Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/47/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : K. V.,

bývajúca v B., prechodne S., zastúpená JUDr. P. H., advokátom v K., proti ţalovaným : 1/ A.,

so sídlom v B., 2/ G. K., bývajúci v Ţ., zastúpený JUDr. L. K., advokátom v R., o náhradu

škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. apríla 2011 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. apríla 2011 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením z 10. novembra 2011 sp.zn.

a z 8. februára 2012 sp.zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa podanou ţalobou domáhala voči ţalovaným náhrady škody vo výške

11 517 500 Sk s príslušným úrokom titulom bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia.

Okresný súd Roţňava rozsudkom z 21. mája 2009 č.k. -57 určil, ţe je daná

zodpovednosť za škodu ţalobkyne, ktorú utrpela pri dopravnej nehode dňa 22.11.2002

zo strany ţalovaného 2/ v rozsahu 30 %. Rozhodovanie o nárokoch ţalobkyne voči

ţalovaným 1/ a 2/ vylúčil na osobitné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov celého

konania. V odôvodnení uviedol, ţe vzhľadom na osobitnú zloţitosť prípadu sa zameral

na riešenie otázky zodpovednosti ţalovaného 2/, ktorý bol v čase nehody prevádzkovateľom

motorového vozidla značky P. evidenčné číslo Z. z hľadiska objektívnej zodpovednosti

zodpovedný, pričom dospel k záveru, ţe je účelné rozhodnúť o základe tejto zodpovednosti

s prihliadnutím aj na ustanovenie uţ aj vzhľadom k tomu, ţe rozhodovanie

o celom uplatnenom nároku ţalobkyne týkajúce sa posúdenia jeho správnosti čo do vyčíslenia

vyţaduje ďalšie dokazovanie. Uznal objektívnu zodpovednosť ţalovaného 2/ v rozsahu 30 %,

2

pričom k výške jeho zodpovednosti dospel úvahou, ktorá sa opiera o výsledok znaleckého

dokazovania z odboru dopravy oboch znalcov (K. aj ústavu súdneho lekárstva), ţe na tejto

dopravnej nehode sa podieľali najmä chodkyne, a to nielen ţalobkyňa, ale aj p. J., ktorá

svojím správaním taktieţ ovplyvnila negatívne správanie sa vodiča ţalovaného 2/, pričom súd

jej zodpovednosť a spoluvinu ţalobkyne ohodnotil na 70 % a objektívnu zodpovednosť

ţalovaného 2/ na 30 %.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom zo 7. apríla 2011 č.k.

-78 zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, ţe určil zodpovednosť ţalovaných

za škodu spôsobenú ţalobkyni, ktorú utrpela pri dopravnej nehode dňa 22.11.2002 v rozsahu

80 %. Stotoţnil sa so skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvého stupňa na základe

znaleckého dokazovania. Je však iného názoru pokiaľ ide o právne posúdenie zodpovednosti

za škodu. Je nepochybné, ţe vodič motorového vozidla ţalovaný 2/ hrubo porušil svoju

povinnosť tým, ţe ako vodič ohrozil chodcov prechádzajúcich cez prechod pre chodcov,

nezastavil vozidlo, keď videl, ţe situáciu na prechode nezvládne. Túto situáciu vytvorili aj

chodci prechádzajúci cez vozovku po prechode pre chodcov, ale ich porušenie povinnosti

vykazuje podstatne menšiu mieru zodpovednosti ako zodpovednosť vodiča motorového

vozidla, ktoré má schopnosť ublíţiť na zdraví. Miera zodpovednosti za škodu zo strany

ţalovanej (zrejme mal na mysli ţalobkyne – pozn. dovolacieho súdu) je podľa jeho názoru

v porovnaní so zodpovednosťou ţalovaného 2/ len v rozsahu 20 % na spôsobenej škode. Preto

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým určil mieru zavinenia a rozhodol, ţe

zodpovednosť ţalovaných za škodu spôsobenú ţalobkyni, ktorú utrpela pri dopravnej nehode

je v rozsahu 80 %.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaný 1/. Uviedol, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a logicky nevyplýva

ani z dôkazov zabezpečených súdom prvého stupňa. Škoda nebola spôsobená vnútornými

okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, ale vo vonkajšej

okolnosti, ktorá s prevádzkou dopravného prostriedku nesúvisí a spočíva v protiprávnom

konaní poškodenej. Za takéhoto stavu nie je moţné prisvedčiť rozhodnutiu odvolacieho súdu

o tom, ţe zavinenie ţalovaného 2/ na dopravnej nehode je v rozsahu 80 %. Navrhol, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací s poukazom na ustanovenie § 238

ods. 1 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 1/ potvrdiť rozsudok

odvolacieho súdu.

Ţalovaný 2/ sa písomne k dovolaniu ţalovanej 1/ nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. novembra 2011 č.k. -115

opravil časť záhlavia svojho rozsudku č.k. -78 zo dňa 7. apríla 2011 tak, ţe táto

má správne znieť : „Proti ţalovanému A., odštepný závod K. a ţalovanému v 2. rade G. K.,

bývajúcemu na G., zastúpenému JUDr. L. K., advokátom A., v konaní o náhradu škody,

o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Roţňave č.k. -57 zo dňa

21. mája 2009 takto rozhodol“. Opravu odôvodnil chybou v písaní.

Opravným uznesením z 8. februára 2012 č.k. -122 Krajský súd

v Košiciach opravil časť záhlavia svojho rozsudku č.k. -78 zo dňa 7. apríla

2011 tak, ţe označenie ţalovaného v prvom rade má správne znieť : „proti ţalovanému A., so

sídlom v B.“. Túto opravu odôvodnil chybou v písaní v zmysle ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravný prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Preto dovolanie ţalovaného 1/ proti tomuto rozsudku podľa

je prípustné.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv.

Podľa (ďalej len „“) kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ak

súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v VII. oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ), normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa

jeho rešpektovania (m.m ).

Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto

dochádza aj vtedy, ak sa niekto (kaţdý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana

tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je

v rozpore so zákonom ().

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-A, str. 12, § 29; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B,

Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tieţ

vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

( Dohovoru), je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie (Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30).

Ustanovenie i právna teória civilného procesu vymedzila

poţiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria

poţiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie vyplýva, ţe súd

je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich

povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia

do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu

súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie

skutkového stavu – dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní

a právo na kontradiktórne konanie (). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia

v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať

navrhnutými dôkazmi, preto môţu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky

zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma

intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými závermi

prvostupňového súdu, bol však iného názoru pokiaľ ide o právne posúdenie zodpovednosti

za škodu. Uviedol, ţe ţalovaný 2/ hrubo porušil svoju povinnosť tým, ţe ako vodič ohrozil

chodcov prechádzajúcich cez prechod pre chodcov, nezastavil vozidlo keď videl, ţe situáciu

na prechode nezvládne. Túto situáciu vytvorili aj chodci prechádzajúci cez vozovku

po prechode pre chodcov, ale ich porušenie povinnosti vykazuje podstatne menšiu mieru

zodpovednosti ako zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktoré má schopnosť ublíţiť

na zdraví. V ďalšom odseku však odvolací súd tvrdí, ţe práve ţalobkyňa svojím konaním

spôsobila prekáţku vodičovi, teda ţalovanému 2/, ktorý cez prechod nemohol plynule prejsť,

nevstúpila však náhle do vozovky, lebo po prechode uţ prešla od chodníka 8 metrov. Potom

uzavrel, ţe miera zodpovednosti za škodu zo strany ţalovanej (zrejme myslel zo strany

ţalobkyne) je v porovnaní so zodpovednosťou ţalovaného 2/ len v rozsahu 20 %

na spôsobenej škode. Preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol, ţe zodpovednosť

ţalovaných za škodu spôsobenú ţalobkyni je v rozsahu 80 %. Moţno teda zhrnúť, ţe právne

závery odvolacieho súdu sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami

a z odôvodnení súdnych rozhodnutí nevyplývajú. Dôvody, na ktorých je zaloţené rozhodnutie

odvolacieho súdu, sú zjavne protirečivé, ide o zjavne neodôvodnené arbitrárne súdne

rozhodnutie, pričom je potrebné zdôrazniť, ţe prvostupňový súd určil zodpovednosť za škodu

ţalobkyne zo strany ţalovaného 2/, odvolací súd určil zodpovednosť ţalovaných 1/, 2/ bez

toho, aby sa vo vzťahu k ţalovanému 1/ s touto skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia

vyporiadal.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok jeho

nepresvedčivosť je vadou konania, ktorou sa, ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma

moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu v spojení s nadväzujúcimi uzneseniami zrušil ( ) a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné

v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov,

lebo vzhľadom na uţ spomenutú vadu konania, nemoţno posúdiť, či napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na (ne)správnom právnom posúdení veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová