Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
705/387648.36f85e.pdf
PDF · 141.63 KB
No categories available
1MObdoV/8/2010
Najvyšší súd 1MObdoV/8/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. P. M., správca
konkurznej podstaty úpadcu A. B., a. s. v konkurze, so sídlom: C., N., IČO: X., zast.
advokátkou JUDr. D. J. D., so sídlom: D., Š. proti ţalovanému: G. H. L., so sídlom: X., X.
S., N., C. (pôvodne S. I. H., s. r. o., so sídlom: O., B., IČO: X.), zast. A. spol. s. r. o., sídlom:
D., E., B., IČO: X., Š. & P. s. r. o., so sídlom: D., E., B., IČO: X., o zaplatenie 24 640 124,50
Sk s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v K. pod sp. zn. 6Cb/1/2007, na mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 23. júla 2009, č. k. 6Obo 140/2008-434, podaného na podnet
ţalovaného takto
rozhodol:
Dovolací súd z r u š u j e rozsudok odvolacieho súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 19. 03. 2008, č. k.
6Cb/1/2007-302 rozhodol o ponechaní zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 18. 08. 2006, č. k. 12Zm/1924/1999-122 v platnosti. Súčasne uloţil
pôvodnému ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy
námietkového konania vo výške 311 142,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na § 175 ods. 1, ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „ O. s. p.“), ako aj originál zmenky predloţený ţalobcom spolu
s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, z obsahu ktorého zistil, ţe vystaviteľ
zmenky V., akciová spoločnosť K., vystavil dňa 10. 08. 1995 zmenku, v ktorej prikázal
zmenečníkovi V., a. s. K., IČO: X., bez protestu zaplatiť na rad A. P. a. s., organizačná zloţka
zahraničnej osoby, so sídlom: K., B., zastupiteľstvo K., zmenkovú sumu 24 640 142,50 Sk
dňa 11. 10. 1999. Zmenku akceptoval zmenečník svojím podpisom na zmenke. Pri podpise
vystaviteľa zmenky je odtlačok pečiatky vystaviteľa V., a. s. K.. Súd dospel k záveru, ţe
zmenka obsahuje náleţitosti cudzej zmenky v zmysle § 1 článku I. Zmenkového a šekového
zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“), a preto je zmenkou platnou. Keďţe
v zmenke je ako zmenečník uvedený sám vystaviteľ, jedná sa o zastretú vlastnú zmenku
v zmysle § 3 článku I. zmenkového zákona. Výstavca ako zmenečník vlastný príkaz
akceptoval, a teda je priamym dlţníkom zo zmenky. Vo vzťahu k ust. § 17 zmenkového
zákona súd poukázal na kauzálne námietky, ktoré proti vydanému zmenkovému platobnému
rozkazu uplatnil pôvodný ţalovaný tvrdiac, ţe ţalovaná zmenka má zabezpečovaciu funkciu,
pričom majiteľ zmenky uţ nie je veriteľom zmenkou zabezpečenej pohľadávky. Ďalej tvrdil,
ţe zabezpečený záväzok zanikol čiastočne dohodou a čiastočne jeho splnením. Okrem
kauzálnych námietok namietal platnosť zmenky, keď tvrdil, ţe zmenka bola vystavená
v nevyplnenej podobe bez udelenia vyplňovacieho oprávnenia, prípadne, ţe bola vyplnená
nesprávne. Namietol aj skutočnosť, ţe zo samotného podpisu osoby konajúcej v mene dlţníka
nie je moţné zistiť, kto touto osobou bol.
Absolútne námietky ţalovaného týkajúce sa platnosti zmenky, konkrétne podpisu na
zmenke a jej vyplnenia, súd neakceptoval z dôvodu, ţe zmenka obsahuje náleţitosti cudzej
zmenky v zmysle článku I. zmenkového zákona, t. j. podpis výstavcu aj zmenečníka
a vyplnená je aj zmenková suma. Ţalovaný nepreukázal, ţe zmenková suma nezodpovedá
akejkoľvek dohode účastníkov zmenkového vzťahu a ţe zmenka, ktorá je formálne platná,
nezaväzuje ţalovaného ako zmenkového dlţníka.
V námietkovom konaní súd vykonal dokazovanie zamerané na opodstatnenosť
kauzálnych námietok ţalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré spočívali
v tvrdení, ţe zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka a v dôsledku postúpenia
zabezpečenej pohľadávky došlo k osamostatneniu zmenky a zároveň k zániku zmenkového
záväzku. Uviedol, ţe dôkazné bremeno o uvedených tvrdeniach nesie ţalovaný, ktorý
predloţil listinné dôkazy a navrhol vypočuť svedkov.
Z obsahu zmluvy o avalovom úvere č. 19/95 z 10. 08. 1995 súd zistil, ţe A. P., a. s.,
organizačná zloţka zahraničnej osoby, K., B. ako B. a V., a. s., K. ako klient uzavreli zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie krátkodobého úveru na úhradu plnenia zo zmenkového
avalu vo výške preukázaného peňaţného plnenia A. B., oprávnenému v zmysle mandátnej
zmluvy o vykonaní zmenkového avalu č. 19/95-M z 10. 08. 1995, uzavretej medzi A. B.
a klientom. V čl. II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, ţe úver bude čerpaný nasledujúci
pracovný deň po tom, keď A. splnila svoj záväzok voči oprávnenému a výška úveru je zhodná
s výškou úhrady, ktorú realizovala A.. Splatnosť úveru bola stanovená do jedného mesiaca od
jej čerpania. Klient sa v čl. III. zmluvy zaviazal z poskytnutého úveru platiť úroky o 4 %
vyššie, neţ predstavuje základná úroková sadzba A., ktorá v deň uzavretia zmluvy
predstavovala 16% ročne. V čl. IV. zmluvné strany uviedli, ţe peňaţité pohľadávky A. z tejto
zmluvy sú zaistené zastretou vlastnou zmenkou, ktorá bude klientom vystavená v deň podpisu
mandátnej zmluvy o vykonaní zmenkového avalu, spolu s dohodou o vyplňovacom práve.
Z písomného dodatku č. 2 k uvedenej zmluve, uzavretého dňa 25. 02. 1997 vyplýva,
ţe účastníci v čl. I. zmenili slovo plnenie A. na plnenie A. P., a. s., H., P. 1 (ďalej len
„centrála“). V čl. II. ods. 1 v prvej a druhej vete slovo A. nahradili slovom centrála. Dodatok
č. 1 účastníci nepredloţili. Z čl. I. bod 1 mandátnej zmluvy o vykonaní zmenkového avalu č.
19/95-M, uzavretej 10.08.1995 mandatárom A. P., a. s., organizačná zloţka zahraničnej
osoby, K., B. a mandantom V., a. s., K., vyplýva, ţe predmetom zmluvy je vykonanie
zmenkového avalu mandatárom k zaisteniu záväzku vo výške 6 279 162,50 DEM, v korunách
131 994 274,90 Sk, vyplývajúceho zo 6 vlastných zmeniek, vystavených dňa 10. 08. 1995
výstavcom V., a. s., K., splatných v A. P., a. s., organizačnej zloţke zahraničnej osoby v B.
dňa 30. 10. 1996 vo výške 1 136 308,33 DEM, dňa 30. 04. 1997 vo výške 1 100 395,83
DEM, dňa 30. 10. 1997 vo výške 1 064 483,33 DEM, dňa 30. 04. 1998 vo výške 1 028 570,83
DEM, dňa 30. 10. 1998 vo výške 992 658,33 DEM, dňa 30. 04. 1999 vo výške 956 745,85
DEM. Z článku I. bod 2 vyplýva, ţe plnenie zo zmluvy sa povaţuje za záväzné v momente,
keď je mandatár povinný platiť za hlavného dlţníka vo výške avalovej zmenkovej sumy. V čl.
III. bodoch 2 a 3 sa strany dohodli, ţe v prípade plnenia mandatára zo zmenkového avalu
a platobnej neschopnosti mandanta poskytne mandatár krátkodobý avalový úver na úhradu
pohľadávky, ktorá mandantovi vznikla. Výška poskytnutého úveru bude zhodná s výškou
úhrady, t. j. uhradená cudzia mena sa prepočíta na Sk podľa platného kurzu devíza – predaj
dňom úhrady mandatára. Úver bude čerpaný v nasledujúcom pracovnom dni po tom, keď
mandatár plnil zo zmenkového avalu. Za týmto účelom sa súčasne s mandatárom uzatvára
zmluva o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a jej účinnosť sa stanovuje na
nasledujúci pracovný deň po plnení zo zmenkového avalu. Po vykonaní dokazovania
výsluchom svedkov Ing. M. H., Ing. Z. P. a listinnými dôkazmi – zmluvou o postúpení
pohľadávky z 12. 10. 2000 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. 01. 2004, č. k. 17
Cbi 29/03-108 o určení, ţe zmluva o postúpení pohľadávok je platná, súd uzavrel, ţe medzi
ţalovaným a právnym predchodcom ţalobcu vzniklo viacero zmenkových vzťahov. Ţalovaný
tvrdil, ţe predmetná zmenka zabezpečovala pohľadávku zmenkového veriteľa, vyplývajúcu
zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95, uzavretej dňa 10. 08. 1995. Súd mal za nepochybné, ţe
predmetná zmenka a zmluva o avalovom úvere, ktorá odkazuje na zabezpečovaciu zmenku,
sú vystavené v rovnaký deň 10. 08. 1995, čo nevylučuje pravdivosť tvrdenia ţalovaného, ţe
predmetná zmenka zabezpečuje pohľadávku z tejto zmluvy. Zdôraznil však, ţe pokiaľ
zmenka plní zabezpečovaciu funkciu, nemôţe vzniknúť pochybnosť o určitosti pohľadávky,
ktorú zabezpečuje. Vzhľadom na spornosť tvrdení účastníkov, dôkazné bremeno o preukázaní
určitosti zabezpečovanej pohľadávky znáša ţalovaný, ktorý v konaní predloţenými listinnými
dôkazmi, ani výsluchom svedkov nepreukázal jednoznačne kauzálny vzťah medzi
predmetnou zmenkou a pohľadávkou zo zmluvy o avalovom úvere, hlavne čo sa týka výšky
pohľadávky. Pokiaľ by aj predmetná zmenka jednoznačne plnila zabezpečovaciu funkciu
ku konkrétnej pohľadávke, vyplývajúcej zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95 zo dňa 10. 08.
1995, súd dospel k záveru, ţe zmluvou o postúpení pohľadávok z 12. 10. 2000, na ktorú
ţalovaný poukazuje, nebola postúpená pohľadávka zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95
z 10. 08. 1995. Súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe v zmluve nie sú uvedené údaje,
z ktorých by bolo moţné jednoznačne zistiť, ktorá konkrétna pohľadávka, z ktorej zmluvy
o avalovom úvere bola postúpená, pretoţe okrem sumy a uvedenia, ţe ide o zmluvu
o postúpení pohľadávok v poloţke 42 príloh, nie sú ďalšie identifikačné údaje o pohľadávke,
čo vzhľadom na existenciu viacerých zmlúv moţno povaţovať za údaj neurčitý. V dôsledku
toho súd nepovaţoval za dôvodné tvrdenie ţalovaného, ţe postúpením pohľadávky došlo
k osamostatneniu zmenky. Z týchto dôvodov súd nevyhodnocoval dôkazy predloţené
ţalovaným, týkajúce sa ďalšieho postúpenia pohľadávky a zániku záväzku vo vzťahu
k osobám, na ktoré podľa tvrdenia ţalovaného bola pohľadávka postúpená. Súd uzavrel, ţe
z dôvodu, ţe ţalovaný nepreukázal skutočnosti tvrdené v námietkach, svedčí ţalobcovi ako
majiteľovi zmenky právo na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
a úspešnému ţalobcovi priznal trovy námietkového konania, účelne vynaloţené na uplatnenie
práva, pozostávajúce z odmeny za štyri úkony právnej pomoci (vyjadrenie k námietkam,
účasť na pojednávaniach), DPH z cestovného a z náhrady za stratu času. Ďalšie vyčíslené
trovy konania súd ţalobcovi nepriznal z dôvodu, ţe advokátovi vzniklo právo len na úkony
právnej pomoci v súvislosti s námietkovým konaním po vydaní zmenkového platobného
rozkazu. Účelnosť ďalšej porady s klientom ţalobca neodôvodnil a za účelný súd
nepovaţoval ani úkon v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu proti povinnosti ţalovaného
zaplatiť súdny poplatok.
Na odvolanie ţalovaného vo veci samej, ako aj ţalobcu proti rozhodnutiu
prvostupňového súdu v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 23. 07. 2009, č. k. 6Obo 140/2008-
434, po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol tak, ţe túto je povinný zaplatiť ţalobcovi ţalovaný, a to vo výške
2 458,53 eur na účet právnej zástupkyne ţalobcu.
Odvolací súd odvolacej námietke ţalovaného o tom, ţe súd prvého stupňa vypočul len
dvoch z navrhovaných troch svedkov, nevyhovel argumentujúc, ţe súd v konaní nie je
povinný vykonávať všetky účastníkmi navrhované dôkazy. Uviedol, ţe nie je potrebné
vykonávať dôkazy nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré nie sú
významné, resp. sú nadbytočné. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa vypočul dvoch
navrhovaných svedkov, a to Ing. M. H. a Ing. Z. P. (č. l. 270), z ktorých výpovedí vyplynulo,
ţe zmenky boli ţalovaným vystavované nielen ako zabezpečovacie zmenky, ale aj za iným
účelom. Keďţe ich výpoveďami nebolo preukázané tvrdenie ţalovaného, ţe sporná zmenka
bola zmenkou zabezpečovacou, súd postupujúc podľa § 120 ods. 1 O. s. p., upustil od
výsluchu tretieho navrhovaného svedka JUDr. J. S.. Odvolací súd k ďalším skutočnostiam
tvrdeným ţalovaným, z ktorých má byť zrejmé, ţe sporná zmenka plnila zabezpečovaciu
funkciu (deň vystavenia zmenky, zmenková suma, totoţnosť subjektov, ktoré uzavreli zmluvu
o avalovom úvere a ktoré sú v zmenkovom vzťahu), uviedol, ţe tieto skutočnosti jednoznačne
nepreukazujú tvrdenie ţalovaného o zabezpečovacej zmenke. Prisvedčil záveru súdu prvého
stupňa o tom, ţe ak by zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu, nemôţe vzniknúť pochybnosť
o určitosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Vymedzením zabezpečenej kauzálnej pohľadávky
vzniká zmluvná väzba medzi pohľadávkou a zmenkou. Bez dohody o tom, ţe určitá
pohľadávka bude zabezpečená, nie je moţné o takomto vzťahu vôbec uvaţovať. Len
okolnosť, ţe zmenka je v rukách osoby, ktorá je veriteľom zmenkového dlţníka, a to nielen
z dôvodu zmenky, ale aj zo záväzkového vzťahu, nevytvára zabezpečovací vzťah zmenky.
Najvyšší súd uzavrel, ţe z dôvodu, ţe ţalovaný v konaní nepreukázal kauzálny vzťah, nebolo
moţné jeho kauzálnej námietke vyhovieť a nebolo tieţ potrebné zaoberať sa skúmaním
postúpenia pohľadávky zo zmluvy o avalovom úvere.
Odvolací súd rovnako ako vecne správny potvrdil prvostupňový rozsudok v časti
náhrady trov konania, proti ktorej podal odvolanie ţalobca. V tejto súvislosti uviedol, ţe súd
prvého stupňa pri určovaní náhrady trov konania správne posudzoval účelnosť trov a priznal
len také trovy, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva v súvislosti
s prejednaním námietok podaných ţalovaným proti zmenkovému platobnému rozkazu.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2009.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote
mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a b/
O. s. p. majúc za to, ţe odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť účastníkovi konania
konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), súčasne
ţe konanie je zaťaţené inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci
(§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol aj odklad vykonateľnosti
napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. dovolateľ
v mimoriadnom dovolaní poukázal na § 107 ods. 4 O. s. p. a § 69aa ods. 8 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a odvolaciemu súdu vytkol, ţe v odôvodnení svojho rozsudku
sa nezaoberal podaním spoločnosti G. H. L., C., ktorá odvolaciemu súdu oznámila a
preukázala, ţe dňa 13. 03. 2009 došlo k zániku spoločnosti S. I. H., s. r. o. z dôvodu jej
cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou G. H. L., C., a teda ţe menovaná C. spoločnosť sa ex
lege stala účastníkom konania na strane ţalovaného. Namietol, ţe odvolací súd napriek tomu,
ţe mal listiny preukazujúce nadobudnutie účinnosti cezhraničného zlúčenia obidvoch
menovaných spoločností k dispozícii, so spoločnosťou G. H. L., C. nekonal, v dôsledku ktorej
skutočnosti zaťaţil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p.. Spoločnosti G. H. L., C. súd
odňal moţnosť konať pred súdom a zároveň konal s neexistujúcim subjektom (so zaniknutou
spoločnosťou) na strane ţalovaného.
V súvislosti s ďalším dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.,
generálny prokurátor poukázal na ustanovenia § 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 veta prvá, § 132
O. s. p. a § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len „ZaŠZ“)
a odvolaciemu súdu vytkol, ţe sa nesprávne vysporiadal s pojmom „abstraktný zmenkový
záväzok“, pretoţe zmenka je abstraktným záväzkom, čo do povinnosti kauzu na zmenke
vyjadriť, ale čo do povinnosti zmenku zaplatiť, je zmenka abstraktným záväzkom iba
pri aplikácii § 17 ZaŠZ, nie však v iných prípadoch.
Poukázal na to, ţe ţalovaný v námietkach označil právny dôvod vystavenia zmenky,
ktorý ţalobca poprel, neuviedol však ţiadne tvrdenie ohľadom právneho dôvodu vystavenia
zmenky, ktorý on povaţuje za správny. Podľa názoru dovolateľa súdy mali vyzvať ţalobcu,
aby uviedol, prečo bola zmenka vystavená, následne porovnať tvrdenia ţalobcu s tvrdeniami
ţalovaného a v prípade spornosti tvrdení mali pristúpiť k vykonaniu dokazovania s tým, ţe
dôkazné bremeno by spočívalo na ţalovanom. Uviedol, ţe pokiaľ sú kauzálne námietky osoby
zaviazanej zo zmenky prípustné, niet zákonného dôvodu, aby ţalobca bol zbavený procesnej
povinnosti kauzu zmenky uviesť. Vyjadril názor, ţe súd má v spore o kauzálnych námietkach
skúmať iba to, ktorá z dvoch tvrdených káuz je pravá kauza zmenky, pričom pochybnosť
o určitosti zabezpečovanej pohľadávky môţe vzniknúť iba v rámci tvrdení, ktoré ponúkajú
strany sporu. Keďţe súdy ţalobcu nevyzvali, aby tvrdenia o kauze zmenky uviedol,
nepostupovali v súlade s § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O. s. p. a konanie zaťaţili vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie veci.
Generálny prokurátor za procesne nesprávny označil aj postup súdov pri hodnotení
ţalovaným tvrdenej skutočnosti, či zmluvou o postúpení pohľadávok z 12. 10. 2000 bola
postúpená aj pohľadávka zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95 z 10. 08. 1995. Súdy
vyhodnotili, ţe zo zmluvy o postúpení pohľadávok sa nedá jednoznačne zistiť, ktorá
konkrétna pohľadávka bola postúpená. V takomto prípade mali súdy rovnako povinnosť
vyzvať ţalobcu, aby presne uviedol, ktoré pohľadávky zmluvou postúpil (resp. mal úmysel
postúpiť), ak zmluvou nepostúpil pohľadávku tvrdenú ţalovaným. Aţ takto vykonané
dokazovanie môţe byť podkladom pre posúdenie, či zmluva o postúpení pohľadávok je
skutočne neurčitá (t. j. či medzi stranami zmluvy skutočne môţe vzniknúť pochybnosť o tom,
ktoré pohľadávky boli postúpené).
K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa písomne vyjadril ţalobca,
ktorý mimoriadne dovolanie navrhol zamietnuť. Ţalovaný sa priamo k mimoriadnemu
dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril, podal len vyjadrenie k jeho návrhu na odklad
vykonateľnosti napadnutého rozsudku, v ktorom však prezentoval aj súhlas s dôvodmi
podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.)
zistil, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a ţe pre jeho
podanie boli splnené zákonné podmienky podľa § 243e ods. 1 O. s. p., pretoţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických, resp. právnických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami. S poukazom na to, ţe v predmetnej veci sú splnené zákonné
podmienky pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 243e ods. 1,
ods. 2 O. s. p. a § 243f ods. 1 O. s. p., dovolací súd preskúmal právoplatné rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 243a ods. 1 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených
dovolacích dôvodov podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je v predmetnej veci prípustné a tieţ dôvodné.
Podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p., mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p., dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Dovolací súd sa stotoţňuje s námietkou generálneho prokurátora, ţe odvolací súd
konal s neexistujúcom subjektom a jeho rozhodnutím bola spoločnosti G. H. L., C. odňatá
moţnosť konať pred súdom, v dôsledku ktorej skutočnosti je konanie zaťaţené vadou podľa §
237 písm. f/ O. s. p..
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesná vada podľa
citovaného zákonného ustanovenia má za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd vo vzťahu k spoločnosti S. I. H., s. r. o.
vychádzal zo spisu Okresného súdu B. I ako registrového súdu, z obsahu ktorého zistil, ţe
dňa 21. 08. 2008 bolo rozhodnuté o zmene právnej formy S. I. D. B. na spoločnosť s ručením
obmedzeným a súčasne o zmene obchodného mena na S. I. H., s. r. o.. Súčasne zistil, ţe ku
dňu konania pojednávania pred odvolacím súdom (23. 07. 2009) menovaná spoločnosť nebola
z obchodného registra vymazaná, preto s ňou naďalej pokračoval v konaní (zápisnica
o pojednávaní pred odvolacím súdom na č. l. 433 - 434).
Z písomného podania spoločnosti G. H. L., C. zo dňa 20. 05. 2009, odvolaciemu súdu
doručené v rovnaký deň (č. l. 424 - 425 spisu) dovolací súd zistil, ţe na pojednávaní
konanom na C. súde dňa 13. 03. 2009 sudca potvrdil zákonnosť C. časti cezhraničného
zlúčenia spoločnosti S. I. H., s. r. o. so spoločnosťou G. H. L., so sídlom: X., X. S., N., C.,
zapísanou v registri Ministerstva obchodu, priemyslu a cestovného ruchu, oddelenie
registrátora spoločností a konkurzného správcu pod registračným číslom HE 223179, súčasne
schválil celý priebeh cezhraničného zlúčenia obidvoch menovaných spoločností a v súlade
s C. zákonmi určil, ţe účinnosť cezhraničného zlúčenia nastáva dňom konania pojednávania.
V dôsledku uvedeného cezhraničné zlúčenie spoločnosti S. I. H., s. r. o. so spoločnosťou G.
H. L. nadobudlo právne účinky. Na základe zrušenia bez likvidácie došlo k zániku spoločnosti
S. I. H., s. r. o. s tým, ţe jej obchodné imanie prešlo na spoločnosť G. H. L., ktorá sa tým stala
právnym nástupcom spoločnosti S. I. H., s. r. o.. V nadväznosti na uvedené spoločnosť G. H.
L. odvolaciemu súdu navrhla, aby podľa § 107 ods. 4 O. s. p. pokračovala v konaní
s menovanou spoločnosťou ako právnym nástupcom spoločnosti S. I. H., s. r. o..
Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Podľa § 69aa ods. 8 ObchZ (v znení účinnom v čase zániku pôvodného ţalovaného),
v obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti a zápis
spoločnosti vzniknutej splynutím alebo zápis zlúčenia pri nástupníckej spoločnosti k tomu
istému dňu, ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Inak
sa v obchodnom registri vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti
bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie,
do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, ţe cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné
splynutie nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia
alebo cezhraničného splynutia.
V citovanom ustanovení je upravená výnimka z konštitúvnosti výmazu slovenskej
právnickej osoby z obchodného registra. Ak je sídlo nástupníckej spoločnosti v zahraničí,
rozhodujúcim dňom pre zánik v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo splynutia
zanikajúcich spoločností je deň nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo
splynutia, ktorý bude daný právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má sídlo
nástupnícka spoločnosť.
Z údajov vo výpise z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I týkajúcej sa
spoločnosti S. I. H., s. r. o., oddiel: Sro, vloţka číslo: 54199/B, je zrejmé, ţe výmaz
menovanej spoločnosti bol vykonaný dňom 29. 10. 2009, v ktorý deň podľa výkladu vyššie
citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka doručil zahraničný obchodný register
slovenskému obchodnému registru oznámenie o nadobudnutí účinnosti cezhraničného
zlúčenia spoločnosti S. I. H., s. r. o. so spoločnosťou G. H. L., C..
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe C. súd určil, ţe účinnosť cezhraničného zlúčenia
obidvoch vyššie menovaných spoločností nastáva dňom konania pojednávania. Toto sa
konalo dňa 13. 03. 2009, ktorý deň je dňom zániku slovenskej zúčastnenej osoby –
spoločnosti S. I. H., s. r. o.. V tento deň sa C. spoločnosť zo zákona stala účastníkom konania
na strane ţalovaného. I keď tomu tak bolo uţ v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu
č. k. 6Obo 140/2008-434 dňa 23. 07. 2009, odvolací súd so spoločnosťou G. H. L., C.
nekonal, a to napriek tomu, ţe C. spoločnosť nadobudnutie účinnosti cezhraničného zlúčenia
obidvoch spoločností na strane ţalovaného odvolaciemu súdu riadne oznámila (č. l. 424 -
425) a na preukázanie svojich tvrdení aj predloţila relevantné listiny (č. l. 409 - 421 spisu).
Tým, ţe odvolací súd ako so ţalovaným nekonal so spoločnosťou G. H. L., C., hoci
s ňou ako právnym nástupcom pôvodne ţalovanej spoločnosti S. I. H., s. r. o., B., konať mal,
odňal jej tým moţnosť konať pred odvolacím súdom, čím ja daná existencia dovolacieho
dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O. .s p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.. Dovolací súd
preto podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta za
bodkočiarkou, dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd neskúmal námietky generálneho
prokurátora týkajúce sa dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p., nakoľko
posúdenie otázky existencie kauzálneho vzťahu, ktorý mala ţalovaná zmenka zabezpečovať,
bude úlohou odvolacieho súdu v novom konaní vo veci samej.
V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho
súdu (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa tento vysporiada
s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje
rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. V novom
rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
5 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 12. 05. 2011).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 31. januára 2013
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.
12 1MObdoV/8/2010