Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
542/387395.c34064.pdf
PDF · 110.56 KB
No categories available
2Cdo/238/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 238/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. K., bývajúcej v P.,
2/ J. K., bývajúceho v P., 3/ A. K., bývajúceho v P., 4/ maloletej I. K., bývajúcej v P.,
zastúpená ţalobkyňou 1/ ako zákonnou zástupkyňou, ţalobcovia 2/, 3/ a 4/ zastúpení
Advokátskou kanceláriou K., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Š., so sídlom v B. a 2/ T., so
sídlom v B., obom zastúpeným JUDr. E. K., advokátkou v B., o určenie neplatnosti
právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a
nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5 C 86/2005, o dovolaní
ţalobcov 2/, 3/ a 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. mája 2011 sp. zn.
43 Cob 310/2010, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. mája 2011 sp. zn.
43 Cob 310/2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec rozsudkom zo 14. júna 2010 č.k. 5 C 86/2005-754 v prvej
výrokovej vete určil, ţe ţalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra P., na LV číslo X. pre okres P., Obec B.
s ich príslušenstvom, ktoré vo výroku špecifikoval. V druhej výrokovej vete okresný súd
ţalobu ţalobcov 1/ a 4/ voči ţalovaným 1/ a 2/ o určenie, ţe kúpna zmluva z 24. februára
2005 uzavretá medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou 2/ ako kupujúcou, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra P. dňa 2. marca 2006 pod
číslom V. je neplatná, zamietol. V tretej výrokovej vete súd prvého stupňa zamietol ţalobu
ţalobkyne 1/ voči obom ţalovaným o určenie vlastníckeho práva ţalovanej 1/ k hnuteľným a
nehnuteľným veciam podľa výroku rozsudku. Vo štvrtej výrokovej vete súd prvého stupňa
uviedol, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe ţaloba v tejto veci bola na súd podaná
pôvodným ţalobcom J. K., ktorý sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
ţalovanými 1/ a 2/ dňa 24. februára 2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV
číslo X. k. ú. B.. Súčasne sa domáhal určenia vlastníckeho práva ţalovanej 1/ k týmto
nehnuteľnostiam, ako aj k hnuteľným veciam s odôvodnením, ţe kúpna zmluva o prevode
nehnuteľností a hnuteľných vecí uzavretá medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou
2/ ako kupujúcou je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 196a
ods. 2 Obchodného zákonníka. Po smrti pôvodného ţalobcu J. K. súd prvého stupňa konal so
ţalobkyňou 1/ ako správkyňou dedičstva po poručiteľovi J. K. a na základe jej návrhu
a súhlasného stanoviska ţalobcov 2/, 3/ a 4/ z 21. januára 2010 súd konal so všetkými dedičmi
po poručiteľovi. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe I. Š. pri podpise kúpnej zmluvy
uzavretej medzi ţalovanou 1/ a ţalovanou 2/ dňa 24. februára 2005 nebol oprávnený konať
za ţalovanú 1/ ako predávajúcu. Keďţe kúpna zmluva z 24. februára 2005 bola podpísaná len
jedným členom predstavenstva ţalovanej 1/, bola uzavretá v rozpore s jej stanovami, a preto
je právny úkon kúpnej zmluvy absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Súd prvého stupňa sa tieţ zaoberal otázkou, či I. Š. bol oprávnený konať za
ţalovanú 1/ pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy na základe plnomocenstiev, ktoré mu boli uţ
skôr poskytnuté, a to plnomocenstvo zo 6. júna 2004, plnomocenstvo z 30. novembra 2004 a
plnomocenstvo z 1. januára 2005 a dospel k záveru, ţe tieto plnomocenstvá sú podľa § 39
Občianskeho zákonníka tieţ neplatné, keďţe sa nimi obchádza zákon. Súd prvého stupňa
hodnotil ako nadbytočný ţalobcami poţadovaný výrok o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej ţalovanými 1/ a 2/ 24. februára 2005. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3
O.s.p. súd prvého stupňa rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne aţ po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.
Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. mája
2011 sp. zn. 43 Cob 310/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti prvej
výrokovej vety zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ďalej vyslovil, ţe o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V nenapadnutej
časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, ţe súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe plnomocenstvo, vystavené
17. februára 2005 J. R., predsedom predstavenstva ţalovanej 1/, pre I. Š. na zastupovanie
osoby predsedu predstavenstva, ktorým ho splnomocňoval na predaj nehnuteľností spolu
s technologickým zariadením, bolo vystavené v rozpore so zákonom. Takéto plnomocenstvo
nezakladalo pre menovaného oprávnenie konať v mene obchodnej spoločnosti. Pokiaľ bolo
jeho cieľom konať v zastúpení predsedu predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva
za obchodnú spoločnosť, nejde o relevantný právny úkon. Pokiaľ však ide o hodnotenie
plnomocenstva vystaveného pre I. Š. 1. januára 2005 obchodnou spoločnosťou - ţalovanou 1/,
ktoré bolo podpísané dvoma členmi predstavenstva (predsedom J. R. a členom predstavenstva
T. Ď.), odvolací súd toto plnomocenstvo povaţoval za platne vystavené, ktoré oprávňovalo
splnomocnenca na zastupovanie ţalovanej 1/ vo všetkých právnych veciach, vrátane
uzatvárania zmlúv s tretími osobami. Záver súdu prvého stupňa, ţe na základe udeleného
plnomocenstva sa vytvoril stav, keď obchodnú spoločnosť - ţalovanú 1/ prestali riadiť jej
orgány a vlastne ju riadil I. Š., povaţoval odvolací súd za nesprávny. Odvolací súd dospel
k záveru, ţe kúpna zmluva uzavretá 24. februára 2005 medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a
ţalovanou 2/ ako kupujúcou je platným právnym úkonom a za ţalovanú 1/ ju uzavrel I. Š.,
ktorý bol na základe písomnej plnej moci z 1. januára 2005 oprávnený takúto zmluvu za
ţalovanú 1/ uzavrieť. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmenil tak, ţe návrh zamietol. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe podľa § 151
ods. 3 O.s.p. a podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách prvostupňového a aj o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli v celom jeho rozsahu ţalobcovia 2/, 3/
a 4/ dovolaním, pretoţe podľa ich názoru v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo svojom dovolaní ďalej
okrem iného uviedli, ţe odlišné závery odvolacieho súdu od záverov súdu prvého stupňa
nevychádzali z vykonaného dokazovania, keďţe v konaní neboli vykonané mnohé dôkazy
navrhnuté a predloţené súdu ţalobcami jednak na pojednávaniach a jednak v ich písomných
podaniach. V priebehu konania ţalovaná 2/ zmenila svoje obchodné meno na T., so sídlom
v B..
Ţalované navrhli dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu
a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Vady v zmysle § 237
O.s.p. dovolatelia síce namietali (bliţšie ich nešpecifikovali), tieto však najavo v dovolacom
konaní nevyšli.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie
Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v takomto prípade
je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe
ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný poklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z.z. vrátane novely
uskutočnenej zákonom č. 348/2008 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným
skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť
vykonať.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď
vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa,
na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny
záver bez toho, aby doplnil alebo opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Ţalobcovia sa domáhali voči ţalovaným určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
ţalovanými 1/ a 2/ 24. februára 2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV
číslo X. k. ú. B. a súčasne sa domáhali určenia vlastníckeho práva ţalovanej 1/ k týmto
nehnuteľnostiam, ako aj k hnuteľným veciam s odôvodnením, ţe kúpna zmluva o prevode
nehnuteľností a hnuteľných vecí uzavretá medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou
2/ ako kupujúcou je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 196a
ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa sa okrem iného zaoberal otázkou, či I. Š.
bol oprávnený konať za ţalovanú 1/ pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy na základe
plnomocenstiev, ktoré mu boli uţ skôr poskytnuté, a to plnomocenstvo zo 6. júla 2004,
z 30. novembra 2004 a z 1. januára 2005. Dospel k záveru, ţe tieto plnomocenstvá sú podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka tieţ neplatné, keďţe sa nimi obchádza zákon. V porovnaní
s uvedeným odvolací súd pokiaľ ide o hodnotenie plnomocenstva vystaveného pre I. Š.
1. januára 2005 ţalovanou 1/, ktoré bolo podpísané dvoma členmi predstavenstva (predsedom
J. R. a členom predstavenstva T. Ď.), toto plnomocenstvo povaţoval za platne vystavené,
ktoré oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie ţalovanej 1/ vo všetkých právnych
veciach, vrátane uzatvárania zmlúv s tretími osobami. K takémuto odlišnému záveru mohol
odvolací súd dospieť len na základe prehodnotenia vykonaných dôkazov.
Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 26. mája 2011 (č.l. 792)
svedčí o tom, ţe odvolací súd v skutočnosti nevykonal ţiadne dokazovanie. Doplnením
dokazovania alebo jeho zopakovaním, nie je totiţ podanie správy o doterajšom priebehu
konania povereným členom senátu ani vyjadrenie účastníkov konania k veci na odvolacom
pojednávaní.
Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné
a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil
správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť
prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu konania)
pre toto posúdenie dostatočný podklad.
So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel
dovolací súd k záveru, ţe v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími
námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová