za sebou

minimálne 12-krát udrel do oblasti hlavy, čím jej spôsobil rozsiahle devastačné poranenia

hlavy s otvorenou trieštivou zlomeninou lebečných kostí a deštrukciou mozgového tkaniva

s krvácaním do vonkajšieho prostredia, ktoré bezprostredne po ich vzniku viedli

2

k jej centrálnej smrti (smrť mozgu).

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len okresný súd) ho za to odsúdil podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.

s použitím § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov, na výkon

ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu

s maximálnym stupňom stráženia. Rovnako tak podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložil

obvinenému ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie. Zároveň podľa

§ 76 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému aj ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Nakoniec

podľa uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodeným

M. F., nar. X., trvale bytom L., R. I., škodu

vo výške 846,20 € a V. Z. P., a. s., pobočka B. B., pracovisko L., Nám. A. P. X., škodu vo

výške 1,40 €.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) rozsudkom zo 7. júla 2009,

sp. zn. na podklade odvolania obvineného R. F. podľa

, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uložení

ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia s tým, že v ostatných častiach ponechal

rozsudok okresného súdu nezmenený, pričom odvolanie obvineného R. F.

ako nedôvodné podľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal 4. júla 2012 obvinený R. F. prostredníctvom

splnomocneného obhajcu dovolanie. Po odstránení nedostatkov postupom podľa

bola trestná vec obvineného R. F. predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie o podanom dovolaní 22. januára 2013.

Obvinený R. F. v podanom dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa

, a

V texte dovolania vo vzťahu ku všetkým uplatneným dôvodom spoločne

argumentoval tým, že rozsudok krajského súdu považuje za nezákonný a v rozpore

s viacerými trestnoprávnymi zásadami, predovšetkým so zásadou in dubio pro reo a zásadou

voľného hodnotenia dôkazov. V dovolaní obvinený zopakoval svoju verziu, podľa ktorej sa

tohto skutku dopustila úplne iná osoba, ktorá sa mu vyhrážala, že zabije jeho otca i celú

3

rodinu. Vytýkal krajskému súdu, že bol uznaný za vinného bez akéhokoľvek priameho

dôkazu, ale len na základe nejakých indícií a domnienok. Podľa jeho názoru orgány činné

v trestnom konaní nezabezpečili celý rad dôkazov, najmä nedostatočne skúmali pomery

obvineného, pomery poškodenej, najmä čo sa týka osôb, s ktorými sa stýkala a ktoré mohli

mať záujem na jej smrti. Obvinený R. F. spochybnil závery týkajúce sa biologických stôp,

ktoré boli nájdené na jeho odevných zvrškoch, a to na tričku ako aj nohaviciach. Rovnako tak

spochybnil aj závery znaleckého dokazovania z odvetvia klinickej psychológie a v tomto

smere sa domáhal vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Rovnako tak vytýkal

orgánom činným v trestnom konaní, že nebol zabezpečený ani útočiaci predmet, ktorým bola

poškodená usmrtená. V neposlednom rade poukázal aj na absenciu motívu svojho konania.

S poukazom na to obvinený v petite dovolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. júla 2009, sp. zn.

a obvineného R. F. spod obžaloby pre obzvlášť závažný zločin vraždy

oslobodil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/,

), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

prostredníctvom splnomocneného obhajcu ( ), v zákonom stanovenej

lehote ( ) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať ( ). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) úvodom pripomína,

že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného

prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom

poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,

ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako

dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní

s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní

sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích

dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len

ako „ďalšie“ odvolanie.

V posudzovanej trestnej veci obvinený R. F. uplatnil dôvody dovolania uvedené

v ustanovení , , , podľa ktorých dovolanie možno podať, ak

- zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

- hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti

obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

- je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom.

Vo všeobecnej rovine treba k ostatnému dovolaciemu dôvodu uviesť, že z citovaného

ustanovenia je zrejmé, že tento dôvod dovolania sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného

konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním,

nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a na záver etapa hodnotenia

dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci

a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa alebo podľa osobitného

zákona.

Dôvod dovolania podľa sa vzťahuje predovšetkým

k tretej etape dokazovania, t. j. k vykonávaniu dôkazov súdom. Logicky však zahŕňa

aj predchádzajúce dve štádia dokazovania, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom,

nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné ani v prípade, ak by ich súd na hlavnom

pojednávaní vykonal v súlade s príslušnými ustanoveniami . Aby bol tento

dovolací dôvod skutočne obsahovo naplnený, musí sa zároveň súdne rozhodnutie

o nezákonné dôkazy aj reálne opierať.

Avšak tento dovolací dôvod sa nevzťahuje na posledné štádium dokazovania – na fázu

hodnotenia dôkazov. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie

skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový

5

stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. nestanovuje

žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,

ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená

v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy

získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Dovolací súd v rámci svojej rozhodovacej praxe ustálil, že ak by záver orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú

okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal

opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti

dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia ,

ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok,

nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Námietky obvineného

k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov

a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného,

svojim obsahom nenapĺňajú nielen dovolací dôvod podľa , ale

ani žiaden iný dôvod dovolania podľa , keďže obvinený R. F. v podanom

dovolaní namietal predovšetkým skutkové závery okresného a krajského súdu.

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť,

že dôvod dovolania uvedený v ustanovení je naplnený len vtedy,

ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť

zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že tento je daný

v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu

je dovolací súd vždy viazaný konečnými skutkovými zisteniami, ktoré vo veci urobili

súdy prvého a druhého stupňa. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu

súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený

(subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

6

Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú

alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie

je trestným činom.

Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného

hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností

vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčanie trestného stíhania

(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu,

spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) ako aj pri ukladaní trestu

obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 47 ods. 2 Tr. zák.). Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/

sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než ,

napr. , , zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a pod., pokiaľ tieto majú vzťah ku právnej kvalifikácii skutku.

Naopak, z dikcie je evidentne zrejmé, že dôvodom

dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia

urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak

povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého

stupňa, ktorý je vyjadrený v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní

uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové.

Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam

súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov

súdmi oboch stupňov.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú

k preskúmaniu rozhodnutia súdu druhého stupňa. Dovolací súd nemôže v tomto konaní

posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený bez

ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd.

V dovolacom konaní tiež platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu

podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie,

ktoré je potrebné odmietnuť podľa

O dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa podľa

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ide spravidla aj vtedy, ak obvinený

v dovolaní v podstate len opakuje námietky uplatnené už skôr v konaní pred súdom prvého

a druhého stupňa, s ktorými sa súdy oboch stupňov dostatočne a správne vyrovnali.

V posudzovanom prípade tvorila základ dovolacích námietok obvineného kritika

spôsobu, ktorým oba súdy hodnotili vykonané dôkazy. Obvinený jednotlivé dôkazy

(výpovede svedkov a znalecký posudok) v dovolaní hodnotil inak ako súdy, lebo hodnotenie

dôkazov súdmi vyznievajúce v jeho neprospech nezodpovedalo jeho predstavám. Na základe

takto prezentovaného hodnotenia dôkazov následne dovolaciemu súdu predostieral vlastnú

verziu skutkového deja, na podklade čoho sa v konečnom dôsledku domáhal oslobodenia

spod obžaloby.

V predostretej verzii vystupoval nie ako páchateľ, ale ako osoba, ktorá sa len

nachádzala na mieste činu krátko po jeho spáchaní. To je ale v priamom rozpore s tým,

čo na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvého stupňa v tzv. skutkovej vete výroku

rozsudku, s ktorými zisteniami sa odvolací súd stotožnil. V tomto smere oba súdy svoje

rozhodnutia náležite zdôvodnili, a to aj vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii skutku.

V odôvodnení svojich rozhodnutí sa súdy riadne vyrovnali aj s obhajobnou argumentáciou

obvineného R. F.

Je teda evidentné, že dovolacie námietky obvineného obsahovo nenapĺňajú dôvod

dovolania podľa a už vonkoncom sa netýkajú právnej

kvalifikácie skutku tak, ako to má na mysli dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Predstavujú len skrytú snahu obvineného, aby bolo rozhodnuté v jeho

prospech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako tak zistil, že dovolacie námietky

obvineného R. F. obsahovo nenapĺňajú ani dôvody dovolania podľa

8

, , keďže dovolací súd pre takýto záver v konaní okresného

a krajského súdu nenašiel žiaden podklad.

Na margo veci treba ešte dodať, že výrok rozsudku krajského súdu v tej časti, ktorou

odvolanie obvineného R. F. zamietol je nadbytočný, keďže k zrušeniu rozsudku došlo na

podklade iba jeho odvolania a v jeho prospech.

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Vychádzajúc tak z vyššie uvedených teoretických východísk, ustálenej rozhodovacej

praxe a prezentovaných úvah dovolací súd konštatuje, že v trestnej veci obvineného nie sú

splnené dôvody dovolania podľa , preto s použitím cit. dovolanie

obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová