Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/162/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. M., bývajúci

v B., zastúpený JUDr. E. K., advokátkou v B., proti žalovanej : S., zastúpená Advokátska

kancelária P., so sídlom v B., o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 19. septembra 2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom (v poradí druhým) z 11. novembra 2010 č.k.

-227 zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal vydania pozemkov parcelné

číslo X. vytvorených geometrickým plánom č. K., mapový list č. B. zo dňa 8. decembra 2003

vypracovaný I. K., úradne overeným D. J. pod č. X., z pôvodnej parcely č. X. zastavané

2

plochy o výmere X. mzapísanej na LV č. X. pre katastrálne územie S. podľa geometrického

2

plánu z roku 2003, odčlenenú novovytvorenú parcelu č. X. zastavané plochy o výmere X. m

pre katastrálne územie S. voči žalovanému. Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že

upravený petit žaloby nie je v súlade s výzvou na vydanie veci zo dňa 26.4.1991, ktorou sa

žalobca domáhal predovšetkým finančnej náhrady a vydanie časti nevyužitého pozemku

2

X. mz parcely č. X. s tým, že za tento pozemok vráti cenu vypočítanú v zmysle

znaleckého posudku, t.j. 2 480 Kčs. Žalobný petit nielenže nekorešponduje s výzvou na

vydanie veci, naviac je podľa názoru súdu nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný.

Ďalej prvostupňový súd uviedol, že na pozemku bola realizovaná nová stavba – prístavba

2

Slovenskej národnej galérie. Nezastavaná časť pozemku o výmere X. mtvorí súčasť areálu

Slovenskej národnej galérie. Z uvedeného dôvodu nie je možné návrhu vyhovieť.

2

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. septembra 2011 č.k.

-252 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že predmetná parcela

č. X. je sčasti zastavaná parkoviskom žalovanej a sčasti sa na nej nachádza udržiavaný park

s okrasnou zeleňou, kde sú umiestnené umelecké diela. Na tomto pozemku teda bola po jeho

prevzatí štátom umiestnená stavba a preto ho nemožno žalobcovi vydať. Túto skutočnosť

žalobca v podstate uznal tým, že v zmenenom petite žaloby paradoxne uviedol, že sa domáha

2

vydania novovytvorenej parcely č. X. zastavané plochy o výmere X. m. Oprávnená osoba pre

účely nemôže požadovať vydanie tej časti zastavanej parcely, na ktorej

sa stavba nenachádza. Parcela nemôže byť čiastočne zastavaná a čiastočne nezastavaná. Inými

slovami, nie je rozhodujúce, na akej časti parcely, ktorá je predmetom reštitúcie sa nachádza

stavba. Ak po jej prevzatí štátom na nej bola čo i len sčasti umiestnená stavba, ide o pozemok,

ktorý v zmysle nemožno vydať. Nemožno pre účely

reštitúcie podľa požadovať vydanie geometrickým plánom odčlenenej

časti pôvodnej parcely, na ktorej sa stavba nenachádza, ako to urobil v prejednávanej veci

žalobca. Žalobe však nemožno vyhovieť aj z ďalšieho dôvodu. Pôvodní vlastníci predmetnej

nehnuteľnosti boli súrodencami a všetci zomreli pred účinnosťou

(posledná zomrela A. C. v roku X.). Žalobca ako dedič zo závetu po A. C. je síce oprávnenou

osobou podľa , ale keďže svoje právo odvodzuje od

poručiteľky A. C., môže sa domáhať iba vydania spoluvlastníckeho podielu, ktorého

spoluvlastníčkou bola A. C. v čase odňatia veci, teda podielu o veľkosti 16/30. So záverom

súdu prvého stupňa, že petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, odvolací súd

nesúhlasí. Z petitu v jeho konečnom znení (č.l. 213) podľa názoru odvolacieho súdu bez

pochybností vyplýva, že žalobca sa domáha vydania parcely č. X. zastavané plochy o výmere

2

X. m, ktorá bola geometrickým plánom I. K. z 8.12.2003 odčlenená od pôvodnej parcely

č. X.. Okrem toho, ak by aj petit žaloby trpel vyššie spomenutými vadami, bol by súd prvého

stupňa povinný postupovať v zmysle a teda žalobcu vyzvať, aby túto vadu

žaloby odstránil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť

odôvodňoval ustanovením Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňový ako aj odvolací súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia nevysporiadali so všetkými právnymi argumentmi, iba konštatovali nemožnosť

použitia dotknutých ustanovení o mimosúdnych rehabilitáciách.

Z dôvodu absolútneho nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia ako aj absencie

právnej argumentácie v rozhodnutí prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu v podstatných

otázkach má za to, že postupom prvostupňového aj odvolacieho súdu došlo k odňatiu

možnosti žalobcovi konať pred súdom. Nie je zrejmé, či sa súdy vôbec zaoberali i úvahami

o možnosti vydať geometrickým plánom vyčlenenú nezastavanú časť pozemku označenú ako

novovytvorená parcela č. X., keď vo svojich odôvodneniach odkazujú na znenie § 8

citovaného zákona, pričom prvostupňový súd konštatuje, že ide o areál žalovanej a odvolací

súd konštatuje, že skutočnosť, že na parcele sa nachádza stavba v podstate uznal žalobca tým,

že paradoxne v zmenenom petite sa domáha vydania novovytvorenej parcely, a to zastavanej

plochy. Nevychádza pritom z predložených podkladov a to najmä z geometrického plánu

K., ktorý vytvoril parcelu s označeným druhom pozemku, ako je pôvodne uvedený v zápise

v katastri nehnuteľností, nakoľko druh pozemku je možné zmeniť až v konaní pred

príslušným pozemkovým úradom. Z rozhodnutí nie je možné zistiť, či sa súdy zaoberali

pojmom „pokiaľ vec existuje“ v zmysle § 6 ods. 1 písm.i/ citovaného zákona, či viedli úvahy

o negatívnych podmienkach uvedených v § 8 citovaného zákona, alebo len striktne vychádzali

z dikcie zákona bez podrobnejšieho rozboru a výkladu jednotlivých otázok, ktoré v konaní

vyvstali a nedávajú ich do vzájomných súvislostí. Domnieva sa, že požiadavka riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní musí byť dodržiavaná o to

precíznejšie, pokiaľ už samotné prvostupňové rozhodnutie, ktorého správnosť odvolací súd

posudzuje, vykazuje znaky arbitrárneho nedostatočne odôvodneného rozhodnutia ako je tomu

v tomto prípade. Ak aj odvolací súd v zmysle „doplnil dôvod

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia“, tak aj tento ďalší dôvod odvolacieho

súdu nemožno považovať za relevantný a presvedčivý.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak

podanie dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale

len z dôvodu uvedeného v zákone. upravuje tri samostatné

dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len

tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237, b/ konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody

neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v ustanovení , , , proti ktorým je dovolanie

prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne prípustné,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto

povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/

až g/ Existencia ani jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená

nebola.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

6

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť

odôvodnenie rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z 29. mája

1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. ).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový ako aj odvolací

súd náležite odôvodnili svoje rozhodnutia. Súd prvého stupňa zrozumiteľne uviedol dôvody,

pre ktoré žalobu zamietol (predmetný pozemok nemožno žalobcovi vydať z dôvodu, že

po jeho prevzatí štátom bola na ňom umiestnená stavba, petit žaloby je v rozpore s tým, že

žalobca listom z 26.4.1991 nežiadal žalovanú o vydanie nehnuteľnosti, ale o finančnú

náhradu, petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný). Odvolací súd sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, že predmetnú nehnuteľnosť nemožno

vydať podľa , keďže parcela č. X. je sčasti zastavaná

parkoviskom žalovanej a sčasti sa na nej nachádza udržiavaný park s okrasnou zeleňou, kde

sú umiestnené umelecké diela. Uzavrel, že oprávnená osoba pre účely

nemôže požadovať vydanie tej časti zastavanej parcely, na ktorej sa stavba nenachádza.

Parcela nemôže byť čiastočne zastavaná a čiastočne nezastavaná. Nie je rozhodujúce, na akej

časti parcely, ktorá je predmetom reštitúcie sa nachádza stavba. Nemožno pre účely reštitúcie

podľa požadovať vydanie geometrickým plánom odčlenenej časti

pôvodnej parcely, na ktorej sa stavba nenachádza, ako to urobil v prejednávanej veci žalobca.

Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že petit žaloby je nejasný a nezrozumiteľný.

Uviedol aj ďalší dôvod, pre ktorý žalobe nemožno vyhovieť, keď poukázal na skutočnosť, že

žalobca ako dedič zo závetu po A. C. je síce oprávnenou osobou podľa § 3 ods. 2 písm.a/

, ale iba v spoluvlastníckom podiele 16/30. Z odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené

skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nadväzujúce na

dôvody rozsudku súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a že odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie

rozsudku ( ). Samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. sp.zn. ).

Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní žalobcu spočívajúce v nesprávnom

právnom posúdení veci, tieto by bolo možné preskúmavať len v tom prípade, ak by bolo

dovolanie prípustné. Dovolací dôvod v zmysle , ak by bol daný,

sám osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami

nezaoberal.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov

bolo postihnuté niektorou z vád uvedených v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol ( v spojení s

písm.c/ ). Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný; právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanej ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní, hoci si náhradu trov dovolacieho konania uplatnila, tieto nevyčíslila

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová