Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e07/387654.072f38.pdf
PDF · 181.06 KB
No categories available
1MObdoV/4/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1MObdoV/4/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci vedenej na majetok úpadcu T.,
s. r. o., “v konkurze“, B., N., IČO: X., o ustanovení nového správcu, vedenej na Krajskom
súde Banská Bystrica pod sp. zn.47-24K 164/1998, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica z 22. septembra 2010, č. k.
47-24K 164/1998-1721 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 7. júna 2011, č. k. 3Obo 175/2010-1810, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa
o d m i e t a.
Ţiadnemu účastníkovi sa nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici unesením z 22. septembra 2010, č. k. 47-24K 164/98-
1721 ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty P. S. D., k. s., R., B.. Ďalej
uloţil doterajšiemu správcovi JUDr. J. M. povinnosť riadne informovať novoustanoveného
správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady do 15 od právoplatnosti rozhodnutia a v tej istej
lehote predloţiť súdu správu o príjmoch a výdavkoch konkurznej podstaty úpadcu
v tabuľkovej forme, poloţkovite a správu o hotových výdavkoch od vyhlásenia konkurzu.
Doterajšiemu správcovi a novoustanovenému správcovi uloţil povinnosť v lehote do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia predloţiť podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých
dokladov.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na svoje prvšie rozhodnutie z 26. marca 2010,
č. k. 47-24K 164/98-1673, ktorým návrh spoločnosti V. H. L. na zvolanie schôdze
konkurzných veriteľov zamietol, lebo dospel k záveru, ţe uvedená spoločnosť nie je v tomto
konkurznom konaní konkurzným veriteľom. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovesnej republiky z 24. mája 2010, sp. zn. 3Obo 63/2010, ktorým bolo vyššie uvedené
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Na základe návrhu spoločnosti V. H. L. - konkurzného veriteľa, doručeného súdu 30.
júla 2010, súd uznesením z 08. septembra 2010, zvolal schôdzu konkurzných veriteľov na deň
22. septembra 2010. V tomto uznesení vychádzal z dokladov doloţených do spisu,
pričom podrobne zdôvodnil, na akom základe je označená spoločnosť konkurzným
veriteľom. Na schôdzi konkurzných veriteľov, ktorá sa konala 22. septembra 2010,
zástupkyňa konkurzného veriteľa, ktorý podal návrh na zvolanie schôdze konkurzných
veriteľov, predloţila návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty a to na P. S.
D., k. s., R., B.. Za ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty hlasovalo celkom 100 %
veriteľov, počítaných podľa výšky pohľadávok a prítomných na schôdzi konkurzných
veriteľov, pričom súd konštatoval, ţe bola splnená podmienka na schválenie návrhu na
ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty podľa § 10 ods.7 zákona o konkurze
a vyrovnaní. Preto do funkcie nového správcu konkurznej podstaty ustanovil P. S. D., k. s.,
R., B.. O zbavení funkcie doterajšieho správcu súd nerozhodoval, pretoţe jeho funkcia zanikla
ex lege rozhodnutím schôdze veriteľov. Zdôraznil, ţe zbavením funkcie správcova
zodpovednosť za čas výkonu funkcie nezaniká, je povinný riadne informovať nového
správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.
Na odvolanie úpadcu a JUDr. J. M., doterajšieho správcu konkurznej podstaty úpadcu
proti tomuto uzneseniu, vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací.
Vec rozhodol uznesením zo 7. júna 2011, č. k. 3Obo 175/2010-1810, ktorým potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a odvolanie JUDr. J. M. odmietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ak na schôdzi konkurzných veriteľov došlo
k ustanoveniu nového správcu, takéto rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov nepodlieha
preskúmaniu súdom. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní sú
právomoci ohľadne ustanovenia nového správcu rozdelené medzi schôdzu konkurzných
veriteľov a súd, pričom k zániku funkcie doterajšieho správcu dochádza ex lege. Je na
výlučnej vôli schôdze konkurzných veriteľov, či vo funkcii ponechajú doterajšieho správcu
konkurznej podstaty, alebo ustanovia nového správcu. Citované ustanovenie v tomto smere
ţiadne podmienky neurčuje a schôdza konkurzných veriteľov týmto spôsobom môţe
postupovať kedykoľvek na základe výsledkov hlasovania. Podľa rozhodnutia schôdze je súd
povinný ustanoviť nového správcu. Ak schôdza schválila nového správcu konkurznej
podstaty zákonu zodpovedajúcim spôsobom, je konkurzný súd na schôdzi konkurzných
veriteľov povinný uznesením nového správcu ustanoviť do funkcie a to bez skúmania
dôvodov, ktoré konkurzných veriteľov k tomuto postupu viedlo. V prejednávanej veci
schôdza konkurzných veriteľov ustanovila nového správcu na základe 100 % hlasov
veriteľov. V takom prípade doterajší správca konkurznej podstaty nie je osobou oprávnenou
na podanie odvolania proti výroku uznesenia o ustanovení nového správcu. Z týchto dôvodov
odvolací súd nepovaţoval odvolanie doterajšieho správcu za dôvodné.
Odvolanie podal aj úpadca, ktoré odvolací súd vyhodnotil tieţ ako nedôvodné.
Odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2010,
sp. zn. 3Obo 63/2010, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď návrh na
zvolanie schôdze konkurzných veriteľov z 01. februára 2010 zamietol s poukazom na
uznesenie sp. zn. 4Obo 98/2009 a 4Obo 99/2009 bez toho, aby sa s postavením navrhovateľa
V. H. L., ako konkurzného veriteľa úpadcu T., a. s., vôbec zaoberal v spojení s ustanovením
§ 10 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vychádzalo z dokladov predloţených v čase, keď
dôvodnosť návrhu na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov bola posudzovaná, čo však
neznamená, ţe od toho času sa postavenie navrhovateľa ako veriteľa úpadcu nemohlo zmeniť.
Aj navrhovateľ v odvolaní poukázal na jeho návrh z 08. apríla 2003, v ktorom mali byť
odstránené nedostatky uvádzaného procesného pochybenia, s ktorou otázkou sa v napadnutom
uznesení prvostupňový súd nezaoberal. Za nesporné povaţoval odvolací súd skutočnosť, ţe
V. H. L. prípisom z 08. apríla 2003 oznámil zmenu veriteľa a uviedol, ţe na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo 17. augusta 2001, uzavretej so S. K., a. s., nadobudol pohľadávku
zistenú v konkurze vedenom na majetok úpadcu, v sume 579 128 000,- Sk a predloţil aj
zmluvu o postúpení pohľadávok zo 17. augusta 2001 /notársku zápisnicu č. N 659/01,
Nz 626/01/ overenú fotokópiu, výpis z cyperského obchodného registra a splnomocnenie.
Uvedený výpis sa nachádza v spise na č. l. 914 a uvedené prílohy sa nachádzajú
v prihláškovej zloţke / č. l. 95-101/. Odvolací súd zistil, ţe spoločnosť V. H. L. spolu
s oznámením z 08. apríla 2003, doloţila súdu P. stupňa listinu preukazujúcu prevod
predmetnej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok, spísanou formou notárskej
zápisnice medzi S. K., a. s. a V. H. L.. Odvolací súd konštatoval, ţe schôdza konkurzných
veriteľov, zvolaná na návrh veriteľa V. H. L., sa konala v súlade s ustanovením § 10 zákona
č. 328/1991 Zb. v znení noviel, bola uznášaniaschopná a právne relevantným spôsobom
rozhodla o ustanovení nového správcu konkurznej podstaty.
Pokiaľ ide o námietky platnosti resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
pôvodného konkurzného veriteľa S. K., a. s.. na spoločnosť V. H. L., vznesené úpadcom,
tieto odvolací súd nepovaţoval za relevantné, pretoţe úpadca v postavení dlţníka môţe pri
postúpení pohľadávok vo vzťahu k novému veriteľovi namietať len samotnú pohľadávku, nie
je však oprávnený namietať platnosť, resp. neplatnosť právneho vzťahu medzi veriteľom
a tretím subjektom. Pre dlţníka podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právne
významná tá skutočnosť, či mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky. Táto skutočnosť je
nesporná, preto má nárok na splatenie dlhu tretia osoba. Z uvedených dôvodov napadnuté
uznesenie potvrdil a odvolanie JUDr. J. M. odmietol.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu
v časti, ktorou potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, podal mimoriadne dovolanie
generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal uznesenie súdu prvého stupňa
a odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
V dovolaní namietal, ţe v konkurznom konaní nemôţe byť veriteľom ten, kto
postavenie veriteľa nenadobudol podľa hmotného práva. Pre zmenu v osobe veriteľa, t. j. pre
vstup nového subjektu do procesného postavenia doterajšieho účastníka konania-
konkurzného veriteľa, musí tento nový subjekt konkurznému súdu nielen oznámiť zmenu
v osobe konkurzného veriteľa, ale súčasne aj preukázať svoj nadobúdací titul ku konkrétnej
pohľadávke podľa hmotného práva. V prípade postúpenia pohľadávky je týmto nadobúdacím
titulom jedine platný právny úkon- zmluva o postúpení pohľadávky, uzatvorená medzi
doterajším konkurzným veriteľom- ako postupcom a novým subjektom- ako postupníkom,
v ktorej je postupovaná pohľadávka jasne určite a zrozumiteľne špecifikovaná. V konkurznom
konaní súd posudzuje platnosť právneho úkonu- zmluvy o postúpení pohľadávky ako
predbeţnú otázku, od vyriešenia ktorej závisí jeho posúdenie, či subjektu, ktorý sa na základe
tejto zmluvy domáha priznania procesného nástupníctva, prináleţí alebo neprináleţia práva
a povinnosti účastníka konkurzného konania. Ďalej uviedol, ţe spoločnosť V. sa od roku 2001
domáha priznania postavenia účastníka konania- konkurzného veriteľa na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo 17. augusta 2001. Ţiadnu inú zmluvu nepredloţila. Súdy sa
sústredili na formálne pochybenia v oznámeniach o zmene veriteľa a len okrajovo sa
zaoberali posúdením, či zmluva o postúpení pohľadávok zo 17. augusta 2001 je platným
právnym úkonom. Neprihliadali na skutočnosť, ţe konajúce súdy zistili jej absolútnu
neplatnosť z jedného dôvodu a to nedostatku plnomocenstva osoby konajúcej- uzatvárajúcej
zmluvu za spoločnosť V.. Aj toto zistenie sa však dostalo do úzadia a ďalšími vadami zmluvy
sa nikdy nezaoberali. Taktieţ bez toho, aby sa súdy zaoberali skúmaním, či S. K., a.s., B.
nadobudla postavenie veriteľa a v závislosti od toho, postavenie konkurzného veriteľa. Súdy
sa zaoberali len posúdením, ktoré z oznámení spoločnosti V. bolo konkurznému súdu
predloţené formálne správne, t. j. súčasne aj so zmluvou, aţ nakoniec svoje skúmanie zúţili
len na zistenie, ţe 08. apríla 2003 spoločnosť V. spolu s oznámením o zmene veriteľa
predloţila aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo 17. augusta 2001 a táto bola spísaná formou
notárskej zápisnice, na základe čoho dospeli k záveru, ţe dodrţala procesný postup pri
oznámení zmeny veriteľa podľa § 7 ods. 4 ZKV. Z uvedeného dôvodu mu priznali postavenie
konkurzného veriteľa a mohol navrhnúť zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, navrhnúť
a schváliť nového správcu konkurznej podstaty. Konkurzný súd bol pritom povinný ustanoviť
nového správcu do funkcie. Podľa jeho názoru konkurzný súd si nesprávne vyloţil
odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 63/2010, z 24.
mája 2010, lebo len konštatoval, ţe spoločnosť V. je konkurzným veriteľom, táto spoločnosť
8. apríla 2003 spolu s oznámením predloţila aj zmluvu o postúpení pohľadávok, čo
v konečnom dôsledku vyústilo do uznesenia z 22. septembra 2010 o ustanovení nového
správcu. K vadám, ktoré zistili v predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, resp. k ich
odstráneniu, nezaujal ţiadne stanovisko, hoci nie je zrejmé, ako sa plnomocenstvo mohlo
dodatočne po 2 rokoch konvalidovať.
Dovolateľ ďalej uviedol , ţe nového správcu konkurznej podstaty môţe súd ustanoviť
do funkcie len ak sú splnené zákonné podmienky. Je nesporné, ţe konkurzný súd je povinný
ustanoviť do funkcie nového správcu, ktorý bol riadne schválený na schôdzi konkurzných
veriteľov. Nového správcu v konkrétnom prípade neschválili konkurzní veritelia, ale subjekt,
ktorý nenadobudol postavenie veriteľa podľa hmotného práva a teda nemá ani postavenie
konkurzného veriteľa. Funkcia pôvodného správcu ex lege zaniká, len ak nový správca je
schválený a ustanovený do funkcie zákonne. Odvolací súd sa nesprávne vysporiadal
s odvolaním úpadcu v časti, v ktorej namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Uvedenú pohľadávku povaţoval za irelevantnú, pretoţe úpadca v postavení
dlţníka môţe pri postúpení pohľadávok namietať len samotnú pohľadávku, nie je však
oprávnený namietať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pre dlţníka je
právne významná tá skutočnosť, či mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky. Pri
argumentácii odvolací súd nepochybne vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R 119/2003. Uvedená právna argumentácia odvolacieho súdu by obstála za
predpokladu, ţe k postúpeniu pohľadávky by došlo pred vyhlásením konkurzu. Odvolací súd
opomenul prihliadať na ust.§ 66e ods. 2 ZKV, ktoré rieši súbeh právnych predpisov
hmotnoprávnej alebo procesnej povahy tak, ţe ZKV má prednosť pre inými právnymi
predpismi, upravujúcimi tie isté právne vzťahy. Ust. § 7 ods. 4 ZKV upravuje oznámenie
postúpenia pohľadávky a následnú zmenu v osobe konkurzného veriteľa. Podľa dovolateľa
táto právna úprava vylučuje aplikáciu § 526 Obč. zák., a preto právny záver vyslovený
v rozhodnutí č. R 119/2003 na pohľadávky postúpené po vyhlásení konkurzu, nedopadá.
Dovolateľ tvrdí, ţe konajúce súdy mali nielen na základe námietky úpadcu skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ale v prvom rade ex offo, pretoţe v konkurznom
konaní môţe byť uspokojená pohľadávka výlučne toho subjektu, ktorému prislúcha
postavenie konkurzného veriteľa. Tým, ţe súdy takto nepostupovali a neskúmali platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska ust. § 37 ods. 1 a § 40 ods.1 Občianskeho
zákonníka, vec neprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod v zmysle ust. § 243f
ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Na záver dovolateľ poukázal na uznesenie súdu prvého stupňa z 02. marca 2012, č. k.
47-24K 164/1998- 1875, ktorým ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty
úpadcu JUDr. G. M..
K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril novoustanovený správca konkurznej podstaty
P. S. D., k. s., B.. Uviedol, ţe JUDr. J. M. mu nikdy neodovzdal konkurzný spis a ani ho
o prebiehajúcom konkurze neinformoval. Skôr neţ bolo rozhodnuté v odvolacom konaní
o odvolaní pôvodného správcu JUDr. J. M. o tom, či odvolanie doterajšie správcu a následne
ustanovenie nového správcu je vecne správne , v konkurze bola ustanovená nová správkyňa
JUDr. G. M..
K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril aj doterajší správca konkurznej podstaty
úpadcu - JUDr. J. M.. Uviedol, ţe sa v plnom rozsahu s ním stotoţňuje. Poukázal na
rozhodnutia súdu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberali otázkou
absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok z 23. decembra 1999 a následne
17. augusta 2001. Pridrţiava sa svojho tvrdenia, ktoré obsahujú všetky jeho podania v tomto
konaní a to, ţe spoločnosť V. nemá postavenie konkurzného veriteľa, a preto nie je
účastníkom konkurzného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 3 O. s. p./ po zistení,
ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky /§ 243g
O. s. p./, bez nariadenia dovolacieho pojednávania / § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 1 O. s. p./ preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu
a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.
Predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol do
funkcie nového správcu konkurznej podstaty úpadcu T., spol. s. r. o., B. ustanovený P. S. D.,
k. s., R., B. na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Z obsahu spisu vyplýva,
ţe spoločnosť V. H. L., ako konkurzný veriteľ podala návrh na zvolanie schôdze
konkurzných veriteľov podaním doručeným súdu 30. júla 2010 s programom: ustanovenie
nového správcu konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa uznesením z 08. septembra 2010
zvolal schôdzu konkurzných veriteľov na 22. septembra 2010. Na schôdzi konkurzných
veriteľov bol schválený návrh na ustanovenie nového správcu - P. S. D., k. s., B., R., a to 100
% veriteľov, počítaných podľa výšky pohľadávok a prítomných na schôdzi konkurzných
veriteľov. Preto súd prvého stupňa napadnutým uznesením ustanovil do funkcie správcu
konkurznej podstaty úpadcu T., spol. s. r. o., B. uvedenú spoločnosť.
Ďalej zo spisu vyplýva, ţe podaním doručeným súdu 01. marca 2012 / č. l. 1873/ P. S.
D., k. s. oznámil súdu, ţe kanceláriu v B. zrušili a v najbliţšej dobe bude zrušená aj
spoločnosť. Súd prvého stupňa následne uznesením z 02. marca 2012, č. k. 47-24K
164/1998-1875 podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991
Zb. v platnom znení /ďalej len ZKV/ zbavil P. S. D., k. s., B., R., funkcie a za správkyňu
ustanovil JUDr. G. M. PhD., B..
Krajský súd v Banskej Bystrici o necelé štyri mesiace na to uznesením zo 04. júla
2012, č. k. 47-24K 164/1998-1911 ustanovil do funkcie ďalšieho nového správcu -
JUDr. Ing. V. Š., B., s tým, ţe funkcia doterajšej správkyne zanikla.
Aj keď je konkurzné konanie kontinuálnym procesom, v jeho rámci musí konkurzný
súd vydávať uznesenia, ktorými sa jednak končia jednotlivé fázy konkurzu a jednak
uznesenia, ktorými sa ustanovujú noví správcovia konkurznej podstaty a následne dovtedajší
správcovia končia výkon funkcie. Prvý krát súd ustanoví správcu do funkcie v uznesení
o vyhlásení konkurzu. Takto ustanoveného správcu môţe „vymeniť“ schôdza konkurzných
veriteľov, alebo môţe byť vymenený aj rozhodnutím súdu v prípade, ak súd zistí, ţe sú na to
dôleţité dôvody. Stalo sa tak aj v prejednávanej veci. Je potrebné zdôrazniť, ţe uţ v čase
podania mimoriadneho dovolania /26. júna 2012/ bol z dôleţitých dôvodov zbavený funkcie
P. S. D., k. s., rozhodnutím súdu, teda bez rozhodnutia schôdze veriteľov a ustanovená do
funkcie bola nová správkyňa /uznesením z 02. marca 2012/. Uznesenie, ktorým bola
ustanovená nová správkyňa nebolo napadnuté mimoriadnym dovolaním. Teda uţ v čase
podania mimoriadneho dovolania preskúmanie uznesenia, ktorým bol za správcu konkurznej
podstaty ustanovený P. S. D., k.s., zaniklo a mimoriadne dovolanie sa stalo bezpredmetným.
Uznesenia, ktoré súd prvého stupňa vydal po napadnutom uznesení, neboli predmetom tohto
mimoriadneho dovolania , preto sa dovolací súd vecnou správnosťou týchto rozhodnutí
nezaoberal.
Mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti
zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam súdu.
Podľa ustanovenia §243e O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu
účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím
súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/ a ak to vyţaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu
a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe jednou z podmienok na podanie mimoriadneho
dovolania je, aby to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických,
právnických osôb alebo štátu. Keďţe v predmetnom konkurznom konaní boli vydané dve
ďalšie rozhodnutia o ustanovení nových správkyň konkurznej podstaty úpadcu T., spol. s. r.
o., B., na základe ktorých správcom konkurznej osoby uţ nie je P. S. D., k. s. a tieto
rozhodnutia nie sú napadnuté mimoriadnym dovolaním, nie je daná vyššie uvedená
podmienka na preskúmanie uznesenia napadnutého mimoriadnym dovolaním.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe mimoriadne
dovolanie je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 243i ods. 2, § 243b ods. 5 a § 218
ods. 1 písm. e/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov trovy
dovolacieho konania nepriznal.
Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie
hlasovaním a to pomerom hlasov 5 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. januára 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.