Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/320/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, zastúpenej advokátskou

kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. , so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5,, proti

ţalovanému P. G., naposledy bývajúcemu v T., t.č. na neznámom mieste zastúpenému

opatrovníčkou H. B., pracovníčkou O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného

Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086,

zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6,

v mene a na účet ktorej koná advokát Mgr. Peter Kubovič,, o zaplatenie 104,83 Eur, vedenej

na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012,

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 30. apríla 2012, č.k. 5 C 95/2012- 32 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 97,13 Eur, s úrokom z omeškania 9,5 %

ročne zo sumy 89,10 Eur od 27.1.2007 do zaplatenia, a náhradu trov konania v sume

74,12 Eur na účet právneho zástupcu ţalobkyne, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a vo zvyšku ţalobu zamietol.

Dospel k záveru, ţe ţaloba je v prevažnej časti dôvodná, lebo výsledkami vykonaného

dokazovania bolo preukázané, ţe ţalovaný nesplnil záväzok, ktorý mu vyplýval z úverovej

zmluvy z 31. augusta 2006 spočívajúci vo vrátení plnenia (poskytnutého úveru) v sume

89,10 Eur, úroku z omeškania v sume 8,03 Eur. V časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty v sume

7,70 Eur povaţoval ţalobu na bezdôvodnú, lebo dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté

v prílohe úverovej zmluvy povaţoval za neplatné (pre ich nezrozumiteľnosť bliţšie

špecifikovanú v odôvodnení rozsudku). Úroky z omeškania určil so zreteľom na dobu, kedy sa

2

ţalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok, následkom čoho došlo k predčasnej

splatnosti úveru ku dňu 26.1.2007; ţalovaný sa od 27.1.2007 dostal do omeškania s úhradou

istiny vo výške 89,10 Eur.

Krajský súd v Nitre uznesením z 31. júla 2012, sp. zn. odvolanie

vedľajšieho účastníka na strane odporcu (S., ktoré vstúpilo do konania a podalo proti

rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie) odmietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe v súdnom

spise sa nenachádza ţiadne stanovisko ţalovaného vyjadrujúce súhlas s týmto odvolaním a

vedľajší účastník ani nepreukázal, ţe by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom, z ktorého dôvodu ho nepovaţoval za osobu

oprávnenú na podanie odvolania ( ).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred

súdom v zmysle tým, ţe nesprávne odmietol jeho odvolanie a nepredloţil

otázku Súdnemu dvoru EÚ za účelom výkladu práva Európskej únie. Namietal nesprávne

právne posúdenie ustanovení a , ktoré (sám) v dovolaní podrobne vyloţil.

Ţalobkyňa navrhla dovolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť a priznať jej náhradu

trov dovolacieho konania. V otázke oprávnenia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania

sa v celom rozsahu stotoţnila s argumentáciou odvolacieho súdu uvedenou v odôvodnení

dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, ţe (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Keďţe predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktoré bolo vydané formou

uznesenia, prípustnosť dovolania proti nemu je upravená v ustanoveniach

So zreteľom na skutočnosť, ţe dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým bolo odmietnuté

odvolanie vedľajšieho účastníka moţno konštatovať, ţe takéto uznesenie nemožno podriadiť

3

pod žiaden z dôvodov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 239 ods. 1, ods. 2

a preto dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci teda prichádzala do úvahy, len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

(t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna

úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Medzi takéto práva, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti

prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas

podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, ţe jeho podanie zákon nevylučuje.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký

postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218

ods. 1 písm. b/ , hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Keďţe dovolateľ v predmetnej veci uviedol, ţe súd mu svojím postupom odňal moţnosť

konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo k vade

vyplývajúcej z ustanovenia a dospel k záveru, ţe k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

Účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník ( ).

Citované zákonné ustanovenia treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ďalšími

ustanoveniami a so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec.

V danom prípade treba zohľadniť aj ustanovenie , najmä nové znenie druhého

odseku tohto ustanovenia, podľa ktorého sa ako vedľajší účastník môţe popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy

zavedená druhá skupina, resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 15. októbra 2008

(). Cieľom nového znenia ustanovenia je

bezpochyby rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôleţitý verejný záujem,

ktorý by bolo problematické preukazovať zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje

zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci.

V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred

diskrimináciou, o zdruţenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu

vedľajšieho účastníctva, (na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí

ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania) sa hmotnoprávny

záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania

dáva samotný (príslušný) zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď

na strane spotrebiteľa môţe vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana spotrebiteľských práv podľa o ochrane spotrebiteľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe aj ustanovenie § 201 v podstate rozlišuje dva typy

vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri

navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle ustanovenia s rovnakými

právami a povinnosťami ako účastník konania ( ) a druhým (v zmysle

nového znenia ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia) je vedľajší účastník, ktorému

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom

konania (napríklad v prípadoch poistenia). V druhom z uvedeným typov (t.j. ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším

účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko

účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, samozrejme

za predpokladu, ţe preukáţe, ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi ním a účastníkom konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uváţení všetkých okolností ( ).

Podľa ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to

písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, do konania zo dňa 10. mája 2012.

Pokiaľ odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako podané

neoprávnenou osobou, keď pri svojom rozhodnutí zohľadnil iba druhú vetu ustanovenia

(t.j. ţe v danom prípade z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) a vyvodil, ţe nie je dané jeho oprávnenie

na podanie odvolania, jeho rozhodnutie nie je správne. Odvolací súd mal správne vyloţiť celé

ustanovenia § 201 a (pri úvahe o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odvolania)

vychádzať aj z ustanovenia , Odvolací súd v predmetnej veci teda

nesprávne aplikoval ustanovenia , keď nezohľadnil jeho súvislosť s ustanovením

, kedy sa konania môţe zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi ako

vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv v danej veci

podľa o ochrane spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má

v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania

je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie

a dovolanie prináleţí vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník,

na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, ţe tento účastník nemá procesnú legitimáciu

na podanie odvolania, nemôţe ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj

vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, neţ má účastník, na ktorého strane

vystupuje. Vedľajší účastník môţe podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník.

Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, môţe ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník

s takýmto úkonom vyjadrí súhlas.

V prípade, ţe účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je

odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.

Z uvedeného vyplýva, ţe akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť

v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto

dikcie nemoţno jednoznačne odvodiť, ţe úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí

hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93

ods. 4 „posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností“. Z tejto dikcie moţno vyvodiť, ţe

súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať

so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môţe sa totiţ stať, ţe takýto úkon bude vlastne

hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môţe súd zváţiť, ţe takýto úkon vykoná,

a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Odvolací súd neskúmal, či ţalovaný ako hlavný účastník prejavil súhlas s prejavom

vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Odvolací súd takýmto prejavom vôle hlavného

účastníka nedisponuje a bolo preto úlohou odvolacieho súdu, aby na zistenie stanoviska

hlavného účastníka vyzval ţalovaného. Pokiaľ tak nepostupoval a odvolací súd odvolanie

vedľajšieho účastníka odmietol, odňal mu moţnosť konať pred súdom.

Uvedená procesná vada zakladá vţdy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,

pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť.

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

o trovách dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová