Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7c7/387426.3f24a8.pdf
PDF · 101.92 KB
No categories available
2Tdo/1/2013
Najvyšší súd 2 Tdo 1/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
12. februára 2013 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča
a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému
M. K. pre prečin krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a
iné o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 13. apríla 2011, sp. zn.
2 To 24/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok zo 7. februára 2011, sp. zn. 1 T 33/2010,
bol obvinený M. K. (spolu s uţ odsúdeným D. Š.) uznaný vinným
z prečinu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia
a pouţívania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1
Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
dňa 25. 10. 2009 okolo 19.30 hod. v R., na U.,
pri pohostinstve F., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v čase, keď prechádzali popri A.
P., nar. X., ktorá tlačila vedľa seba bicykel, na ktorom sa v zadnej časti na nosiči v košíku
nachádzala voľne poloţená hnedá koţenková kabelka, tejto D. Š. zobral z košíka kabelku,
v ktorej sa nachádzal zväzok 4 ks kľúčov od bytu, peňaţenka červenej farby s obsahom
hotovosti vo výške 20 Eur, platobná karta spoločnosti S. a.s. bez PIN čísla, občiansky preukaz
a karta poistenca na meno poškodenej, mobilný telefón, zn. NOKIA 1650 s IMEI: X., so SIM
kartou spoločnosti 02 Telefonica Slovakia a kreditom 10 Eur, a z miesta ušli preč, následne
dňa 25. 10. 2010 v čase od 20.51 hod. do 20.53 hod. pomocou odcudzenej platobnej karty
vykonali
4 neúspešné výbery v bankomate spoločnosti S. a.s., nachádzajúcej sa na U. v R., čím
spôsobili A. P. škodu vo výške najmenej 108,40 Eur.
Okresný súd za to obvinenému uloţil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36
písm. d/, l/, § 37 písm. h/, m/, § 42 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov a 4 mesiace a pre jeho výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.
Okresný súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Ruţomberok, sp. zn. 8T 24/2010, zo dňa 29. marca 2010 vo výmere 3 rokov,
pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia
a ktorý mu bol uloţený za zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.
Zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. K. odvolanie.
Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 13. apríla 2011 podľa § 321 ods. 1 písm. b),
ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obvineného M. K. a pri
nezmenenom skutkovom a právnom stave mu podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, ods. 2,
§ 38 ods. 2, § 36 písm. d/, l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uloţil súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu obvinený
dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1
písm. c) Tr .por., čo znamená, ţe boli zásadným spôsobom porušené jeho práva na obhajobu,
ďalej dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. t. j., ţe trest ktorý mu bol
uloţený, bol uloţený mimo trestnej sadzby.
Argumentoval, ţe krajský súd pochybil keď nezrušil všetky predchádzajúce rozsudky
Okresného súdu Ruţomberok a ponechal v platnosti samostatné plynutie trestov za inú jeho
trestnú činnosť konkrétne z rozsudku zo dňa 29. marca 2010, sp . zn. 1T 97/2010.
V ďalšom poukázal na to, ţe podľa jeho názoru mu mal byť ukladaný trest
len za zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a súd nemal brať do úvahy aj prečin krádeţe
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretoţe ide o menej závaţný trestný čin a podľa jeho
názoru závaţnejší skutok ruší menej závaţné. Za závaţné porušenie povaţoval
aj nedodrţanie zásady reformatio in peius, pretoţe krajský súd pri ukladaní trestu nešiel
smerom nadol, ale spojil dva samostatné tresty, a teda mu vlastne trest navýšil.
Ţiadal preto aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Ţiline
prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 377 Tr. por.
predovšetkým skúmal či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti,
či je podané oprávnenou osobou a či je prípustné. Zistil, ţe proti napadnutému rozhodnutiu
odvolacieho súdu dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas na zákonom
určenom mieste, po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku a zároveň označuje chyby
konania a dôvody dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.
zistil, ţe dovolanie podané obvineným nie je dôvodné, chyby vytýkané v dovolaní
nepredstavujú naplnenie ţiadneho dovolacieho dôvodu, a preto podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietol.
Dovolací súd skúmal najprv naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. t. j., ţe bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného
na obhajobu. Z obsahu dovolacích námietok uvedených v podaní obvineného však nie je
moţné zistiť, obvinený ani neuvádza, ţiadnu takú skutočnosť, ktorá by uplatnený dôvod
naplňovala. Preto označenie na uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu nie je moţné akceptovať
a najvyšší súd sa jeho preskúmaním ani nemohol zaoberať.
Pokiaľ obvinený namieta uloţenie neprimeraného trestu tu treba uviesť, ţe táto
námietka nenaplňuje tieţ ţiadny dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zákon vo vzťahu
k výroku o treste upravuje v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dva dovolacie dôvody
t. j., ţe ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uloţený
taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej veci,
pokiaľ ide o uloţený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu ktorého uloţenie za trestný
čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vineného nielen pripúšťa, ale aj výmera tohto trestu
ako trestu súhrnného podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, § 36
písm. b/ a § 37 písm. m/ Tr. zák. je správna, trest je uloţený na samej spodnej hranici trestnej
sadzby, t. j. vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov.
K dovolacím námietkam obvineného najvyšší súd uţ len podotýka, ţe krajský súd
sa nemohol zaoberať tzv. samostatným plynutím trestu z rozsudku Okresného súdu
Ruţomberok z 29. marca 2010, sp. zn. 1 T 97/2009, pretoţe tento nepripadal do úvahy
pri ukladaní súhrnného trestu, a teda nemohol byť ani zrušený. Krajský súd neporušil
ani zásadu reformatio in peius, ktorá znamená, ţe odvolací súd nemôţe rozhodnúť
v neprospech obvineného ak odvolanie bolo podané len v jeho prospech. Je evidentné,
ţe ohľadne obvineného M. K. krajský súd túto zásadu neporušil keď mu uloţil miernejší trest
ako súd prvého stupňa. Okrem toho krajský súd nepochybil ani pri aplikácii ostatných zásad
pre ukladanie trestu, pretoţe v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva,
alebo viac trestných činov uloţí úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade
sa jednalo bez akýchkoľvek pochybnosti o trestný čin lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloţí
súhrnný trest podľa vyššie uvedených zásad na uloţenie úhrnného trestu, pričom tento trest
nesmie byť miernejší ako trest uloţený mu skorším rozsudkom. A napokon vzhľadom k tomu,
ţe ani jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov v prípade obvineného nie je len relatívne
malého významu, neprichádzala do úvahy ich faktická konzumpcia ako sa o tom domnieval
obvinený tvrdiac, ţe závaţnejší skutok - v jeho prípade zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1
Tr. zák., „ruší“ prečin krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a trestný čin
neoprávneného vyrobenia a pouţívania platobného prostriedku, elektronických peňazí, alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (trestná sadzba je v rozmedzí 1 – 5 rokov).
So zreteľom na vyššie uvedené ako aj na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené
podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. h) Tr. por. dovolací súd musel
dovolanie obvineného M. K. podľa § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí bez
preskúmania veci odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 12. februára 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková