Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/3/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ D. F., bývajúci v

Č. a 2/ P. K., bývajúci v Č., v dovolacom konaní obidvaja zastúpení JUDr. L. Š. proti

odporcovi: Mesto Čadca, so sídlom Námestie slobody 30, o určenie vlastníckeho práva,

ktorá vec je vedená na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 28. augusta 2012 sp. zn. 10

Co 119/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline uznesením z 28. augusta 2012 sp. zn. zmenil

uznesenie Okresného súdu Čadca z 31. mája 2012 č. k. -40 tak, ţe návrh

navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Odvolací súd, na rozdiel

od súdu prvého stupňa, mal za to, ţe navrhovatelia neosvedčili ani základné predpoklady

nariadenia predbeţného opatrenia spočívajúceho v zákaze akokoľvek nakladať

do právoplatného skončenia konania vo veci samej so spornou nehnuteľnosťou. Podľa

odvolacieho súdu navrhovatelia nepreukázali ani len existenciu hmotného práva, dočasnej

ochrany ktorého sa návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia domáhajú a neosvedčili ani

potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Nepreukázali ani svoje tvrdenie, ţe odporca

zamýšľa sporný pozemok predať.

2

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie. Uviedli, ţe

dovolanie odôvodňujú dôvodmi podľa a ; dovolací dôvod

podľa v spojení s Prípustnosť svojho

mimoriadneho opravného prostriedku navrhovatelia vyvodzujú z ustanovenia § 239 ods. 1

písm. a/ , ale aj , tvrdiac, ţe nimi napadnuté rozhodnutie je

„nezákonné a nepreskúmateľné“. V konaní o ich návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia došlo k odňatiu ich práva konať pred súdom „viacerými skutočnosťami“. Napadnuté

rozhodnutie povaţujú za „nedostatočné, riadne a vyčerpávajúco odôvodnené“. Navrhli

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca, ktorému bolo dovolanie navrhovateľov doručené 30. októbra 2012, sa

k nemu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) riadne zastúpení (

), skúmal najskôr, či ich dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných (, ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád a ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu je podľa prípustné, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa Podľa dovolanie je tieţ

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

3

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V § 239 ods. 3

sú ale uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne

prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených v a

Ustanovenie takto spod úpravy danej a vyníma určité

uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení), proti ktorým

v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

Dovolanie navrhovateľov, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbeţnom opatrení, je preto podľa neprípustné. Nesprávne vyvodzujú

preto navrhovatelia prípustnosť svojho dovolania (aj) z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/

Dovolanie v predmetnej právnej veci by v dôsledku toho mohlo byť procesne

prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237

, ktoré vady dovolací súd skúma vţdy bez ohľadu na to, či sú v dovolaní namietané

druhá veta

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe § 237

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené.

Navrhovatelia v danej veci nenamietali vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

a dovolací súd procesné vady tejto povahy ani nezistil. Navrhovatelia ale tvrdia, ţe

odvolací súd tým, ţe svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odňal im moţnosť konať

pred súdom v zmysle Dovolací súd ale tento dovolací dôvod

navrhovateľov nepovaţuje za opodstatnený.

Vadou v zmysle ustanovenia sa totiţ rozumie postup súdu,

ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného

alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Povahu odňatia moţnosti konať pred súdom

pravda môţe mať v niektorých prípadoch aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu týkajúce sa objasnenia dôleţitých skutkových okolností a s tým súvisiacich

právnych záverov. V posudzovanej veci však uznesenie odvolacieho súdu nie je takouto

vadou postihnuté.

Pokiaľ navrhovatelia povaţujú odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

za „nedostatočné, riadne a vyčerpávajúco nezdôvodnené“, dovolací súd pripomína, ţe právo

na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,

z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Za porušenie základného

práva zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Z odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu je zrejmé, z akých dôvodov súd mal za to, ţe tu nie sú podmienky

pre nariadenie predbeţného opatrenia (navrhovatelia nepreukázali existenciu hmotného práva,

dočasnej ochrany ktorého sa návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia domáhajú,

neosvedčili ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a ani svoje tvrdenie, ţe odporca

zamýšľa sporný pozemok predať). Otázka, či tieto závery odvolacieho súdu sú správne, a teda

či odvolací súd správne aplikoval na navrhovateľmi predloţené tvrdenia ustanovenia

upravujúce nariadenia predbeţného opatrenia (ktorá výhrada je nosnou časťou dovolania

navrhovateľov), je uţ otázkou právneho posúdenia veci, ktorú dovolací súd je oprávnený

riešiť len ak je dovolanie účastníka konania prípustné. Právnym posúdením veci, v rámci

ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa totiţ

nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

I keby tvrdenia navrhovateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), nimi vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok navrhovateľov

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie ( ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. februára 2013

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová