Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/246/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ A. T.,

bývajúca C., 2/ P. T., bývajúci C., obaja zastúpení JUDr. M. K., advokátom v N., proti

ţalovanému : E., so sídlom Š., zastúpený Mgr. M. J., advokátom v N., o zaplatenie 399,66 €

s prísl., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. marca 2012 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 31. mája 2011 č.k.

-340 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcom 1/, 2/ sumu 399,66 € s 11 %

úrokom z omeškania od 29.3.2004 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil, ţe o trovách konania a trovách štátu bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal

za preukázané, ţe návrh ţalobcov bol sčasti podaný dôvodne, zmluva o budúcej zmluve

o dielo bola uzavretá platne, odstúpenie od zmluvy ţalobcami učinené dňa 8.3.2004 bolo

neplatné a v stanovenej lehote medzi účastníkmi nebola uzavretá riadna zmluva o dielo

k termínu do 28.3.2004. Ţalobcovia zaplatili ţalovanému zálohu v zmysle zmluvy o budúcej

zmluve vo výške 170 000 Sk (5 642,97 €). Obdrţali od ţalovaného projekt a hodnota ním

vykonaných prác ako aj výdavkov bola stanovená a ohodnotená znaleckým posudkom a to

spolu vo výške 3 268,27 €. Nakoľko ţalovaný v rámci obrany ţiadal započítať hodnotu ním

vykonaných prác, vrátane paušálne dohodnutej odmeny podľa zmluvy o budúcej zmluve

o dielo, v bode 3.5 vo výške 50 000 Sk + DPH, čo sa rovná 1 659,70 € + DPH vo výške

315,34 €, spolu 1 975,04 €. Na túto skutočnosť prihliadol, a preto od ţalobcami uplatnenej

2

sumy návrhom vo výške 5 642,97 € odrátal túto paušálne dohodnutú odmenu s DPH spolu

vo výške 1 975,04 € a hodnotu výdajov a odmeny za činnosť ţalovaného spojenú s prípravou

projektovej dokumentácie a ďalších činností v súvislosti s realizáciou diela vo výške

3 268,27 €, tento rozdiel predstavuje priznanú sumu vo výške 399,66 €. Táto suma

predstavuje bezdôvodné obohatenie zo strany ţalovaného, nakoľko ide o plnenie bez

právneho dôvodu, a teda je povinný túto sumu ţalobcom z nimi zaplatenej zálohy vrátiť

po odpočítaní paušálnej odmeny, na ktorú má ţalovaný nesporne nárok vrátane DPH

a odmeny, teda hodnoty prác skutočne ním zrealizovaných.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 28. marca 2012 č.k.

-371 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti.

Uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny

záver. Ţalovaný tvrdil, ţe hodnota ním skutočne vykonaných prác v súvislosti s projektovou

dokumentáciou, územným konaním, stavebným konaním a ďalšej zrealizovanej činnosti

v zmysle znaleckého dokazovania je vo výške 3 268,27 € bez DPH. Dôkaz o tom tvrdení, ţe

je ţalovaný platiteľom dane z pridanej hodnoty však súdu prvého stupňa v celom konaní

nenavrhol, neoznačil a ani nedoloţil. Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov,

listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom, odborným vysvetlením a doplnením č. 1

znaleckého posudku zo dňa 7. decembra 2009 vyniesol súd prvého stupňa napadnutý

rozsudok. Právny zástupca ţalovaného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa

31. mája 2011 uviedol, ţe nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Prvostupňový súd

účastníkov poučil v zmysle , účastníci v zmysle

predniesli konečné návrhy a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Ani v odvolacom konaní

ţalovaný ako odvolateľ nenavrhol vykonať dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, ţe je

platiteľom dane z pridanej hodnoty, hoci z obsahu celého odvolania je zrejmé, ţe sa domáha

zaplatenia prác vrátane dane z pridanej hodnoty. Ţalovaného tak v prvostupňovom konaní ako

aj odvolacom konaní zastupoval jeho právny zástupca Mgr. M. J., ktorý bol osobne prítomný

aj na prvostupňovom konaní dňa 31. mája 2011, tak i na odvolacom pojednávaní konanom

dňa 28. marca 2012. Jeho prítomnosť sa povaţuje za prítomnosť účastníkov konania a jeho

vyjadrenia sa povaţujú za vyjadrenia účastníkov. Nebola teda účastníkom odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Z vykonaného dokazovania v tomto konaní bolo moţné ustáliť, ţe ţalobcovia si svoje právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia správne uplatnili. Doklady o tom, ţe ţalovaný je

platiteľom DPH však počas celého prvostupňového konania neboli predloţené. Pritom

v prvostupňovom konaní súd prvého stupňa dal v zmysle účastníkom

poučenie, ţe musia všetky dôkazy predloţiť, alebo označiť skôr, neţ vyhlási rozhodnutie

vo veci samej, inak sa na neskôr označené dôkazy prihliadať nebude. Odvolací súd nemohol

neprihliadať na vyššie uvedené závery prvostupňového súdu, keď naviac ani iný dôkaz

v odvolacom konaní nebol navrhovaný. Hodnotiac uvedené závery súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku potom odvolací súd viedli k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny. Súd prvého stupňa v závere svojho rozsudku

správne vyslovil právny záver spočívajúci v tom, ţe priznaná suma predstavuje bezdôvodné

obohatenie zo strany ţalovaného, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu a teda je

povinný túto sumu ţalobcom z nimi zaplatenej zálohy vrátiť.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého prípustnosť

odôvodňoval ustanovením Mal za to, ţe konaním odvolacieho súdu bola

ţalobcovi (zrejme mal na mysli ţalovanému – poznámka dovolacieho súdu) ako účastníkovi

konania odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko odvolací súd v odôvodnení rozsudku,

ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa poukazuje na ustanovenie ,

podľa ktorého ak sa súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody, sa de facto len odvolal na napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Dôvody napadnutej

časti rozsudku súdu prvého stupňa sú však v priamom rozpore s dôvodmi, pre ktoré súd

prvého stupňa v ostatnom ţalobu ţalobcov zamietol, pričom s týmto namietaným rozporom sa

nevysporiadal ani odvolací súd. V takomto prípade je súd, a to aj odvolací podľa jeho názoru

povinný v zmysle ustanovenia svoje rozhodnutie náleţite zdôvodniť. Ak však

súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2

, dochádza nielen k tomu, ţe rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,

alebo nezrozumiteľnosť ale aj k tomu, ţe základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené

reálnym spôsobom, t.j. účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom. Odvolací súd bez toho, aby sa vysporiadal s protichodnými argumentmi, pre ktoré

na jednej strane súd prvého stupňa ţalobcom priznal nárok na zaplatenie sumy 399,66 € (ako

rozdiel nárokov ţalovaného oproti zloţenej zálohe) a na druhej strane ţalobu vo zvyšku

zamietol, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a len sa odvolal na správnosť dôvodov

rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré však aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

neobstoja. V tomto zmysle bolo aj vzhľadom na doterajší priebeh konania rozhodnutie súdu

a jeho dôvody prekvapivými. Keďţe prvostupňový súd nevysvetlil dôvody, prečo pri odmene

príkazníka ţalovanému DPH priznal a pri nároku na odmenu za vykonané práce, ktorú výšku

objektívne stanovila znalkyňa, DPH nepriznal, keďţe sa s týmto rozporom nevysporiadal ani

odvolací súd, konal tak v rozpore s publikovaným právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorého všetky súdy ako justičné orgány demokratického

a právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu

spravodlivosti. Súd tak relevantne neodôvodneným rozsudkom odoprel ţalobcovi (zrejme mal

na mysli ţalovanému – poznámka dovolacieho súdu) spravodlivosť a moţnosť konať pred

súdom, čo je aj v rozpore so základnými zásadami vedenia súdneho konania tak, ako sú

premietnuté do ustanovení a Uvedeným postupom bola ţalobcovi (poznámka

dovolacieho súdu – zrejme mal na mysli ţalovanému) odopretá spravodlivosť ako aj odňatá

moţnosť konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď odňatie moţnosti konať

pred súdom sa okrem vyššie uvedeného rozumie aj procesný postup, ale aj rozhodnutie súdu,

v dôsledku ktorého nemôţe účastník uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu

. Vzhľadom na to, ţe nesprávnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia spočíva len na nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového

stavu veci, je toho názoru, ţe postupom súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred

súdom a preto navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe

ţalobu v napadnutej vyhovujúcej časti zamietne a ţalobcov zaviaţe spoločne a nerozdielne

k náhrade trov konania ţalovanému.

Ţalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ţalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, nie však v kaţdom prípade, ale iba ak

podanie dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutia

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale

len z dôvodu uvedeného v zákone. upravuje tri samostatné

dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len

tým, ţe : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil;

dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie

je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je

dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tieţ

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolaním ţalovaného je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudkov uvedených v ustanovení , , , proti ktorým je dovolanie

prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Je treba (pre úplnosť) poznamenať, ţe aj v prípade, ţe by išlo o zmeňujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo ak by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa

, prípustnosť dovolania by bola vylúčená a to podľa ;

odvolací súd totiţ rozhodol o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Predmetom dovolacieho konania je peňaţné plnenie vo výške 399,66 €. Táto suma

neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania ţaloby na súde. Dňa 26. júla

2005, kedy došlo k podaniu ţaloby na súde prvého stupňa, bola totiţ minimálna mzda

215,76 € (6 500 Sk) porovnaj nariadenia vlády č. o minimálnej

mzde v znení neskorších predpisov, jej trojnásobok predstavuje sumu 647,28 €.

Dovolanie ţalovaného by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne

prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v

O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe ustanovenie

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto

ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému dovolanie inak nie je

prípustné.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktorý ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/

aţ g/ Existencia ani jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená

nebola.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný) prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doloţiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť

odôvodnenie rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z 29. mája

1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. ).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe prvostupňový ako aj odvolací

súd náleţite odôvodnili svoje rozhodnutia. Súd prvého stupňa zrozumiteľne uviedol dôvody,

pre ktoré ţalobe čiastočne vyhovel a prečo ju vo zvyšku zamietol. Odvolací súd sa stotoţnil

so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, ţe doklady

o tom, ţe ţalovaný je platiteľom DPH však počas celého prvostupňového konania neboli

predloţené. Poučenie zo strany súdu prvého stupňa v zmysle účastníkom

bolo dané. Ani v odvolacom konaní ţalovaný ako odvolateľ nenavrhol vykonať dôkaz

na preukázanie svojich tvrdení, ţe je platiteľom dane z pridanej hodnoty, hoci z obsahu celého

odvolania je zrejmé, ţe sa domáha zaplatenia prác vrátane dane z pridanej hodnoty.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom

na uvedené skutočnosti dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu

nadväzujúce, resp. osvojujúce si dôvody rozsudku súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade

zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s , a ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre

zákona na odôvodnenie rozsudku ( ). Samotná skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. sp.zn.

).

Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalovaného spočívajúce v nesprávnom

právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmavať len v tom prípade, ak by bolo

dovolanie prípustné. Dovolací dôvod v zmysle , ak by bol daný,

sám osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami

nezaoberal.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov

bolo postihnuté niektorou vadou uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie ţalovaného ako neprípustné odmietol ( v spojení s

písm.c/ ). Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalobcom náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová