Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/238/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. K., bývajúcej v P.,

2/ J. K., bývajúceho v P., 3/ A. K., bývajúceho v P., 4/ maloletej I. K., bývajúcej v P.,

zastúpená ţalobkyňou 1/ ako zákonnou zástupkyňou, ţalobcovia 2/, 3/ a 4/ zastúpení

Advokátskou kanceláriou K., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Š., so sídlom v B. a 2/ T., so

sídlom v B., obom zastúpeným JUDr. E. K., advokátkou v B., o určenie neplatnosti

právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a

nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcov 2/, 3/ a 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. mája 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. mája 2011 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom zo 14. júna 2010 č.k. -754 v prvej

výrokovej vete určil, ţe ţalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných

v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra P., na LV číslo X. pre okres P., Obec B.

s ich príslušenstvom, ktoré vo výroku špecifikoval. V druhej výrokovej vete okresný súd

ţalobu ţalobcov 1/ a 4/ voči ţalovaným 1/ a 2/ o určenie, ţe kúpna zmluva z 24. februára

2005 uzavretá medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou 2/ ako kupujúcou, ktorej

vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra P. dňa 2. marca 2006 pod

číslom V. je neplatná, zamietol. V tretej výrokovej vete súd prvého stupňa zamietol ţalobu

ţalobkyne 1/ voči obom ţalovaným o určenie vlastníckeho práva ţalovanej 1/ k hnuteľným a

nehnuteľným veciam podľa výroku rozsudku. Vo štvrtej výrokovej vete súd prvého stupňa

uviedol, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe ţaloba v tejto veci bola na súd podaná

2

pôvodným ţalobcom J. K., ktorý sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej

ţalovanými 1/ a 2/ dňa 24. februára 2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV

číslo X. k. ú. B.. Súčasne sa domáhal určenia vlastníckeho práva ţalovanej 1/ k týmto

nehnuteľnostiam, ako aj k hnuteľným veciam s odôvodnením, ţe kúpna zmluva o prevode

nehnuteľností a hnuteľných vecí uzavretá medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou

2/ ako kupujúcou je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 196a

ods. 2 . Po smrti pôvodného ţalobcu J. K. súd prvého stupňa konal so

ţalobkyňou 1/ ako správkyňou dedičstva po poručiteľovi J. K. a na základe jej návrhu

a súhlasného stanoviska ţalobcov 2/, 3/ a 4/ z 21. januára 2010 súd konal so všetkými dedičmi

po poručiteľovi. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe I. Š. pri podpise kúpnej zmluvy

uzavretej medzi ţalovanou 1/ a ţalovanou 2/ dňa 24. februára 2005 nebol oprávnený konať

za ţalovanú 1/ ako predávajúcu. Keďţe kúpna zmluva z 24. februára 2005 bola podpísaná len

jedným členom predstavenstva ţalovanej 1/, bola uzavretá v rozpore s jej stanovami, a preto

je právny úkon kúpnej zmluvy absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho

zákonníka). Súd prvého stupňa sa tieţ zaoberal otázkou, či I. Š. bol oprávnený konať za

ţalovanú 1/ pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy na základe plnomocenstiev, ktoré mu boli uţ

skôr poskytnuté, a to plnomocenstvo zo 6. júna 2004, plnomocenstvo z 30. novembra 2004 a

plnomocenstvo z 1. januára 2005 a dospel k záveru, ţe tieto plnomocenstvá sú podľa § 39

tieţ neplatné, keďţe sa nimi obchádza zákon. Súd prvého stupňa

hodnotil ako nadbytočný ţalobcami poţadovaný výrok o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej ţalovanými 1/ a 2/ 24. februára 2005. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3

súd prvého stupňa rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne aţ po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.

Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. mája

2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti prvej

výrokovej vety zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ďalej vyslovil, ţe o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V nenapadnutej

časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe plnomocenstvo, vystavené

17. februára 2005 J. R., predsedom predstavenstva ţalovanej 1/, pre I. Š. na zastupovanie

osoby predsedu predstavenstva, ktorým ho splnomocňoval na predaj nehnuteľností spolu

s technologickým zariadením, bolo vystavené v rozpore so zákonom. Takéto plnomocenstvo

nezakladalo pre menovaného oprávnenie konať v mene obchodnej spoločnosti. Pokiaľ bolo

3

jeho cieľom konať v zastúpení predsedu predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva

za obchodnú spoločnosť, nejde o relevantný právny úkon. Pokiaľ však ide o hodnotenie

plnomocenstva vystaveného pre I. Š. 1. januára 2005 obchodnou spoločnosťou - ţalovanou 1/,

ktoré bolo podpísané dvoma členmi predstavenstva (predsedom J. R. a členom predstavenstva

T. Ď.), odvolací súd toto plnomocenstvo povaţoval za platne vystavené, ktoré oprávňovalo

splnomocnenca na zastupovanie ţalovanej 1/ vo všetkých právnych veciach, vrátane

uzatvárania zmlúv s tretími osobami. Záver súdu prvého stupňa, ţe na základe udeleného

plnomocenstva sa vytvoril stav, keď obchodnú spoločnosť - ţalovanú 1/ prestali riadiť jej

orgány a vlastne ju riadil I. Š., povaţoval odvolací súd za nesprávny. Odvolací súd dospel

k záveru, ţe kúpna zmluva uzavretá 24. februára 2005 medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a

ţalovanou 2/ ako kupujúcou je platným právnym úkonom a za ţalovanú 1/ ju uzavrel I. Š.,

ktorý bol na základe písomnej plnej moci z 1. januára 2005 oprávnený takúto zmluvu za

ţalovanú 1/ uzavrieť. Odvolací súd preto podľa rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmenil tak, ţe návrh zamietol. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe podľa § 151

ods. 3 a podľa o trovách prvostupňového a aj o trovách odvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli v celom jeho rozsahu ţalobcovia 2/, 3/

a 4/ dovolaním, pretoţe podľa ich názoru v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo svojom dovolaní ďalej

okrem iného uviedli, ţe odlišné závery odvolacieho súdu od záverov súdu prvého stupňa

nevychádzali z vykonaného dokazovania, keďţe v konaní neboli vykonané mnohé dôkazy

navrhnuté a predloţené súdu ţalobcami jednak na pojednávaniach a jednak v ich písomných

podaniach. V priebehu konania ţalovaná 2/ zmenila svoje obchodné meno na T., so sídlom

v B..

Ţalované navrhli dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Vady v zmysle

dovolatelia síce namietali (bliţšie ich nešpecifikovali), tieto však najavo v dovolacom

konaní nevyšli.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie

( ).

Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v takomto prípade

je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe

ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného

prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný poklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané vrátane novely

uskutočnenej Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným

skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť

vykonať.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď

vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa,

na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny

záver bez toho, aby doplnil alebo opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Ţalobcovia sa domáhali voči ţalovaným určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej

ţalovanými 1/ a 2/ 24. februára 2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV

číslo X. k. ú. B. a súčasne sa domáhali určenia vlastníckeho práva ţalovanej 1/ k týmto

nehnuteľnostiam, ako aj k hnuteľným veciam s odôvodnením, ţe kúpna zmluva o prevode

nehnuteľností a hnuteľných vecí uzavretá medzi ţalovanou 1/ ako predávajúcou a ţalovanou

2/ ako kupujúcou je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 196a

ods. 2 . Súd prvého stupňa sa okrem iného zaoberal otázkou, či I. Š.

bol oprávnený konať za ţalovanú 1/ pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy na základe

plnomocenstiev, ktoré mu boli uţ skôr poskytnuté, a to plnomocenstvo zo 6. júla 2004,

z 30. novembra 2004 a z 1. januára 2005. Dospel k záveru, ţe tieto plnomocenstvá sú podľa

tieţ neplatné, keďţe sa nimi obchádza zákon. V porovnaní

s uvedeným odvolací súd pokiaľ ide o hodnotenie plnomocenstva vystaveného pre I. Š.

1. januára 2005 ţalovanou 1/, ktoré bolo podpísané dvoma členmi predstavenstva (predsedom

J. R. a členom predstavenstva T. Ď.), toto plnomocenstvo povaţoval za platne vystavené,

ktoré oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie ţalovanej 1/ vo všetkých právnych

veciach, vrátane uzatvárania zmlúv s tretími osobami. K takémuto odlišnému záveru mohol

odvolací súd dospieť len na základe prehodnotenia vykonaných dôkazov.

Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 26. mája 2011 (č.l. 792)

svedčí o tom, ţe odvolací súd v skutočnosti nevykonal ţiadne dokazovanie. Doplnením

dokazovania alebo jeho zopakovaním, nie je totiţ podanie správy o doterajšom priebehu

konania povereným členom senátu ani vyjadrenie účastníkov konania k veci na odvolacom

pojednávaní.

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné

a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, ţe právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil

správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu konania)

pre toto posúdenie dostatočný podklad.

So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel

dovolací súd k záveru, ţe v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími

námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová