Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/142/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Dôvera,

zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Einsteinova 25, IČO : 35 924, proti povinnému

Mikuláš Práznovský, s.r.o., Nové Zámky, Dvorská cesta 8, IČO : 36 539 139, zastúpenému

konateľom JUDr. Mikulášom Práznovským, Nové Zámky, Bočná 26, o vymoženie

8 359,35 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn.

, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára

2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie povinného o d m i e t a .

Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky uznesením zo 6. marca 2008 zamietol návrh povinného

na zastavenie exekúcie. V danom prípade súd zistil, že exekučný titul, platobný výmer CHZP

Apollo č. X. zo dňa 5. decembra 2003, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nadobudol

právoplatnosť dňa 7. januára 2004 a vykonateľnosť dňa 7. januára 2004. Exekučné konanie

začalo dňa 18. júna 2004, kedy bol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie doručený

súdnemu exekútorovi. Podľa dňom začatia exekučného

konania došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby týkajúcej sa práva vymáhať

pohľadávku. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že oprávnená svoju pohľadávku voči

povinnému uplatnila včas, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, preto námietku

premlčania vznesenú povinným považoval za nedôvodnú, čo malo za následok, že súd návrh

povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Krajský súd v Nitre na odvolanie povinného uznesením z 28. februára 2011 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Oprávnenej nepriznal náhradu trov

2

odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danej

veci nie je daný ani jeden z dôvodov, na základe ktorého by bolo možné exekúciu voči

povinnému podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť. Povinným uvádzané skutočnosti

v podaní označenom ako „dovolanie sa premlčania“ a v odvolaní proti napadnutému

uzneseniu nie sú bez ďalšieho dôvodom na zastavenie exekúcie voči povinnému. Uviedol, že

jedným z exekučných titulov, na základe ktorého je možné exekúciu vykonať, je podľa § 41

ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku aj platobný výmer. Ak zákon stanoví, že rozhodnutie

možno vykonať len do určitej doby, potom do uplynutia tejto doby musí byť exekúcia

nariadená a vykonaná a ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže už také

rozhodnutie byť podkladom pre exekúciu. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku možno

rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 tohto zákona

vykonateľné alebo zmier schválený správnym orgánom alebo výkaz nedoplatkov ním

zastavený, vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí doby stanovenej na splnenie

uloženej povinnosti. Toto ustanovenie platí i pre exekúciu takýchto rozhodnutí. Rozhodnutia

vydané v správnom konaní možno exekúciou vykonať len v dobe uvedenej v ustanovení § 71

ods. 3 Správneho poriadku; táto lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť

exekučné konanie nielen začaté, ale i skončené. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku

sa však nevzťahuje na všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané orgánmi štátnej správy, takže sa

nevzťahuje ani na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania poistného a ostatných sankcií,

upravených zákonom o zdravotnom poistení, lebo tento záver vyplýva z ustanovenia § 58 ods.

1 tohto zákona, ktoré upravuje nútené vymáhanie týchto dávok. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1

o zdravotnom poistení, financovanie zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, (ďalej len

zákon o zdravotnom poistení), len ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie

vo veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa

§ 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Z toho

ustanovenia vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno

v exekúcii prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky.

Keďže exekučným titulom je platobný výmer zdravotnej poisťovne, teda ide o vec

zdravotného poistenia, nevzťahuje sa naň správny poriadok, ale zákon o zdravotnom poistení,

podľa ktorého sa právo vymáhať poistné premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Exekučný titul v danej veci

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. januára 2004 a dňa 18. júna 2004 bol

podaný návrh na vykonanie exekúcie a v exekúcii sa riadne pokračuje, čím došlo

k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby týkajúcej sa práva vymáhať poistné.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný, ktorý ho žiadal zrušiť.

Prípustnosť dovolania založil na ustanovení , keď mal za to, že postupom

súdu mu bola odňatá možnosť pred ním konať. Uviedol, že z hľadiska práva vymáhať poistné

nie je rozhodujúce, či sa napáda z dôvodu preklúzie alebo premlčania, ale to, čo je obsahom

premlčania. Obsahom premlčania je v tomto prípade právo vymáhať poistné (§ 21 ods. 3 zák.

č. o zdravotnom poistení) a nie právo na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Opätovne mal za to, že sa dňa 22. júla 2007 dovolal práva vymáhať poistné, čím v predmetnej

exekúcii sa premlčalo právo vykonávať akékoľvek procesné úkony smerujúce k vymoženiu

nároku, a to aj napriek tomu, že návrh na jej vykonanie bol podaný v rámci trojročnej lehoty.

Zákonodarca v správnom konaní rozlišuje medzi „vykonaním rozhodnutia“ a „nariadením

výkonu rozhodnutia“, o čom svedčí znenie § 71 ods. 3 správneho poriadku a v znení zák.č.

Podľa analógie tento rozdiel platí aj v prípade výkladu zák.č.

o zdravotnom poistení, čo odvolací súd v napadnutom uznesení opomenul

a tiež nijako neodôvodnil, prečo podľa jeho názoru došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej

doby týkajúcej sa práva vymáhať poistné, čím je uznesenie i nepreskúmateľné.

Oprávnená sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol povinný dovolaním, nemá znaky žiadneho

z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v ustanovení až c/ Dovolanie povinného preto podľa

a 2 prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania povinného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Treba uviesť, že z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných

vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo

k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Povinný procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na povinným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a povinnému

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces

dovolateľ vyvodzuje z toho, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,

a nevysporiadal sa s jeho podstatným argumentom ohľadom premlčania práva vymáhať

poistné.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že táto námietka povinného nie je

dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozsudku (obdobne uznesenia -

) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci

vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia) bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Jednoznačne, v súlade s obsahom stanoviska

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2001,

sp.zn. uviedol, že exekučným titulom je platobný výmer zdravotnej poisťovne, teda

ide o vec zdravotného poistenia, nevzťahuje sa naň správny poriadok, ale zákon o zdravotnom

poistení, podľa ktorého sa právo vymáhať poistné premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Exekučný titul v danej veci

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. januára 2004 a dňa 18. júna 2004 bol

podaný návrh na vykonanie exekúcie a v exekúcii sa riadne pokračuje, čím došlo

k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby týkajúcej sa práva vymáhať poistné. Lehota uvedená

v § 71 ods. 3 správneho poriadku pre exekúciu rozhodnutí, ktorými bolo predpísané poistné,

podľa druhej časti zákona o zdravotnom poistení, totiž neplatí. Na tomto závere nič nemení

ani to, že rozhodnutie o predpísanom poistnom sa vydáva v správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv povinného. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom na obsah procesne

neprípustného mimoriadneho opravného prostriedku povinného udáva, že pokiaľ

dovolateľ uplatnil aj podľa obsahu dovolací dôvod v zmysle

(nesprávne právne posúdenie) treba uviesť, že jeho úspešné uplatnenie je podmienené

záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne prípustné. Pokiaľ dovolací súd

nedospeje k tomuto záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom

konaní ďalej a pristúpiť k posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo

vydané. Ak by dovolací súd posudzoval opodstatnenosť uplatnenia jednotlivých dovolacích

dôvodov napriek tomu, že boli uplatnené v procesne neprípustnom dovolaní, porušil by

základné právo na súdnu ochranu účastníka na opačnej procesnej strane (porovnaj II. ÚS

172/03).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade s § 218

9

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti povinnému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. februára 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová