Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/52/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. K. S., s. r. o., so sídlom:

Ú., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou T. K., s. r. o., so sídlom: Ú., IČO: X. proti

žalovanému: J. Č., bytom: P., zast. opatrovníčkou M. S., zamestnankyňou Okresného súdu

Michalovce, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Z. H., so sídlom: N., IČO:

X., zast. advokátom JUDr. A. M., so sídlom: N., o zaplatenie 149,47 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , na dovolanie vedľajšieho

účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. júla 2012, č. k. -71,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 30. júla 2012, č. k. -71 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce ako súd prvého stupňa uznesením č. k. -59

zo dňa 30. 12. 2011 zrušil platobný rozkaz, vydaný menovaným súdom pod č. k.

-36 zo dňa 25. 02. 2011, konanie zastavil, súčasne vrátil žalobcovi krátený

poplatok v sume 9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti

uznesenia a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 31. 01. 2011 sa začalo na súde prvého stupňa

konanie o zaplatenie 149,47 eur s príslušenstvom a vo veci bol vydaný platobný rozkaz. Tento

sa žalovanému nepodarilo doručiť, preto ho konajúci súd v súlade s § 173 ods. 2 veta tretia

(ďalej len ) uznesením zrušil a v súlade s ust.

ods. 2 ustanovil žalovanému na zastupovanie v konaní opatrovníka. Dňa 23. 12. 2011

2

žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, na základe čoho prvostupňový súd konanie podľa

zastavil a súčasne podľa , a

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o vrátení kráteného

súdneho poplatku za návrh prostredníctvom príslušného daňového úradu. O trovách konania

rozhodol podľa

Proti uzneseniu prvostupňového súdu č. k. -59 zo dňa 30. 12. 2011

v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník

argumentujúc, že v konaní vystupoval na podporu žalovaného. Navrhol, aby súd prvého

stupňa vydal dopĺňacie uznesenie, v ktorom rozhodne o trovách vedľajšieho účastníka,

v zmysle veta prvá Pre prípad, že súd jeho návrh na vydanie dopĺňacieho

uznesenia nebude akceptovať, navrhol, aby odvolací súd výrok prvostupňového uznesenia

o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie,

resp. na doplnenie uznesenia o ďalší výrok, v ktorom rozhodne o trovách vedľajšieho

účastníka, prípadne aby odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania,

ktoré vyčíslil v odvolaní a na ich náhradu zaviazal žalobcu.

Odvolací súd o odvolaní vedľajšieho účastníka rozhodol uznesením č. k.

-71 zo dňa 30. 07. 2012, ktorým vec vrátil súdu prvého stupňa bez rozhodnutia

o predmetnom odvolaní. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že súd prvého stupňa návrh

vedľajšieho účastníka na doplnenie uznesenia Okresného súdu Michalovce č. k.

-59 zo dňa 30. 12. 2011 o rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho

účastníka zamietol, a to uznesením č. k. -65 zo dňa 06. 02. 2012. Z dôvodu, že

odvolanie proti nemu podané nebolo, nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 25. 02. 2012.

Odvolací súd poukázal na to, že z písomného späťvzatia návrhu na začatie konania

nevyplýva, z akého dôvodu vzal žalobca svoj návrh späť. Uviedol, že právnym titulom nároku

uplatňovaného žalobcom bola s najväčšou pravdepodobnosťou premlčaná pohľadávka

v kombinácii s nárokom z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takýto nárok nemôže požívať

súdnu ochranu, a teda bol žalobcom uplatnený nedôvodne. Skonštatoval, že ak žalobca vezme

návrh späť a nejde o prípad podľa veta druhá , z procesného hľadiska

zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy

konania (R 49/1993). V tejto súvislosti vo vzťahu k postupu súdu prvého stupňa uviedol, že

3

ak boli vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania, súd mal pri ich rozhodovaní dôsledne

zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či žalobca svojím nedôvodne

podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Rovnako mal ešte

pred rozhodnutím o zastavení konania vyzvať vedľajšieho účastníka, ktorý si uplatnil náhradu

trov konania, aby sa vyjadril, či mu v predmetnom konaní trovy vznikli a v akej výške.

Odvolací súd mal za zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi v konaní vznikli trovy z titulu

právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhlášky MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Zdôraznil tiež preukázateľnosť tej skutočnosti, že vo viacerých súdnych sporoch

pôsobil vstup vedľajšieho účastníka do konania odradzujúco pre žalobcu, ktorý, uvedomujúc

si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie

žiadal zastaviť. Vo vzťahu k návrhu vedľajšieho účastníka na doplnenie uznesenia Okresného

súdu Michalovce č. k. -59 zo dňa 30. 12. 2011 o rozhodnutie o trovách

konania vedľajšieho účastníka odvolací súd uviedol, že z dôvodu, že tento návrh bol

uznesením prvostupňového súdu č. k. -65 zo dňa 06. 02. 2012 zamietnutý,

nemohol odvolací súd uložiť súdu prvého stupňa povinnosť o tejto náhrade rozhodnúť, ani

preskúmavať absentujúci výrok, a to napriek tomu, že súd prvého stupňa o náhrade trov

vedľajšieho účastníka mal rozhodnúť.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 09. 2012.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal vedľajší účastník (ďalej tiež ako dovolateľ),

v zákonom stanovenej lehote dovolanie s cieľom dosiahnuť vecné prejednanie svojho

odvolania zo dňa 16. 01. 2012. Prípustnosť dovolania odôvodnil existenciou vady konania,

vyplývajúcej z (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom). Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník vo svojom dovolaní namietol nesprávnu argumentáciu odvolacieho

súdu, keď uviedol, že nemôže súdu prvého stupňa uložiť povinnosť rozhodnúť o náhrade trov

vedľajšieho účastníka, ani preskúmavať absentujúci výrok, keď prvostupňový súd návrh

vedľajšieho účastníka na doplnenie o rozhodnutie o náhrade trov konania uznesením č. k.

4

-65 zo dňa 06. 02. 2012 zamietol. Dovolateľ poukázal na citované uznesenie

súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že o trovách vedľajšieho účastníka rozhodnuté bolo,

pretože výrok o trovách v uznesení zo dňa 30. 12. 2011 sa týkal aj vedľajšieho účastníka.

Nejde preto o absentujúci výrok o trovách vedľajšieho účastníka a odvolací súd mal o jeho

odvolaní zo dňa 16. 01. 2012 proti IV. výroku uznesenia č. k. -59 zo dňa

30. 12. 2011, týkajúceho sa aj trov vedľajšieho účastníka, rozhodnúť. Tým, že odvolací súd

o odvolaní nerozhodol, odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Vo vzťahu k výkladovým problémom, týkajúcim sa oprávnenia vedľajšieho účastníka,

vystupujúceho v konaní podľa , podať opravný prostriedok v prospech

hlavného účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, poukázal dovolateľ na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 08. 2012, ako aj

, Komentár – I. diel, 2. vydanie 2012, autorov Števček/Ficová

a kolektív, z nakladateľstva C. H. Beck. Opierajúc sa o citovaný komentár, dovolateľ uviedol,

že s účinnosťou od 15. 10. 2008 zaviedol zákon novú skupinu subjektov, ktoré môžu

vystupovať ako vedľajší účastník v konaní s tým, že na rozdiel od prvej skupiny, pri ktorej

musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, v druhej

skupine legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon,

v predmetnom prípade .

K dovolaniu vedľajšieho účastníka sa žalobca ani žalovaný nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal vedľajší účastník na strane žalovaného ako legitimovaný subjekt, včas

( ), ktorý je zastúpený advokátom (, veta druhá ),

preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

5

Podľa , dovolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodil z vady konania podľa ,

argumentujúc tým, že odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa bez toho, aby rozhodol

o jeho odvolaní, podanom proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.

-59 zo dňa 30. 12. 2011. Rozhodol tak napriek tomu, že na takýto postup

neboli splnené zákonné podmienky, v dôsledku ktorej skutočnosti mu odňal možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký vadný postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré sú mu priznané

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu,

s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu

6

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Michalovce uznesením č. k.

-59 zo dňa 30. 12. 2011 zrušil platobný rozkaz menovaného súdu zo dňa

25. 02. 2011, č. k. -36 a konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie

konania žalobcom v celom rozsahu, podľa zastavil. Súčasne podľa

ods. 3, 4 a 6 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok v sume 9,87 eur prostredníctvom Daňového

úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol tak, že na ich

náhradu nemá právo žiaden z účastníkov konania. Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší

účastník na strane žalovaného podanie zo dňa 16. 01. 2012, prvostupňovému súdu doručené

dňa 18. 01. 2012 označené ako „1. Návrh vedľajšieho účastníka na doplnenie výroku

uznesenia alternatíva 2. Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.

-59 z 30. 12. 2011“ (č. l. 62 - 64). Následne Okresný súd Michalovce

uznesením č. k. -65 zo dňa 06. 02. 2012 návrh vedľajšieho účastníka

na doplnenie vyššie označeného uznesenia o rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho

účastníka zamietol a po vyznačení doložky právoplatnosti spis predložil Krajskému súdu

v Nitre ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní vedľajšieho účastníka. Tento vec

uznesením č. k. -71 zo dňa 30. 07. 2012 vrátil prvostupňovému súdu

bez rozhodnutia o opravnom prostriedku dôvodiac, že za situácie, keď návrh na doplnenie

o rozhodnutie o náhrade trov konania bol súdom prvého stupňa zamietnutý, i keď mal

o náhrade trov vedľajšieho účastníka rozhodnúť, nemohol odvolací súd uložiť súdu prvého

stupňa povinnosť o tejto náhrade rozhodnúť, ani preskúmavať absentujúci výrok.

Podľa , a , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

7

S účinnosťou od 15. 08. 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu

vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho

účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku

konania, sa v tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva hmotnoprávny záujem

na výsledku konania neskúma. V prípade, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická

osoba, legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Ide

o prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona

č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Vedľajší účastník do konania vstúpil z vlastného podnetu, a to písomným oznámením

o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 01. 12. 2011, prvostupňovému súdu

doručeným dňa 05. 12. 2011 (č. l. 54). Súhlas žalovaného, ktorého v konaní svojím vstupom

podporil, vzhľadom na vyššie uvedené postavenie vedľajšieho účastníka, nebol v predmetnom

prípade potrebný. Vedľajší účastník do konania vstúpil prostredníctvom zvoleného právneho

zástupcu (plnomocenstvo založené na č. l. 55), z dôvodu ktorého navrhol, aby mu súd priznal

náhradu trov konania.

V prejednávanej veci Okresný súd Michalovce uznesením č. k. -59

zo dňa 30. 12. 2011 konanie vo veci samej zastavil (II. výrok uznesenia) s tým, že žiadnemu

z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania (IV. výrok) poukazujúc na § 146 ods. 1

písm. c/ , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník

písomným podaním zo dňa 16. 01. 2012 (č. l. 62) navrhol doplnenie výroku uznesenia

v znení, že žalobca sa zaväzuje zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške

47,93 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Pre prípad, že súd

návrh na doplnenie uznesenia akceptovať nebude, majúc za to, že výrok o nepriznaní trov

konania žiadnemu z účastníkov sa vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka, podal proti

IV. výroku odvolanie. Po tom, ako súd prvého stupňa uznesením č. k. -65

zo dňa 06. 02. 2012 jeho návrh na doplnenie uznesenia č. k. -59 zamietol,

predložil spis s opravným prostriedkom Krajskému súdu v Košiciach. Tento tým, že vec vrátil

8

prvostupňovému súdu bez rozhodnutia o odvolaní, pochybil a týmto svojím nesprávnym

postupom odňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom, spočívajúcu v práve domáhať sa,

aby napadnuté rozhodnutie bolo aspoň v jednej inštancii posúdené nezávislým súdom.

Je zrejmé, že v posudzovanej veci ide o vzťah žalobcu a vedľajšieho účastníka

v otázke priznania náhrady trov konania. Rovnako je zrejmé, že vedľajší účastník sa

písomným podaním označeným ako „1. Návrh vedľajšieho účastníka na doplnenie výroku

uznesenia alternatíva 2. Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.

-59 z 30. 12. 2011“ (č. l. 62 – 64), alternatívne domáhal doplnenia uznesenia

č. k. -59 o výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a pre prípad, že

tomuto návrhu vyhovené nebude, podal súčasne s návrhom na doplnenie aj odvolanie.

Za situácie, kedy prvostupňový súd návrh vedľajšieho účastníka na doplnenie výroku

uznesenia zamietol, mal odvolací súd rozhodnúť o jeho odvolaní, podanom v tom istom

podaní zo dňa 16. 01. 2012, a to buď kladne alebo záporne, ale v žiadnom prípade nie naň

neprihliadnuť. Nebolo potrebné podávať nové odvolanie, a to ani proti uzneseniu č. k.

-59, ani proti uzneseniu č. k. -65. Na margo rozhodovania

odvolacieho súdu je potrebné spomenúť, že vo svojom odôvodnení sám odvolací súd vyslovil

názor, že vedľajšiemu účastníkovi trovy v konaní vznikli, a to z titulu právneho zastupovania

právnym zástupcom podľa vyhlášky MS SR č. .

Pokiaľ preto odvolací súd o odvolaní vedľajšieho účastníka doposiaľ nerozhodol,

zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle Uvedená procesná vada

zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané v konaní postihnutom tak

závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd podľa veta prvá ,

veta za bodkočiarkou , dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho

súdu ( veta druhá ), bude vecou odvolacieho súdu, aby o odvolaní

9

rozhodol a súčasne rozhodol aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová