Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/280/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ. H., s miestom podnikania

v B., IČO : X., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. I. J., advokátom v B., proti žalovaným

1/ Mestskej časti Bratislava - Petržalka, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, IČO : 603 201,

2/ Hlavnému mestu SR Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. 1, IČO : 00

603 481, o zaplatenie 8 808 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 13. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. februára 2011 č.k. -73 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu

spoločne a nerozdielne sumu 8 808 Eur s príslušenstvom (nahradiť mu aj trovy konania)

z titulu vydania bezdôvodného obohatenia získaného prijatím plnenia z neplatnej nájomnej

zmluvy.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná 1/ uzatvorili

29. marca 2006 nájomnú zmluvu na dobu určitú (od 1.1.2006 do 31.12.2008), predmetom

ktorej boli pozemky v lokalite K., a to parc. č. X. a parc. č. X., ku ktorým nie je v katastri

nehnuteľností založený list vlastníctva, a ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. X.

z 15.9.1998 odčlenením z pozemku parc. č. X.. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bol pre

2

parc. č. X. vedený na evidenčnom liste č. X. (podľa výpisu z evidencie nehnuteľností) žalovaný

2/, ktorý protokolom č. X. z 30. septembra 1991 zveril sporné nehnuteľnosti do správy

žalovanej 1/. Žalobca zaplatil žalovanej 1/ nájomné za roky 2006, 2007 a 2008 vo výške po

2 936 Eur, t.j. spolu 8 808 Eur. Listom z 5. novembra 2008 žalovaná 1/ oznámila žalobcovi

(na jeho žiadosť o odkúpenie pozemkov), že pôvodný pozemok č. X. je vo vlastníctve R. na

základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -198, právoplatného

28.4.2006. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že účinnosťou (t.j.

dňa 1.9.1995) prešli neknihované pozemky v zastavanom území obce do vlastníctva obce, na

ktorej území sa nachádzali (§ 14 ods. 2 citovaného zákona). Na základe toho dospel k záveru,

že žalovaná 1/ sa stala zo zákona vlastníkom pozemkov. Prvostupňový súd teda považoval

nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej plnil žalobca žalovanej 1/ nájomné, za platne uzatvorenú,

preto sa žalovaná 1/ prijatím peňažného plnenia od žalobcu bezdôvodne neobohatila. Nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval tiež za premlčaný s poukazom na § 107

ods. 1 . Voči žalovanému 2/ súd prvého stupňa žalobu zamietol pre

nedostatok jeho pasívnej legitimácie, keď dokazovaním nebolo preukázané, že plnenie od

žalobcu prijal. Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, lebo im žiadne

nevznikli.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. marca 2012 sp. zn.

na odvolanie žalobcu napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil

a žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho záveru

ohľadne platnosti nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca plnil žalovanej 1/ nájomné.

Doplnením dokazovania (výpisom z PK vložky č. X.) zistil, že pôvodná parcela č. X., z ktorej

vznikli sporné pozemky, bola zapísaná v pozemkovej knihe pre súdny obvod H..

Nejednalo sa teda o nezaknihované pozemky, preto súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu

záveru, ktorý spočíva v tom, že účinnosťou prešlo vlastníctvo k nim

na žalovanú 1/, resp. na žalovaného 2/ a ten ich mohol zveriť žalovanej 1/ do správy.

Odvolací súd preto považoval nájomnú zmluvu podľa za

neplatnú, keďže žalovaná 1/ nebola oprávnená s predmetnými pozemkami disponovať. Ďalej

odvolací súd poukázal na to, že jedna strana neplatnej zmluvy sa nemôže domáhať plnenia

(vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy) bez toho, aby sama vrátila plnenie,

ktoré na základe neplatnej zmluvy prijala. Dospel teda k záveru, že pokiaľ sa žalobca v petite

3

žaloby domáha vrátenia plnenia z neplatnej nájomnej zmluvy bez toho, aby sa súčasne

zaviazal na vrátenie ním prijatého plnenia na základe neplatnej zmluvy, nie je možné jeho

žalobe vyhovieť. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani preto, lebo došlo k vzájomnej kompenzácii

nárokov žalobcu a žalovanej 1/ na vrátenie si vzájomných plnení prijatých z neplatnej zmluvy.

Pokiaľ išlo o zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/, odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožnil so záverom prvostupňového súdu o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Odvolací

súd teda neuznal opodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu, preto dospel k záveru

o správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré potvrdil. Úspešným žalovaným náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, lebo im v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. V mimoriadnom

opravnom prostriedku opísal skutkový i právny stav z rozhodnutí súdov nižších stupňov.

Žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. vrátiť vec odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z existencie vady konania uvedenej

v ustanovení , spočívajúcej v odňatí možnosti účastníkovi konať pred

súdom. K tejto procesnej vade došlo podľa jeho názoru jednak tým, že odvolací súd

na pojednávaní dňa 13. marca 2012 konal spôsobom, ktorým neumožnil účastníkom v súlade

s zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci

a tiež tým, že im nebola daná možnosť, aby sa v súlade s mohli vyjadriť

k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré dovtedy nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce.

Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu nesúhlasila s tvrdením žalobcu o odňatí

mu možnosti konať pred súdom, preto žiadala dovolanie zamietnuť a rozsudok krajského súdu

v celom rozsahu potvrdiť.

Žalovaný 2/ žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu; je to mimoriadny opravný

prostriedok, čomu zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Možno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon

( ).

Keďže v preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, podmienky prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd posudzoval podľa

ustanovenia , ale aj podľa ustanovenia

Dovolanie v zmysle ustanovenia v predmetnej veci nie je prípustné; nejde

totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože

dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací súd sa ďalej zaoberal

otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia

(či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, o prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným). Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou

uvedenou v Ak by totiž súdne konanie trpelo niektorou z týchto vád,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie z hľadiska

ustanovenia nie je prípustné.

Žalobca v predmetnej veci (v dovolaní) tvrdil, že postupom súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ), keď mu nebola daná možnosť v potrebnej

miere vyjadriť a brániť sa; na pojednávaní 13. marca 2012 mu totiž súd neumožnil zhrnúť

názory a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci ( ), najmä mu

neumožnil vyjadriť sa k možnému použitiu právneho predpisu, ktorý pri doterajšom

rozhodovaní veci nebol použitý a je pre rozhodnutie veci rozhodujúci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. V konečnom dôsledku je rozhodnutie odvolacieho

súdu rozhodnutím prekvapivým, bola porušená zásada predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci žalobcovi nebola odňatá možnosť

konať pred súdom a teda nedošlo k vade konania vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ale aj z rozsudku odvolacieho súdu

vyplýva, že súdy pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu nevychádzali z rozdielnych

právnych predpisov. Obidva súdy totiž posudzovali otázku vlastníctva k prenajatým

pozemkom z hľadiska ustanovenia v znení neskorších

predpisov, platnosť nájomnej zmluvy z 29. marca 2006 z hľadiska ustanovenia § 39 Obč. zák.

a napokon prešli k posúdeniu veci z hľadiska ustanovení o bezdôvodnom obohatení v zmysle

ustanovení § 457 a nasl. Obč. zák. Nebol preto daný dôvod na to, aby odvolací súd vyzval

účastníkov konania na vyjadrenie k možnému použitiu právneho predpisu, ktorý pri

doterajšom rozhodovaní veci nebol použitý (a je pre rozhodnutie veci rozhodujúci). Jediné, čo

sa v predmetnej veci stalo bolo to, že tie isté právne predpisy, z ktorých súd prvého stupňa

vychádzal, vyložil inak (v porovnaní s výkladom súdu prvého stupňa), ale v konečnom

dôsledku výklad odvolacieho súdu viedol k takému istému záveru o bezdôvodnosti nároku

žalobcu, k akému dospel aj súd prvého stupňa. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu, aby

v rámci ustanovenia oboznamoval účastníkov o svojom (inom) výklade

ustanovení, z ktorých vychádzal aj súd prvého stupňa a vyzýval ich na vyjadrenie sa

k nemu. Pokiaľ teda odvolací súd v predmetnej veci tak neurobil, neodňal tým žalobcovi

možnosť konať pred súdom podľa

Zo zápisnice z pojednávania odvolacieho súdu z 13. marca 2012 vyplýva, že odvolací

súd poskytol účastníkom konania (resp. ich zástupcom) dostatočný priestor na vyjadrenia

(aj k doplnenému dokazovaniu) a sám zástupca žalobcu na tomto mieste konštatoval, že „ide

o právne posúdenie veci“ a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ani nemal. Za týchto

okolností nemožno uvažovať o tom, že v predmetnej veci došlo k takému procesnému postupu

súdu, ktorý by mal za následok odňatie tých procesných práv, ktoré právna úprava priznáva

účastníkovi konania za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Na dovolací dôvod žalobcu, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci

odvolacím súdom, dovolací súd taktiež neprihliadol. Nesprávne právne posúdenie veci je totiž

relevantným dovolacím dôvodom ( ) a súčasne nepredstavuje aj

dôvod, resp. podmienku prípustnosti dovolania podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Teda aj za predpokladu, že by tvrdenia

dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neskúmal), dovolateľom

vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok iba vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladala by ale súčasne aj prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobcu odmietol

podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili ( ,

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová