Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c41/387584.222d81.pdf
PDF · 102.14 KB
No categories available
2Tdo/5/2013
Najvyšší súd 2 Tdo 5/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu, v trestnej veci proti
obvinenému ml. D. P. vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 4 T 10/2011,
prerokoval na neverejnom zasadnutí 12. februára 2013 v Bratislave dovolanie ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky podaného v prospech obvineného ml. D. P. proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2012, sp. zn. 1 To 3/2012, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 14. októbra 2011, sp. zn. 4T 10/2011,
bol obvinený ml. D. P. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2
písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 27.08.2008 o 10.20 hodine aj napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského
oprávnenia, viedol terénny motocykel značky Yamaha 123 bez evidenčného čísla po miestnej
komunikácii na N. v obci H., okres T. v smere k budove základnej školy, kde na rovnom
úseku cesty v blízkosti rodinného domu číslo X., v križovatke s inou miestnou komunikáciou,
s prednosťou v jazde neupravenou dopravnými značkami nedal prednosť v jazde cyklistovi
maloletému T. B., nar. X., ktorý vchádzal do križovatky z pravej strany, pričom obvinený ho
motorkou zachytil a tento spadol na vozovku, v dôsledku čoho utrpel zranenia a to vpáčenú
zlomeninu dolnej časti temennej kosti lebky vpravo s krvnou podliatinou pod mozgovú plenu
v oblasti zlomeniny, zlomeninu píšťaly pravej nohy, nalomenie ôsmeho rebra vľavo,
odreniny na ľavej časti tváre, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní najmenej štyri mesiace
na ľavej časti tváre, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní najmenej štyri mesiace a svojim
konaním porušil povinnosti upravené v § 4 ods. 1, ods. 2 písm. e/, § 19 ods. 2 a § 38 ods. 1
Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom
a účinnom v čase nehody.
Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 36
písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov pričom
výkon tohto trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa
§ 119 ods. 1 Tr. zák. mu bola stanovená skúšobná doba 18 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú L. B. s nárokom na náhradu škody podľa §
288 ods. 1 Tr. por. odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal ml. D. P. prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie,
ktoré Krajský súd v Žiline uznesením z 31. januára 2012, sp. zn. 1 To 3/2012, podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal podľa § 371 ods. 3 Tr. por.
dovolanie v prospech ml. D. P. minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Uviedol v ňom, že okresný súd svoj rozsudok odôvodnil výlučne závermi znaleckého
posudku, z ktorých mal mať preukázané, že obvinený išiel na motocykli po miestnej
komunikácii a nedal prednosť v jazde maloletému cyklistovi, ktorý prichádzal sprava
na križovatke miestnych komunikácií s nevyznačeným dopravným značením.
Okresný súd si osvojil závery znaleckého posudku napriek tomu, že z výpovede znalca
je zrejmé, že nehodu po jeho príchode na miesto činu nebolo možné jednoznačne
zdokumentovať, pretože bicykel ani motocykel sa v čase jeho príchodu nenachádzali
na svojich pôvodných miestach. Ďalej znalec uviedol, že sa bližšie nezaoberal miestom stretu
motocykla a bicykla a možnej dĺžky odhodenia bicykla. Prvé stopy podľa znaleckého
posudku od vyústenia bočnej ulice boli vzdialené 5,8 metra. V tomto úseku /5,8m/ sa však
nenachádzali žiadne stopy, aj keď zrážka mala nastať vo vyústení z bočnej ulice.
Žiadny ďalší dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní, okrem už uvedeného,
nepotvrdil názor, že poškodený skutočne vychádzal na cestu z bočnej miestnej komunikácie.
Odvolací súd so závermi okresného súdu sa však v plnej miere stotožnil a zopakoval
tak jeho pochybenia. Za uvedenej dôkaznej situácie mal mať minimálne pochybnosť o tom
odkiaľ skutočne cyklista vyšiel na cestu, či z miestnej komunikácie, alebo miesta ležiaceho
mimo cesty t. j., z dvora rodinného domu.
Za takejto dôkaznej situácie sa mal preto súd prikloniť k verzii priebehu skutku
priaznivejšej pre obvineného, pretože existuje dôvodné podozrenie, že obvinenému nemožno
pripísať za vinu nedanie prednosti v jazde, a teda sa nedopustil konania tak, ako je to ustálené
v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Na základe uvedeného minister spravodlivosti Slovenskej republiky žiadal,
aby najvyšší súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2012, sp. zn.
1 To 3/2012, bol porušený zákon v neprospech obvineného ml. D. P.,
a aby najvyšší súd toto uznesenie zrušil vrátane ďalších rozhodnutí na zrušené rozhodnutie
obsahovo nadväzujúce a prikázal Krajskému súdu v Žiline, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že dovolanie je prípustné,
bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a na mieste, kde možno tento mimoriadny
opravný prostriedok podať, ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § v 371
ods. 3 Tr. por.
Všetky výroky uznesenia krajského súdu ale aj okresného súdu majú svoju oporu
v riadne zistenom skutkovom stave podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vyvodenom zo správneho
hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., ktoré boli zákonným spôsobom vykonané
na hlavnom pojednávaní.
Z takto vykonaných dôkazov nepochybne správne oba konajúce súdy uzatvorili,
že obvinený ml. D. P. spáchal skutok tak, ako bol ustálený v skutkovej vete
v rozsudku súdu prvého stupňa. V uvedenom ohľade sa najvyšší súd v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými závermi tak, ako ich ustálili oba konajúce súdy a v ďalšom
odkazuje na správne a podrobné odôvodnenie obsiahnuté v už citovaných rozhodnutiach.
V reakcii na dovolacie námietky ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
len dodáva, že znalec Ing. M. O. vo svojom znaleckom posudku sa podrobne zaoberal oboma
možnými spôsobmi vzniku dopravnej nehody, tzn. aj spôsobom, ktorý by bol pre obvineného
priaznivejší, teda spôsobom, že maloletý cyklista vošiel na cestu z dvora rodinného domu (nie
z miestnej komunikácie), čo by znamenalo, že obvinený nebol povinný mu dať prednosť
v jazde, a teda by bol vyvinený zo spáchania skutku.
Znalec na základe analýzy nehodového deja a potrebných výpočtov došiel
však k jednoznačnému záveru, že k dopravnej nehode došlo spôsobom, ako to napokon ustálil
aj prvostupňový súd v skutkovej vete svojho rozhodnutia. Uvedený záver mohol znalec urobiť
len na základe toho, že mal k dispozícii potrebné nazhromaždené dôkazy, predovšetkým stopy
a ostatný materiál z miesta činu. Nezodpovedá totiž skutočnosti námietka uvedená
v odôvodnení dovolania ministra spravodlivosti, že po príchode znalca sa na mieste činu nič
nenachádzalo. Len z toho by sa dalo totiž vyvodiť, že potom znalec nemohol mať potrebné
podklady na vypracovanie znaleckého posudku a pre prijate záveru, ktorý učinil. Uvedené
tvrdenie znalca, že na mieste činu sa nič nenachádzalo sa totiž vzťahovalo
len na motocykel, respektíve bicykel maloletého.
Na druhej strane však na mieste dopravnej nehody sa nachádzalo dostatok stôp, ktoré
boli aj zadokumentované v spisovom materiáli, a z ktorých bolo možné a nakoniec z nich
aj znalec bezpečne vyvodil akým spôsobom došlo k dopravnej nehode a vylúčil spôsob,
ktorým argumentuje na svoju obhajobu obvinený.
Medzi stopy, ktoré umožnili spoľahlivé objasnenie vzniku dopravnej nehody patria
predovšetkým krvné stopy, stopa označujúca konečnú polohu motocykla /olejová stopa/,
a drecia stopa, ktorá spája obidve tieto stopy a umožnila tak znalcovi zistiť potrebné vektory
pohybu oboch účastníkov nehody. Po zohľadnení, uvedené znalcom v znaleckom posudku,
že začiatku drecej stopy musel predchádzať určitý úsek po ktorý motocykel padal na cestu
(znalec tento úsek na základe vypočítanej rýchlosti stanovil na 4,5m, č.l. 76), je úplne
vylúčené, aby k vzniku dopravnej nehody mohlo dôjsť spôsobom ako sa to snaží tvrdiť
obvinený.
Pretože výsledky dokazovania vykonané v predmetnej veci spoľahlivo preukázali
spôsob vzniku dopravnej nehody a oba konajúce súdy nemali pochybnosti v otázke
jej zavinenia ml. D. P. nemohli ani porušiť zákon tak, ako to namieta minister spravodlivosti
vo svojom dovolaní.
Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenie Krajského súdu
v Žiline ohľadne zisteného skutkového stavu veci, nemohol byť naplnený ani dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 3 Tr. por., ktorý uplatnil minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie
podmienok dovolania, dovolanie ministra spravodlivosti podané v prospech ml. D. P. ako
nedôvodné odmietol na neverejnom zasadnutí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. februára 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková