Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5e8/387758.f2b588.pdf
PDF · 131.29 KB
No categories available
7Cdo/185/2012
Najvyšší súd 7 Cdo185/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Mgr. D. M.,
bývajúceho v B., 2/ M. K., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. P. K., advokátkou v B.,
proti odporcom 1/ MUDr. J. S., bývajúcemu v B., 2/ PhDr. J. Z., bývajúcemu v B.,
zastúpených Mgr. T. D., advokátkou v B., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C 155/2005, o dovolaní
navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. júla 2011 sp. zn. 14 Co
289/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovatelia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho
konania 79,58 € na účet Mgr. T. D., do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. januára 2009 č. k. 7 C 155/2005-149 návrh
navrhovateľov 1/, 2/ na určenie, že nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu pešo a dopravnými prostriedkami
cez pozemok odporcov 1/, 2/ parcelné číslo X., kat. územie S., zapísaný na LV č. X., na
pozemky parcela číslo X.. a na nej postavený rodinný dom, kat. územie S. zapísaný na LV č.
X. a alternatívny návrh navrhovateľov 1/, 2/ na určenie služobnosti prechodu pešo
a dopravnými prostriedkami cez cestu odporcov 1/, 2/, parcelu č..X. kat. územie S.,
pre vlastníkov pozemku č. X., na ktorom je postavený rodinný dom kat. územie S. zapísaný
na LV č. X., ktorú nadobudli vydržaním podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť
odporcom 1/, 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 513,68 € na účet právnej
zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I z 8. apríla 2005, č. k. 21 C 253/99-47 bolo určené, že M. K.,
matka navrhovateľov 1/, 2/, nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré pozostávalo z jej práva prechodu (používania cesty) pešo, automobilom, cez predmetné
pozemky odporcov 1/, 2/ na jej pozemok, parc. č. X. a parc. č. X. a na nej postavený rodinný
dom, kat. územie S.. Toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu aj matka navrhovateľov 1/,
2/ vykonávala od roku 1981 do roku 1999 so súhlasom pôvodnej vlastníčky A. H. a následne
po jej smrti aj M. P. (právnej predchodkyne odporcov 1/, 2/), ktorá nadobudla pozemky
dedením. Právo prechodu ako vecné bremeno je právom originálnym, pre každého
oprávneného za splnenia zákonných podmienok vzniká samostatne a navrhovatelia 1/, 2/ ho
nemôžu odvodzovať od práva ich matky M. K.. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu a
pozostávajúce z ich práva prechodu cez pozemky, v súčasnosti vo vlastníctve odporcov 1/, 2/,
navrhovatelia 1/, 2/ však nenadobudli, pretože nesplnili podmienky jeho vydržania. Nebol
daný jednak súhlas pôvodných, či súčasných vlastníkov na jeho vykonávanie a nebola
preukázaná dobromyseľnosť navrhovateľov 1/, 2/ t. j. odporcovia 1/, 2/ v konaní vyvrátili
právnu domnienku, že výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu zo strany
navrhovateľov 1/, 2/ bol oprávnený. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z 19. júla 2011
sp. zn. 14 Co 289/2009 pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v časti alternatívneho návrhu,
rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie zastavil (§ 208 O. s. p.). Vo zvyšnej
zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O. s. p.) a odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa
stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto sa obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov uvedených prvostupňovým súdom (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a stotožnil sa aj
s jeho právnym posúdením veci. Na doplnenie uviedol, že z rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 21 C 253/99 vyplýva, že matka navrhovateľov 1/, 2/ nadobudla právo
vecného bremena in personam. Ide o originálny spôsob nadobudnutia, preto nie je možné
právo vecného bremena pre navrhovateľov 1/, 2/ odvodiť od práva ich matky. Navrhovatelia
1/, 2/ predmetné právo nemohli ani vydržať, nakoľko na to neboli splnené podmienky,
konkrétne podmienka dobromyseľnosti. Aj keď peší prechod navrhovateľov 1/, 2/ právni
predchodcovia odporcov 1/, 2/ tolerovali, so zreteľom na všetky skutkové okolnosti nemohli
byť navrhovatelia 1/, 2/ dobromyseľní, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vykonávajú právom. Nepreukázali, že im pôvodní alebo súčasní vlastníci predmetných
pozemkov na prechod cez ne (či už peši alebo autom) udelili súhlas. Práve naopak
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takýto súhlas nemali. Navyše v konaní
o určenie práva vecného bremena súd musí konať s tými účastníkmi, ktorí sú zapísaní ako
vlastníci pozemkov, pre ktoré a na ktoré sa právo prechodu vykonávalo a má vykonávať aj
naďalej. Zdôraznil, že len skutočnosť, že navrhovatelia prechádzali cez cudzí pozemok,
ktorého vlastníci s tým po určitú dobu nevyjadrili dôrazný nesúhlas, ešte neznamená
dobromyseľnosť navrhovateľov 1/, 2/, že takéto právo mali a majú. Teda, že sú držiteľmi
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a že držba tohto práva je oprávnená. Keďže
k prechodu cez parcelu č..X. získala súhlas právneho predchodcu odporcov 1/, 2/ len matka
navrhovateľov 1/, 2/ z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, ktorý jej bránil užívať vlastný, ale
komplikovanejší prístup na nehnuteľnosť (existoval a existuje aj iný prístup na
nehnuteľnosť matky navrhovateľov 1/, 2/ zo štátnej cesty), možno uzavrieť, že navrhovatelia
len „využívali ľahšiu cestu“. Preto ich návrh nemôže byť dôvodný. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 151 ods. 2 O. s. p. (uplatnené trovy odporcovia nevyčíslili v lehote
troch dní).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/, 2/ v jeho
potvrdzujúcej časti (ako možno vyvodiť z jeho obsahu). Navrhli ho spolu s rozsudkom
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietali, že
postupom odvolacieho súdu, ktorý o odvolaní rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Tiež
namietali nevyhodnotenie dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), tzv. inú (nešpecifikovanú) vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.)
a nedostatočné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p.
Odporcovia 1/, 2/ navrhli dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ ako neprípustné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3, 4 O. s. p.
Dovolaním navrhovateľov 1/, 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu, ale rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti, vo výroku ktorého odvolací súd
nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde
ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je
podľa § 238 O. s. p. prípustné.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p, ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. dovolatelia nenamietali a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či
postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľom 1/, 2/ odňatá možnosť konať pred súdom
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenie spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou
súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je daná už tým, že dovolatelia
tvrdia, že rozhodnutie v napadnutej časti je touto vadou postihnuté, ale len vtedy, ak
rozhodnutie skutočne touto vadou trpí, t. j. že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých vada
vznikla (prejavila sa), resp. nebola odstránená v rozhodnutí – postupe odvolacieho súdu.
Navrhovatelia namietali, že odvolací súd im odňal možnosť konať pred súdom, ak
prejednal ich odvolanie bez nariadenia pojednávania.
Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa dopĺňa Občiansky súdny poriadok, s účinnosťou
od 15. októbra 2008, zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214 O. s. p. tým,
že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania
pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný
záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008).
Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O. s. p. (krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani
zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania
a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací súd v súlade
s § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol 19. júla 2011 o odvolaní navrhovateľov (podaného 18. marca
2009) bez nariadenia pojednávania aj v súlade § 156 ods. 3 O. s. p. Postupom odvolacieho
súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku, sa preto
navrhovateľom neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovatelia namietali aj nesprávne vyhodnotenie
vykonaných dôkazov (§ 132 O. s. p.), nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p.) a odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p.
V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov
nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý
z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto
skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
(pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím
dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. a/ až c/
O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené,
mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Ani tzv. iné vady
konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) prípustnosť dovolania nezakladajú. Teda pokiaľ nie sú
splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania (daný prípad) nemožno napadnuté
rozhodnutie podrobiť preskúmaniu po vecnej a právnej stránke.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení súd uvedenie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri rozsudok ESĽP vo veci
Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).
Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyjadril
k povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia napr. v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd
už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý súdny proces je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu (pozri napr.
Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je
podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.
V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto sa v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p.
v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených
súdom prvého stupňa (uviedol, že pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa a stotožnil sa s jeho právnym posúdením) a na zdôraznenie
správnosti skutkových a právnych záverov doplnil a zdôraznil aj ďalšie dôvody (čo mu § 219
ods. 2 O. s. p. tiež umožňuje).
Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil právny záver, ktorým
sa dovolací súd z hľadiska jeho vecnej správnosti ani zaoberať nemohol. Teda odôvodnenie
rozsudku prvostupňového súdu, stručne a jasne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O. s. p.) skutkový aj
právny základ rozhodnutia a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je
nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces
(pozri III. ÚS 115/2003). Preto ani týmto postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu
možnosti účastníkom konania konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu v časti, proti
ktorej nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nezaoberal sa rozsudkom v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Tieto Najvyšší súd Slovenskej
republiky priznal za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu zo 17. februára 2012,
č. l. 219) po 58,69 € spolu s režijným paušálom 7,63 € a 20 % DPH 13,26 € vo výške 79,58 €
(§ 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. februára 2013
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová