Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/310/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E. M., bývajúceho v B.,

proti žalovaným: 1/ D., spol. s r.o., so sídlom v B., 2/ S., so sídlom v B., o nariadenie

predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 4. júla 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 23. marca 2012 č.k. -44 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým až do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti

bodu 3. rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na D.,

prijatého na zhromaždení 2. marca 2012, zakázal žalovaným vykonať dražbu nebytového

priestoru 12-901 vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúceho sa v tomto dome (ďalej len

„nebytový priestor“). Rozhodol tak na návrh žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný 1/

sa postupne stal vlastníkom ôsmich bytov a súvisiacich podielov na spoločných častiach

a zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckych podielov na pozemku. V máji 2010 bolo

za účelom správy domu založené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome, t.j. žalovaný 2/, pričom oba subjekty sú prepojené osobou JUDr. M. T., ktorý

je jedným z konateľov žalovaného 1/ a zároveň predsedom žalovaného 2/. Na základe zmluvy

o dielo zo 14. januára 2001, uzavretej medzi objednávateľom – žalovaným 2/ (za ktorého

konal JUDr. T.) a zhotoviteľom – treťou osobou, boli na dome vykonané rekonštrukčné práce,

za ktoré si zhotoviteľ uplatnil sumu 39.529,59 € (napriek pôvodne dohodnutej sume

23.334 €). Napriek tomu, že práce boli zrealizované bez predchádzajúceho schválenia

zhromaždením vlastníkov, a napriek námietkam žalobcu voči rozsahu a cene vykonaných

prác, JUDr. T. za účelom úhrady tejto sumy na zhromaždení vlastníkov 5. októbra 2011 bez

predchádzajúceho prerokovania v rade ( o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov) predložil návrh na zvýšenie príspevku do fondu prevádzky,

údržby a opráv; návrh bol vzhľadom k vlastníctvu väčšiny (v tom čase siedmich) bytov

žalovaným 1/ schválený. Na ďalšom zhromaždení vlastníkov 2. marca 2012 predložil

JUDr. T. návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby nebytového priestoru vo vlastníctve

žalobcu; návrh bol taktiež schválený (ako bod 3. rozhodnutia). Uvedené konanie žalovaných

sa prieči dobrým mravom, preto by výkon dobrovoľnej dražby spôsobil nenapraviteľnú ujmu

na majetku žalobcu a znamenal by bezdôvodný zásah do jeho vlastníckeho práva. Súd

sa s uvedenými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

stotožnil ( ), preto návrhu vyhovel. Žalovaných zaviazal spoločne

a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania ( ).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných uznesením zo 4. júla 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 1/ zmenil

tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, a vo vzťahu k žalovanému 2/

v zmysle potvrdil. Zároveň považoval za potrebné upraviť označenie

účastníkov konania. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalobca v zmysle § 14 ods. 4 zákona

č. podal 15. marca 2012 na súd návrh o určenie neplatnosti bodu 3. rozhodnutia

vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na D., prijatého na zhromaždení

2. marca 2012. Konanie sa vedie pod sp. zn. , a pasívne legitimovanými sú v ňom

žalovaný 1/ a ostaní vlastníci bytov. Keďže žalovaný 2/ pasívne legitimovaným v konaní nie

je, nemôže byť ani účastníkom konania o nariadení predbežného opatrenia (§ 74 ods. 2

posledná veta ). Zároveň ale treba vziať na zreteľ, že vlastník bytu nie je oprávnený

navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby (s výnimkou vlastného bytu; § 7 ods. 1 zákona

č. ), pretože nie je nositeľom zákonného záložného práva v zmysle zákona

č. ; z tohto dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmeniť a návrh v časti smerujúcej voči žalovanému 1/, ktorého odvolací súd označil ako

(jediného) žalovaného, zamietnuť. Naopak spoločenstvo vlastníkov je ako správca bytového

domu jediným subjektom oprávneným navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby bytu

(tu nebytového priestoru), preto vzhľadom k osvedčeniu potreby predbežnej úpravy bolo

potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k nemu potvrdiť, označiac ho

pritom za „niekoho iného než účastníka konania“ v zmysle O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal žalovaný 2/

dovolanie, ktoré odôvodnil ustanoveniami a Namietal

predovšetkým nesprávne posúdenie pasívnej legitimácie žalovaných tak v konaní vo veci

samej, ako aj v tomto konaní. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu o nedostatku pasívnej

legitimácie žalovaného 2/; naopak tvrdil, že práve žalovaný 2/ je v oboch konaniach pasívne

legitimovaný, a to z dôvodu jeho viazanosti rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov

o vykonaní dražby. Táto skutočnosť mala mať významný vplyv na rozhodnutie o predbežnom

opatrení; keďže totiž žalobca v zákonom určenej lehote nepodal žalobu vo veci samej aj proti

žalovanému 2/, a nemohol tak urobiť už ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (lehota

uplynula 19. marca 2012), malo byť predbežné opatrenie vo vzťahu k žalovanému 2/

zamietnuté. S uvedenými skutočnosťami sa odvolací súd nevysporiadal. Obmedzil sa len

na konštatovanie, že rozhodnutie o vykonaní dražby nie je rozhodnutím žalovaného 2/,

čo bolo zároveň dôvodom pre jeho označenie len ako „tretej osoby,“ ( ),

namiesto účastníka konania. Uvedeným postupom bola žalovanému 2/ odňatá možnosť konať

pred súdom ( ). Ak by aj názor odvolacieho súdu v otázke pasívnej

legitimácie bol správny, odvolací súd nijako nezohľadnil skutočnosť, že žalobca nepodal

žalobu vo veci samej proti všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome (opomenul vlastníkov

bytu č. 8), čím žalobu vopred predurčil na neúspech, nakoľko súd ju bude nútený pre absenciu

nerozlučného procesného spoločenstva zamietnuť. Vzhľadom k tomu nebol daný dôvod

poskytnúť nároku žalobcu ani predbežnú ochranu. Pokiaľ odvolací súd dospel k opačnému

právnemu záveru, je jeho rozhodnutie nesprávne ( ). Z týchto

dôvodov navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu poukázal na nedostatky v činnosti

žalovaného 2/ ako správcu bytového domu a na porušovanie jednotlivých ustanovení zákona

č. zo strany oboch žalovaných. Uviedol, že pre podanie návrhu vo veci samej

nebol spôsob označenia žalovaných rozhodujúci. Vyjadril spokojnosť s rozhodnutím

odvolacieho súdu a dovolanie navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2

; tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení (viď

). Dovolanie žalovaného 2/ smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení je teda v zmysle neprípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy,

či v konaní nedošlo k procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd,

či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle

prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade,

ale iba zistenie, že v konaní k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v nesprávnom posúdení pasívnej legitimácie žalovaných

a v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému bolo niektoré

z týchto práv odňaté.

Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

(tzv. nepreskúmateľnosť), na ktorom dovolateľ prípustnosť dovolania založil, nie je vadou

konania podľa Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej

vady konania v zmysle (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu

z 28. augusta 1997 sp. zn. , uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada

je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť

dodáva, že kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí

odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

teda nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (). V danom prípade

sa odvolací súd k rozhodujúcim skutočnostiam vyjadril, keď uviedol dôvody zmeny

odvolaním napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému 1/ (ním označeného ako

„žalovaný“), ako aj dôvody jeho potvrdenia vo vzťahu k žalovanému 2/ (ním označeného ako

„Spoločenstvo Dunajská 29“).

Dovolateľ spája ním tvrdenú vadu konania podľa i s nesprávnym

posúdením pasívnej legitimácie žalovaných.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník

občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré

v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane

(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

Posúdenie, či ten – ktorý účastník je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho

oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením (ktorého nesprávnosť dovolateľ tiež namietal v súvislosti

s otázkou procesného spoločenstva na strane žalovaných v konaní vo veci samej) je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri

aplikácií práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením súd nemôže účastníkovi odňať

možnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu neznemožňuje realizácia jeho

procesných práv. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod; samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Dovolací súd by sa ním mohol zaoberať

až vtedy, ak by dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

( v spojení s a ). Dovolací súd

nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal

návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková