Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/93/2012

Identifikačné číslo spisu: 4011200135 Dátum vydania rozhodnutia: 12.02.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:4011200135.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, proti žalovaným: 1/ Správa katastra Nitra, J. Vuruma 1, Nitra, 2/ R., bytom R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 26. apríla 2010 č. C 3/2010-34, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -46 zo dňa 11. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -46 zo dňa 11. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zrušil podľa a rozhodnutie Správy katastra Nitra zo dňa 26. apríla 2010 č. C 3/2010-34, ktorým žalovaný 1/ podľa a o správnom konaní (Správny poriadok) zastavil konanie vo veci návrhu Štefana Bleha (žalovaného 2/; v správnom konaní navrhovateľa), na vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou - štátom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) k (v rozhodnutí špecifikovaným) pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Dolné Štitáre.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že sa stotožnil s názorom žalobcu že vo veci návrhu žalovaného 2/ na rozhodnutie podľa správny orgán aplikoval nesprávne, nakoľko podľa v spojení s v zmysle citovaného zákona nerozhoduje iba kladne ale môže rozhodnúť i inak. Zákon síce explicitne neupravuje postup správneho orgánu v prípade vydania negatívneho rozhodnutia, t. j. pokiaľ sa skutočnosti namietané ako odporujúce skutkovému stavu, z ktorého vychádzalo notárske osvedčenie, nepreukážu ako odporujúce. Žalovaný správny orgán bol preto povinný preskúmať návrh žalovaného 2/ R. a rozhodnúť o ňom, pretože

systematika týchto zákonov oprávňuje správny orgán vydať nielen kladné rozhodnutie, ale aj záporné, teda zamietnuť návrh, ak nie sú slnené podmienky na kladné rozhodnutie, z dôvodov vyššie uvedených.

Zákon správnemu orgánu za danej situácie neumožňoval vydať žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie zastaviť z dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku u nehnuteľností označených parcelným číslom podľa druhého výroku rozhodnutia, lebo podľa názoru súdu bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vysporiadať sa s otázkou, či notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva bolo vydané v súlade s § 63 Notárskeho poriadku, a teda zistiť, či toto notárske osvedčenie nebolo vydané na základe údajov odporujúcim skutočnostiam v zmysle návrhu žalovaného 2/. I keď, podľa názoru súdu, správny orgán na úseku katastra v rámci vymedzenej právomoci nemá právomoc skúmať, či boli splnené podmienky vydržania vlastníctva tak ako to upravuje , nakoľko túto právomoc zveruje zákon iba súdom, poukázal na to, že notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, s čím sa správny orgán nevysporiadal. Pokiaľ teda správny orgán konanie zastavil bez toho, aby vyhodnotil dôvodnosť návrhu rozhodol predčasne. S poukazom na tvrdenie, že nehnuteľnosť, ktorú dostali do užívania jeho právni predchodcovia ako náhradný pozemok za ich pôvodný pozemok, žalovaný 2/ preukázal právny záujem na vydanie takého to rozhodnutia tým, že v roku 1969 v rámci HTÚP došlo k výmene pozemkov, ktoré teraz nemôže užívať, lebo časť parcely nadobudol do vlastníctva na základe notárskej zápisnice J. E. v roku 2008 a následne darovacím úkonom M. U., parcela prestala byť vo vlastníctve štátu a žalovanému 2/ bolo tak znemožnené jej užívanie. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na ust. nariadenia vlády č. 47/1955 Sb. v spojení s , z obsahu ktorého vyplýva, že užívateľ pridelený pozemok do náhradného užívania nemohol scudziť, ani zaťažiť, pretože k nemu nemal žiadne vlastnícke právo, len právo užívacie a vlastnícke právo mal k pôvodnému pozemku. Aj keď toto nariadenie bolo o pôde zrušené, užívateľom pozemkov v rámci HTÚP zostalo zachované vlastnícke právo k pôvodným pozemkom, ak vedia preukázať ich nadobudnutie.

Krajský súd ďalej žalovanému vytýkal, že z jeho spisového materiálu nevyplýva, či návrh podľa bol podaný včas a v rámci námietok podľa , ani kedy sa konanie o obnovu evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim pre katastrálne územie C. skončilo, keď návrh žalovaného 2/ bol doručený žalovanému dňa 14.12.2009 avšak bez náležitého stanoviska v zmysle zákona a tiež. či komisia rozhodovala o tomto návrhu v zákonnej lehote. Za pochybenie označil aj postup žalovaného v súvislosti so zisťovaním, či prebieha na súde konanie o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/XXX a XXXXX/XXX, keďže sa v spise nachádza iba písomný dopyt adresovaný Okresnému súdu Nitra, či sa vedie konanie, ale žalovaný rozhodol napriek tomu bez odpovede súdu.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že postupom žalovaného došlo k nezákonnému vydaniu rozhodnutia, nakoľko zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie ktorým namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že konanie podľa je konaním návrhovým a navrhovateľ musí preukázať, že o vydanie rozhodnutia má právny záujem, čo v tomto konaní navrhovateľ aj napriek výzve nepreukázal. Nepreukázal, že pozemky sú vo vlastníctve štátu, ani skutočnosť, že ide o pozemky totožné s par. č. XXXX/X, ani to, že vstúpil do užívania predmetných pozemkov po svojich právnych predchodcoch. Súd sa nevysporiadal s otázkou, či navrhovateľ v správnom konaní bol oprávnený na podanie návrhu a či preukázal právny záujem.

Nevysporiadal sa ani s tým, že priebeh hranice parc. č. XXXX/X,. ktorú mali dostať do náhradného užívania právni predchodcovia žalovaného 2/ nie je možné určiť, nakoľko nie je evidovaná v žiadnych geodetických a technických podkladoch a nie je tým ani preukázané, že túto parcelu je možné identifikovať na parcely zobrazené v platnej katastrálnej mape, ktoré sú predmetom konania.

Ďalej súdu vytýkal, že sa nevyporiadal s tým, že predmetom konania sú okrem dvoch pozemkov, pozemky, ktoré sú evidované v listoch vlastníctva v prospech ich vlastníkov na podklade iných listín a nie na podklade notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka podľa .

Žalovaný 1/ trval na názore, že podľa je možné vydať len kladné rozhodnutie vo veci, keďže neobsahuje ustanovenie o zamietnutí návrhu. Ak správny orgán nezistí údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka, nie je príslušný na konanie a konanie zastaví. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že zastavenie konania podľa Správneho poriadku bolo predčasné a poukázal na to, že v čase vydania rozhodnutia mal za preukázané, že na Okresnom súde Nitra sú vedené konania vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v konaní č. k. , a s parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v konaní . Pripustil, že v druhom výroku napadnutého rozhodnutia sú omylom uvedené parcely XXXX/XXX a XXXX/XXX, ktoré mali byť uvedené v prvom výroku.

Za nepravdivé označil konštatovanie krajského súdu, že zo spisu nevyplýva, či o návrhu bolo rozhodnuté do schválenia registra, pretože z rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé ako bude zaevidované vlastnícke právo k parc. č. XXXX/XX po zápise ROEP.

Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný 1/ napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobca poukázal na to, že aj v prípade, keď zákonná úprava expressis verbis neobsahuje alternatívu o zamietnutí návrhu, z logiky samotného návrhového konania vyplýva, že správny orgán môže návrhu buď vyhovieť, alebo ho zamietnuť. So skutočnosťami, ktoré správa katastra vyčíta súdu, že sa s nimi nevysporiadal, sa mala v prvom rade vysporiadať samotná správa katastra v správnom konaní a nie tieto svoje povinnosti presúvať na súd. Obsah odvolania preto jednoznačne dáva za pravdu žalobcovi a jeho tvrdeniam o tom, že správa katastra nevykonala riadne dokazovanie a nerešpektovala ustanovenia , a Správneho poriadku. Ak by správa katastra konala riadne podľa Správneho poriadku, zistila by, že osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva boli vydané v rozpore s ustanoveniami Notárskeho poriadku a . Už samotný omyl vo výroku je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa Správneho poriadku z dôvodu nepresnosti výroku. Podľa názoru žalobcu navrhovateľ v správnom konaní dostatočne preukázal právny záujem na vydaní rozhodnutia podľa tým, že jeho právni predchodcovia užívali pozemky tvoriace predmet vydržania a aj on mal záujem tieto pozemky ďalej užívať. Správa katastra v konaní vôbec nechránila záujmy štátu pred záujmami subjektov, ktoré sa pochybným spôsobom snažia získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 1/ nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. februára 2013 ( a ).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo podľa a zrušené rozhodnutie Správy katastra Nitra zo dňa 26. apríla 2010 č. C 3/2010-34 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný 1/ podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zastavil konanie vo veci návrhu R. T., na vydanie rozhodnutie o potvrdenie

nadobudnutia vlastníctva inou osobou - štátom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) k pozemkom parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1678 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 786 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 658 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1677 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. a podľa Správneho poriadku zastavil konanie vo veci návrhu R. T. na vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva štátom podľa , k pozemkovom parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 805 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 802 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 778 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 221 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 902 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 640 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, parcelné č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1281 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C..

Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný 2/ návrhom zo dňa 30.06.2009 žiadal vydať rozhodnutie o potvrdení nadobudnutia vlastníctva štátu podľa , pretože podľa neho v osvedčeniach o vydržaní, na základe ktorých bolo zapísané vlastnícke právo k parcelám č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX v katastrálnom území C., sú nezrovnalosti a osvedčenia boli vydané v rozpore so zákonom, konkrétne v a Notárskeho poriadku. Správa katastra Nitra svoje rozhodnutie č. C 3/2010-34 zo dňa 26.04.2010 odôvodnila tým, že v rámci konania ROEP nebolo dostatočne preukázané, že štát je vlastníkom pôvodnej nehnuteľnosti parcela č. XXXX/X z ktorej boli vytvorené parcely registra C parcelné č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území C.. V konaní neboli zistené údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej časti, nakoľko zápisy v katastri nehnuteľností k uvedeným parcelám boli vykonané v súlade s verejnými listinami, osvedčeniami notára, predloženými na zápis do katastra nehnuteľností záznamom. Vlastnícke právo u niektorých predmetných nehnuteľnostiach bolo prevedené na inú osobu. Je toho názoru, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal právny záujem o vydanie rozhodnutia podľa nie vo svoj prospech, ale v prospech štátu. Pokiaľ ide o Rozhodnutie o výmene pozemkov v rámci HTÚP vydané Poľnohospodárskou komisiou rady MNV v Dolných Štitároch, ktoré predložil, ide tu o náhradný pozemok, ktorý bol právnym predchodcom navrhovateľa vyčlenený do užívania. Oprávnenosť držby nie je možné odvodzovať od rozhodnutí o pridelení náhradných pozemkov. Zistil, že žiadny technický podklad v ktorom by bol zobrazený priebeh hraníc parciel pridelených v rámci konania HTÚP sa na správe katastra nenachádza, a preto nie je možné určiť, kto je v súčasnosti vlastníkom parcely označenej v rozhodnutí č. 1969/26 zo dňa 17.09.1969 o pridelení náhradného pozemku ako parcela č. XXXX/X, nie je možné identifikovať s parcelami zobrazenými v platnej katastrálnej mape. Prešetrili aj vlastníctvo k parcele č. XXXX/XX, ktorá bola uvedená v tom istom rozhodnutí. Časť je vo vlastníctve titulom dedičského rozhodnutia, zvyšok vlastníckeho práva ešte nie je v katastri nehnuteľnosti zapísaný. Správa katastra odporučila navrhovateľovi v katastrálnom konaní nech sa obráti so svojou žiadosťou o užívanie pozemku na príslušnú poľnohospodársku organizáciu, ktorá má pozemky v užívaní, aby mu pridelila do náhradného užívania také pozemky, ku ktorým bude mať riadny prístup. Bolo zistené, že navrhovateľ v katastrálnom konaní nie je v katastrálnom území C. vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani v rámci spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov nepredložil komisii žiadnu právnu listinu, na základe ktorej by vlastnil nehnuteľnosti v katastrálnom území C.. Nepreukázal ani, že osoby uvedené v rozhodnutí č. 1969/26 z 17.09.1969 sú jeho právni predchodcovia. Podľa názoru správy katastra ust.

Z. z. umožňuje vydať len kladné rozhodnutie a keďže skutočnosti uvedené v tomto ustanovení nezistila, nie je príslušná na konanie v predmetnej veci a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu na ďalšie konanie, preto konanie o parcelách podľa prvého výroku zastavila. Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa parciel podľa druhého výroku rozhodnutia, nejde tu o návrh podľa , ale ide o sporné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prebiehajú tu súdne konania o určenie vlastníckeho práva. Preto konanie aj v tejto časti zastavila. Proti tomuto rozhodnutiu podal protest prokurátor a žiadal rozhodnutie správy katastra zrušiť a nahradiť rozhodnutím v súlade so zákonom, nakoľko správa katastra nevykonala dostatočné dokazovanie a vo veci rozhodla predčasne, bez presného a úplného zistenia stavu veci. Vzhľadom na to, že jeho protestu nebolo vyhovené, následne podal žalobu na krajský súd, ktorý svojím rozhodnutím napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení. Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Podľa účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4. Podľa ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím: a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby, a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť. Podľa návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok (). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Podľa proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu. Podľa ak správny orgán o návrhu podľa odseku 1 nerozhodne do schválenia registra, zaradia sa tieto pozemky do súpisu pozemkov uvedených v . Evidovaný vlastník nemôže do rozhodnutia správneho orgánu s týmito pozemkami nakladať. Podľa rozhodnutie vydané podľa odseku 1 je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná zápis do katastra nehnuteľností. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Podľa Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Podľa Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica musí obsahovať: a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Po vyhodnotení obsahu odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že nemožno súhlasiť s názorom žalovaného vyplývajúceho zo samotného rozhodnutia ako aj z dôvodov jeho odvolania, že v konaní podľa ods. možno vydať len kladné rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vysloveným žalobcom a potvrdeným súdom prvého stupňa, že napriek tomu, že ust. neobsahuje výslovnú úpravu formy záporného rozhodnutia o podanom návrhu, je zrejmé, že ide o konanie návrhové, v ktorom keď sa nepreukáže splnenie podmienok na vyhovenie návrhu niektorou zo zákonom predpokladaných alternatív, logicky musí byť o takomto návrhu rozhodnuté formou negatívneho rozhodnutia t. j. nevyhovením návrhu resp. jeho zamietnutím. Krajský súd dôvodne poukázal na ust. 5 ods. 1 , odkazujúceho na všeobecné predpisy o správnom konaní (ak nie je v tomto zákone stanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy), ktorým je - - Správny poriadok, z ktorého ust. upravujúceho náležitosti rozhodnutia možno logickým výkladom jeho ods. 1 dospieť dôvodne k záveru o existencii aj negatívnych rozhodnutí, ktorými sa „nevyhovuje“ účastníkom v plnom rozsahu.

Žalovaný tým, že výrokom zastavil konanie o návrhu účastníka 2/ z dôvodu tvrdeného nedostatku vlastnej príslušnosti na konanie ( Správneho poriadku), vydal len procesné rozhodnutie, ktorým zaujal stanovisko k vlastnej (ne)príslušnosti na taký druh konania o takom návrhu. Zo systematiky však jeho vecnú príslušnosť konanie možno nepochybne vyvodiť (, ), čo napokon vyplýva aj zo záhlavia jeho rozhodnutia, preto bolo jeho povinnosťou vychádzať z príslušných ustanovení citovaného zákona a rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu vyplývajúceho z práva hmotného meritórnym rozhodnutím s hmotnoprávnymi účinkami, ktorého výrok obsahuje autoritatívne stanovisko (pozitívne, resp. negatívne) správneho orgánu k otázke, ktorá je predmetom konania. Nemožno opomenúť, že v predmetnej veci je preukázanie právneho záujmu na vydanie rozhodnutia hmotnoprávnou podmienkou návrhu, ktorej splnenie, resp. absencia má nepochybný vplyv na formu autoritatívneho výroku správneho orgánu. Vzhľadom na to, že žalovaný v predmetnej veci takto nepostupoval trpí jeho konanie vadou, ktorá má za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, čo je samo o sebe dostatočným dôvodom na jeho zrušenie ( ).

Rovnako dostatočným dôvodom pre zrušenie celého rozhodnutia bola obsahová chyba druhého z výrokov rozhodnutia, ktorým žalovaný zastavil konanie o tam uvedených pozemkoch v zmysle § 30 ods. 1 písm. g/ Správneho poriadku a okrem iných aj o pozemkoch, o ktorých sa však zákonný dôvod

na zastavenie konania nepreukázal, čo pripustil aj žalovaný.

V súvislosti s v odvolaní namietaným konštatovaním nedostatočne zisteného skutkového stavu ako ďalšieho dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ), odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že žalovaný napriek popieraniu vlastnej príslušnosti na konanie vykonal zisťovanie o niektorých skutočnostiach majúcim význam pre meritórne rozhodnutie vo veci (právny režim dotknutých pozemkov, právny záujem navrhovateľa), jeho zistenia a ich vyhodnotenie, okrem toho, že nenašli svoj výraz v relevantnej forme meritórneho výroku jeho rozhodnutia, neboli bez pochybností (napr. s poukazom na výpoveď žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 11.10.2011 o existencii náhradného pozemku užívaného jeho právnymi predchodcami a príbuzenskom pomere k nim) a najmä z rozhodnutia nevyplýva, že svoje zistenia ohľadne konkrétnych pozemkov iniciované navrhovateľovým návrhom konfrontovala s údajmi obsiahnutými v notárskych zápisniciach (tak ako predpokladá zákon), či zistila rozpory medzi nimi a aké konkrétne závery z takýchto zistení vyvodila. Púhe konštatovanie, že v rámci konania neboli zistené skutočnosti odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzali notárske osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti resp. jej časti, pretože zápisy v katastri nehnuteľností ku príslušným parcelám boli vykonané v súlade s verejnými listinami nemožno považovať za dostačujúce.

Odvolací súd neprihliadol na tie odvolacie námietky žalovaného, ktoré súdu prvého stupňa vytýkali nedostatočné vysporiadanie sa so skutočnosťami v nich vytýkanými z dôvodov, že bolo povinnosťou predovšetkým správneho orgánu v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku vysporiadať sa bez pochybností s otázkami podstatnými pre meritórne rozhodnutie vo veci týkajúcimi sa tak právneho záujmu účastníka 2/ o vydanie rozhodnutia a v tejto súvislosti či pozemky sú vo vlastníctve štátu, či ide o pozemky totožné s parc. 1064/2 a či vstúpil do užívania po svojich právnych predchodcoch, ako aj konkrétnych skutočností, z ktorých vychádzali notárske osvedčenia ohľadne dotknutých pozemkov, na čo dôvodne poukázal súd prvého stupňa.

Odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu (na ktoré odkazuje) a konštatuje, že tento nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania nepovažoval rozhodnutie žalovaného za zákonné, žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa a zrušil. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s podľa v spojení s ust. , a tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu právo na ich náhradu nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.