Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/8/2010

Najvyšší súd 1MObdoV/8/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. P. M., správca

konkurznej podstaty úpadcu A. B., a. s. v konkurze, so sídlom: C., N., IČO: X., zast.

advokátkou JUDr. D. J. D., so sídlom: D., Š. proti ţalovanému: G. H. L., so sídlom: X., X.

S., N., C. (pôvodne S. I. H., s. r. o., so sídlom: O., B., IČO: X.), zast. A. spol. s. r. o., sídlom:

D., E., B., IČO: X., Š. & P. s. r. o., so sídlom: D., E., B., IČO: X., o zaplatenie 24 640 124,50

Sk s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v K. pod sp. zn. , na mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 23. júla 2009, č. k. -434, podaného na podnet

ţalovaného takto

rozhodol:

Dovolací súd z r u š u j e rozsudok odvolacieho súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 19. 03. 2008, č. k.

-302 rozhodol o ponechaní zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 18. 08. 2006, č. k. -122 v platnosti. Súčasne uloţil

pôvodnému ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

námietkového konania vo výške 311 142,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na § 175 ods. 1, ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „ “), ako aj originál zmenky predloţený ţalobcom spolu

2

s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, z obsahu ktorého zistil, ţe vystaviteľ

zmenky V., akciová spoločnosť K., vystavil dňa 10. 08. 1995 zmenku, v ktorej prikázal

zmenečníkovi V., a. s. K., IČO: X., bez protestu zaplatiť na rad A. P. a. s., organizačná zloţka

zahraničnej osoby, so sídlom: K., B., zastupiteľstvo K., zmenkovú sumu 24 640 142,50 Sk

dňa 11. 10. 1999. Zmenku akceptoval zmenečník svojím podpisom na zmenke. Pri podpise

vystaviteľa zmenky je odtlačok pečiatky vystaviteľa V., a. s. K.. Súd dospel k záveru, ţe

zmenka obsahuje náleţitosti cudzej zmenky v zmysle § 1 článku I. Zmenkového a šekového

(ďalej len „“), a preto je zmenkou platnou. Keďţe

v zmenke je ako zmenečník uvedený sám vystaviteľ, jedná sa o zastretú vlastnú zmenku

v zmysle článku I. . Výstavca ako zmenečník vlastný príkaz

akceptoval, a teda je priamym dlţníkom zo zmenky. Vo vzťahu k ust. § 17 zmenkového

zákona súd poukázal na kauzálne námietky, ktoré proti vydanému zmenkovému platobnému

rozkazu uplatnil pôvodný ţalovaný tvrdiac, ţe ţalovaná zmenka má zabezpečovaciu funkciu,

pričom majiteľ zmenky uţ nie je veriteľom zmenkou zabezpečenej pohľadávky. Ďalej tvrdil,

ţe zabezpečený záväzok zanikol čiastočne dohodou a čiastočne jeho splnením. Okrem

kauzálnych námietok namietal platnosť zmenky, keď tvrdil, ţe zmenka bola vystavená

v nevyplnenej podobe bez udelenia vyplňovacieho oprávnenia, prípadne, ţe bola vyplnená

nesprávne. Namietol aj skutočnosť, ţe zo samotného podpisu osoby konajúcej v mene dlţníka

nie je moţné zistiť, kto touto osobou bol.

Absolútne námietky ţalovaného týkajúce sa platnosti zmenky, konkrétne podpisu na

zmenke a jej vyplnenia, súd neakceptoval z dôvodu, ţe zmenka obsahuje náleţitosti cudzej

zmenky v zmysle článku I. , t. j. podpis výstavcu aj zmenečníka

a vyplnená je aj zmenková suma. Ţalovaný nepreukázal, ţe zmenková suma nezodpovedá

akejkoľvek dohode účastníkov zmenkového vzťahu a ţe zmenka, ktorá je formálne platná,

nezaväzuje ţalovaného ako zmenkového dlţníka.

V námietkovom konaní súd vykonal dokazovanie zamerané na opodstatnenosť

kauzálnych námietok ţalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré spočívali

v tvrdení, ţe zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka a v dôsledku postúpenia

zabezpečenej pohľadávky došlo k osamostatneniu zmenky a zároveň k zániku zmenkového

záväzku. Uviedol, ţe dôkazné bremeno o uvedených tvrdeniach nesie ţalovaný, ktorý

predloţil listinné dôkazy a navrhol vypočuť svedkov.

Z obsahu zmluvy o avalovom úvere č. 19/95 z 10. 08. 1995 súd zistil, ţe A. P., a. s.,

3

organizačná zloţka zahraničnej osoby, K., B. ako B. a V., a. s., K. ako klient uzavreli zmluvu,

predmetom ktorej bolo poskytnutie krátkodobého úveru na úhradu plnenia zo zmenkového

avalu vo výške preukázaného peňaţného plnenia A. B., oprávnenému v zmysle mandátnej

zmluvy o vykonaní zmenkového avalu č. 19/95-M z 10. 08. 1995, uzavretej medzi A. B.

a klientom. V čl. II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, ţe úver bude čerpaný nasledujúci

pracovný deň po tom, keď A. splnila svoj záväzok voči oprávnenému a výška úveru je zhodná

s výškou úhrady, ktorú realizovala A.. Splatnosť úveru bola stanovená do jedného mesiaca od

jej čerpania. Klient sa v čl. III. zmluvy zaviazal z poskytnutého úveru platiť úroky o 4 %

vyššie, neţ predstavuje základná úroková sadzba A., ktorá v deň uzavretia zmluvy

predstavovala 16% ročne. V čl. IV. zmluvné strany uviedli, ţe peňaţité pohľadávky A. z tejto

zmluvy sú zaistené zastretou vlastnou zmenkou, ktorá bude klientom vystavená v deň podpisu

mandátnej zmluvy o vykonaní zmenkového avalu, spolu s dohodou o vyplňovacom práve.

Z písomného dodatku č. 2 k uvedenej zmluve, uzavretého dňa 25. 02. 1997 vyplýva,

ţe účastníci v čl. I. zmenili slovo plnenie A. na plnenie A. P., a. s., H., P. 1 (ďalej len

„centrála“). V čl. II. ods. 1 v prvej a druhej vete slovo A. nahradili slovom centrála. Dodatok

č. 1 účastníci nepredloţili. Z čl. I. bod 1 mandátnej zmluvy o vykonaní zmenkového avalu č.

19/95-M, uzavretej 10.08.1995 mandatárom A. P., a. s., organizačná zloţka zahraničnej

osoby, K., B. a mandantom V., a. s., K., vyplýva, ţe predmetom zmluvy je vykonanie

zmenkového avalu mandatárom k zaisteniu záväzku vo výške 6 279 162,50 DEM, v korunách

131 994 274,90 Sk, vyplývajúceho zo 6 vlastných zmeniek, vystavených dňa 10. 08. 1995

výstavcom V., a. s., K., splatných v A. P., a. s., organizačnej zloţke zahraničnej osoby v B.

dňa 30. 10. 1996 vo výške 1 136 308,33 DEM, dňa 30. 04. 1997 vo výške 1 100 395,83

DEM, dňa 30. 10. 1997 vo výške 1 064 483,33 DEM, dňa 30. 04. 1998 vo výške 1 028 570,83

DEM, dňa 30. 10. 1998 vo výške 992 658,33 DEM, dňa 30. 04. 1999 vo výške 956 745,85

DEM. Z článku I. bod 2 vyplýva, ţe plnenie zo zmluvy sa povaţuje za záväzné v momente,

keď je mandatár povinný platiť za hlavného dlţníka vo výške avalovej zmenkovej sumy. V čl.

III. bodoch 2 a 3 sa strany dohodli, ţe v prípade plnenia mandatára zo zmenkového avalu

a platobnej neschopnosti mandanta poskytne mandatár krátkodobý avalový úver na úhradu

pohľadávky, ktorá mandantovi vznikla. Výška poskytnutého úveru bude zhodná s výškou

úhrady, t. j. uhradená cudzia mena sa prepočíta na Sk podľa platného kurzu devíza – predaj

dňom úhrady mandatára. Úver bude čerpaný v nasledujúcom pracovnom dni po tom, keď

mandatár plnil zo zmenkového avalu. Za týmto účelom sa súčasne s mandatárom uzatvára

zmluva o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a jej účinnosť sa stanovuje na

4

nasledujúci pracovný deň po plnení zo zmenkového avalu. Po vykonaní dokazovania

výsluchom svedkov Ing. M. H., Ing. Z. P. a listinnými dôkazmi – zmluvou o postúpení

pohľadávky z 12. 10. 2000 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. 01. 2004, č. k. 17

Cbi 29/03-108 o určení, ţe zmluva o postúpení pohľadávok je platná, súd uzavrel, ţe medzi

ţalovaným a právnym predchodcom ţalobcu vzniklo viacero zmenkových vzťahov. Ţalovaný

tvrdil, ţe predmetná zmenka zabezpečovala pohľadávku zmenkového veriteľa, vyplývajúcu

zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95, uzavretej dňa 10. 08. 1995. Súd mal za nepochybné, ţe

predmetná zmenka a zmluva o avalovom úvere, ktorá odkazuje na zabezpečovaciu zmenku,

sú vystavené v rovnaký deň 10. 08. 1995, čo nevylučuje pravdivosť tvrdenia ţalovaného, ţe

predmetná zmenka zabezpečuje pohľadávku z tejto zmluvy. Zdôraznil však, ţe pokiaľ

zmenka plní zabezpečovaciu funkciu, nemôţe vzniknúť pochybnosť o určitosti pohľadávky,

ktorú zabezpečuje. Vzhľadom na spornosť tvrdení účastníkov, dôkazné bremeno o preukázaní

určitosti zabezpečovanej pohľadávky znáša ţalovaný, ktorý v konaní predloţenými listinnými

dôkazmi, ani výsluchom svedkov nepreukázal jednoznačne kauzálny vzťah medzi

predmetnou zmenkou a pohľadávkou zo zmluvy o avalovom úvere, hlavne čo sa týka výšky

pohľadávky. Pokiaľ by aj predmetná zmenka jednoznačne plnila zabezpečovaciu funkciu

ku konkrétnej pohľadávke, vyplývajúcej zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95 zo dňa 10. 08.

1995, súd dospel k záveru, ţe zmluvou o postúpení pohľadávok z 12. 10. 2000, na ktorú

ţalovaný poukazuje, nebola postúpená pohľadávka zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95

z 10. 08. 1995. Súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe v zmluve nie sú uvedené údaje,

z ktorých by bolo moţné jednoznačne zistiť, ktorá konkrétna pohľadávka, z ktorej zmluvy

o avalovom úvere bola postúpená, pretoţe okrem sumy a uvedenia, ţe ide o zmluvu

o postúpení pohľadávok v poloţke 42 príloh, nie sú ďalšie identifikačné údaje o pohľadávke,

čo vzhľadom na existenciu viacerých zmlúv moţno povaţovať za údaj neurčitý. V dôsledku

toho súd nepovaţoval za dôvodné tvrdenie ţalovaného, ţe postúpením pohľadávky došlo

k osamostatneniu zmenky. Z týchto dôvodov súd nevyhodnocoval dôkazy predloţené

ţalovaným, týkajúce sa ďalšieho postúpenia pohľadávky a zániku záväzku vo vzťahu

k osobám, na ktoré podľa tvrdenia ţalovaného bola pohľadávka postúpená. Súd uzavrel, ţe

z dôvodu, ţe ţalovaný nepreukázal skutočnosti tvrdené v námietkach, svedčí ţalobcovi ako

majiteľovi zmenky právo na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa

a úspešnému ţalobcovi priznal trovy námietkového konania, účelne vynaloţené na uplatnenie

práva, pozostávajúce z odmeny za štyri úkony právnej pomoci (vyjadrenie k námietkam,

5

účasť na pojednávaniach), DPH z cestovného a z náhrady za stratu času. Ďalšie vyčíslené

trovy konania súd ţalobcovi nepriznal z dôvodu, ţe advokátovi vzniklo právo len na úkony

právnej pomoci v súvislosti s námietkovým konaním po vydaní zmenkového platobného

rozkazu. Účelnosť ďalšej porady s klientom ţalobca neodôvodnil a za účelný súd

nepovaţoval ani úkon v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu proti povinnosti ţalovaného

zaplatiť súdny poplatok.

Na odvolanie ţalovaného vo veci samej, ako aj ţalobcu proti rozhodnutiu

prvostupňového súdu v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 23. 07. 2009, č. k.

434, po prejednaní veci podľa a , rozsudok súdu

prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol tak, ţe túto je povinný zaplatiť ţalobcovi ţalovaný, a to vo výške

2 458,53 eur na účet právnej zástupkyne ţalobcu.

Odvolací súd odvolacej námietke ţalovaného o tom, ţe súd prvého stupňa vypočul len

dvoch z navrhovaných troch svedkov, nevyhovel argumentujúc, ţe súd v konaní nie je

povinný vykonávať všetky účastníkmi navrhované dôkazy. Uviedol, ţe nie je potrebné

vykonávať dôkazy nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré nie sú

významné, resp. sú nadbytočné. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa vypočul dvoch

navrhovaných svedkov, a to Ing. M. H. a Ing. Z. P. (č. l. 270), z ktorých výpovedí vyplynulo,

ţe zmenky boli ţalovaným vystavované nielen ako zabezpečovacie zmenky, ale aj za iným

účelom. Keďţe ich výpoveďami nebolo preukázané tvrdenie ţalovaného, ţe sporná zmenka

bola zmenkou zabezpečovacou, súd postupujúc podľa , upustil od

výsluchu tretieho navrhovaného svedka JUDr. J. S.. Odvolací súd k ďalším skutočnostiam

tvrdeným ţalovaným, z ktorých má byť zrejmé, ţe sporná zmenka plnila zabezpečovaciu

funkciu (deň vystavenia zmenky, zmenková suma, totoţnosť subjektov, ktoré uzavreli zmluvu

o avalovom úvere a ktoré sú v zmenkovom vzťahu), uviedol, ţe tieto skutočnosti jednoznačne

nepreukazujú tvrdenie ţalovaného o zabezpečovacej zmenke. Prisvedčil záveru súdu prvého

stupňa o tom, ţe ak by zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu, nemôţe vzniknúť pochybnosť

o určitosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Vymedzením zabezpečenej kauzálnej pohľadávky

vzniká zmluvná väzba medzi pohľadávkou a zmenkou. Bez dohody o tom, ţe určitá

pohľadávka bude zabezpečená, nie je moţné o takomto vzťahu vôbec uvaţovať. Len

okolnosť, ţe zmenka je v rukách osoby, ktorá je veriteľom zmenkového dlţníka, a to nielen

6

z dôvodu zmenky, ale aj zo záväzkového vzťahu, nevytvára zabezpečovací vzťah zmenky.

Najvyšší súd uzavrel, ţe z dôvodu, ţe ţalovaný v konaní nepreukázal kauzálny vzťah, nebolo

moţné jeho kauzálnej námietke vyhovieť a nebolo tieţ potrebné zaoberať sa skúmaním

postúpenia pohľadávky zo zmluvy o avalovom úvere.

Odvolací súd rovnako ako vecne správny potvrdil prvostupňový rozsudok v časti

náhrady trov konania, proti ktorej podal odvolanie ţalobca. V tejto súvislosti uviedol, ţe súd

prvého stupňa pri určovaní náhrady trov konania správne posudzoval účelnosť trov a priznal

len také trovy, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva v súvislosti

s prejednaním námietok podaných ţalovaným proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 25. 09. 2009.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s a

majúc za to, ţe odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť účastníkovi konania

konať pred súdom ( v spojení s ), súčasne

ţe konanie je zaťaţené inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci

( ). Dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol aj odklad vykonateľnosti

napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa dovolateľ

v mimoriadnom dovolaní poukázal na a Obchodného

zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a odvolaciemu súdu vytkol, ţe v odôvodnení svojho rozsudku

sa nezaoberal podaním spoločnosti G. H. L., C., ktorá odvolaciemu súdu oznámila a

preukázala, ţe dňa 13. 03. 2009 došlo k zániku spoločnosti S. I. H., s. r. o. z dôvodu jej

cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou G. H. L., C., a teda ţe menovaná C. spoločnosť sa ex

lege stala účastníkom konania na strane ţalovaného. Namietol, ţe odvolací súd napriek tomu,

ţe mal listiny preukazujúce nadobudnutie účinnosti cezhraničného zlúčenia obidvoch

menovaných spoločností k dispozícii, so spoločnosťou G. H. L., C. nekonal, v dôsledku ktorej

skutočnosti zaťaţil konanie vadou podľa . Spoločnosti G. H. L., C. súd

odňal moţnosť konať pred súdom a zároveň konal s neexistujúcim subjektom (so zaniknutou

spoločnosťou) na strane ţalovaného.

V súvislosti s ďalším dovolacím dôvodom podľa ,

generálny prokurátor poukázal na ustanovenia § 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 veta prvá, § 132

a zmenkový a šekový zákon (ďalej len „“)

a odvolaciemu súdu vytkol, ţe sa nesprávne vysporiadal s pojmom „abstraktný zmenkový

záväzok“, pretoţe zmenka je abstraktným záväzkom, čo do povinnosti kauzu na zmenke

vyjadriť, ale čo do povinnosti zmenku zaplatiť, je zmenka abstraktným záväzkom iba

pri aplikácii , nie však v iných prípadoch.

Poukázal na to, ţe ţalovaný v námietkach označil právny dôvod vystavenia zmenky,

ktorý ţalobca poprel, neuviedol však ţiadne tvrdenie ohľadom právneho dôvodu vystavenia

zmenky, ktorý on povaţuje za správny. Podľa názoru dovolateľa súdy mali vyzvať ţalobcu,

aby uviedol, prečo bola zmenka vystavená, následne porovnať tvrdenia ţalobcu s tvrdeniami

ţalovaného a v prípade spornosti tvrdení mali pristúpiť k vykonaniu dokazovania s tým, ţe

dôkazné bremeno by spočívalo na ţalovanom. Uviedol, ţe pokiaľ sú kauzálne námietky osoby

zaviazanej zo zmenky prípustné, niet zákonného dôvodu, aby ţalobca bol zbavený procesnej

povinnosti kauzu zmenky uviesť. Vyjadril názor, ţe súd má v spore o kauzálnych námietkach

skúmať iba to, ktorá z dvoch tvrdených káuz je pravá kauza zmenky, pričom pochybnosť

o určitosti zabezpečovanej pohľadávky môţe vzniknúť iba v rámci tvrdení, ktoré ponúkajú

strany sporu. Keďţe súdy ţalobcu nevyzvali, aby tvrdenia o kauze zmenky uviedol,

nepostupovali v súlade s a a konanie zaťaţili vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie veci.

Generálny prokurátor za procesne nesprávny označil aj postup súdov pri hodnotení

ţalovaným tvrdenej skutočnosti, či zmluvou o postúpení pohľadávok z 12. 10. 2000 bola

postúpená aj pohľadávka zo zmluvy o avalovom úvere č. 19/95 z 10. 08. 1995. Súdy

vyhodnotili, ţe zo zmluvy o postúpení pohľadávok sa nedá jednoznačne zistiť, ktorá

konkrétna pohľadávka bola postúpená. V takomto prípade mali súdy rovnako povinnosť

vyzvať ţalobcu, aby presne uviedol, ktoré pohľadávky zmluvou postúpil (resp. mal úmysel

postúpiť), ak zmluvou nepostúpil pohľadávku tvrdenú ţalovaným. Aţ takto vykonané

dokazovanie môţe byť podkladom pre posúdenie, či zmluva o postúpení pohľadávok je

skutočne neurčitá (t. j. či medzi stranami zmluvy skutočne môţe vzniknúť pochybnosť o tom,

ktoré pohľadávky boli postúpené).

8

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa písomne vyjadril ţalobca,

ktorý mimoriadne dovolanie navrhol zamietnuť. Ţalovaný sa priamo k mimoriadnemu

dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril, podal len vyjadrenie k jeho návrhu na odklad

vykonateľnosti napadnutého rozsudku, v ktorom však prezentoval aj súhlas s dôvodmi

podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

zistil, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a ţe pre jeho

podanie boli splnené zákonné podmienky podľa , pretoţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických, resp. právnických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. S poukazom na to, ţe v predmetnej veci sú splnené zákonné

podmienky pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 243e ods. 1,

ods. 2 a , dovolací súd preskúmal právoplatné rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení

s ), v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených

dovolacích dôvodov podľa v spojení s a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je v predmetnej veci prípustné a tieţ dôvodné.

Podľa , mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Dovolací súd sa stotoţňuje s námietkou generálneho prokurátora, ţe odvolací súd

konal s neexistujúcom subjektom a jeho rozhodnutím bola spoločnosti G. H. L., C. odňatá

moţnosť konať pred súdom, v dôsledku ktorej skutočnosti je konanie zaťaţené vadou podľa §

237 písm. f/ .

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

9

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesná vada podľa

citovaného zákonného ustanovenia má za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd vo vzťahu k spoločnosti S. I. H., s. r. o.

vychádzal zo spisu Okresného súdu B. I ako registrového súdu, z obsahu ktorého zistil, ţe

dňa 21. 08. 2008 bolo rozhodnuté o zmene právnej formy S. I. D. B. na spoločnosť s ručením

obmedzeným a súčasne o zmene obchodného mena na S. I. H., s. r. o.. Súčasne zistil, ţe ku

dňu konania pojednávania pred odvolacím súdom (23. 07. 2009) menovaná spoločnosť nebola

z obchodného registra vymazaná, preto s ňou naďalej pokračoval v konaní (zápisnica

o pojednávaní pred odvolacím súdom na č. l. 433 - 434).

Z písomného podania spoločnosti G. H. L., C. zo dňa 20. 05. 2009, odvolaciemu súdu

doručené v rovnaký deň (č. l. 424 - 425 spisu) dovolací súd zistil, ţe na pojednávaní

konanom na C. súde dňa 13. 03. 2009 sudca potvrdil zákonnosť C. časti cezhraničného

zlúčenia spoločnosti S. I. H., s. r. o. so spoločnosťou G. H. L., so sídlom: X., X. S., N., C.,

zapísanou v registri Ministerstva obchodu, priemyslu a cestovného ruchu, oddelenie

registrátora spoločností a konkurzného správcu pod registračným číslom HE 223179, súčasne

schválil celý priebeh cezhraničného zlúčenia obidvoch menovaných spoločností a v súlade

s C. zákonmi určil, ţe účinnosť cezhraničného zlúčenia nastáva dňom konania pojednávania.

V dôsledku uvedeného cezhraničné zlúčenie spoločnosti S. I. H., s. r. o. so spoločnosťou G.

H. L. nadobudlo právne účinky. Na základe zrušenia bez likvidácie došlo k zániku spoločnosti

S. I. H., s. r. o. s tým, ţe jej obchodné imanie prešlo na spoločnosť G. H. L., ktorá sa tým stala

právnym nástupcom spoločnosti S. I. H., s. r. o.. V nadväznosti na uvedené spoločnosť G. H.

L. odvolaciemu súdu navrhla, aby podľa pokračovala v konaní

s menovanou spoločnosťou ako právnym nástupcom spoločnosti S. I. H., s. r. o..

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

10

Podľa § 69aa ods. 8 ObchZ (v znení účinnom v čase zániku pôvodného ţalovaného),

v obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti a zápis

spoločnosti vzniknutej splynutím alebo zápis zlúčenia pri nástupníckej spoločnosti k tomu

istému dňu, ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Inak

sa v obchodnom registri vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti

bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie,

do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, ţe cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné

splynutie nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia

alebo cezhraničného splynutia.

V citovanom ustanovení je upravená výnimka z konštitúvnosti výmazu slovenskej

právnickej osoby z obchodného registra. Ak je sídlo nástupníckej spoločnosti v zahraničí,

rozhodujúcim dňom pre zánik v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo splynutia

zanikajúcich spoločností je deň nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo

splynutia, ktorý bude daný právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má sídlo

nástupnícka spoločnosť.

Z údajov vo výpise z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I týkajúcej sa

spoločnosti S. I. H., s. r. o., oddiel: Sro, vloţka číslo: 54199/B, je zrejmé, ţe výmaz

menovanej spoločnosti bol vykonaný dňom 29. 10. 2009, v ktorý deň podľa výkladu vyššie

citovaného ustanovenia doručil zahraničný obchodný register

slovenskému obchodnému registru oznámenie o nadobudnutí účinnosti cezhraničného

zlúčenia spoločnosti S. I. H., s. r. o. so spoločnosťou G. H. L., C..

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe C. súd určil, ţe účinnosť cezhraničného zlúčenia

obidvoch vyššie menovaných spoločností nastáva dňom konania pojednávania. Toto sa

konalo dňa 13. 03. 2009, ktorý deň je dňom zániku slovenskej zúčastnenej osoby –

spoločnosti S. I. H., s. r. o.. V tento deň sa C. spoločnosť zo zákona stala účastníkom konania

na strane ţalovaného. I keď tomu tak bolo uţ v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu

č. k. -434 dňa 23. 07. 2009, odvolací súd so spoločnosťou G. H. L., C.

nekonal, a to napriek tomu, ţe C. spoločnosť nadobudnutie účinnosti cezhraničného zlúčenia

obidvoch spoločností na strane ţalovaného odvolaciemu súdu riadne oznámila (č. l. 424 -

425) a na preukázanie svojich tvrdení aj predloţila relevantné listiny (č. l. 409 - 421 spisu).

11

Tým, ţe odvolací súd ako so ţalovaným nekonal so spoločnosťou G. H. L., C., hoci

s ňou ako právnym nástupcom pôvodne ţalovanej spoločnosti S. I. H., s. r. o., B., konať mal,

odňal jej tým moţnosť konať pred odvolacím súdom, čím ja daná existencia dovolacieho

dôvodu podľa O. .s p. v spojení s . Dovolací súd

preto podľa v spojení s veta prvá, veta za

bodkočiarkou, dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd neskúmal námietky generálneho

prokurátora týkajúce sa dovolacieho dôvodu podľa , nakoľko

posúdenie otázky existencie kauzálneho vzťahu, ktorý mala ţalovaná zmenka zabezpečovať,

bude úlohou odvolacieho súdu v novom konaní vo veci samej.

V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho

súdu ( v spojení s veta druhá ), sa tento vysporiada

s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje

rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade s ustanovením V novom

rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

5 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 31. januára 2013

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.

12 1MObdoV/8/2010