Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
18e/388273.d386af.pdf
PDF · 147.29 KB
No categories available
7Cdo/3/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 3/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ D. F., bývajúci v
Č. a 2/ P. K., bývajúci v Č., v dovolacom konaní obidvaja zastúpení JUDr. L. Š. proti
odporcovi: Mesto Čadca, so sídlom Námestie slobody 30, o určenie vlastníckeho práva,
ktorá vec je vedená na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11 C 71/2012, o dovolaní
navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 28. augusta 2012 sp. zn. 10
Co 119/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline uznesením z 28. augusta 2012 sp. zn. 10 Co 119/2012 zmenil
uznesenie Okresného súdu Čadca z 31. mája 2012 č. k. 11 C 71/2012-40 tak, ţe návrh
navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Odvolací súd, na rozdiel
od súdu prvého stupňa, mal za to, ţe navrhovatelia neosvedčili ani základné predpoklady
nariadenia predbeţného opatrenia spočívajúceho v zákaze akokoľvek nakladať
do právoplatného skončenia konania vo veci samej so spornou nehnuteľnosťou. Podľa
odvolacieho súdu navrhovatelia nepreukázali ani len existenciu hmotného práva, dočasnej
ochrany ktorého sa návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia domáhajú a neosvedčili ani
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Nepreukázali ani svoje tvrdenie, ţe odporca
zamýšľa sporný pozemok predať.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie. Uviedli, ţe
dovolanie odôvodňujú dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p.; dovolací dôvod
podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Prípustnosť svojho
mimoriadneho opravného prostriedku navrhovatelia vyvodzujú z ustanovenia § 239 ods. 1
písm. a/ O.s.p., ale aj § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, ţe nimi napadnuté rozhodnutie je
„nezákonné a nepreskúmateľné“. V konaní o ich návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia došlo k odňatiu ich práva konať pred súdom „viacerými skutočnosťami“. Napadnuté
rozhodnutie povaţujú za „nedostatočné, riadne a vyčerpávajúco odôvodnené“. Navrhli
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca, ktorému bolo dovolanie navrhovateľov doručené 30. októbra 2012, sa
k nemu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) riadne zastúpení (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či ich dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe dovolanie nie je
„ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len
výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád a ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu je podľa § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je tieţ
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V § 239 ods. 3
O.s.p. sú ale uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne
prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. takto spod úpravy danej § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. vyníma určité
uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení), proti ktorým
v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
Dovolanie navrhovateľov, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu
o predbeţnom opatrení, je preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné. Nesprávne vyvodzujú
preto navrhovatelia prípustnosť svojho dovolania (aj) z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/
Dovolanie v predmetnej právnej veci by v dôsledku toho mohlo byť procesne
prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237
O.s.p., ktoré vady dovolací súd skúma vţdy bez ohľadu na to, či sú v dovolaní namietané
§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe § 237
O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Navrhovatelia v danej veci nenamietali vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/
O.s.p. a dovolací súd procesné vady tejto povahy ani nezistil. Navrhovatelia ale tvrdia, ţe
odvolací súd tým, ţe svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odňal im moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd ale tento dovolací dôvod
navrhovateľov nepovaţuje za opodstatnený.
Vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. sa totiţ rozumie postup súdu,
ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného
alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Povahu odňatia moţnosti konať pred súdom
pravda môţe mať v niektorých prípadoch aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu týkajúce sa objasnenia dôleţitých skutkových okolností a s tým súvisiacich
právnych záverov. V posudzovanej veci však uznesenie odvolacieho súdu nie je takouto
vadou postihnuté.
Pokiaľ navrhovatelia povaţujú odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
za „nedostatočné, riadne a vyčerpávajúco nezdôvodnené“, dovolací súd pripomína, ţe právo
na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,
z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Za porušenie základného
práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno
povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutkové a právne závery
odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho
súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu je zrejmé, z akých dôvodov súd mal za to, ţe tu nie sú podmienky
pre nariadenie predbeţného opatrenia (navrhovatelia nepreukázali existenciu hmotného práva,
dočasnej ochrany ktorého sa návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia domáhajú,
neosvedčili ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a ani svoje tvrdenie, ţe odporca
zamýšľa sporný pozemok predať). Otázka, či tieto závery odvolacieho súdu sú správne, a teda
či odvolací súd správne aplikoval na navrhovateľmi predloţené tvrdenia ustanovenia
upravujúce nariadenia predbeţného opatrenia (ktorá výhrada je nosnou časťou dovolania
navrhovateľov), je uţ otázkou právneho posúdenia veci, ktorú dovolací súd je oprávnený
riešiť len ak je dovolanie účastníka konania prípustné. Právnym posúdením veci, v rámci
ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa totiţ
nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci
súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p. I keby tvrdenia navrhovateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného
aspektu neposudzoval), nimi vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok navrhovateľov
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p.,
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. februára 2013
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová