Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
587/387399.726394.pdf
PDF · 100.15 KB
No categories available
6Cdo/320/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 320/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, zastúpenej advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. , so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5,, proti
ţalovanému P. G., naposledy bývajúcemu v T., t.č. na neznámom mieste zastúpenému
opatrovníčkou H. B., pracovníčkou O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného
Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086,
zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6,
v mene a na účet ktorej koná advokát Mgr. Peter Kubovič,, o zaplatenie 104,83 Eur, vedenej
na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5 C 95/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012, sp. zn. 9 Co 170/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012,
sp. zn. 9 Co 170/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 30. apríla 2012, č.k. 5 C 95/2012- 32 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 97,13 Eur, s úrokom z omeškania 9,5 %
ročne zo sumy 89,10 Eur od 27.1.2007 do zaplatenia, a náhradu trov konania v sume
74,12 Eur na účet právneho zástupcu ţalobkyne, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku ţalobu zamietol.
Dospel k záveru, ţe ţaloba je v prevažnej časti dôvodná, lebo výsledkami vykonaného
dokazovania bolo preukázané, ţe ţalovaný nesplnil záväzok, ktorý mu vyplýval z úverovej
zmluvy z 31. augusta 2006 spočívajúci vo vrátení plnenia (poskytnutého úveru) v sume
89,10 Eur, úroku z omeškania v sume 8,03 Eur. V časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty v sume
7,70 Eur povaţoval ţalobu na bezdôvodnú, lebo dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté
v prílohe úverovej zmluvy povaţoval za neplatné (pre ich nezrozumiteľnosť bliţšie
špecifikovanú v odôvodnení rozsudku). Úroky z omeškania určil so zreteľom na dobu, kedy sa
ţalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok, následkom čoho došlo k predčasnej
splatnosti úveru ku dňu 26.1.2007; ţalovaný sa od 27.1.2007 dostal do omeškania s úhradou
istiny vo výške 89,10 Eur.
Krajský súd v Nitre uznesením z 31. júla 2012, sp. zn. 9 Co 170/2012 odvolanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu (S., ktoré vstúpilo do konania a podalo proti
rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie) odmietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe v súdnom
spise sa nenachádza ţiadne stanovisko ţalovaného vyjadrujúce súhlas s týmto odvolaním a
vedľajší účastník ani nepreukázal, ţe by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom, z ktorého dôvodu ho nepovaţoval za osobu
oprávnenú na podanie odvolania (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe nesprávne odmietol jeho odvolanie a nepredloţil
otázku Súdnemu dvoru EÚ za účelom výkladu práva Európskej únie. Namietal nesprávne
právne posúdenie ustanovení § 93 a § 201 O.s.p., ktoré (sám) v dovolaní podrobne vyloţil.
Ţalobkyňa navrhla dovolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť a priznať jej náhradu
trov dovolacieho konania. V otázke oprávnenia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania
sa v celom rozsahu stotoţnila s argumentáciou odvolacieho súdu uvedenou v odôvodnení
dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
dospel k záveru, ţe (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.
Keďţe predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktoré bolo vydané formou
uznesenia, prípustnosť dovolania proti nemu je upravená v ustanoveniach § 239 O.s.p.
So zreteľom na skutočnosť, ţe dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým bolo odmietnuté
odvolanie vedľajšieho účastníka moţno konštatovať, ţe takéto uznesenie nemožno podriadiť
pod žiaden z dôvodov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 239 ods. 1, ods. 2
O.s.p. a preto dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci teda prichádzala do úvahy, len ak
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
(t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna
úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov. Medzi takéto práva, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti
prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas
podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, ţe jeho podanie zákon nevylučuje.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký
postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p., hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.
Keďţe dovolateľ v predmetnej veci uviedol, ţe súd mu svojím postupom odňal moţnosť
konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo k vade
vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, ţe k takejto vade
v predmetnom konaní došlo.
Účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).
Citované zákonné ustanovenia treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ďalšími
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec.
V danom prípade treba zohľadniť aj ustanovenie § 93 O.s.p., najmä nové znenie druhého
odseku tohto ustanovenia, podľa ktorého sa ako vedľajší účastník môţe popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy
zavedená druhá skupina, resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 15. októbra 2008
(zákonom č. 384/2008 Z.z.). Cieľom nového znenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je
bezpochyby rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôleţitý verejný záujem,
ktorý by bolo problematické preukazovať zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje
zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci.
V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred
diskrimináciou, o zdruţenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu
vedľajšieho účastníctva, (na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí
ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania) sa hmotnoprávny
záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
dáva samotný (príslušný) zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď
na strane spotrebiteľa môţe vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe aj ustanovenie § 201 v podstate rozlišuje dva typy
vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri
navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s rovnakými
právami a povinnosťami ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a druhým (v zmysle
nového znenia ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia) je vedľajší účastník, ktorému
z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom
konania (napríklad v prípadoch poistenia). V druhom z uvedeným typov (t.j. ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším
účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko
účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, samozrejme
za predpokladu, ţe preukáţe, ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi ním a účastníkom konania.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to
písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, do konania zo dňa 10. mája 2012.
Pokiaľ odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako podané
neoprávnenou osobou, keď pri svojom rozhodnutí zohľadnil iba druhú vetu ustanovenia
§ 201 O.s.p. (t.j. ţe v danom prípade z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) a vyvodil, ţe nie je dané jeho oprávnenie
na podanie odvolania, jeho rozhodnutie nie je správne. Odvolací súd mal správne vyloţiť celé
ustanovenia § 201 a (pri úvahe o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odvolania)
vychádzať aj z ustanovenia § 93 ods. 2, ods. 4 O.s.p. Odvolací súd v predmetnej veci teda
nesprávne aplikoval ustanovenia § 201 O.s.p., keď nezohľadnil jeho súvislosť s ustanovením
§ 93 ods. 2 O.s.p., kedy sa konania môţe zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi ako
vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv v danej veci
podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má
v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania
je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie
a dovolanie prináleţí vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník,
na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, ţe tento účastník nemá procesnú legitimáciu
na podanie odvolania, nemôţe ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj
vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, neţ má účastník, na ktorého strane
vystupuje. Vedľajší účastník môţe podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník.
Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, môţe ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník
s takýmto úkonom vyjadrí súhlas.
V prípade, ţe účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je
odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.
Z uvedeného vyplýva, ţe akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť
v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto
dikcie nemoţno jednoznačne odvodiť, ţe úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí
hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93
ods. 4 O.s.p. „posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností“. Z tejto dikcie moţno vyvodiť, ţe
súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môţe sa totiţ stať, ţe takýto úkon bude vlastne
hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môţe súd zváţiť, ţe takýto úkon vykoná,
a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.
Odvolací súd neskúmal, či ţalovaný ako hlavný účastník prejavil súhlas s prejavom
vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Odvolací súd takýmto prejavom vôle hlavného
účastníka nedisponuje a bolo preto úlohou odvolacieho súdu, aby na zistenie stanoviska
hlavného účastníka vyzval ţalovaného. Pokiaľ tak nepostupoval a odvolací súd odvolanie
vedľajšieho účastníka odmietol, odňal mu moţnosť konať pred súdom.
Uvedená procesná vada zakladá vţdy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,
pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. februára 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová