Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/24/2012

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo V 24/2012

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

6. februára 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov

JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Daniela Hudáka, JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina

Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému M. L. vedenej na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. , prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený Z. K., zastúpený JUDr. M.

S., advokátom v K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2007,

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Z. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 2005, sp. zn. , bol

obvinený Z. K. uznaný za vinného z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa §

9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. j/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len

„Tr. zák.“) a z trestného činu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa

§ 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obaja obvinení po predchádzajúcej vzájomnej spoločnej dohode dňa

14. októbra 2002 v čase od 19.00 hod. do 21.00 hod. v úmysle usmrtiť 73-ročnú dôchodkyňu

R. K. a odcudziť jej peniaze, vnikli do dvora jej rodinného domu v obci H. č. X., okres R.,

kde ju M. L. fyzicky napadol vopred pripraveným konárom dĺžky 1184 mm tak, že ju viackrát

veľkou silou a prudkosťou udrel do ľavej čelovotemennej oblasti hlavy pokračujúc do

tvárovej časti a spôsobil jej tak rozsiahle devastujúce poranenia kostí lebky a vnútrolebečných

štruktúr, ktorým poškodená na mieste podľahla, následne obvinení vnikli do domu

poškodenej, ktorý prehľadali, pričom odcudzenie peňazí alebo vecí sa nepodarilo zistiť.

21 Tdo V 24/2012

Za tieto trestné činy mu uložil krajský súd podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35

ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého

bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň mu spolu s obvineným M. L. uložil podľa povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu poškodenej R. R. vo výške 15 457 Sk.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 24. júla 2007, kedy Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , podľa

účinného do 1. januára 2006 odvolania obvinených M. L. a Z. K. zamietol.

Odpis uznesenia odvolacieho súdu bol obvinenému Z. K. a jeho obhajcovi JUDr.

P. K., doručený 1. októbra 2007, resp. 28. septembra 2007.

Krajský súd v Košiciach predložil 7. decembra 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Z. K. prostredníctvom obhajcu 30. apríla 2012 na

Krajskom súde v Košiciach proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla

2007, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c)

a g) účinného do 31. augusta 2011.

Obvinený Z. K. zaslal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky písomné podanie

označené ako dovolanie 25. októbra 2011, v ktorom zhrnul nižšie uvedené dovolacie dôvody

podľa a účinného do 31. augusta 2011. Vlastné písomné

podanie obvineného označené ako dovolanie so žiadosťou o ustanovenie obhajcu Najvyšší

súd Slovenskej republiky odstúpil na ďalší postup príslušnému Krajskému súdu v Košiciach

16. novembra 2011 (doručené 23. novembra 2011). Predseda senátu krajského súdu mu

opatrením podľa a z dôvodov ,

ustanovil obhajcu, JUDr. M. S., za účelom podania kvalifikovaného dovolania (č.l.

1161).

Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu vo svojom dovolaní z 30. apríla 2012

namietal, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku bolo porušené jeho právo

na obhajobu zásadným spôsobom tým, že krajský súd odmietol vykonať dokazovanie

výsluchmi svedkov B. G., A. K., L. N. a K. K., ktorí mali potvrdiť, že v čase spáchania skutku

sa nemohol nachádzať na mieste činu.

31 Tdo V 24/2012

Dovolanie podal aj z toho dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Namieta predovšetkým použitie

pachových stôp z miesta činu a palice ako predmetu, ktorý slúžil k útoku na telo poškodenej,

ďalej znalecký posudok PhDr. D. H. - znalkyne z odboru psychológie, najmä čo sa týka

zistenia stupňa intelektu a rozumových schopností svedkyne M. G. a posúdenia hodnovernosti

jej výpovede. Navyše táto svedkyňa neovláda slovenský jazyk, hovorí len po maďarsky.

Napriek tejto skutočnosti bola zo strany znalkyne vyšetrená bez pribratia tlmočníka (tlmočila

len zdravotná sestra znalkyne).

Ďalej obvinený v tomto smere poukazuje na zásadu in dubio pro mitio a in dubio pro

reo, čo znamená, že súd pri rozhodovaní o vine a treste v prípade existencie pochybností má

postupovať miernejšie, teda rozhodnúť v prospech obvineného.

Napriek poučeniu obhajcu o tom, že jeho dovolanie bolo podané po troch rokoch

od doručenia napadnutého rozhodnutia, a teda je podané oneskorene, na týchto dôvodoch trvá

v celom rozsahu. Zároveň žiada po poučení obhajcu o spôsobe rozhodovania dovolacieho

súdu, aby bol na verejné zasadnutie predvolaný, a aby mu bolo umožnené sa osobne

obhajovať a predniesť dovolacie dôvody.

Z vyššie uvedených dôvodov preto dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudkom

vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach a súčasne zrušil napadnuté

rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového súdu a zároveň, aby prikázal Krajskému súdu

v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Z úradného záznamu (č.l. 1174) vyplýva, že poškodená R. R. telefonicky oznámila, že

k podanému dovolaniu obvineného Z. K. sa vyjadrovať nebude. Ostatné procesné strany sa

k uvedenému dovolaniu nevyjadrili.

So zreteľom na novelu č. a prechodné ustanovenie

, sa použije pre rozhodovanie o dovolaní obvineného Z. K. Trestný

poriadok účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného ustanovenia § 567j ods. 6 a 7,

ustanovenie § 370 a § 371 sa použije v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či dovolanie je podané oprávnenou osobou, či je prípustné a či je podané v zákonom

41 Tdo V 24/2012

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať.

Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ako súdu odvolacieho, ktorým bolo odvolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 15. novembra 2005, sp. zn. , zamietnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie obvineného je podané oneskorene, a preto ho podľa § 382 písm. a/

odmietol.

Podľa účinného do 31. augusta 2011, ak sa dovolanie podáva

v neprospech obvineného, možno ho podať do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu.

Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho najneskôr podať do troch rokov od

doručenia rozhodnutia súdu ( účinného do 31. augusta 2011).

Ustanovenie účinného do 31. augusta 2011. upravuje lehotu

podania dovolania tak, že ak sa podáva dovolanie v prospech obvineného, lehota na jeho

podanie je obmedzená 3 rokmi a začína plynúť od doručenia súdneho rozhodnutia

obvinenému, resp. jeho obhajcovi.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo

doručené obvinenému 1. októbra 2007 a obhajcovi obvineného JUDr. P.K.

28. septembra 2007. Z tohto zistenia potom vyplýva, že posledným dňom na podanie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku bol piatok 1. októbra 2010, keďže tento deň

svojim číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok

plynutia lehoty – doručenie rozhodnutia súdu druhého stupňa obvinenému (§ 63 ods. 4

). Kvalifikované dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu

30. apríla 2012 (rovnako aj vlastné písomné podanie obvineného označené ako dovolanie

25. októbra 2011), teda bolo podané na Krajský súd v Košiciach (súd, ktorý rozhodoval

vo veci v prvom stupni) oneskorene.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolanie obvineného Z. K. nebolo

podané v zákonom stanovenej lehote, a preto najvyšší súd predmetné dovolanie podľa § 382

písm. a/ odmietol na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

51 Tdo V 24/2012

V Bratislave 6. februára 2013

JUDr. Pavol T o m a n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová