Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/221/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobkyne Rozvojový Fond pre malé

a stredné podnikanie, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 58, IČO: 35 808 802,

zastúpenej JUDr. Jánom Vrbom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody č. 2,

proti ţalovaným 1/ ASTEC s.r.o., so sídlom v S., Palenčiarska č. 1828/58,

IČO: 36 469 050, zastúpenej JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátom so sídlom

vo Vranove nad Topľou, ul. M.R. Štefánika č. 171, 2/ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom

v Bratislave, Štúrova č. 5, IČO: 31 318 916 a 3/ B. S.N., zastúpenej JUDr. Ondrejom

Kellerom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody č. 2, o určenie neexistencie

záložného práva a o vzájomnom návrhu žalovanej 1/ na určenie neplatnosti

zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde

Humenné pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 22. septembra 2011 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

z 22. septembra 2011 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

uznesením zo 17. mája 2011 č.k. -49 nevyhovel návrhu ţalobkyne na zmenu

účastníka konania na jej strane. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe návrhu ţalobkyne

na zmenu jej účastníctva v konaní tak, aby z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení

pohľadávky na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť Hirjak servis s.r.o., nebolo moţné

vyhovieť, pretoţe označená zmluva nie je takou právnou skutočnosťou, s ktorou by bol

spojený prechod práv alebo povinností uplatňovaných v prebiehajúcom konaní. Zmluvou

o postúpení pohľadávky bola totiţ na obchodnú spoločnosť Hirjak servis s.r.o. postúpená

peňaţná pohľadávka ţalobkyne (spolu s jej zabezpečením) voči ţalovanej 1/, ktorá však nie je

predmetom konania a z dôvodu zastavenia konania pre čiastočné späťvzatie ţaloby

predmetom konania nie je ani učenie vlastníckeho práva ţalobkyne.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne

uznesením z 22. septembra 2011 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil

tak, ţe návrhu ţalobkyne na zmenu jej účastníctva v konaní vstupom obchodnej spoločnosti

Hirjak servis s.r.o. na jej miesto vyhovel. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru,

ţe s postúpením pohľadávky prechádzajú z postupcu na postupníka aj vedľajšie právne

vzťahy, vrátane zabezpečenia pohľadávky, a to platí aj pre zabezpečovací prevod práva. Nie

je preto daný dôvod na relativizovanie záverov o aktívnej legitimácii postupníka aj vo vzťahu

k právam zo zabezpečenia. Zároveň nie je dôvodné brániť postúpeniu ani za stavu, ţe

ţalovaná 1/ podala protinávrh.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná 1/. Ţiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom poukazujúc

na to, ţe pre zmenu účastníka na strane ţalobkyne neboli splnené zákonné podmienky

a pripustenie zmeny by poškodilo jej oprávnené záujmy. Uviedla, ţe zmluva o postúpení

pohľadávky sa netýka predmetu konania, ktorým je určenie neplatnosti záloţnej zmluvy

uzavretej medzi ňou a ţalovanou 2/ a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou

a ţalovanou 3/.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neprípustný odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie bolo

podané včas účastníčkou konania a ţe je prípustné ( ), preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva a povinnosti prevedené, alebo na koho prešli,

navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto

práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania

nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa

nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované.

Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3

, je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom

tejto právnej úpravy je umoţniť ţalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil

nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý

by inak neodvratne viedol k zamietnutiu ţaloby, pričom sa ukazuje, ţe je hospodárne, aby vec

bola prejednaná a rozhodnutá v rámci uţ začatého konania voči inej alebo proti inej osobe.

Pre vyhovenie návrhu na zmenu účastníka konania (účastníctva) musia byť splnené

nasledovné podmienky:

1/ zmenu navrhne oprávnený subjekt (ţalobca alebo ten, na koho boli práva alebo povinnosti

prevedené alebo na koho prešli),

2/ so zmenou súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto ţalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať

ţalovaného, táto podmienka sa nevyţaduje),

3/ preukáţe sa, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktoré v konaní ide, teda o ktorých sa

ako o predmete konania vedie spor.

Ohľadne ţalobcom tvrdenej skutočnosti súd skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť,

či ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva

alebo povinnosti, či táto skutočnosť naozaj nastala (napr. či zmluva o postúpení pohľadávky

bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo

prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť),

ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného

skutočne prešlo alebo bolo prevedené, sa nezaoberá, pretoţe sa týka uţ posúdenia veci samej,

ku ktorému sa súd vyjadruje aţ v rozhodnutí vo veci samej.

Pokiaľ jednou s podmienok vyhovenia návrhu na zmenu účastníctva je preukázanie

právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo

povinností, o ktorých sa vedie spor, potom nevyhnutným predpokladom pre posúdenie jej

splnenia je, aby bolo bez pochybností zrejmé, čo je predmetom sporu.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe ţalobkyňa sa podanou ţalobou

domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k bliţšie špecifikovaným nehnuteľnostiam

zapísaným v katastri nehnuteľností pre kat. úz. S. na liste vlastníctva č. X. a č. X. (ďalej len

„nehnuteľnosti“) a určenia neexistencie záloţného práva k nehnuteľnostiam zriadeného

zmluvou uzavretou dňa 27. decembra 2004 medzi ţalovanou 1/ a ţalovanou 2/.

Písomným podaním zo dňa 28. apríla 2008 (č.l. 75 aţ 78) ţalovaná 1/ uplatnila

v konaní vzájomný návrh (protinávrh), ktorým sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 12. marca

2002 medzi ňou ako dlţníkom a ţalobkyňou ako veriteľom.

Písomným podaním zo dňa 11. marca 2009 (č.l. 152 aţ 154) ţalobkyňa navrhla zmenu

petitu ţaloby tak, aby predmetom konania okrem určenia jej vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam bolo aj určenie neplatnosti dohody o zrušení zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 19. januára 2005 medzi ňou

a ţalovanou 1/, ďalej určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záloţného práva

k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 27. decembra 2004 medzi ţalovanou 1/ a ţalovanou 2/, a tieţ

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji časti nehnuteľností uzavretej dňa 3. januára 2006

medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou 3/ ako kupujúcou. O tomto návrhu

na zmenu ţaloby súd prvého stupňa nerozhodol nesprávne ho povaţujúc len za „upresnenie“

ţaloby.

V priebehu ďalšieho konania súd prvého stupňa právoplatne rozhodol o určení

neplatnosti dohody o zrušení zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (hoci pri chýbajúcom

rozhodnutí o pripustení zmeny ţaloby sa tento určovací nárok nestal predmetom konania)

a neskôr v dôsledku čiastočného späťvzatia ţaloby právoplatne rozhodol o zastavení konania

v časti o určenie vlastníckeho práva ţalobkyne k nehnuteľnostiam.

Bez rozhodnutia o zmene ţaloby, v smere jej čiastočného späťvzatia v časti

uplatneného nároku o určenie neexistencie záloţného práva a v smere jej rozšírenia o nárok

na určenie neplatnosti záloţnej zmluvy a na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, je základné

konanie postihnuté absenciou predmetu konania v časti nárokov ţalobkyne uplatnených

návrhom na zmenu ţaloby. Predmet konania je daný len v časti protinávrhu ţalovanej 1/,

ktorým je určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Za tejto procesnej situácie, ktorá neumoţňovala posúdiť, či ţalobkyňou

tvrdený prevod práv a povinností, ku ktorému malo dôjsť zmluvou o postúpení pohľadávky,

sa týka predmetu sporu, nebolo moţné vyhovieť návrhu na zmenu účastníctva na jej strane.

Uţ len z tohto dôvodu, t.j. z dôvodu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníctva, bolo potrebné dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa názoru dovolacieho súdu by však návrhu na zmenu účastníctva na strane

ţalobkyne vstupom iného subjektu na jej miesto nebolo moţné vyhovieť, aj keby bolo

rozhodnuté o pripustení zmeny ţaloby podľa návrhu ţalobkyne. Za situácie, keď predmetom

konania je aj vzájomný návrh ţalovanej 1/, by vyhovenie návrhu ţalobkyne na vstup iného

subjektu do konania na jej miesto odporovalo základným zásadám sporového konania.

V zmysle týchto zásad je v občianskom sporovom konaní ţalovaným ten, koho za ţalovaného

označí ţalobca, pričom ţalovaný sa proti vôli ţalobcu svojmu procesnému postaveniu nemôţe

vyhnúť. Nemôţe preto navrhnúť, aby na jeho miesto vstúpil iný ţalovaný, resp. takýto jeho

prípadný návrh nie je právne relevantný. Z toho moţno vyvodiť, ţe ţalobca, majúci v konaní

v dôsledku vzájomného návrhu zároveň procesné postavenie ţalovaného ( ),

nie je oprávneným subjektom na podanie návrhu na zmenu svojho účastníctva podľa § 92

ods. 2 V predmetnej veci to potom znamená, ţe ţalobkyňa, ktorá má v časti konania

o vzájomnom návrhu procesné postavenie ţalovanej, nie je oprávnená navrhnúť zmenu

svojho účastníctva v konaní tak, aby na jej miesto vstúpil iný subjekt. Nič jej však nebráni

navrhnúť vstup tohto subjektu do konania v zmysle

Dovolací súd povaţuje ďalej za potrebné poznamenať, ţe aj keď v zmysle § 524 ods. 2

Obč. zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj všetky práva s ňou spojené, teda aj

práva týkajúce sa zabezpečenia splnenia postúpenej pohľadávky, neznamená táto skutočnosť

v prípade zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva

bez ďalšieho (bez splnenia podmienok vyplývajúcich z § 133 ods. 2 Obč. zákonníka) aj

zmenu vlastníckeho práva postupcu ako pôvodného veriteľa (ak toto právo skutočne

nadobudol). Okrem toho, ak by sa predmetom konania v prejednávanej veci, po pripustení

zmeny ţaloby, stal nárok ţalobkyne na určenie neplatnosti záloţnej zmluvy a na určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, nemoţno s postúpením peňaţnej pohľadávky zo zmluvy o úvere

uzavretej medzi ţalobkyňou a ţalovanou 1/ spájať stratu jej aktívnej legitimácie v konaní

o uvedených určovacích nárokoch (ako dôvod na zmenu jej účastníctva). Aktívna legitimácia

ţalobkyne totiţ súvisí s existenciou jej naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení.

Tento naliehavý právny záujem môţe byť daný napriek postúpeniu pohľadávky, zvlášť ak by

ţalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností nadobudnutých zabezpečovacím prevodom práva.

So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b

ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

A- „Ţalobca majúci v konaní v dôsledku vzájomného návrhu zároveň procesné

postavenie ţalovaného nie je oprávneným subjektom na podanie návrhu na zmenu

svojho účastníctva podľa “