Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/185/2012

Najvyšší súd 7 Cdo185/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Mgr. D. M.,

bývajúceho v B., 2/ M. K., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. P. K., advokátkou v B.,

proti odporcom 1/ MUDr. J. S., bývajúcemu v B., 2/ PhDr. J. Z., bývajúcemu v B.,

zastúpených Mgr. T. D., advokátkou v B., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. júla 2011 sp. zn. 14 Co

289/2009, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovatelia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho

konania 79,58 € na účet Mgr. T. D., do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. januára 2009 č. k. -149 návrh

navrhovateľov 1/, 2/ na určenie, že nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému

bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu pešo a dopravnými prostriedkami

cez pozemok odporcov 1/, 2/ parcelné číslo X., kat. územie S., zapísaný na LV č. X., na

pozemky parcela číslo X.. a na nej postavený rodinný dom, kat. územie S. zapísaný na LV č.

X. a alternatívny návrh navrhovateľov 1/, 2/ na určenie služobnosti prechodu pešo

a dopravnými prostriedkami cez cestu odporcov 1/, 2/, parcelu č..X. kat. územie S.,

pre vlastníkov pozemku č. X., na ktorom je postavený rodinný dom kat. územie S. zapísaný

na LV č. X., ktorú nadobudli vydržaním podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť

2

odporcom 1/, 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 513,68 € na účet právnej

zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I z 8. apríla 2005, č. k. -47 bolo určené, že M. K.,

matka navrhovateľov 1/, 2/, nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

ktoré pozostávalo z jej práva prechodu (používania cesty) pešo, automobilom, cez predmetné

pozemky odporcov 1/, 2/ na jej pozemok, parc. č. X. a parc. č. X. a na nej postavený rodinný

dom, kat. územie S.. Toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu aj matka navrhovateľov 1/,

2/ vykonávala od roku 1981 do roku 1999 so súhlasom pôvodnej vlastníčky A. H. a následne

po jej smrti aj M. P. (právnej predchodkyne odporcov 1/, 2/), ktorá nadobudla pozemky

dedením. Právo prechodu ako vecné bremeno je právom originálnym, pre každého

oprávneného za splnenia zákonných podmienok vzniká samostatne a navrhovatelia 1/, 2/ ho

nemôžu odvodzovať od práva ich matky M. K.. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu a

pozostávajúce z ich práva prechodu cez pozemky, v súčasnosti vo vlastníctve odporcov 1/, 2/,

navrhovatelia 1/, 2/ však nenadobudli, pretože nesplnili podmienky jeho vydržania. Nebol

daný jednak súhlas pôvodných, či súčasných vlastníkov na jeho vykonávanie a nebola

preukázaná dobromyseľnosť navrhovateľov 1/, 2/ t. j. odporcovia 1/, 2/ v konaní vyvrátili

právnu domnienku, že výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu zo strany

navrhovateľov 1/, 2/ bol oprávnený. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z 19. júla 2011

sp. zn. pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v časti alternatívneho návrhu,

rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie zastavil ( ). Vo zvyšnej

zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1

) a odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa

stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto sa obmedzil na konštatovanie

správnosti dôvodov uvedených prvostupňovým súdom ( ). Pri svojom

rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a stotožnil sa aj

s jeho právnym posúdením veci. Na doplnenie uviedol, že z rozsudku Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. vyplýva, že matka navrhovateľov 1/, 2/ nadobudla právo

vecného bremena in personam. Ide o originálny spôsob nadobudnutia, preto nie je možné

právo vecného bremena pre navrhovateľov 1/, 2/ odvodiť od práva ich matky. Navrhovatelia

1/, 2/ predmetné právo nemohli ani vydržať, nakoľko na to neboli splnené podmienky,

konkrétne podmienka dobromyseľnosti. Aj keď peší prechod navrhovateľov 1/, 2/ právni

predchodcovia odporcov 1/, 2/ tolerovali, so zreteľom na všetky skutkové okolnosti nemohli

3

byť navrhovatelia 1/, 2/ dobromyseľní, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu

vykonávajú právom. Nepreukázali, že im pôvodní alebo súčasní vlastníci predmetných

pozemkov na prechod cez ne (či už peši alebo autom) udelili súhlas. Práve naopak

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takýto súhlas nemali. Navyše v konaní

o určenie práva vecného bremena súd musí konať s tými účastníkmi, ktorí sú zapísaní ako

vlastníci pozemkov, pre ktoré a na ktoré sa právo prechodu vykonávalo a má vykonávať aj

naďalej. Zdôraznil, že len skutočnosť, že navrhovatelia prechádzali cez cudzí pozemok,

ktorého vlastníci s tým po určitú dobu nevyjadrili dôrazný nesúhlas, ešte neznamená

dobromyseľnosť navrhovateľov 1/, 2/, že takéto právo mali a majú. Teda, že sú držiteľmi

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a že držba tohto práva je oprávnená. Keďže

k prechodu cez parcelu č..X. získala súhlas právneho predchodcu odporcov 1/, 2/ len matka

navrhovateľov 1/, 2/ z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, ktorý jej bránil užívať vlastný, ale

komplikovanejší prístup na nehnuteľnosť (existoval a existuje aj iný prístup na

nehnuteľnosť matky navrhovateľov 1/, 2/ zo štátnej cesty), možno uzavrieť, že navrhovatelia

len „využívali ľahšiu cestu“. Preto ich návrh nemôže byť dôvodný. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa (uplatnené trovy odporcovia nevyčíslili v lehote

troch dní).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/, 2/ v jeho

potvrdzujúcej časti (ako možno vyvodiť z jeho obsahu). Navrhli ho spolu s rozsudkom

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietali, že

postupom odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, im bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Tiež

namietali nevyhodnotenie dôkazov v súlade s ustanovením , nesprávne právne

posúdenie veci ( ), tzv. inú (nešpecifikovanú) vadu konania, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a nedostatočné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

v rozpore s

Odporcovia 1/, 2/ navrhli dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ ako neprípustné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

4

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3, 4

Dovolaním navrhovateľov 1/, 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde

ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa ,

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je

podľa prípustné.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p, ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

5

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vady konania v zmysle až e/ a dovolatelia nenamietali a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľom 1/, 2/ odňatá možnosť konať pred súdom

( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenie spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Prípustnosť dovolania podľa nie je daná už tým, že dovolatelia

tvrdia, že rozhodnutie v napadnutej časti je touto vadou postihnuté, ale len vtedy, ak

rozhodnutie skutočne touto vadou trpí, t. j. že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých vada

vznikla (prejavila sa), resp. nebola odstránená v rozhodnutí – postupe odvolacieho súdu.

Navrhovatelia namietali, že odvolací súd im odňal možnosť konať pred súdom, ak

prejednal ich odvolanie bez nariadenia pojednávania.

, ktorým sa dopĺňa , s účinnosťou

od 15. októbra 2008, zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia tým,

že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania

pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

6

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez pojednávania (§ 214 ods. 2

v znení účinnom od 15. októbra 2008).

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa (krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani

zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia pojednávania

a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací súd v súlade

s rozhodol 19. júla 2011 o odvolaní navrhovateľov (podaného 18. marca

2009) bez nariadenia pojednávania aj v súlade Postupom odvolacieho

súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu , sa preto

navrhovateľom neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle

Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovatelia namietali aj nesprávne vyhodnotenie

vykonaných dôkazov ( ), nesprávne právne posúdenie veci (

) a odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v rozpore s

V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov

nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené,

mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Ani tzv. iné vady

konania ( ) prípustnosť dovolania nezakladajú. Teda pokiaľ nie sú

splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania (daný prípad) nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť preskúmaniu po vecnej a právnej stránke.

Podľa v odôvodnení súd uvedenie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri rozsudok ESĽP vo veci

Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyjadril

k povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia napr. v náleze . Ústavný súd

už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý súdny proces je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu (pozri napr.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto sa v súlade s

v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených

súdom prvého stupňa (uviedol, že pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvého stupňa a stotožnil sa s jeho právnym posúdením) a na zdôraznenie

správnosti skutkových a právnych záverov doplnil a zdôraznil aj ďalšie dôvody (čo mu § 219

ods. 2 tiež umožňuje).

Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil právny záver, ktorým

sa dovolací súd z hľadiska jeho vecnej správnosti ani zaoberať nemohol. Teda odôvodnenie

rozsudku prvostupňového súdu, stručne a jasne objasňujúce ( ) skutkový aj

právny základ rozhodnutia a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je

nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces

(pozri ). Preto ani týmto postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu

možnosti účastníkom konania konať pred súdom ( ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ podľa

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu v časti, proti

ktorej nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa rozsudkom v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Tieto Najvyšší súd Slovenskej

republiky priznal za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu zo 17. februára 2012,

9

č. l. 219) po 58,69 € spolu s režijným paušálom 7,63 € a 20 % DPH 13,26 € vo výške 79,58 €

(, , vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. februára 2013

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová