Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3a3/387718.71a0cb.pdf
PDF · 124.69 KB
No categories available
2Cdo/246/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 246/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ A. T.,
bývajúca C., 2/ P. T., bývajúci C., obaja zastúpení JUDr. M. K., advokátom v N., proti
ţalovanému : E., so sídlom Š., zastúpený Mgr. M. J., advokátom v N., o zaplatenie 399,66 €
s prísl., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 9 C 152/2005, o dovolaní ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. marca 2012 sp.zn. 9 Co 286/2011
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 31. mája 2011 č.k.
9 C 152/2005-340 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcom 1/, 2/ sumu 399,66 € s 11 %
úrokom z omeškania od 29.3.2004 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil, ţe o trovách konania a trovách štátu bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, ţe návrh ţalobcov bol sčasti podaný dôvodne, zmluva o budúcej zmluve
o dielo bola uzavretá platne, odstúpenie od zmluvy ţalobcami učinené dňa 8.3.2004 bolo
neplatné a v stanovenej lehote medzi účastníkmi nebola uzavretá riadna zmluva o dielo
k termínu do 28.3.2004. Ţalobcovia zaplatili ţalovanému zálohu v zmysle zmluvy o budúcej
zmluve vo výške 170 000 Sk (5 642,97 €). Obdrţali od ţalovaného projekt a hodnota ním
vykonaných prác ako aj výdavkov bola stanovená a ohodnotená znaleckým posudkom a to
spolu vo výške 3 268,27 €. Nakoľko ţalovaný v rámci obrany ţiadal započítať hodnotu ním
vykonaných prác, vrátane paušálne dohodnutej odmeny podľa zmluvy o budúcej zmluve
o dielo, v bode 3.5 vo výške 50 000 Sk + DPH, čo sa rovná 1 659,70 € + DPH vo výške
315,34 €, spolu 1 975,04 €. Na túto skutočnosť prihliadol, a preto od ţalobcami uplatnenej
sumy návrhom vo výške 5 642,97 € odrátal túto paušálne dohodnutú odmenu s DPH spolu
vo výške 1 975,04 € a hodnotu výdajov a odmeny za činnosť ţalovaného spojenú s prípravou
projektovej dokumentácie a ďalších činností v súvislosti s realizáciou diela vo výške
3 268,27 €, tento rozdiel predstavuje priznanú sumu vo výške 399,66 €. Táto suma
predstavuje bezdôvodné obohatenie zo strany ţalovaného, nakoľko ide o plnenie bez
právneho dôvodu, a teda je povinný túto sumu ţalobcom z nimi zaplatenej zálohy vrátiť
po odpočítaní paušálnej odmeny, na ktorú má ţalovaný nesporne nárok vrátane DPH
a odmeny, teda hodnoty prác skutočne ním zrealizovaných.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 28. marca 2012 č.k.
9 Co 286/2011-371 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti.
Uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny
záver. Ţalovaný tvrdil, ţe hodnota ním skutočne vykonaných prác v súvislosti s projektovou
dokumentáciou, územným konaním, stavebným konaním a ďalšej zrealizovanej činnosti
v zmysle znaleckého dokazovania je vo výške 3 268,27 € bez DPH. Dôkaz o tom tvrdení, ţe
je ţalovaný platiteľom dane z pridanej hodnoty však súdu prvého stupňa v celom konaní
nenavrhol, neoznačil a ani nedoloţil. Po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov,
listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom, odborným vysvetlením a doplnením č. 1
znaleckého posudku zo dňa 7. decembra 2009 vyniesol súd prvého stupňa napadnutý
rozsudok. Právny zástupca ţalovaného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
31. mája 2011 uviedol, ţe nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Prvostupňový súd
účastníkov poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastníci v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p.
predniesli konečné návrhy a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Ani v odvolacom konaní
ţalovaný ako odvolateľ nenavrhol vykonať dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, ţe je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, hoci z obsahu celého odvolania je zrejmé, ţe sa domáha
zaplatenia prác vrátane dane z pridanej hodnoty. Ţalovaného tak v prvostupňovom konaní ako
aj odvolacom konaní zastupoval jeho právny zástupca Mgr. M. J., ktorý bol osobne prítomný
aj na prvostupňovom konaní dňa 31. mája 2011, tak i na odvolacom pojednávaní konanom
dňa 28. marca 2012. Jeho prítomnosť sa povaţuje za prítomnosť účastníkov konania a jeho
vyjadrenia sa povaţujú za vyjadrenia účastníkov. Nebola teda účastníkom odňatá moţnosť
konať pred súdom.
Z vykonaného dokazovania v tomto konaní bolo moţné ustáliť, ţe ţalobcovia si svoje právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia správne uplatnili. Doklady o tom, ţe ţalovaný je
platiteľom DPH však počas celého prvostupňového konania neboli predloţené. Pritom
v prvostupňovom konaní súd prvého stupňa dal v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. účastníkom
poučenie, ţe musia všetky dôkazy predloţiť, alebo označiť skôr, neţ vyhlási rozhodnutie
vo veci samej, inak sa na neskôr označené dôkazy prihliadať nebude. Odvolací súd nemohol
neprihliadať na vyššie uvedené závery prvostupňového súdu, keď naviac ani iný dôkaz
v odvolacom konaní nebol navrhovaný. Hodnotiac uvedené závery súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku potom odvolací súd viedli k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny. Súd prvého stupňa v závere svojho rozsudku
správne vyslovil právny záver spočívajúci v tom, ţe priznaná suma predstavuje bezdôvodné
obohatenie zo strany ţalovaného, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu a teda je
povinný túto sumu ţalobcom z nimi zaplatenej zálohy vrátiť.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého prípustnosť
odôvodňoval ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. Mal za to, ţe konaním odvolacieho súdu bola
ţalobcovi (zrejme mal na mysli ţalovanému – poznámka dovolacieho súdu) ako účastníkovi
konania odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko odvolací súd v odôvodnení rozsudku,
ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa poukazuje na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého ak sa súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody, sa de facto len odvolal na napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Dôvody napadnutej
časti rozsudku súdu prvého stupňa sú však v priamom rozpore s dôvodmi, pre ktoré súd
prvého stupňa v ostatnom ţalobu ţalobcov zamietol, pričom s týmto namietaným rozporom sa
nevysporiadal ani odvolací súd. V takomto prípade je súd, a to aj odvolací podľa jeho názoru
povinný v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p. svoje rozhodnutie náleţite zdôvodniť. Ak však
súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2
O.s.p., dochádza nielen k tomu, ţe rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
alebo nezrozumiteľnosť ale aj k tomu, ţe základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym spôsobom, t.j. účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred
súdom. Odvolací súd bez toho, aby sa vysporiadal s protichodnými argumentmi, pre ktoré
na jednej strane súd prvého stupňa ţalobcom priznal nárok na zaplatenie sumy 399,66 € (ako
rozdiel nárokov ţalovaného oproti zloţenej zálohe) a na druhej strane ţalobu vo zvyšku
zamietol, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a len sa odvolal na správnosť dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré však aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
neobstoja. V tomto zmysle bolo aj vzhľadom na doterajší priebeh konania rozhodnutie súdu
a jeho dôvody prekvapivými. Keďţe prvostupňový súd nevysvetlil dôvody, prečo pri odmene
príkazníka ţalovanému DPH priznal a pri nároku na odmenu za vykonané práce, ktorú výšku
objektívne stanovila znalkyňa, DPH nepriznal, keďţe sa s týmto rozporom nevysporiadal ani
odvolací súd, konal tak v rozpore s publikovaným právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorého všetky súdy ako justičné orgány demokratického
a právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu
spravodlivosti. Súd tak relevantne neodôvodneným rozsudkom odoprel ţalobcovi (zrejme mal
na mysli ţalovanému – poznámka dovolacieho súdu) spravodlivosť a moţnosť konať pred
súdom, čo je aj v rozpore so základnými zásadami vedenia súdneho konania tak, ako sú
premietnuté do ustanovení § 2 a § 3 O.s.p. Uvedeným postupom bola ţalobcovi (poznámka
dovolacieho súdu – zrejme mal na mysli ţalovanému) odopretá spravodlivosť ako aj odňatá
moţnosť konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď odňatie moţnosti konať
pred súdom sa okrem vyššie uvedeného rozumie aj procesný postup, ale aj rozhodnutie súdu,
v dôsledku ktorého nemôţe účastník uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu
Občianskym súdnym poriadkom. Vzhľadom na to, ţe nesprávnosť dovolaním napadnutého
rozhodnutia spočíva len na nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového
stavu veci, je toho názoru, ţe postupom súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred
súdom a preto navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe
ţalobu v napadnutej vyhovujúcej časti zamietne a ţalobcov zaviaţe spoločne a nerozdielne
k náhrade trov konania ţalovanému.
Ţalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ţalovaného zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť
(len) právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, nie však v kaţdom prípade, ale iba ak
podanie dovolania pripúšťa zákon.
Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch
stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutia
nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti
v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň
procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť,
aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným
uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu
a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.
Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje
aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale
len z dôvodu uvedeného v zákone. Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné
dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len
tým, ţe : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný
uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil;
dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.
Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových
zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie
je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému
v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo
ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie je tieţ
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolaním ţalovaného je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje
znaky rozsudkov uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p., proti ktorým je dovolanie
prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Je treba (pre úplnosť) poznamenať, ţe aj v prípade, ţe by išlo o zmeňujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo ak by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa
§ 238 ods. 3 O.s.p., prípustnosť dovolania by bola vylúčená a to podľa § 238 ods. 5 O.s.p.;
odvolací súd totiţ rozhodol o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy.
Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Predmetom dovolacieho konania je peňaţné plnenie vo výške 399,66 €. Táto suma
neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania ţaloby na súde. Dňa 26. júla
2005, kedy došlo k podaniu ţaloby na súde prvého stupňa, bola totiţ minimálna mzda
215,76 € (6 500 Sk) porovnaj § 1 písm.b/ nariadenia vlády č. 525/2004 Z.z. o minimálnej
mzde v znení neskorších predpisov, jej trojnásobok predstavuje sumu 647,28 €.
Dovolanie ţalovaného by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne
prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe ustanovenie
§ 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto
ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému dovolanie inak nie je
prípustné.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktorý ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/
aţ g/ O.s.p. Existencia ani jednej z uvedených vád však dovolacím súdom v konaní zistená
nebola.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný) prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať
odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doloţiť správnosť rozsudku;
zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.
Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť
odôvodnenie rozsudku.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj Georgiadis c/a Grécko z 29. mája
1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/2003).
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe prvostupňový ako aj odvolací
súd náleţite odôvodnili svoje rozhodnutia. Súd prvého stupňa zrozumiteľne uviedol dôvody,
pre ktoré ţalobe čiastočne vyhovel a prečo ju vo zvyšku zamietol. Odvolací súd sa stotoţnil
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, ţe doklady
o tom, ţe ţalovaný je platiteľom DPH však počas celého prvostupňového konania neboli
predloţené. Poučenie zo strany súdu prvého stupňa v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. účastníkom
bolo dané. Ani v odvolacom konaní ţalovaný ako odvolateľ nenavrhol vykonať dôkaz
na preukázanie svojich tvrdení, ţe je platiteľom dane z pridanej hodnoty, hoci z obsahu celého
odvolania je zrejmé, ţe sa domáha zaplatenia prác vrátane dane z pridanej hodnoty.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom
na uvedené skutočnosti dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu
nadväzujúce, resp. osvojujúce si dôvody rozsudku súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a ţe
odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre
zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Samotná skutočnosť, ţe dovolateľ sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. sp.zn.
Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalovaného spočívajúce v nesprávnom
právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmavať len v tom prípade, ak by bolo
dovolanie prípustné. Dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ak by bol daný,
sám osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami
nezaoberal.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov
bolo postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie ţalovaného ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm.c/ O.s.p.). Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobcom náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2013
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová