Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/54/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší Súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom

v Bratislave dňa 13. februára 2013 v trestnej veci obvineného J H. pre trestný čin podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005 vedenej na Okresnom

súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený J. H., zastúpený

obhajcom JUDr. M. K., advokátom v Spišskej Novej Vsi, proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline z 26. januára 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. H. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Martin z 23. marca 2011, sp. zn. , bol

obvinený J. H. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (správne má byť do 31. decembra 2005), na tom

skutkovom základe, že

dňa 13. septembra 2004 v K., okr. M., na čerpacej stanici Ö. pod zámienkou

neskoršieho výhodného finančného zhodnotenia, uzavrel ako dlžník zmluvu o pôžičke

vo výške 7 000 000 Sk (232 357,43 €), ktoré mu spoločne požičali V. H., nar. X. a J. P., nar.

X., pričom túto sumu v ten istý deň prevzal v hotovosti, tieto finančné prostriedky sa zaviazal

vrátiť najneskôr v lehote do 29. septembra 2004, ústne prisľúbil ich atraktívne finančné

zhodnotenie vo švajčiarskych bankách. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ako aj predtým,

prezentoval poškodeným výnosný spôsob investovania, ale v dohodnutej lehote požičané

finančné prostriedky nevrátil, ani neuzavrel žiadnu zmluvu o ich ďalšom investovaní. Dňa

2

7. januára 2005, na žiadosť poškodeného H. opätovne písomne prehlásil, že posledný termín

vrátenia dlžnej sumy 7 000 000 Sk (232 357,43 €) bude do 15. januára 2005 a úroky budú

vrátené z ďalších obchodných prípadov najneskôr do konca mesiaca január 2005, pričom

už v čase pôžičky vedel, že tak nebude môcť urobiť. Pred poškodenými sa zatajoval, viackrát

odkladal termín vrátenia finančných prostriedkov, ale nikdy im požičanú sumu nevrátil,

čím spôsobil škodu V. H., nar. X., vo výške 3 150 000 Sk (104 560,84 €) a J. P. škodu

vo výške 3 850 000 Sk (127 796,59 €).

Za to bol obvinenému J. H. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra

2005 uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na výkon uloženého trestu

odňatia slobody zaradil súd obvineného do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa obvinenému uložil, aby nahradil škodu poškodeným V. H.,

nar. X. v R., trvale bytom V. č. X., v sume 104 560,84 € a J. P., nar. X. v M., trvale bytom M.,

ul. S. č. X. škodu v sume 127 796,59 €.

Odvolanie obvineného J. H. Krajský súd v Žiline uznesením z 26. januára 2012,

sp. zn. , podľa zamietol.

Obvinený J. H., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K., advokáta v Spišskej Novej Vsi,

podal proti obom súdnym rozhodnutiam dovolanie. Odôvodnil ho poukazom na dovolacie

dôvody podľa , , V podrobnostiach obvinený

uviedol, že v zmysle článku 17 nikoho nemožno pozbaviť

slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

V tejto súvislosti poukázal na obsah zmluvy, v ktorej nie je uvedené, že peniaze

sú požičané za účelom ich finančného zhodnotenia, ani s akým úrokom sa majú vrátiť. Tento

účel si podľa názoru obvineného vymysleli samotní poškodení potom, čo bolo zrejmé,

že peniaze, ktoré investovali do odblokovania účtu vo výške 37,5 milióna USD, sa im možno

nevrátia. Svedčí o tom aj fakt, že trestné oznámenie podali až v lete roku 2006, pričom lehota

3

29. septembra 2004 bola považovaná za lehotu, kedy už nevrátenie peňazí z tejto fingovanej

zmluvy malo zakladať trestnú zodpovednosť obvineného H. za podvod voči veriteľom.

Obvinený v dovolaní zdôraznil, že je nezmyslom, aby právne spôsobilí dospelí

podnikatelia odovzdali cudziemu človeku sedem miliónov Sk na šestnásť dní a aby očakávali

ich zhodnotenia vo švajčiarskej banke vo výške či už 25 % alebo 6 %. Ďalej obvinený tvrdí,

že poškodení vedeli o účele odovzdaných peňazí, a preto ich nemohol uviesť do omylu

ani pri podpisovaní fingovanej zmluvy. Je neprípustné, aby prostriedky trestnoprávnej

represie slúžili na subjektívnu ochranu práv, ktoré svojou povahou spadajú

do súkromnoprávnej sféry. V posudzovanom prípade, podľa názoru obvineného, jeho vzťah

k poškodeným má povahu občianskoprávnu, nie trestnoprávnu. Keďže mu nebolo umožnené

vykonať podstatný dôkaz o pohybe jemu odovzdaných peňazí, došlo k porušeniu jeho práva

na obhajobu. Súd nevyhovej ani žiadosti obvineného, aby v súvislosti s odovzdávaním peňazí

vypočul bankovú úradníčku S. S..

Z predloženého čestného prehlásenia Dr. N. G. zo dňa 10. júna 2009 je podľa

obvineného zrejmé, že dňa 24. augusta 2004 ho navštívili obvinený H. s oboma poškodenými

a Dr. G. v prítomnosti pani S. prevzal z rúk H. 150 000 USD a tieto uschoval v bankovej

schránke UBS Bazilej.

Skutok uvedený v rozsudku nespáchal. Nič nebránilo poškodeným, aby proti

obvinenému podali žalobu na vrátenie dlžnej sumy. Ak by sa ale v občianskoprávnom konaní

preukázalo, že išlo o fingovanú zmluvu o pôžičke, uzavretú len za účelom zabezpečenia

záväzku, ktorú oni sami vypracovali, vrátanie peňazí by určite bolo pochybné. To bol

aj dôvod, podľa tvrdenia obvineného, prečo si tzv. poškodení vymysleli požičanie peňazí

s výhodným zhodnotením vo švajčiarskych bankách, a tak navodili trestnú zodpovednosť

obvineného za uvedenie do omylu.

Obvinený preto považuje za naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/

, pretože zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, tiež podľa

ods. 1 písm. g/ , lebo rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané

zákonným spôsobom ako aj podľa vzhľadom na nesprávne

4

právne posúdenie skutku. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyslovení

porušenia zákona v neprospech obvineného H. zrušil napadnuté súdne rozhodnutia a prikázal

vec na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu

obvineného J. H. uviedol, že rozhodnutie súdu je spravodlivé a zákonné. Dovolacie dôvody

uvedené obvineným nepovažuje za naplnené a preukázané. Navrhol preto dovolanie

zamietnuť.

Z písomných vyjadrení oboch poškodených vyplýva, že v plnom rozsahu súhlasia

s rozsudkom okresného súdu i uznesením krajského súdu a dovolanie obvineného navrhli

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania zistil, že je prípustné ( ), bolo podané osobou

oprávnenou ( ), za splnenia ustanovenia o podaní

dovolania len prostredníctvom obhajcu, na mieste a zákonnej lehote, v ktorej možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, ).

Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr.. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa , ani písm. i/

Podstatou dovolania obvineného H. je nesúhlas s právnym hodnotením predmetného

skutku ako trestného činu podvodu, napriek tomu, že jeho vzťah k poškodeným v súvislosti

„s fiktívnou“ zmluvou o pôžičke má podľa jeho názoru povahu občianskoprávnu. Súčasne

predkladá vlastnú hodnotiacu úvahu, na základe ktorej dospel k prezentovanému záveru

o občianskoprávnej povahe posudzovaného skutku. Neakceptovanie jeho návrhov

na doplnenie dôkazov, ktoré by preukázali pohyb predmetnej sumy, považuje za porušenie

jeho práv na obhajobu a vykonané dokazovanie tým za nezákonné.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatuje, že dikcia ustanovenia

pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu

zistenému súdmi nižších stupňov. Tento dovolací dôvod sa týka nesprávnej aplikácie

zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí na strane 9 ako aj na strane 11 odôvodnil,

na základe ktorých dôkazov a akých úvah dospel k záveru o trestnoprávnej povahe konania

obvineného. Krajský súd tento záver potvrdil ešte doplňujúcou hodnotiacou úvahou na strane

6 svojho rozhodnutia.

I keď poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením

dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa písmena „i“ predmetného

ustanovenia, najvyšší súd pre úplnosť dodáva: Rovnako tvrdenia obvineného H. uvedené

v dovolaní sú v logickom rozpore s dôkazmi, ktoré svojim obsahom upevňujú záver

o podvodnom konaní obvineného. Vzťahuje sa to napr. na tvrdenie obvineného, že poškodení

pri uzatváraní zmluvy vedeli o účele odovzdávaných peňazí, a preto ich nemohol uviesť

do omylu pri jej podpisovaní. Ak by išlo o pravdivé tvrdenie, neexistoval by logicky dôvod

na zapracovanie do textu zmluvy podpísanej obvineným, že ak nevráti peniaze v určenej

dobe, pôjde o trestný čin. Ak by bolo pravdivé ďalšie tvrdenie obvineného, že poškodení

vedeli o riziku investície, nemal dôvod podpisovať dodatok o vrátení peňazí do 15. januára

2005. Taktiež poukázanie na priložené „Čestné prehlásenie“ Dr. G. vzťahujúce sa k roku

2004, ale vyhotovené 10. júna 2009, týkajúce sa sumy 150 000 USD, opomína poslednú vetu

textu, ktorá znie: “V zmysle obdržaných inštrukcií si tieto financie p. J. H. po 3 dňoch

prevzal.“

O nereálnosti vrátenia požičanej sumy v dohodnutom čase svedčia tiež ďalšie

nevyplatené dlhy obvineného voči iným osobám.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani opodstatnenosť vytýkaného porušenia

práva na obhajobu. Rovnako neakceptovanie návrhov obvineného súdom na doplnenie

dokazovania, nie je dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia

6

Pretože v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/ ani písm. i/ , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol

tak, ako je to vo výroku tohto rozhodnutia uvedené, t.j. bez preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 13. februára 2013

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová