Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6sžf/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: R., s.r.o., so sídlom G. č. X., M., IČO: X., adresa na

doručovanie J. X., K., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so

sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.7S/70/2011-200 zo dňa 9. novembra 2011,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k.7S/70/2011-200 zo dňa 9. novembra 2011 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 9. novembra 2011,

č. k. -200, postupom podľa (ďalej

v texte rozhodnutia len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti hore označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Kov zo dňa 1.februára 2011,

2

ktorým bola zamietnutá žiadosť o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným

rozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Kov zo dňa

7.októbra 2010, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 2254,69 €. O trovách konania

rozhodol poukazom na ust. tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi

nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že nakoľko žalobca v návrhu na

obnovu konania a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa,

skutkovo dôvod obnovy konania podľa o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení v tom čase

platnom (ďalej len „“) nevymedzil, nekonkretizoval dôkazy o ktoré sa

opieralo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, sa

otázkou či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51 ods. 1 písm. b/ zák.

č. , nemohol zaoberať. Dôkazy, ktoré žalobca pripojil k svojmu odvolaniu

smerujúcemu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou

č. /Kov zo dňa 7. októbra 2010, boli vydané až po rozhodnutí daňového

úradu, a preto sa nimi daňový úrad zaoberať ani nemohol, čím nebola splnená základná

podmienka v zmysle ust. (zrejme mal na mysli písm. b/

Zb.), t.j. aby rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 7. októbra 2010 bolo

vydané na základe týchto dôkazov.

Podľa názoru krajského súdu nebola splnená ani jedna podmienka pre naplnenie

dôvodu obnovy konania podľa ust. , ktorých

kumulatívne splnenie je potrebné, a to :

- existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne

po právoplatne ukončenom daňovom konaní,

- musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv

na rozhodnutie,

- tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v daňovom konaní

bez zavinenia účastníka konania.

Dôkazy, ktoré žalobca uviedol v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť novými

dôkazmi, podľa názoru krajského súdu nevyšli najavo po právoplatnom ukončení daňového

3

konania vedeného Daňovým úradom Moldava nad Bodvou, nakoľko zistil, že skutočnosti

vyplývajúce z obsahu potvrdení súdnych exekútorov JUDr. L. Á. a JUDr. V. K., boli známe

daňovému subjektu už v čase výkonu daňovej kontroly, pretože žalobca v daňovom konaní

tvrdil, že predmetné služby boli súdnym exekútorom poskytnuté dodávateľom T. S. P.B. K.

(JUDr. P. B., PhD.) Uviedol, že nie je rozhodujúce, kedy bolo potvrdenie o skutočnostiach

známych žalobcovi vyhotovené. V tejto súvislosti poukázal krajský súd na to, že nové dôkazy

musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohli

zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. V prípade, ak by aj tieto potvrdenia

súdnych exekútorov boli vydané pred vydaním rozhodnutia zo dňa 07. októbra 2010,

nemohli mať vplyv na jeho rozhodnutie, pretože tieto skutočnosti boli správcovi dane známe

z tvrdení žalobcu. V súvislosti s nezavinenou nemožnosťou uplatnenia dôkazov v daňovom

konaní, účastníkom konania ako poslednou podmienkou, krajský súd uviedol, že nič nebránilo

žalobcovi zabezpečiť a predložiť potvrdenia súdnych exekútorov o skutočnostiach uvedených

v týchto potvrdeniach ešte pred vydaním rozhodnutia zo dňa 7. októbra 2010. Napokon

krajský súd mal za to, že ani zápisnice o miestnych zisťovaniach vykonaných daňovými

úradmi u menovaných súdnych exekútorov, nebolo možné hodnotiť ako skutočnosti a dôkazy

v zmysle ust. , pretože tie sa týkali výkonu daňových

kontrol u súdnych exekútorov za rok 2009 a nie za predmetné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok

2008.

Záverom krajský súd skonštatoval, že žalobca svoje žalobné námietky vo vzťahu

k predmetu konania podľa , nekonkretizoval, ale

iba všeobecne tvrdil, že nepovolením obnovy konania bol ukrátený na svojich právach.

Zdôraznil, že všetky žalobné námietky sa netýkajú uvedeného predmetu konania, ale týkajú

sa daňového konania ukončeného vydaním rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad

Bodvou zo dňa 7. októbra 2010, ktorými sa súd nemohol v rámci predmetného konania

zaoberať. Uviedol, že uplatnené žalobné dôvody musia byť vymedzené predmetom konania,

t.j. žalobné dôvody sa musia týkať žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ak táto

podmienka nie je splnená, súd sa žalobnými dôvodmi nezaoberá, pretože zákonnosť

rozhodnutia možno skúmať len na základe žalobných námietok, ktorých obsahom je tvrdenie

o nezákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia. Preto sa súd žalobnými námietkami,

ktorých obsahom sú tvrdenia žalobcu o nezákonnosti postupu Daňového úradu Moldava nad

Bodvou v konaní ukončenom vydaním rozhodnutia zo 7. októbra 2010, nemohol zaoberať.

4

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie, ktoré doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 23. februára 2012 (doplnok

odvolania), podaním doručeným súdu dňa 28. augusta 2012 (doplnok k odvolaniu č. 2)

a podaním doručeným súdu dňa 22. novembra 2012 (doplnok k odvolaniu č. 3). Vo svojom

odvolaní žalobca namietal, že súd mu nedoručil písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa

13. septembra 2011, čo považoval za porušenie svojich práv a právom chránených záujmov

v súdnom procese, ktoré môže mať vplyv na konečný výsledok rozhodnutia súdu. Ďalej je

z obsahu odvolania žalobcu zrejmé, že sa nestotožnil so závermi krajského súdu

prezentovanými v odôvodnení jeho rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že sa

nemohol zaoberať otázkou, či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania podľa ust. § 51

ods. 1 písm. b/ , keďže žalobca dôvod na obnovu v návrhu na obnovu

konania nevymedzil a nekonkretizoval dôkazy. Podľa jeho názoru dôkazy konkretizoval

(všetky podania i oneskorené revokovali konkrétne dôkazy, ktoré však daňové orgány dodnes

neakceptovali) a vyslovil presvedčenie, že všetky dôkazy, ktoré sú predkladané účastníkom

konania, majú byť preskúmavané podľa zákona v jednotlivých procesných etapách a z ničoho

nevyplýva, že oneskorený dôkaz nie je dôkazom pre ďalšie konanie. Taktiež nesúhlasil so

stanoviskom krajského súdu, že zápisnice z miestnych zisťovaní u súdnych exekútorov

vykonaných daňovými úradmi, nebolo možné hodnotiť ako dôkazy, pretože sa týkali

roku 2009 a nie I. štvrťroku 2008. Poukázal na to, že pasivitou žalovaného, keď Daňový úrad

Moldava nad Bodvou v roku 2008 neurobil nič a až v roku 2009 dožiadal DÚ BA I, BA III.

a DÚ Senica, čím bol ukrátený na svojich právach a chránených záujmoch, pretože tým, že

mal možnosť nahliadať do spisov, mal aj právo vyjadrovať sa k skutočnostiam

v dožiadaniach zistených, pričom tieto jeho práva boli nečinnosťou žalovaného

a neexistenciou dôkazov (dožiadaní) ukrátené a mali podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia

žalovaného v daňovom konaní za I. štvrťrok 2008. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom

súdu ohľadne nesplnenia podmienok žalobných dôvodov na preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože sa domnieval, že žaloba bola podaná ako

komplex od prvopočiatku sporu dňom začatia daňovej kontroly až do súčasnosti, a preto mal

byť aj materiál skúmaný ako celok vo všetkých vzájomných súvislostiach a nie len ako

fragmenty. Záverom žalobca opätovne uviedol dôvody v ktorých vidí porušenie svojich práv,

ktoré sú totožné s tými vznesenými v samotnej žalobe a zdôraznil, že krajský súd sa s nimi

nevysporiadal.

5

Vzhľadom na to, že krajský súd pochybil, v konaní spôsobil vady, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia,

žalobca navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Skonštatoval, že odvolacie námietky sú obsahovo zhodné s tými, ktoré žalobca uviedol

v žalobe a ktoré sa dotýkajú otázky posúdenia dôkazných prostriedkov, úplnosti dokazovania

správcom dane a dôsledkov nepovolenia obnovy konania, uskutočneného právoplatným

rozhodnutím správcu dane zo dňa 7. októbra 2010, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril,

a preto sa v tomto smere pridržiaval svojho vyjadrenia. V súvislosti s posudzovaním splnenia

podmienok podľa písm. a/ ust. žalovaný uviedol, že zo

spisového materiálu vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli obsahom potvrdení súdnych

exekútorov boli žalobcovi známe už v čase vydania dodatočného platobného výmeru správcu

dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008

a žalobca mal možnosť tieto dôkazy uplatniť v priebehu daňového konania. Pokiaľ sa jedná

o dôvod obnovy konania uvedený v písm. b/ citovaného zákona, žalobca podľa názoru

žalovaného nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybnili pravdivosť dôkazov, ktoré boli

podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru správcu dane. Mal za to, že vyššie

uvedené preukazuje, že neboli splnené podmienky pre obnovu konania.

V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 23. februára 2012,

označeným ako doplnok odvolania, žalobca okrem námietok smerujúcich k priebehu

samotnej daňovej kontroly, zdôraznil, že dňa 15. februára 2012 oficiálne zistil a spoznal

nové skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, ale existovali už

v čase daňového konania a ktoré žalobca vôbec nepoznal a nemohol ich bez vlastného

zavinenia uplatniť. Preto ich predkladá v odvolacom konaní v súlade s ust. § 51 ods. 1 písm.

a/ a b/ Jedná sa o nasledovné dôkazy : odpoveď Daňového úradu Košice

II. č. zo dňa 22. marca 2010 a odpoveď Daňového úradu Košice II.

č. 696/320/24301/10-Blá zo dňa 14. mája 2010 ako odpoveď na dožiadanie Daňového úradu

Moldava nad Bodvou. Uvedenými dôkazmi sa jednoznačne preukázalo dodanie

poradenských služieb T. S. JUDr. B. pre R., s.r.o. a tieto žalobca považoval za podstatné pre

6

povolenie obnovy konania, nakoľko o nich doteraz nevedel a majú podstatný vplyv na zmenu

vydaného rozhodnutia žalovaného.

V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 28. augusta 2012 označenom

ako doplnok k odvolaniu č. 2, žalobca poukázal na odpoveď Daňového úradu Košice II na

dožiadanie – doplnenie č. /Blá zo 14. mája 2010 ku ktorému sa dostal na

základe toho, že mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu , ktorého predmetom je

obdobne ako v predmetnej veci vykonanie daňovej kontroly, avšak za II. štvrťrok 2008,

pričom trval na tom, nech súd posúdi uvedené ako novú skutočnosť pri povolení obnovy

konania, ktorú získal 9. augusta 2012 a o ktorej do toho času oficiálne nevedel.

V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 22. novembra 2012,

označenom ako doplnok č. 3 k odvolaniu, žalobca poukázaním na rozhodnutia žalovaného :

- č. 1100303/1/565509-1213853/2012/5309 zo dňa 16. októbra 2012, ktorým zrušil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Kov

zo dňa 29. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie

obdobie IV. štvrťrok 2009 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- č. 1100303/1/535812-1213849/2012/5309 zo dňa 16. októbra 2012, ktorým zrušil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Kov

zo dňa 29. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z DPH za zdaňovacie

obdobie III. štvrťrok 2009 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- č. 1020503/1/533291-1000522/2012/4897 zo dňa 24. mája 2012, ktorým prerušil

konanie o odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad

Bodvou č. /Kov zo dňa 29. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený

rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie za II. štvrťrok 2009,

- č. 1020503/1/533291-1000518/2012/4897 zo dňa 24. mája 2012, ktorým prerušil

konanie o odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad

Bodvou č. /Kov zo dňa 29. decembra 2011 ktorým bol žalobcovi vyrubený

rozdiel z DPH za zdaňovacie obdobie za I. štvrťrok 2009,

umocnil svoje tvrdenie v odvolaní, ktoré je predmetom konania na odvolacom súde v merite

veci, že boli porušené jeho základné práva a zákonnosť z dôvodu v predmetných zrušujúcich

rozhodnutiach uvedených.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( s použitím vety prvej ) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení

s vetou prvou a ) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. , platnom v čase rozhodovania správneho

orgánu (ďalej len ), v daňovom konaní sa postupuje v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa ust. – c/ , konanie ukončené

právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo

odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na

žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na

výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,

alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,

c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán

rozhodol inak.

8

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011, ktorým žalovaný ako

druhostupňový správny orgán podľa ust. potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Kov zo dňa 1. februára 2011,

ktorým v zmysle ust. a bola zamietnutá žiadosť žalobcu

o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu

Moldava nad Bodvou č. /Kov zo dňa 07. októbra 2010 o vyrubení dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Moldava nad Bodvou

vydal dňa 7. októbra 2010, č.711/230/20531/10/Kov dodatočný platobný výmer, ktorým

vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2008 v sume 2254,69 €. Žalobca

podal voči nemu odvolanie, avšak po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania

(Oznámenie Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 18. novembra 2010). Rozhodnutie

daňového úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 11. novembra 2010 a vykonateľnosť

dňa 27. novembra 2010.

Žalobca v písomnom podaní, ktorým doplnil svoje odvolanie žiadal, aby daňový úrad

chápal odvolanie ako podnet na mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ust. § 51 ods. 1

, nakoľko sa domnieval, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré

majú podstatný vplyv na výrok vyššie citovaného rozhodnutia. Uvedené podanie, nakoľko

nemalo náležitosti podľa ust. , bolo na základe výzvy

daňového úradu doplnené. Žalobca v doplnenom podaní uviedol, že vyšli najavo nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia podľa ust.

a nemohli sa uplatniť v konaní bez zavinenia

účastníka konania. Dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca, a to potvrdenie JUDr. L. Á.,

súdneho exekútora ako i JUDr. L. K., súdneho exekútora, boli vydané po vydaní dodatočného

platobného výmeru zo dňa 7. októbra 2010, a teda preukazujú nové skutočnosti, ktoré vyšli

najavo a majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Z uvedených potvrdení malo vyplynúť,

že došlo k reálnemu poskytnutiu služieb JUDr. P. B., PhD. v rámci služieb poskytovaných

spoločnosťou R. s.r.o. Za ďalšie dôležité dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu na

obnovu konania označil žalobca zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava

I, Bratislava III, obe zo dňa 6. decembra 2010 a DÚ Senica zo dňa 8. decembra 2010,

9

z ktorých taktiež vyplýva osobné poskytnutie služieb JUDr. P. B.. Žalobca upozornil aj na

dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žiadosti o obnovu v podanom odvolaní voči

dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava nad Bodvou, ktorými sa daňový

úrad vôbec nezaoberal. Žalobca zastával názor, že tieto dôkazy je potrebné pri obnove

konania zohľadniť, pretože podľa ust. bol dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou vydaný na základe dôkazov, ktoré sa

ukázali bez bližšej špecifikácie ako nepravdivé.

Daňový úrad Moldava nad Bodvou rozhodnutím č. /Kov zo dňa

1. februára 2011 zamietol žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného

právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Kov

zo dňa 7. októbra 2010 o vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok

2008. Uvedené rozhodnutie daňového úradu bolo na základe odvolania žalobcu rozhodnutím

žalovaného č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011 potvrdené. Predmetné

rozhodnutie bolo predmetom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel po preskúmaní spisového

materiálu, ktorého obsah tvorí aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu,

k záveru o vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu.

Odvolací súd v prvom rade považoval za potrebné, vysporiadať sa s námietkou

žalobcu vznesenou v odvolaní, ohľadne nedoručenia písomného vyjadrenia žalovaného zo

dňa 13. septembra 2011, čím malo podľa žalobcu dôjsť k porušeniu jeho práv a právom

chránených záujmov v súdnom procese, čo mohlo mať vplyv na konečný výsledok

rozhodnutia súdu. V zmysle ust. , pokiaľ nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom

uvedeným v § 250d ods. 2 a 3 (súd vec postúpi príslušnému súdu, alebo konanie zastaví),

doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby

sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. V tomto kontexte je nutné zdôrazniť,

že na prípravu pojednávania ako i na vedenie pojednávania sa primerane vzťahujú ust. § 114

až 119 v spojení s ust. Za povšimnutie stojí druhá veta vyššie

citovaného ustanovenia, podľa ktorej predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa

k obsahu žaloby vyjadril, z ktorej je zrejmé, že vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby je

najmä právom žalovaného, nie jeho povinnosťou. Ide totiž o dispozičný úkon účastníka

10

konania v rámci prípravy pojednávania v danej veci. Pokiaľ sa však žalovaný k obsahu žaloby

písomne vyjadril, je povinnosťou krajského súdu okrem doručenia vyjadrenia odporcu

(ust. posledná veta sa aplikuje primerane) pred otvorením pojednávania

oboznámiť účastníkov konania, okrem iného, aj s obsahom písomného vyjadrenia

žalovaného. Vyjadrenie k žalobe je súčasťou prípravy pojednávania, ktorej výsledky je

predseda senátu povinný oznámiť na jeho začiatku. Zo zápisnice z pojednávania konaného na

Krajskom súde v Košiciach dňa 9. novembra 2011 (č.l. 198 spisu), jednoznačne vyplýva

splnenie si tejto zákonnej povinnosti predsedom senátu, ktorý oboznámil prítomných

účastníkov konania s obsahom žaloby, ako aj s vyjadrením žalovaného. Žalobca teda

s vyjadrením žalovaného oboznámený bol, a preto nemožno súhlasiť s názorom,

že nedoručenie písomného vyjadrenia žalovaného je také porušenie jeho práv, ktoré by malo

vplyv na výsledok rozhodnutia krajského súdu, tak ako sa domnieva žalobca. Odvolací súd

na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na charakter správneho súdnictva (na rozdiel

od všeobecného), kde sa v rámci preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov súdov

v zásade dokazovanie nevykonáva a pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase

vydania preskúmavaného rozhodnutia. Na zdôraznenie charakteru vyjadrenia žalovaného

k obsahu žaloby v rámci správneho súdnictva, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , z ktorého vyplýva, že „vyjadrenie

žalovaného k obsahu žaloby podanej v správnom súdnictve v zmysle ust. § 250e Občianskeho

súdneho poriadku je treba považovať za dispozičný úkon účastníka konania v rámci prípravy

pojednávania v danej veci. Nariadenie žalovanému, aby sa vyjadril k obsahu žaloby podanej

v správnom súdnictve, však nemožno považovať za vykonanie dôkazu súdom, ku ktorému by

sa mal navrhovateľ právo vyjadriť podľa ust. “.

Okrem iného z rozhodnutia vyplýva záver o tom, že písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe

podanej v správnom súdnictve nesmeruje k preukázaniu tých skutočností, ktoré sú podľa

názoru súdu sporné (a ktoré by preto mali byť objasnené vykonaním alebo zopakovaním

dôkazov), ale len k tvrdeniu žalobcu, prečo (podľa jeho názoru) došlo k porušeniu zákonnosti

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Z vyššie uvedeného dôvodu vyhodnotil odvolací

súd námietku žalobcu za právne bezvýznamnú.

Najvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny,

dostatočne jasný a zrozumiteľne zdôvodnený, na ktorého odôvodnenie v súlade s ust. § 219

ods. 1, 2 plne poukazuje stotožniac sa pritom s jeho závermi.

11

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že obnova konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných

rozhodnutí v daňovom konaní. Procesná úprava obsiahnutá v ust. a

Zb., rozčleňuje konanie o návrhu na obnovu konania na dve časti. Pri obnove konania sa

rozoznávajú dve štádiá konania:

1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba

o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok

rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania,

2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už

v pôvodnom konaní rozhodlo.

V predmetnej právnej veci sa jedná o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie

o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho

vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by mohlo ísť o prejudikovanie

rozhodnutia v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán

v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu,

či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Konanie

o návrhu na obnovu konania žalobcu bolo v jeho prvej časti ukončené rozhodnutím

o zamietnutí návrhu na obnovu konania bez toho, aby sa správny orgán zaoberal meritom veci

ako takej. Z uvedeného následne vyplýva záver o tom, že krajský súd tým, že sa vôbec

nezaoberal žalobnými námietkami týkajúcimi sa daňového konania, pričom však svoj postup

aj náležite odôvodnil, postupoval v súlade so zákonom, nakoľko predmetom prieskumu bolo

rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového úradu o zamietnutí návrhu na

obnovu konania. Nemožno sa preto ani stotožniť s názorom žalobcu, že žaloba bola podaná

ako komplex od prvopočiatku sporu t.j. dňom začatia daňovej kontroly až po súčasnosť a teda

materiál mal byť skúmaný ako celok vo vzájomných súvislostiach.

Z ustanovenia a vyplýva, že konanie

ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo

mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na

žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na

výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

12

b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,

alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

Krajský súd sa z pohľadu vyššie citovaného ustanovenia, v rozsahu žalobných

dôvodov zaoberal otázkou, či zamietnutie návrhu na obnovu konania žalovaný dostatočne

jasne a zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, či malo jeho rozhodnutie oporu

v zákone a či mali žalobcom predložené a v návrhu na obnovu konania uvedené dôkazy

nejaký vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom prieskumu, tak

ako sa domnieva žalobca a dospel k nasledovným zisteniam, s ktorými sa stotožňuje aj

odvolací súd.

Z ustanovenia vyplýva, že pre povolenie

obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:

- novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo,

- možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia

- nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že neboli splnené žiadne z vyššie

uvedených podmienok. Odvolací súd hodnotiac záver krajského súdu o charaktere zápisníc

z miestnych zisťovaní vykonaných daňovými úradmi a ich nemožnosti hodnotiť ich ako

skutočnosti alebo dôkazy, pretože sa týkali výkonu daňových kontrol u súdnych exekútorov

za rok 2009 a nie za predmetné zdaňovacie obdobie v spojení s odvolacou námietkou žalobcu,

ktorý poukazoval na pasivitu daňového úradu, keď v roku 2008 neurobil nič a v roku 2009

dožiadal Daňové úrady BA I, BA III. a Senica, čím sa cíti byť ukrátený na svojich právach

a neexistencia dôkazov mala podľa jeho názoru podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia

žalovaného – vyhodnotil žalobcovu odvolaciu námietku ako právne bezvýznamnú.

Vo vzťahu k samotnej daňovej kontrole nemajú totiž uvedené dôkazy relevanciu vzhľadom

na to, že sa jednalo o iné zdaňovacie obdobie iného roku. Okrem iného považuje odvolací

súd za potrebné dať žalobcovi do pozornosti, že počas celého daňového konania mal možnosť

využívať svoje procesné práva a v konaní vystupovať aktívne.

Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom krajského súdu, že sa nemohol zaoberať

s predloženými dôkazmi z pohľadu, či bol alebo nebol daný dôvod na obnovu konania

podľa ust. , keďže žalobca s ohľadom na citované

13

ustanovenie dôkazy, ktoré by preukazovali uvedené nevymedzil ani bližšie nekonkretizoval.

V takom prípade nie je skutočne možné posúdiť, konkrétne aké dôkazy – ktoré sú

nepravdivé resp. boli dosiahnuté trestným činom – boli základom pre právne závery

správneho orgánu a podkladom pre vydanie rozhodnutia.

V súvislosti s odvolacími námietkami, ktoré žalobca doplnil v podaniach označených

ako doplnok odvolania doručený odvolaciemu súdu dňa 23. februára 2012, doplnok

k odvolaniu č. 2 doručený odvolaciemu súdu dňa 28. augusta 2012 a doplnok č. 3 k odvolaniu

doručený odvolaciemu súdu dňa 22. novembra 2012, odvolací súd konštatuje, že na uvedené

podania nemôže prihliadať, nakoľko pri uplatnení koncentračnej zásady, na základe ktorej je

krajský súd ako súd prvého stupňa viazaný rozsahom žalobných námietok, je i súd odvolací

viazaný rozsahom odvolacích námietok, ktoré majú svoj základ a vyvstávajú z rozsahu tých

žalobných. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by sa s uvedenými

novými dôkazmi predloženými v odvolacom konaní zaoberal, odňal by tým žalobcovi

možnosť účinne sa voči záverom odvolacieho súdu brániť riadnym opravným prostriedkom.

Pokiaľ sa žalobca domnieva, že v doplnkoch k odvolaniu sa jedná o také dôkazy, ktoré

odôvodňujú obnovu daňového konania podľa mal podľa názoru

odvolacieho súdu postupovať v súlade s ust. a nasl.

Skutočnosť, že žalobca až v doplnkoch odvolania proti prvostupňovému rozsudku

v rámci odvolacieho konania označil dôkazy, o ktorých sa domnieval, že odôvodňujú obnovu

daňového konania, odvolací súd nemohol vyhodnotiť v jeho prospech. V prípade

produkovania nových dôkazov, ktoré neuplatnil v rámci preskúmavaného konania pred

správnymi orgánmi, bolo vecou žalobcu využiť zákonný postup v zmysle zákona

č.

Záverom odvolací súd, ohľadne žalobcovej námietky o nesprávnosti doručovania,

poukazuje na to, že za stavu, že daňový úrad prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

žalobcu o pripustenie obnovy konania, nesprávne doručoval JUDr. P. B., splnomocnenému

zástupcovi v daňovom konaní – ktorému plnomocenstvo zaniklo právoplatnosťou

rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Kov zo dňa 7.

októbra 2010 dňa 11. novembra 2010 – nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu účinne sa

procesne brániť. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 1.

februára 2011, č. /Kov, bolo totiž v zákonnej lehote podané odvolanie,

podpísané konateľkou spoločnosti žalobcu, na základe, ktorého bolo vyššie uvedené

14

rozhodnutie v rozsahu odvolania preskúmané a následne Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky svoje rozhodnutie č. I/223/10261-53802/2011/990057-r zo dňa 16. mája 2011

doručovalo správne na adresu sídla spoločnosti.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil (, ).

Vzhľadom k tomu, že bolo s účinnosťou od 1. februára

2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého

pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní

a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd

podľa na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom

pôvodne uvádzaného žalovaného.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta

prvá v spojení s ust. veta prvá a s ust. v súlade

s ust. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto

konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne

( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Jozef Hargaš, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská