Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)555/386979.33f694.pdf
PDF · 114.55 KB
No categories available
6Cdo/221/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 221/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobkyne Rozvojový Fond pre malé
a stredné podnikanie, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 58, IČO: 35 808 802,
zastúpenej JUDr. Jánom Vrbom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody č. 2,
proti ţalovaným 1/ ASTEC s.r.o., so sídlom v S., Palenčiarska č. 1828/58,
IČO: 36 469 050, zastúpenej JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátom so sídlom
vo Vranove nad Topľou, ul. M.R. Štefánika č. 171, 2/ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom
v Bratislave, Štúrova č. 5, IČO: 31 318 916 a 3/ B. S.N., zastúpenej JUDr. Ondrejom
Kellerom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody č. 2, o určenie neexistencie
záložného práva a o vzájomnom návrhu žalovanej 1/ na určenie neplatnosti
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde
Humenné pod sp.zn.
18 C 230/2010, o dovolaní ţalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 22. septembra 2011 sp.zn. 6 Co 117/2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 22. septembra 2011 sp.zn. 6 Co 117/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
uznesením zo 17. mája 2011 č.k. 18 C 230/2010-49 nevyhovel návrhu ţalobkyne na zmenu
účastníka konania na jej strane. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe návrhu ţalobkyne
na zmenu jej účastníctva v konaní tak, aby z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť Hirjak servis s.r.o., nebolo moţné
vyhovieť, pretoţe označená zmluva nie je takou právnou skutočnosťou, s ktorou by bol
spojený prechod práv alebo povinností uplatňovaných v prebiehajúcom konaní. Zmluvou
o postúpení pohľadávky bola totiţ na obchodnú spoločnosť Hirjak servis s.r.o. postúpená
peňaţná pohľadávka ţalobkyne (spolu s jej zabezpečením) voči ţalovanej 1/, ktorá však nie je
predmetom konania a z dôvodu zastavenia konania pre čiastočné späťvzatie ţaloby
predmetom konania nie je ani učenie vlastníckeho práva ţalobkyne.
Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne
uznesením z 22. septembra 2011 sp.zn. 6 Co 117/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil
tak, ţe návrhu ţalobkyne na zmenu jej účastníctva v konaní vstupom obchodnej spoločnosti
Hirjak servis s.r.o. na jej miesto vyhovel. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru,
ţe s postúpením pohľadávky prechádzajú z postupcu na postupníka aj vedľajšie právne
vzťahy, vrátane zabezpečenia pohľadávky, a to platí aj pre zabezpečovací prevod práva. Nie
je preto daný dôvod na relativizovanie záverov o aktívnej legitimácii postupníka aj vo vzťahu
k právam zo zabezpečenia. Zároveň nie je dôvodné brániť postúpeniu ani za stavu, ţe
ţalovaná 1/ podala protinávrh.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná 1/. Ţiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom poukazujúc
na to, ţe pre zmenu účastníka na strane ţalobkyne neboli splnené zákonné podmienky
a pripustenie zmeny by poškodilo jej oprávnené záujmy. Uviedla, ţe zmluva o postúpení
pohľadávky sa netýka predmetu konania, ktorým je určenie neplatnosti záloţnej zmluvy
uzavretej medzi ňou a ţalovanou 2/ a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou
a ţalovanou 3/.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neprípustný odmietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo
podané včas účastníčkou konania a ţe je prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva a povinnosti prevedené, alebo na koho prešli,
navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto
práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods. 3 O.s.p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania
nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa
nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3
O.s.p., je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom
tejto právnej úpravy je umoţniť ţalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil
nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý
by inak neodvratne viedol k zamietnutiu ţaloby, pričom sa ukazuje, ţe je hospodárne, aby vec
bola prejednaná a rozhodnutá v rámci uţ začatého konania voči inej alebo proti inej osobe.
Pre vyhovenie návrhu na zmenu účastníka konania (účastníctva) musia byť splnené
nasledovné podmienky:
1/ zmenu navrhne oprávnený subjekt (ţalobca alebo ten, na koho boli práva alebo povinnosti
prevedené alebo na koho prešli),
2/ so zmenou súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto ţalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať
ţalovaného, táto podmienka sa nevyţaduje),
3/ preukáţe sa, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktoré v konaní ide, teda o ktorých sa
ako o predmete konania vedie spor.
Ohľadne ţalobcom tvrdenej skutočnosti súd skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť,
či ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva
alebo povinnosti, či táto skutočnosť naozaj nastala (napr. či zmluva o postúpení pohľadávky
bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo
prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť),
ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného
skutočne prešlo alebo bolo prevedené, sa nezaoberá, pretoţe sa týka uţ posúdenia veci samej,
ku ktorému sa súd vyjadruje aţ v rozhodnutí vo veci samej.
Pokiaľ jednou s podmienok vyhovenia návrhu na zmenu účastníctva je preukázanie
právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa vedie spor, potom nevyhnutným predpokladom pre posúdenie jej
splnenia je, aby bolo bez pochybností zrejmé, čo je predmetom sporu.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe ţalobkyňa sa podanou ţalobou
domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k bliţšie špecifikovaným nehnuteľnostiam
zapísaným v katastri nehnuteľností pre kat. úz. S. na liste vlastníctva č. X. a č. X. (ďalej len
„nehnuteľnosti“) a určenia neexistencie záloţného práva k nehnuteľnostiam zriadeného
zmluvou uzavretou dňa 27. decembra 2004 medzi ţalovanou 1/ a ţalovanou 2/.
Písomným podaním zo dňa 28. apríla 2008 (č.l. 75 aţ 78) ţalovaná 1/ uplatnila
v konaní vzájomný návrh (protinávrh), ktorým sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 12. marca
2002 medzi ňou ako dlţníkom a ţalobkyňou ako veriteľom.
Písomným podaním zo dňa 11. marca 2009 (č.l. 152 aţ 154) ţalobkyňa navrhla zmenu
petitu ţaloby tak, aby predmetom konania okrem určenia jej vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam bolo aj určenie neplatnosti dohody o zrušení zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 19. januára 2005 medzi ňou
a ţalovanou 1/, ďalej určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záloţného práva
k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 27. decembra 2004 medzi ţalovanou 1/ a ţalovanou 2/, a tieţ
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji časti nehnuteľností uzavretej dňa 3. januára 2006
medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou 3/ ako kupujúcou. O tomto návrhu
na zmenu ţaloby súd prvého stupňa nerozhodol nesprávne ho povaţujúc len za „upresnenie“
ţaloby.
V priebehu ďalšieho konania súd prvého stupňa právoplatne rozhodol o určení
neplatnosti dohody o zrušení zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (hoci pri chýbajúcom
rozhodnutí o pripustení zmeny ţaloby sa tento určovací nárok nestal predmetom konania)
a neskôr v dôsledku čiastočného späťvzatia ţaloby právoplatne rozhodol o zastavení konania
v časti o určenie vlastníckeho práva ţalobkyne k nehnuteľnostiam.
Bez rozhodnutia o zmene ţaloby, v smere jej čiastočného späťvzatia v časti
uplatneného nároku o určenie neexistencie záloţného práva a v smere jej rozšírenia o nárok
na určenie neplatnosti záloţnej zmluvy a na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, je základné
konanie postihnuté absenciou predmetu konania v časti nárokov ţalobkyne uplatnených
návrhom na zmenu ţaloby. Predmet konania je daný len v časti protinávrhu ţalovanej 1/,
ktorým je určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Za tejto procesnej situácie, ktorá neumoţňovala posúdiť, či ţalobkyňou
tvrdený prevod práv a povinností, ku ktorému malo dôjsť zmluvou o postúpení pohľadávky,
sa týka predmetu sporu, nebolo moţné vyhovieť návrhu na zmenu účastníctva na jej strane.
Uţ len z tohto dôvodu, t.j. z dôvodu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníctva, bolo potrebné dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa názoru dovolacieho súdu by však návrhu na zmenu účastníctva na strane
ţalobkyne vstupom iného subjektu na jej miesto nebolo moţné vyhovieť, aj keby bolo
rozhodnuté o pripustení zmeny ţaloby podľa návrhu ţalobkyne. Za situácie, keď predmetom
konania je aj vzájomný návrh ţalovanej 1/, by vyhovenie návrhu ţalobkyne na vstup iného
subjektu do konania na jej miesto odporovalo základným zásadám sporového konania.
V zmysle týchto zásad je v občianskom sporovom konaní ţalovaným ten, koho za ţalovaného
označí ţalobca, pričom ţalovaný sa proti vôli ţalobcu svojmu procesnému postaveniu nemôţe
vyhnúť. Nemôţe preto navrhnúť, aby na jeho miesto vstúpil iný ţalovaný, resp. takýto jeho
prípadný návrh nie je právne relevantný. Z toho moţno vyvodiť, ţe ţalobca, majúci v konaní
v dôsledku vzájomného návrhu zároveň procesné postavenie ţalovaného (§ 97 ods. 3 O.s.p.),
nie je oprávneným subjektom na podanie návrhu na zmenu svojho účastníctva podľa § 92
ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci to potom znamená, ţe ţalobkyňa, ktorá má v časti konania
o vzájomnom návrhu procesné postavenie ţalovanej, nie je oprávnená navrhnúť zmenu
svojho účastníctva v konaní tak, aby na jej miesto vstúpil iný subjekt. Nič jej však nebráni
navrhnúť vstup tohto subjektu do konania v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd povaţuje ďalej za potrebné poznamenať, ţe aj keď v zmysle § 524 ods. 2
Obč. zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj všetky práva s ňou spojené, teda aj
práva týkajúce sa zabezpečenia splnenia postúpenej pohľadávky, neznamená táto skutočnosť
v prípade zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva
bez ďalšieho (bez splnenia podmienok vyplývajúcich z § 133 ods. 2 Obč. zákonníka) aj
zmenu vlastníckeho práva postupcu ako pôvodného veriteľa (ak toto právo skutočne
nadobudol). Okrem toho, ak by sa predmetom konania v prejednávanej veci, po pripustení
zmeny ţaloby, stal nárok ţalobkyne na určenie neplatnosti záloţnej zmluvy a na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, nemoţno s postúpením peňaţnej pohľadávky zo zmluvy o úvere
uzavretej medzi ţalobkyňou a ţalovanou 1/ spájať stratu jej aktívnej legitimácie v konaní
o uvedených určovacích nárokoch (ako dôvod na zmenu jej účastníctva). Aktívna legitimácia
ţalobkyne totiţ súvisí s existenciou jej naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení.
Tento naliehavý právny záujem môţe byť daný napriek postúpeniu pohľadávky, zvlášť ak by
ţalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností nadobudnutých zabezpečovacím prevodom práva.
So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2013
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
A- „Ţalobca majúci v konaní v dôsledku vzájomného návrhu zároveň procesné
postavenie ţalovaného nie je oprávneným subjektom na podanie návrhu na zmenu
svojho účastníctva podľa § 92 ods. 2 O.s.p.“