Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/95/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. C. C. a. s., so sídlom:

M., IČO: X., zast. advokátom JUDr. Ing. Ľ. N., PhD., so sídlom: M., proti žalovaným:

1/ V. P., nar. X., bytom: J., 2/ Ing. J. H., nar. X., zomr. X., naposledy bytom: N.,

o zaplatenie 1 389 000,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. Z-2-34 Cb 506/95, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 27. marca 2007, č. k. Z-2-34 Cb 506/95-304, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27. marca 2007, č. k. Z-2-34 Cb 506/95-304 voči žalovanému v 1. rade z r u š u j e a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Voči žalovanému v 2. rade odvolacie konanie z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27. 03. 2007, č. k.

Z-2-34 Cb 506/95-304 žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi 1 389 000,-- Sk a ročný úrok z omeškania vo výške 18% od 16. 04. 1995

do zaplatenia a trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

55 560,-- Sk a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Ing. Ľ. N., č. ú.: X.,

vedený v U., a. s., VS: X. vo výške 88 578,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku

s tým, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že medzi právnym

predchodcom žalobcu S. P. B., a. s., B. a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená úverová

zmluva na poskytnutie úveru v sume 1 300 000,-- Sk, pričom návratnosť úveru bola

zabezpečená podpísaním záručnej listiny s firmou S. s. p. – Ing. J. H. dňa 01. 06. 1992.

Žalovaný (majúc na mysli žalovaného v 1. rade) uzatvorenie úverovej zmluvy nepopiera,

napáda však jej platnosť vzhľadom k tomu, že fyzicky išli peniaze ručiteľovi, a teda

žalovanému v 2. rade. Tento chcel úver splácať, ale z dôvodu, že na majetok jeho firmy bol

vyhlásený konkurz, nemal ho z čoho splácať. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 497

(ďalej len ObchZ) a majúc za preukázané skonštatoval, že úverová

zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu, žalobcom a žalovaným v 1. rade bola

uzatvorená platne a rovnako platne bola uzatvorená záručná listina medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný

v 2. rade ako ručiteľ úver z predmetnej úverovej zmluvy nesplácali. Na základe takto

zisteného skutkového a právneho stavu veci súd uzavrel, že nárok žalobcu je oprávnený

v súlade s (správne malo znieť ), preto

návrhu žalobcu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ) podľa zásady úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. aj

2. rade a odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a žalobu zamietol.

Žalovaný v 1. rade namietol, že úver, poskytnutý S. P. B., a. s., B., nikdy nečerpal

a žiadnu sumu z tohto úveru vo svoj prospech ani nepoužil. Úverom disponoval a použil

na svoje podnikanie žalovaný v 2. rade, ktorú skutočnosť môže potvrdiť technik jeho firmy J.

K. a právnik firmy JUDr. J. M.. Žalovaný v 2. rade ručil za splatenie úveru podpísaním

záručnej listiny zo dňa 01. 06. 1992, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy č.

2321-9033036 rovnako zo dňa 01. 06. 1992, v zmysle ktorej však po tom, ako žalovaný

v 2. rade prestal úver splácať, banka nepostupovala. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to,

že žalovaný v 2. rade nesplatený úver priznal do účtovníctva vo svojom podnikaní medzi

svoje záväzky, ktorú skutočnosť môže dosvedčiť jeho hlavná kontrolórka p. V. R. Svoju

obranu žalovaný v 1. rade ďalej založil na tvrdení, že má rozpadajúce sa manželstvo s dvomi

deťmi, ktoré finančné ťažkosti spôsobené žalovaným v 2. rade veľmi ťažko znášajú.

V dôsledku nesplácania úveru žalovaným v 2. rade mu vznikli výdavky spojené s právnym

zastupovaním jeho osoby v konaní JUDr. J. S., ako aj trovy konania v celkovej sume

149 886,20 Sk, od 19. 01. 2004 sa na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Ing. V. H.

vedie voči nemu exekúcia zrážkami zo mzdy na vymoženie pohľadávky 55 560,-- Sk, uhrádza

trovy exekúcie v sume 16 120,-- Sk a súdnemu exekútorovi JUDr. V. K. spláca ďalšiu dlžnú

čiastku 61 843,75 Sk v prospech oprávnenej S. S. P. N., ktorej žalovaný v 2. rade v čase, keď

podnikal pod menom žalovaného v 1. rade, neodvádzal poistné.

Žalovaný v 2. rade namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

v zmysle Uviedol, že firma s názvom S. – Ing. J. H. podnikala

na základe živnostenského oprávnenia a v obchodnom styku sa riadila Obchodným, nie

, na základe ktorého by sa nemohla stať ručiteľom pri poskytnutí

úveru v S. P. B., a. s., dňa 01. 06. 1992. Riadiac sa a zákonom

o konkurze a vyrovnaní, vstúpila firma v roku 1994 do likvidácie s tým, že na celý jej majetok

boli vykonané dve dražby za účelom uspokojenia veriteľov. Po predmetných dražbách

a likvidácii celého majetku firmy zostali veritelia, vrátane S. P. B., a. s., bez finančného

uspokojenia. Žalovaný v 2. rade ďalej poukázaním na § 398 a § 401 ObchZ namietol 10-

ročnú premlčaciu dobu, končiacu najneskôr 02. 05. 2005, v dôsledku ktorej sa malo súdne

konanie zastaviť. V neposlednom rade súdu vytkol, že sa nevysporiadal s dokladmi, ktoré by

preukazovali, že žalobca zaplatil S. P. B., a. s., 1 389 000,-- Sk s ročným úrokom 18%

od 16. 04. 1995, ktoré v konaní požaduje, vrátane finančných poplatkov.

K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca cestou svojho právneho zástupcu, ktorý

vo svojom písomnom oznámení zo dňa 07. 10. 2009 uviedol, že žalobca ako veriteľ si svoju

pohľadávku prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného v 1. rade. Táto bola

zo strany správcu konkurznej podstaty zistená. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra

sp. zn. , právoplatné dňa 25. 09. 2008, ktorým menovaný súd konkurz

na žalovaného v 1. rade zrušil. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uviedol, že skutočnosť, že

jeho živnostenské oprávnenie zaniklo, nespôsobuje zánik jeho záväzkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaných podľa , v zmysle ktorého odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa

a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo, dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné, kým vo vzťahu k žalovanému

v 2. rade je potrebné odvolacie konania zastaviť.

Podľa veta prvá , účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu - S. P. B., akciová spoločnosť,

IČO: 00 681 709, dňa 01. 06. 1992 uzavrela so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu č.

2321-9033036 podľa § 497 a nasl. ObchZ, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume

1 300 000,-- Kčs za úrokovú sadzbu 16% p. a. pri splnení podmienok, obsiahnutých

v článkoch II. až VII. predmetnej zmluvy, a to za účelom financovania nákupu zásob (č. l. 5 -

10). Poskytnutý úver bol zabezpečený záručnou listinou, podpísanou rovnako dňa

01. 06. 1992 medzi právnym predchodcom žalobcu - S. P. B., akciová spoločnosť a firmou S.

s. p., Ing. J. H., zastúpenou Ing. J. H., ktorá podľa § 303 a nasl. ObchZ predmetnou listinou

prevzala ručenie za zaplatenie splátky splatného úveru, ako aj úrokov a poplatkov (č. l. 11 -

12). Záručná listina tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že právny

predchodca žalobcu dňom 06. 09. 1996 zmenil obchodné meno na P., a. s. a dňom

28. 03. 2002 na U., a. s.

Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1 zo dňa 08. 12. 2003 (č. l. 152 - 159), uzavretou

podľa a nasl. , právny predchodca žalobcu postúpil

na spoločnosť C. C. C., a. s., IČO: X., pohľadávky v celkovom objeme 111 559 888,17 Sk,

v počte 96 pohľadávok, medzi aj nimi pohľadávku, vyplývajúcu z úverovej zmluvy č.

2321-9033036 (č. l. 158). Na základe návrhu na zámenu účastníka zo dňa 19. 01. 2004, súdu

prvého stupňa doručeným dňa 27. 01. 2004 (č. l. 150), prvostupňový súd uznesením č. k.

Z-2-34 Cb 506/95-250 zo dňa 16. 01. 2006, právoplatným dňa 26. 04. 2006 pripustil, aby

na strane žalobcu vystúpila z konania U., a. s., B. a na jej miesto vstúpila spoločnosť C. C. C.,

a. s. (súčasný žalobca). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2006.

Ďalej je zo spisového materiálu zrejmé, že na majetok dlžníka V. P., nar. X., t. j.

žalovaného v 1. rade, bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -126 zo dňa

28. 11. 2007, vyhlásený konkurz podľa o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ZoKR). Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. T. P. Súd súčasne

podľa § 106 ods. 1 a 3 ZoKR, uznajúc konkurz za malý, otvoril malý konkurz. Uznesenie

bolo v Obchodnom vestníku č. 234B/2007 zverejnené dňa 04. 12. 2007 pod č. K005634,

ktorým dňom nastali právne účinky vyhlásenia konkurzu, týmto dňom sa dlžník stal úpadcom

a oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom, podliehajúcim konkurzu, ako aj oprávnenie konať

za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prešli vyhlásením konkurzu na správcu

(§ 23 ods. 1, § 44 ods. 1 ZoKR). Vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade malo

za následok prerušenie odvolacieho konania (§ 47 ods. 1 ZoKR) a keďže k prerušeniu

súdnych (a iných) konaní o nárokoch, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej

podstaty, alebo ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, dochádza priamo zo zákona,

nebolo potrebné, aby odvolací súd o tejto skutočnosti vydal rozhodnutie. Súd konkurz po

splnení konečného rozvrhu výťažku uznesením č. k. -305 zo dňa 03. 09. 2008,

podľa § 102 ods. 2 ZoKR, zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 09. 2008 a bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. . Z predmetného uznesenia v spojení

so zverejnením schváleného konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku pre

nezabezpečených veriteľov v konkurznom konaní na majetok žalovaného v 1. rade (OV č.

) súd zistil, že zástupca veriteľov dňa 26. 06. 2008 správcovi konkurznej podstaty

oznámil, že schválil návrh výťažku, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 122 zo dňa

25. 06. 2008. Na základe rozhodnutia zástupcu veriteľov, správca bol povinný uspokojiť

žalobcu ako nezabezpečeného veriteľa vo výške 69 836,73 Sk, ktorú sumu mu dal aj zaplatiť,

a to dňa 30. 07. 2008.

Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdiac, že žalobca mal svoju pohľadávku

do konkurzného konania riadne prihlásenú a z výťažku speňaženia bol uspokojený, správca

konkurznej podstaty JUDr. T. P. písomným podaním zo dňa 27. 07. 2009, odvolaciemu súdu

doručeným dňa 28. 07. 2009, oznámil, že na odvolaní žalovaného v 1. rade netrvá a toto

ďalším písomným podaním zo dňa 06. 08. 2009, tunajšiemu súdu doručeným dňa

10. 08. 2009, vzal v celom rozsahu späť v zmysle Vo vzťahu k tomuto

späťvzatiu je však potrebné zdôrazniť, že k nemu došlo až po tom, ako konkurzný súd

uznesením sp. zn. zo dňa 03. 03. 2009 odvolal JUDr. T. P. z funkcie správcu

(zverejnené v Obchodnom vestníku č. ), preto je toto späťvzatie bezpredmetné

a nemožno naň prihliadnuť.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd výzvami zo dňa 06. 09. 2012 a 26. 10. 2012

vyzval žalovaného v 1. rade o zaslanie vyjadrenia, či so späťvzatím jeho odvolania zo dňa

26. 05. 2007 (č. l. 310), správcom konkurznej podstaty súhlasí. Žalovaný však vzhľadom

na to, že nemá vedomosť o tom, o aké späťvzatie ide a s akými následkami, sa k späťvzatu

vyjadriť nevedel.

Rovnako odvolací súd výzvami zo dňa 06. 09. 2012 a 26. 10. 2012 vyzval žalobcu

o oznámenie, či vzhľadom na zastavenie dedičského konania po žalovanom v 2. rade, ako aj

skutočnosť, že jeho pohľadávka bola v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok

žalovaného v 1. rade uspokojená, na podanej žalobe naďalej trvá. Žalobca na výzvy

odvolacieho súdu do dnešného dňa nereagoval.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 1 389 000,-- Sk aj

s príslušenstvom. Z výsledkov konkurzného konania, vyhláseného na majetok žalovaného

v 1. rade vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola uspokojená v sume 69 836,73 Sk, ktorú mu

správca konkurznej podstaty dňa 30. 07. 2008 aj zaplatil. Z výsledkov doterajšieho konania

však nie je zrejmé, či nárok žalobcu vo zvyšnej časti bol uspokojený, v akej výške, resp. či

na žalobe trvá aj naďalej. Rovnako žalovaný v 1. rade sa nevedel vyjadriť, či trvá na späťvzatí

odvolania, ktorá skutočnosť má vplyv na ďalší priebeh konania. V tejto súvislosti bolo preto

potrebné napadnutý rozsudok vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 1. rade zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania ku skutočnostiam

relevantným pre ďalší priebeh konania. Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom

konaní zistil (a to prípadne aj osobným vypočutím účastníkov konania), či žalobca na podanej

žalobe trvá, resp. v akom rozsahu, opakovane preskúmal odvolanie žalovaného v 1. rade,

výsledky konania vyhodnotil postupom podľa a vec opätovne právne posúdil.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade, vo vzťahu k jeho osobe bolo potrebné

odvolacie konanie zastaviť.

Pôvodne žalovaným v 2. rade bola fyzická osoba, podnikajúca na základe

živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing. J. H. S., s miestom podnikania: D.,

IČO: X., ktorá svoju podnikateľskú činnosť ukončila ku dňu 26. 09. 2002. Fyzická osoba –

živnostník ručí za záväzky zo svojej podnikateľskej činnosti neobmedzene celým svojím

majetkom (firemným aj súkromným).

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ).

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania

skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie

zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.

Vyššie citované zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom

štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné

podmienky konania) tak, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať

rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj

bez návrhu po celý čas konania, je spôsobilosť byť účastníkom konania, teda mať procesné

práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva alebo ukladá. Jej predpokladom je

hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného

práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej osoby,

prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (, ). Ak po začatí

súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania ( ), postup

súdu v konaní upravuje ustanovenie Je vecou súdu, aby podľa povahy veci

posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno

pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. Procesnými nástupcami

zomrelého účastníka sa stávajú jeho dedičia.

Odvolací súd konajúci o odvolaní žalovaného v 2. rade v priebehu odvolacieho

konania zistil, že Ing. J. H., nar. X. v Tvrdošíne, dňa X. zomrel. Dedičské konanie

po menovanom poručiteľovi bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

ktorý uznesením zo dňa 29. 05. 2012, právoplatným dňa 28. 06. 2012, konanie podľa § 175h

ods. 1 zastavil, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok. V dôsledku zastavenia

dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa, odvolací súd nemá možnosť v konaní

o odvolaní, ktoré podal nebohý žalovaný v 2. rade, pokračovať s jeho právnymi nástupcami.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom rozhodne i o trovách

konania ( ). Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby sa v novom konaní

s vytknutými vadami vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, rešpektujúc ust.

Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (

).

Odvolacie konanie voči žalovanému v 2. rade odvolací súd podľa

v spojení s zastavil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Alena Priecelová , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová