Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)c33/387290.eda8c7.pdf
PDF · 272.14 KB
No categories available
6sžf/4/2012
Najvyšší súd 6Sžf/4/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: R., s.r.o., so sídlom G. č. X., M., IČO: X., adresa na
doručovanie J. X., K., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.7S/70/2011-200 zo dňa 9. novembra 2011,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k.7S/70/2011-200 zo dňa 9. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 9. novembra 2011,
č. k. 7S/70/2011-200, postupom podľa § 250j ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti hore označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/1701/11/Kov zo dňa 1.februára 2011,
ktorým bola zamietnutá žiadosť o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20531/10/Kov zo dňa
7.októbra 2010, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 2254,69 €. O trovách konania
rozhodol poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi
nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že nakoľko žalobca v návrhu na
obnovu konania a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa,
skutkovo dôvod obnovy konania podľa § 51 ods.1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení v tom čase
platnom (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“) nevymedzil, nekonkretizoval dôkazy o ktoré sa
opieralo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, sa
otázkou či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/ zák.
č. 511/1992 Zb., nemohol zaoberať. Dôkazy, ktoré žalobca pripojil k svojmu odvolaniu
smerujúcemu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou
č. 711/230/20531/10/Kov zo dňa 7. októbra 2010, boli vydané až po rozhodnutí daňového
úradu, a preto sa nimi daňový úrad zaoberať ani nemohol, čím nebola splnená základná
podmienka v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. d/ (zrejme mal na mysli písm. b/ zák. č. 511/1992
Zb.), t.j. aby rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. októbra 2010 bolo
vydané na základe týchto dôkazov.
Podľa názoru krajského súdu nebola splnená ani jedna podmienka pre naplnenie
dôvodu obnovy konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., ktorých
kumulatívne splnenie je potrebné, a to :
- existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne
po právoplatne ukončenom daňovom konaní,
- musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na rozhodnutie,
- tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v daňovom konaní
bez zavinenia účastníka konania.
Dôkazy, ktoré žalobca uviedol v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými
dôkazmi, podľa názoru krajského súdu nevyšli najavo po právoplatnom ukončení daňového
konania vedeného Daňovým úradom Moldava nad Bodvou, nakoľko zistil, že skutočnosti
vyplývajúce z obsahu potvrdení súdnych exekútorov JUDr. L. Á. a JUDr. V. K., boli známe
daňovému subjektu už v čase výkonu daňovej kontroly, pretože žalobca v daňovom konaní
tvrdil, že predmetné služby boli súdnym exekútorom poskytnuté dodávateľom T. S. P.B. K.
(JUDr. P. B., PhD.) Uviedol, že nie je rozhodujúce, kedy bolo potvrdenie o skutočnostiach
známych žalobcovi vyhotovené. V tejto súvislosti poukázal krajský súd na to, že nové dôkazy
musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohli
zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. V prípade, ak by aj tieto potvrdenia
súdnych exekútorov boli vydané pred vydaním rozhodnutia zo dňa 07. októbra 2010,
nemohli mať vplyv na jeho rozhodnutie, pretože tieto skutočnosti boli správcovi dane známe
z tvrdení žalobcu. V súvislosti s nezavinenou nemožnosťou uplatnenia dôkazov v daňovom
konaní, účastníkom konania ako poslednou podmienkou, krajský súd uviedol, že nič nebránilo
žalobcovi zabezpečiť a predložiť potvrdenia súdnych exekútorov o skutočnostiach uvedených
v týchto potvrdeniach ešte pred vydaním rozhodnutia zo dňa 7. októbra 2010. Napokon
krajský súd mal za to, že ani zápisnice o miestnych zisťovaniach vykonaných daňovými
úradmi u menovaných súdnych exekútorov, nebolo možné hodnotiť ako skutočnosti a dôkazy
v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., pretože tie sa týkali výkonu daňových
kontrol u súdnych exekútorov za rok 2009 a nie za predmetné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok
2008.
Záverom krajský súd skonštatoval, že žalobca svoje žalobné námietky vo vzťahu
k predmetu konania podľa § 51 ods.1 písm. a/, b/ zák. č. 511/1992 Zb. nekonkretizoval, ale
iba všeobecne tvrdil, že nepovolením obnovy konania bol ukrátený na svojich právach.
Zdôraznil, že všetky žalobné námietky sa netýkajú uvedeného predmetu konania, ale týkajú
sa daňového konania ukončeného vydaním rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad
Bodvou zo dňa 7. októbra 2010, ktorými sa súd nemohol v rámci predmetného konania
zaoberať. Uviedol, že uplatnené žalobné dôvody musia byť vymedzené predmetom konania,
t.j. žalobné dôvody sa musia týkať žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ak táto
podmienka nie je splnená, súd sa žalobnými dôvodmi nezaoberá, pretože zákonnosť
rozhodnutia možno skúmať len na základe žalobných námietok, ktorých obsahom je tvrdenie
o nezákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia. Preto sa súd žalobnými námietkami,
ktorých obsahom sú tvrdenia žalobcu o nezákonnosti postupu Daňového úradu Moldava nad
Bodvou v konaní ukončenom vydaním rozhodnutia zo 7. októbra 2010, nemohol zaoberať.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 23. februára 2012 (doplnok
odvolania), podaním doručeným súdu dňa 28. augusta 2012 (doplnok k odvolaniu č. 2)
a podaním doručeným súdu dňa 22. novembra 2012 (doplnok k odvolaniu č. 3). Vo svojom
odvolaní žalobca namietal, že súd mu nedoručil písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa
13. septembra 2011, čo považoval za porušenie svojich práv a právom chránených záujmov
v súdnom procese, ktoré môže mať vplyv na konečný výsledok rozhodnutia súdu. Ďalej je
z obsahu odvolania žalobcu zrejmé, že sa nestotožnil so závermi krajského súdu
prezentovanými v odôvodnení jeho rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že sa
nemohol zaoberať otázkou, či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51
ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb., keďže žalobca dôvod na obnovu v návrhu na obnovu
konania nevymedzil a nekonkretizoval dôkazy. Podľa jeho názoru dôkazy konkretizoval
(všetky podania i oneskorené revokovali konkrétne dôkazy, ktoré však daňové orgány dodnes
neakceptovali) a vyslovil presvedčenie, že všetky dôkazy, ktoré sú predkladané účastníkom
konania, majú byť preskúmavané podľa zákona v jednotlivých procesných etapách a z ničoho
nevyplýva, že oneskorený dôkaz nie je dôkazom pre ďalšie konanie. Taktiež nesúhlasil so
stanoviskom krajského súdu, že zápisnice z miestnych zisťovaní u súdnych exekútorov
vykonaných daňovými úradmi, nebolo možné hodnotiť ako dôkazy, pretože sa týkali
roku 2009 a nie I. štvrťroku 2008. Poukázal na to, že pasivitou žalovaného, keď Daňový úrad
Moldava nad Bodvou v roku 2008 neurobil nič a až v roku 2009 dožiadal DÚ BA I, BA III.
a DÚ Senica, čím bol ukrátený na svojich právach a chránených záujmoch, pretože tým, že
mal možnosť nahliadať do spisov, mal aj právo vyjadrovať sa k skutočnostiam
v dožiadaniach zistených, pričom tieto jeho práva boli nečinnosťou žalovaného
a neexistenciou dôkazov (dožiadaní) ukrátené a mali podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia
žalovaného v daňovom konaní za I. štvrťrok 2008. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom
súdu ohľadne nesplnenia podmienok žalobných dôvodov na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože sa domnieval, že žaloba bola podaná ako
komplex od prvopočiatku sporu dňom začatia daňovej kontroly až do súčasnosti, a preto mal
byť aj materiál skúmaný ako celok vo všetkých vzájomných súvislostiach a nie len ako
fragmenty. Záverom žalobca opätovne uviedol dôvody v ktorých vidí porušenie svojich práv,
ktoré sú totožné s tými vznesenými v samotnej žalobe a zdôraznil, že krajský súd sa s nimi
nevysporiadal.
Vzhľadom na to, že krajský súd pochybil, v konaní spôsobil vady, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia,
žalobca navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdil.
Skonštatoval, že odvolacie námietky sú obsahovo zhodné s tými, ktoré žalobca uviedol
v žalobe a ktoré sa dotýkajú otázky posúdenia dôkazných prostriedkov, úplnosti dokazovania
správcom dane a dôsledkov nepovolenia obnovy konania, uskutočneného právoplatným
rozhodnutím správcu dane zo dňa 7. októbra 2010, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril,
a preto sa v tomto smere pridržiaval svojho vyjadrenia. V súvislosti s posudzovaním splnenia
podmienok podľa písm. a/ ust. § 51 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol, že zo
spisového materiálu vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli obsahom potvrdení súdnych
exekútorov boli žalobcovi známe už v čase vydania dodatočného platobného výmeru správcu
dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008
a žalobca mal možnosť tieto dôkazy uplatniť v priebehu daňového konania. Pokiaľ sa jedná
o dôvod obnovy konania uvedený v písm. b/ citovaného zákona, žalobca podľa názoru
žalovaného nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybnili pravdivosť dôkazov, ktoré boli
podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru správcu dane. Mal za to, že vyššie
uvedené preukazuje, že neboli splnené podmienky pre obnovu konania.
V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 23. februára 2012,
označeným ako doplnok odvolania, žalobca okrem námietok smerujúcich k priebehu
samotnej daňovej kontroly, zdôraznil, že dňa 15. februára 2012 oficiálne zistil a spoznal
nové skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, ale existovali už
v čase daňového konania a ktoré žalobca vôbec nepoznal a nemohol ich bez vlastného
zavinenia uplatniť. Preto ich predkladá v odvolacom konaní v súlade s ust. § 51 ods. 1 písm.
a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb. Jedná sa o nasledovné dôkazy : odpoveď Daňového úradu Košice
II. č. 696/320/14630/10-Blá zo dňa 22. marca 2010 a odpoveď Daňového úradu Košice II.
č. 696/320/24301/10-Blá zo dňa 14. mája 2010 ako odpoveď na dožiadanie Daňového úradu
Moldava nad Bodvou. Uvedenými dôkazmi sa jednoznačne preukázalo dodanie
poradenských služieb T. S. JUDr. B. pre R., s.r.o. a tieto žalobca považoval za podstatné pre
povolenie obnovy konania, nakoľko o nich doteraz nevedel a majú podstatný vplyv na zmenu
vydaného rozhodnutia žalovaného.
V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 28. augusta 2012 označenom
ako doplnok k odvolaniu č. 2, žalobca poukázal na odpoveď Daňového úradu Košice II na
dožiadanie – doplnenie č. 696/320/24301/10/Blá zo 14. mája 2010 ku ktorému sa dostal na
základe toho, že mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu 7S/71/2011, ktorého predmetom je
obdobne ako v predmetnej veci vykonanie daňovej kontroly, avšak za II. štvrťrok 2008,
pričom trval na tom, nech súd posúdi uvedené ako novú skutočnosť pri povolení obnovy
konania, ktorú získal 9. augusta 2012 a o ktorej do toho času oficiálne nevedel.
V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 22. novembra 2012,
označenom ako doplnok č. 3 k odvolaniu, žalobca poukázaním na rozhodnutia žalovaného :
- č. 1100303/1/565509-1213853/2012/5309 zo dňa 16. októbra 2012, ktorým zrušil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/29185/11/Kov
zo dňa 29. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2009 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
- č. 1100303/1/535812-1213849/2012/5309 zo dňa 16. októbra 2012, ktorým zrušil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/29171/11/Kov
zo dňa 29. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2009 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
- č. 1020503/1/533291-1000522/2012/4897 zo dňa 24. mája 2012, ktorým prerušil
konanie o odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad
Bodvou č. 711/230/29168/11/Kov zo dňa 29. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený
rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie za II. štvrťrok 2009,
- č. 1020503/1/533291-1000518/2012/4897 zo dňa 24. mája 2012, ktorým prerušil
konanie o odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad
Bodvou č. 711/230/29160/11/Kov zo dňa 29. decembra 2011 ktorým bol žalobcovi vyrubený
rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie za I. štvrťrok 2009,
umocnil svoje tvrdenie v odvolaní, ktoré je predmetom konania na odvolacom súde v merite
veci, že boli porušené jeho základné práva a zákonnosť z dôvodu v predmetných zrušujúcich
rozhodnutiach uvedených.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Podľa ust. § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., platnom v čase rozhodovania správneho
orgánu (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.), v daňovom konaní sa postupuje v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ – c/ zák. č. 511/1992 Zb., konanie ukončené
právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo
odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na
žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na
výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,
alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán
rozhodol inak.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011, ktorým žalovaný ako
druhostupňový správny orgán podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/1701/11/Kov zo dňa 1. februára 2011,
ktorým v zmysle ust. § 52 ods. 1 a 5 zák. č. 511/1992 Zb. bola zamietnutá žiadosť žalobcu
o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu
Moldava nad Bodvou č. 711/230/20531/10/Kov zo dňa 07. októbra 2010 o vyrubení dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Moldava nad Bodvou
vydal dňa 7. októbra 2010, č.711/230/20531/10/Kov dodatočný platobný výmer, ktorým
vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2008 v sume 2254,69 €. Žalobca
podal voči nemu odvolanie, avšak po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania
(Oznámenie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 18. novembra 2010). Rozhodnutie
daňového úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 11. novembra 2010 a vykonateľnosť
dňa 27. novembra 2010.
Žalobca v písomnom podaní, ktorým doplnil svoje odvolanie žiadal, aby daňový úrad
chápal odvolanie ako podnet na mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ust. § 51 ods. 1
zák. č. 511/1992 Zb., nakoľko sa domnieval, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré
majú podstatný vplyv na výrok vyššie citovaného rozhodnutia. Uvedené podanie, nakoľko
nemalo náležitosti podľa ust. § 51 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., bolo na základe výzvy
daňového úradu doplnené. Žalobca v doplnenom podaní uviedol, že vyšli najavo nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia podľa ust.
§ 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. a nemohli sa uplatniť v konaní bez zavinenia
účastníka konania. Dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca, a to potvrdenie JUDr. L. Á.,
súdneho exekútora ako i JUDr. L. K., súdneho exekútora, boli vydané po vydaní dodatočného
platobného výmeru zo dňa 7. októbra 2010, a teda preukazujú nové skutočnosti, ktoré vyšli
najavo a majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Z uvedených potvrdení malo vyplynúť,
že došlo k reálnemu poskytnutiu služieb JUDr. P. B., PhD. v rámci služieb poskytovaných
spoločnosťou R. s.r.o. Za ďalšie dôležité dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu na
obnovu konania označil žalobca zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava
I, Bratislava III, obe zo dňa 6. decembra 2010 a DÚ Senica zo dňa 8. decembra 2010,
z ktorých taktiež vyplýva osobné poskytnutie služieb JUDr. P. B.. Žalobca upozornil aj na
dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žiadosti o obnovu v podanom odvolaní voči
dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou, ktorými sa daňový
úrad vôbec nezaoberal. Žalobca zastával názor, že tieto dôkazy je potrebné pri obnove
konania zohľadniť, pretože podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb. bol dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou vydaný na základe dôkazov, ktoré sa
ukázali bez bližšej špecifikácie ako nepravdivé.
Daňový úrad Moldava nad Bodvou rozhodnutím č. 711/230/1701/11/Kov zo dňa
1. februára 2011 zamietol žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného
právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20531/10/Kov
zo dňa 7. októbra 2010 o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok
2008. Uvedené rozhodnutie daňového úradu bolo na základe odvolania žalobcu rozhodnutím
žalovaného č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011 potvrdené. Predmetné
rozhodnutie bolo predmetom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel po preskúmaní spisového
materiálu, ktorého obsah tvorí aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu,
k záveru o vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu.
Odvolací súd v prvom rade považoval za potrebné, vysporiadať sa s námietkou
žalobcu vznesenou v odvolaní, ohľadne nedoručenia písomného vyjadrenia žalovaného zo
dňa 13. septembra 2011, čím malo podľa žalobcu dôjsť k porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov v súdnom procese, čo mohlo mať vplyv na konečný výsledok
rozhodnutia súdu. V zmysle ust. § 250e O.s.p., pokiaľ nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom
uvedeným v § 250d ods. 2 a 3 (súd vec postúpi príslušnému súdu, alebo konanie zastaví),
doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby
sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. V tomto kontexte je nutné zdôrazniť,
že na prípravu pojednávania ako i na vedenie pojednávania sa primerane vzťahujú ust. § 114
až 119 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Za povšimnutie stojí druhá veta vyššie
citovaného ustanovenia, podľa ktorej predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa
k obsahu žaloby vyjadril, z ktorej je zrejmé, že vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby je
najmä právom žalovaného, nie jeho povinnosťou. Ide totiž o dispozičný úkon účastníka
10 6Sžf/4/2012
konania v rámci prípravy pojednávania v danej veci. Pokiaľ sa však žalovaný k obsahu žaloby
písomne vyjadril, je povinnosťou krajského súdu okrem doručenia vyjadrenia odporcu
(ust. § 114 ods. 2 posledná veta O.s.p. sa aplikuje primerane) pred otvorením pojednávania
oboznámiť účastníkov konania, okrem iného, aj s obsahom písomného vyjadrenia
žalovaného. Vyjadrenie k žalobe je súčasťou prípravy pojednávania, ktorej výsledky je
predseda senátu povinný oznámiť na jeho začiatku. Zo zápisnice z pojednávania konaného na
Krajskom súde v Košiciach dňa 9. novembra 2011 (č.l. 198 spisu), jednoznačne vyplýva
splnenie si tejto zákonnej povinnosti predsedom senátu, ktorý oboznámil prítomných
účastníkov konania s obsahom žaloby, ako aj s vyjadrením žalovaného. Žalobca teda
s vyjadrením žalovaného oboznámený bol, a preto nemožno súhlasiť s názorom,
že nedoručenie písomného vyjadrenia žalovaného je také porušenie jeho práv, ktoré by malo
vplyv na výsledok rozhodnutia krajského súdu, tak ako sa domnieva žalobca. Odvolací súd
na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na charakter správneho súdnictva (na rozdiel
od všeobecného), kde sa v rámci preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov súdov
v zásade dokazovanie nevykonáva a pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania preskúmavaného rozhodnutia. Na zdôraznenie charakteru vyjadrenia žalovaného
k obsahu žaloby v rámci správneho súdnictva, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 78/1999, z ktorého vyplýva, že „vyjadrenie
žalovaného k obsahu žaloby podanej v správnom súdnictve v zmysle ust. § 250e Občianskeho
súdneho poriadku je treba považovať za dispozičný úkon účastníka konania v rámci prípravy
pojednávania v danej veci. Nariadenie žalovanému, aby sa vyjadril k obsahu žaloby podanej
v správnom súdnictve, však nemožno považovať za vykonanie dôkazu súdom, ku ktorému by
sa mal navrhovateľ právo vyjadriť podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.
Okrem iného z rozhodnutia vyplýva záver o tom, že písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe
podanej v správnom súdnictve nesmeruje k preukázaniu tých skutočností, ktoré sú podľa
názoru súdu sporné (a ktoré by preto mali byť objasnené vykonaním alebo zopakovaním
dôkazov), ale len k tvrdeniu žalobcu, prečo (podľa jeho názoru) došlo k porušeniu zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Z vyššie uvedeného dôvodu vyhodnotil odvolací
súd námietku žalobcu za právne bezvýznamnú.
Najvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny,
dostatočne jasný a zrozumiteľne zdôvodnený, na ktorého odôvodnenie v súlade s ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. plne poukazuje stotožniac sa pritom s jeho závermi.
11 6Sžf/4/2012
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných
rozhodnutí v daňovom konaní. Procesná úprava obsiahnutá v ust. § 51 a § 52 zák. č. 511/1992
Zb., rozčleňuje konanie o návrhu na obnovu konania na dve časti. Pri obnove konania sa
rozoznávajú dve štádiá konania:
1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba
o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok
rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania,
2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už
v pôvodnom konaní rozhodlo.
V predmetnej právnej veci sa jedná o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie
o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho
vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by mohlo ísť o prejudikovanie
rozhodnutia v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán
v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu,
či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Konanie
o návrhu na obnovu konania žalobcu bolo v jeho prvej časti ukončené rozhodnutím
o zamietnutí návrhu na obnovu konania bez toho, aby sa správny orgán zaoberal meritom veci
ako takej. Z uvedeného následne vyplýva záver o tom, že krajský súd tým, že sa vôbec
nezaoberal žalobnými námietkami týkajúcimi sa daňového konania, pričom však svoj postup
aj náležite odôvodnil, postupoval v súlade so zákonom, nakoľko predmetom prieskumu bolo
rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového úradu o zamietnutí návrhu na
obnovu konania. Nemožno sa preto ani stotožniť s názorom žalobcu, že žaloba bola podaná
ako komplex od prvopočiatku sporu t.j. dňom začatia daňovej kontroly až po súčasnosť a teda
materiál mal byť skúmaný ako celok vo vzájomných súvislostiach.
Z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že konanie
ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo
mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na
žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na
výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
12 6Sžf/4/2012
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,
alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
Krajský súd sa z pohľadu vyššie citovaného ustanovenia, v rozsahu žalobných
dôvodov zaoberal otázkou, či zamietnutie návrhu na obnovu konania žalovaný dostatočne
jasne a zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, či malo jeho rozhodnutie oporu
v zákone a či mali žalobcom predložené a v návrhu na obnovu konania uvedené dôkazy
nejaký vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom prieskumu, tak
ako sa domnieva žalobca a dospel k nasledovným zisteniam, s ktorými sa stotožňuje aj
odvolací súd.
Z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že pre povolenie
obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:
- novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo,
- možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia
- nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že neboli splnené žiadne z vyššie
uvedených podmienok. Odvolací súd hodnotiac záver krajského súdu o charaktere zápisníc
z miestnych zisťovaní vykonaných daňovými úradmi a ich nemožnosti hodnotiť ich ako
skutočnosti alebo dôkazy, pretože sa týkali výkonu daňových kontrol u súdnych exekútorov
za rok 2009 a nie za predmetné zdaňovacie obdobie v spojení s odvolacou námietkou žalobcu,
ktorý poukazoval na pasivitu daňového úradu, keď v roku 2008 neurobil nič a v roku 2009
dožiadal Daňové úrady BA I, BA III. a Senica, čím sa cíti byť ukrátený na svojich právach
a neexistencia dôkazov mala podľa jeho názoru podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia
žalovaného – vyhodnotil žalobcovu odvolaciu námietku ako právne bezvýznamnú.
Vo vzťahu k samotnej daňovej kontrole nemajú totiž uvedené dôkazy relevanciu vzhľadom
na to, že sa jednalo o iné zdaňovacie obdobie iného roku. Okrem iného považuje odvolací
súd za potrebné dať žalobcovi do pozornosti, že počas celého daňového konania mal možnosť
využívať svoje procesné práva a v konaní vystupovať aktívne.
Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom krajského súdu, že sa nemohol zaoberať
s predloženými dôkazmi z pohľadu, či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania
podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb., keďže žalobca s ohľadom na citované
13 6Sžf/4/2012
ustanovenie dôkazy, ktoré by preukazovali uvedené nevymedzil ani bližšie nekonkretizoval.
V takom prípade nie je skutočne možné posúdiť, konkrétne aké dôkazy – ktoré sú
nepravdivé resp. boli dosiahnuté trestným činom – boli základom pre právne závery
správneho orgánu a podkladom pre vydanie rozhodnutia.
V súvislosti s odvolacími námietkami, ktoré žalobca doplnil v podaniach označených
ako doplnok odvolania doručený odvolaciemu súdu dňa 23. februára 2012, doplnok
k odvolaniu č. 2 doručený odvolaciemu súdu dňa 28. augusta 2012 a doplnok č. 3 k odvolaniu
doručený odvolaciemu súdu dňa 22. novembra 2012, odvolací súd konštatuje, že na uvedené
podania nemôže prihliadať, nakoľko pri uplatnení koncentračnej zásady, na základe ktorej je
krajský súd ako súd prvého stupňa viazaný rozsahom žalobných námietok, je i súd odvolací
viazaný rozsahom odvolacích námietok, ktoré majú svoj základ a vyvstávajú z rozsahu tých
žalobných. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by sa s uvedenými
novými dôkazmi predloženými v odvolacom konaní zaoberal, odňal by tým žalobcovi
možnosť účinne sa voči záverom odvolacieho súdu brániť riadnym opravným prostriedkom.
Pokiaľ sa žalobca domnieva, že v doplnkoch k odvolaniu sa jedná o také dôkazy, ktoré
odôvodňujú obnovu daňového konania podľa zák. č. 511/1992 Zb. mal podľa názoru
odvolacieho súdu postupovať v súlade s ust. § 51 a nasl. zák. č. 511/1992 Zb.
Skutočnosť, že žalobca až v doplnkoch odvolania proti prvostupňovému rozsudku
v rámci odvolacieho konania označil dôkazy, o ktorých sa domnieval, že odôvodňujú obnovu
daňového konania, odvolací súd nemohol vyhodnotiť v jeho prospech. V prípade
produkovania nových dôkazov, ktoré neuplatnil v rámci preskúmavaného konania pred
správnymi orgánmi, bolo vecou žalobcu využiť zákonný postup v zmysle zákona
č. 511/1992 Zb.
Záverom odvolací súd, ohľadne žalobcovej námietky o nesprávnosti doručovania,
poukazuje na to, že za stavu, že daňový úrad prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
žalobcu o pripustenie obnovy konania, nesprávne doručoval JUDr. P. B., splnomocnenému
zástupcovi v daňovom konaní – ktorému plnomocenstvo zaniklo právoplatnosťou
rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/20531/10/Kov zo dňa 7.
októbra 2010 dňa 11. novembra 2010 – nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu účinne sa
procesne brániť. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 1.
februára 2011, č. 711/230/1701/11/Kov, bolo totiž v zákonnej lehote podané odvolanie,
podpísané konateľkou spoločnosti žalobcu, na základe, ktorého bolo vyššie uvedené
14 6Sžf/4/2012
rozhodnutie v rozsahu odvolania preskúmané a následne Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky svoje rozhodnutie č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011
doručovalo správne na adresu sídla spoločnosti.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. februára
2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého
pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní
a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
podľa § 107 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom
pôvodne uvádzaného žalovaného.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto
konaní úspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne
(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2013
JUDr. Jozef Hargaš, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská