Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
95d/387235.760c18.pdf
PDF · 97.2 KB
No categories available
3Cdo/19/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 19/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom v B.,
IČO: X., pobočky T., so sídlom v T., proti povinnej S., so sídlom v K., IČO: X., o vymoženie
91 218,02 €, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 21 Er 1062/2006, o dovolaní
súdneho exekútora proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. októbra 2011 sp. zn. 13
CoE 181/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trebišov uznesením zo 17. marca 2010 č.k. 21 Er 1062/2006-73 zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Zároveň podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku uložil povinnej
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 21 717,59 €; výšku trov exekúcie
určil podľa § 5 ods. 1 a § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Na odvolanie povinnej Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. novembra 2010
sp. zn. 3 CoE 286/2010 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách
konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zrušenie
uznesenia v napadnutom výroku odôvodnil nesprávnou aplikáciou § 16 ods. 2 vyhlášky.
Okresný súd Trebišov na to uznesením z 11. apríla 2011 č.k. 21 Er 1062/2006-119
odmietol podanie súdneho exekútora z 20. januára 2011 označené ako „Vyčíslenie trov
exekučného konania“ a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie 15,13 €. Odmietajúci výrok odôvodnil tým, že súdny exekútor napriek poučeniu
nedoplnil podanie v zmysle výzvy súdu. O povinnosti oprávnenej nahradiť trovy exekúcie
súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s odôvodnením, že
k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej, ktorá navrhla zastavenie exekúcie (§ 57
ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku).
Uvedené uznesenie napadol odvolaním súdny exekútor. Krajský súd v Košiciach
uznesením z 12. októbra 2011 sp. zn. 13 CoE 181/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie
jeho správnosti poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie
s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie nie je správne a že zákonu zodpovedá rozhodnutie
Okresného súdu Trebišov zo 17. marca 2010 č.k. 21 Er 1062/2006-73.
Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby tento opravný prostriedok bol
zamietnutý.
Povinná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s právnymi závermi zaujatými
v napadnutom rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. a § 37
ods. 1 Exekučného poriadku) s právnickým vzdelaním, skúmal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. je ale dovolanie podľa § 239 O.s.p. vždy vylúčené, ak smeruje proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu o trovách konania.
Rozhodovacia prax najvyššieho súdu považuje trovy exekúcie za trovy konania (pozri
napr. uznesenia tohto súdu z 13. októbra sp. zn. 6 Cdo 80/2010, z 15. októbra 2010 sp. zn.
3 Cdo 170/2009, z 3. októbra 2011 sp. zn. 5 Cdo 170/2011, z 13. septembra 2011 sp. zn.
Prípustnosť podaného dovolania je preto v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Prípustnosť dovolania súdneho exekútora by v preskúmavanej veci prichádzala
do úvahy len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti
ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež
rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998
a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný
subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto
ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Súdny exekútor procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdil a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z tohto
ustanovenia nevyplýva.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), uplatňuje síce relevantný dovolací dôvod
(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý ale možno úspešne uplatniť len v procesne
prípustnom dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania
nezakladá (R 54/2012).
Vzhľadom na to, že prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 239
O.s.p. ani § 237 O.s.p., odmietol najvyšší súd dovolanie súdneho exekútora podľa § 243b
ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom
konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy tohto konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. februára 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková