Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
46d/400469.43ad6f.pdf
PDF · 106.43 KB
No categories available
6MCdo/39/2012
Najvyšší súd 6 MCdo 39/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., IČO: X., proti
povinnému: K., nar. X., J., zastúpený opatrovníčkou J., M., o vymoženie 66,38 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 37 Er 4698/2006, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011, č. k. 18 CoE 706/2010-18 a proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č. k. 37 Er 4698/2006-12, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30.
novembra 2011, č. k. 18 CoE 706/2010-18 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 10.
novembra 2009, č. k. 37 Er 4698/2006-12 vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec
v r a c i a v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnená podala dňa 21. júla 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Bc.
V. (ďalej len súdny exekútor) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 24. októbra 2006 vydal
Okresný súd Bratislava II poverenie č. 5102*022657 pre tohto súdneho exekútora na
vymoženie sumy 66,38 eur (2 000,- Sk), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní na základe
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť 06. júla 2004 a
vykonateľnosť 21. júla 2004.
Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II podnet na
zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. marca 2009 č. k. 37 Er 4698/2006-7
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu
v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase rozhodnutia. Následne uznesením z
10. novembra 2009 č. k. 37 Er 4698/2006-12 zaviazal oprávnenú uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,80 eur a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko
počas exekúcie došlo k preklúzii práva oprávnenej z exekučného titulu, oprávnená od začiatku
exekučného konania znášala riziko neúspechu exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej
doby.
Na odvolanie oprávnenej proti výroku o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave
uznesením z 30. novembra 2011, č. k. 18 CoE 706/2010-18 uznesenie súd prvého stupňa
potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia
odvolací súd uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne uloženej
povinnosti platiť trovy exekúcie oprávnenou korešponduje s ustálenou judikatúrou
všeobecných súdov, a preto sa odvolací súd obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Uloženú povinnosť platiť trovy exekúcie v tomto prípade
považoval za správnu z hľadiska zásad procesného výsledku exekučného konania, ako súčasti
civilného procesu, ktorým je neúspech povinného.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2012.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne
dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu podľa § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi.
Uviedol že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie v
zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo
zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Dovolateľ poukázal na
skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred uplynutím trojročnej
prekluzívnej lehoty), preto neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie
z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo
vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku
exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný
exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu
konania. Konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno
uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok
majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný.
Ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia, povinnému nemožno
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenej nemožno uložiť
povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podala návrh na
vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnená procesné zavinila zastavenie exekúcie,
a ak zavinila, aj mieru jej zavinenia. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho
založiť iba na jej dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko
neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy
exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenej.
Oprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.
Povinný ani súdny exekútor sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v
mene oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a
dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z
dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2
O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O. s. p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov
nižšieho stupňa v časti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na
výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku, upravujú zásadu, že odmenu
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
Dovolací súd zo spisu zistil, že blok na nezaplatenú pokutu na mieste vydaný
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, evidenčné číslo AA 1043002 zo 06.
júla 2004, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie nadobudol vykonateľnosť 21. júla
2004. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na Exekútorskom úrade Bratislava II, V. 21.
júla 2006, t. j. pred dňom straty účinnosti exekučného titulu. Dňa 24. októbra 2006 bol tento
súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov,
teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v zmysle § 203 Exekučného poriadku.
Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také
porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď
neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše
súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu
účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako
aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa
§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a
zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach desiacich obdobnú právnu problematiku
(napr. sp. zn. 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2010, 7 MCdo l3/2011, 6 MCdo 29/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou
postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v
spojení s § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková