Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/63/2012

Identifikačné číslo spisu: 1009201283 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1009201283.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C., bytom U., zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-71/PK-2009 z 24. júla 2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. -90 z 23. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 90 z 23. októbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd“) po tom čo mu bola vec vrátená Najvyšším súdom Slovenskej republiky prípisom z 15. októbra 2012 sp. zn. na vydanie dopĺňacieho rozsudku podľa (ďalej len „OSP“) v spojení s veta prvá návrh žalobcu na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -57 z 23. marca 2012 o výrok, ktorým by zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 140 zo dňa 09. apríla 2009 podľa zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia , a , z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť - nie povinnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade, ak súd podľa okolností prípadu dospeje k záveru, že takýto postup je vhodný. Súd nie je povinný samostatne odôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto skutočnosť vždy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. Nesprávne preto požadoval žalobca vydanie doplňujúceho rozsudku v tom smere, že vo výroku rozsudku malo byť uvedené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 140 zo dňa 09. apríla 2009. Na záver pre úplnosť veci krajský súd poukázal na to, že vo výroku rozsudku nezrušil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 140 zo dňa 09. apríla 2009, pretože má za to, že nedostatky tohto rozhodnutia je možné odstrániť v konaní o rozklade pred žalovaným. Odvolacie

konanie totiž tvorí s prvostupňovým konaním pred správnym orgánom jeden celok a preto si odvolací orgán, v súlade s ustanovením o správnom konaní v znení neskorších predpisov, musí všímať i všetky nové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia a je oprávnený aj z vlastného podnetu vykonať nové dokazovanie za účelom spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, s tým, že trvá na odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2012, č. k. -57, v ktorom uvádza dôvody nesúhlasu i s výrokom o náhrade trov konania a navrhuje aby najvyšší súd zmenil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -90 zo dňa 23. októbra 2012, tak že zrušuje aj Personálny rozkaz žalovaného č. 140 z 09. apríla 2009 a žalovanému vracia vec na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si znova uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), a zistil, konanie o dopĺňacom rozsudku trpí takou vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia ( v spojení s veta prvá ).

Podľa v spojení s 246c ods. 1 veta prvá úprava postupu súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní má zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Podľa vety prvej , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

Podľa návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

Podľa súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.

Ako je už uvedené vyššie najvyšší súd 15. októbra 2012 vrátil Krajskému súdu v Bratislave vec C. c/a Ministerstvo vnútra SR sp. zn. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-71/PK-2009 z 24. júla 2009 bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že bolo potrebné postupom podľa v spojení s vety prvej rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom o návrhu žalobcu z č. 1. 66, resp. 77 s tým, že až po odstránení uvedeného nedostatku bude možné predložiť vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Nakoľko krajský súd dňa 23. októbra 2012 rozhodol o návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 zo dňa 23. marca 2012 o výrok, ktorým „by zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 140 zo dňa 09. apríla 2009“ uznesením a bez nariadenia pojednávania bez toho, že by boli splnené zákonné podmienky v zmysle , dopustil sa závažného procesného pochybenia, keď sa neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami ani jednoznačným pokynom najvyššieho súdu.

Uvedeným postupom bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, a preto najvyšší súd podľa veta druhá a uznesenie krajského súdu č. k. -90 zo dňa 23. októbra 2012 musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd vytknutú vadu odstráni tak, že vydá dopĺňací rozsudok v súlade so zákonom.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.