Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-73-2021.pdf
PDF · 166.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloletého W. X., nar. XX.XX.XXXX, prihlásený k trvalému pobytu A. XXXX/XX, R. S., okres R. V., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: matky Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, R. S., právne zastúpená: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, a otca V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, okres R. V., právne zastúpený: JUDr. Ing. Ivana Kožáková, advokátka, so sídlom Stošická 1067/50, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 91 83 82, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/2/2021-225 zo dňa 18. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/1/2015-29 zo dňa 19.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/41/2015 zo dňa 08.10.2015 v časti o výživnom tak, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého po 170,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého, počnúc od 12.01.2021. Zameškané výživné za obdobie od 12.01.2021 do 30.06.2021 vo výške 319,08 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc od vykonateľnosti rozsudku, pod podmienkou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky výživného riadne a včas. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/1/2014-63 zo dňa 28.04.2014 a maloletý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke s tým, že otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 70,- eur mesačne. O zmene výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/1/2015-29 zo dňa 19.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/41/2015 zo dňa 08.04.2015, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na sumu 100,- eur mesačne, počnúc od 05.01.2015. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a prídavku na dieťa vo výške 23,52 eur. Maloletý bol objednaný na vyšetrenie do hematologickej ambulancie v Banskej Bystrici z dôvodu, že otcovi dieťaťa bola diagnostikovaná porucha zrážanlivosti krvi, pričom maloletý mal diagnostikovaný narušený vývin reči, v rámci klinického obrazu autistických prejavov, nerovnomerne oneskorujúcu dynamiku psychomotorického vývinu, oneskorovanie v oblasti verbálnej, sociálnej, emocionálnej a zníženú koncentráciu pozornosti. Dieťa bolo odporúčané na vyšetrenie na špecializovanom pracovisku pre
autistické deti v Žiline. Maloletý navštevoval neurológa a bol hospitalizovaný v nemocnici v Liptovskom Mikuláši, vyšetrený v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica, v ambulancii klinickej psychológie pre deti a dospelých, v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Matka v tom čase s maloletým žila v prenajatom byte, pričom výška nájomného bola 155,24 eur, náklady za smeti 31,97 eur ročne (komunálny odpad). Maloletý bol evidovaný v imunologickej ambulancii. S otcom sa stretával u starej matky zo strany otca, kde ho podľa vyjadrenia matky vozila ona alebo jej otec. Matka sa o maloletého v tom čase denne osobne starala. Čistý priemerný mesačný zárobok otca v čase posledného rozhodovania bol 435,- eur. 17.01.2015 sa druhýkrát oženil a v čase posledného rozhodovania čakali s manželkou narodenie dieťaťa. Príjem jeho manželky bol približne 279,59 eur mesačne a s manželkou žili v dvojizbovom byte v osobnom vlastníctve otca. Výdavky na bývanie v byte boli mesačne 139,- eur, elektrika 30,- eur, poplatok za komunálny odpad 40 eur ročne. Plánoval stavbu rodinného domu na svojom pozemku, s ktorou stavbou začal, nakoľko chcel mať zabezpečené bývanie, aby sa mohol so synom stretávať, lebo v dvojizbovom byte takéto možnosti nemal. S manželkou si zabezpečili úver na 20.000,- eur, ktorý bude splácať 20 rokov po 66,- eur mesačne. Ďalší úver bol v štádiu schvaľovania na sumu 50.000,- eur, s navrhnutými splátkami 149,- eur na 30 rokov. Prvý úver chcel vyplatiť peniazmi za predaj bytu, a keďže nemá peniaze na splátky úveru, požičal si od otca 12.000,- eur. So synom sa stretával podľa možností, lebo v zamestnaní mal dlhý a krátky týždeň. Na lieky maloletému neprispieval, ale platil výživné 70,- eur mesačne. Dva alebo trikrát zaplatil výdavky na pohotovosť. Oblečenie synovi kupoval, ale toto ostávalo u neho. Náklady na úvery na výstavbu rodinného domu boli vyhodnotené ako náklady, ktoré nebolo nutné vynaložiť, keďže otec mal zabezpečené bývanie v byte. Matka sa v tom čase z objektívnych dôvodov nemohla zamestnať a bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, keďže maloletý mal zdravotné problémy, určité obdobie neprijímal žiadnu stravu a nebolo vhodné, aby bol zaradený do kolektívu z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. V súčasnej dobe matka je nepretržite vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.05.2019 a v roku 2020 poberala prídavok na dieťa 24,95 eur a v roku 2021 25,50 eur, ďalej dávku v hmotnej núdzi vo výške 136,20 eur v roku 2020 a v roku 2021 vo výške 141,40 eur. Náklady na bývanie v prenajatom byte sú približne 200,- eur mesačne, pričom výdavky matky prevyšujú jej príjmy. Podľa správy z Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš bol úhrn príjmov otca v roku 2019 17.403,95 eur, úhrn povinného poistného 1.537,40 eur, z čoho bol vypočítaný základ z dane 15.866,55 eur a daň vo výške 2.266,54 eur, výška daňového bonusu 931,14 eur. Otec tak v roku 2019 dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 1.210,92 eur. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš bola otcovi poskytnutá dotácia na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 103/2020 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu v súvislosti s ochorením COVID 19. V roku 2020 dosiahol čistý príjem otca v zahraničí v úhrne 13.032,- eur. Na Úrade práce bol evidovaný od 21.12.2019 do 01.03.2020, a následne od 30.03.2020. Poberal aj podporu v nezamestnanosti (za dobu nezamestnanosti). V roku 2020 bola otcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v úhrnne vo výške 1.097,90 eur a v januári, februári a marci 2021 mu bola vyplatená humanitárna pomoc po 300,- eur mesačne. Podľa pracovnej zmluvy bol otec zamestnaný v zahraničí od 04.05.2020 do 11.12.2020 a v súčasnosti má uzavretú pracovnú zmluvu od 01.03.2021 do 31.05.2021. Otec tak za sledované obdobie dosiahol čistý priemerný mesačný príjem v roku 2020 približne 1.177,49 eur. Za časové obdobie 15 mesiacov od 01.01.2020 do 31.03.2021 otec dosiahol príjem celkom 15.029,90 eur, čo je čistý priemerný mesačný príjem 1.001,99 eur. Predpokladaná výška mzdy u otca je okolo 1.468,71 eur v období trvania pracovného pomeru od 01.03.2021. Otec býva v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou a čistý mesačný príjem manželky je približne 650,- eur. Náklady na bývanie v rodinnom dome sú za elektriku 89,- eur mesačne, za vodu 18,- eur mesačne. Splátky hypotekárneho úveru použitého na stavbu domu sú 187,- eur mesačne a pôžičiek na rovnaký účel po 40,73 eur mesačne a 73,02 eur mesačne. Ročná daň za nehnuteľnosť je 50,06 eur. Otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti (okrem manželky), pričom obe maloleté deti narodené zo súčasného manželstva navštevujú predškolské zariadenie a náklady na školné sú na maloletú N., nar. XXXX (predškoláčka) vo výške 7,- eur mesačne a R., nar. XXXX vo výške 16,- eur mesačne (zvýšené o stravné, podľa správy kolízneho opatrovníka sú celkové náklady na MŠ odhadnuté rodičmi 70-100,- eur mesačne na obidve deti). Príspevok do triedneho fondu je za obidve spolu 20,- eur. V súčasnosti sa za štandardné považujú náklady na mobilný telefón, internet a všetky domácnosti zaťažujú poplatky za komunálny odpad a koncesionárske poplatky. Poistné platené rodičmi dieťaťa považoval za výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné vynakladať vo vzťahu k výživnému, ktoré má pred nimi prednosť. Odôvodnené náklady otca sú cesty na Slovensko a následne do Talianska, kde vykonáva práce v pracovnom pomere s tým, že súd prihliada k tomu, že otec absolvuje cesty na Slovensko vo vzťahu k súčasnej manželke a dvom deťom pochádzajúcim z jeho súčasného
manželstva. Úvery a pôžičky použité na nadobudnutie rodinného domu otec s manželkou splácali aj v čase posledného rozhodovania súdu. V predchádzajúcom období (v odvolaní otec tvrdil, že sporil pre maloletého W. 50,- eur mesačne na založenom stavebnom sporení), avšak v odôvodnení sa uvedené sporenie nespomína a v súčasnosti žiadne sporenie pre maloletého nie je založené. Je nesporné, že prevažnú osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Súd prihliadol k tomu, že dieťa trávi podstatnú časť školského roka (10 mesiacov) v Špeciálnej základnej škole internátnej v dvojtýždňových intervaloch, teda maloletý iba každé dva týždne trávi víkend s matkou. Súd prihliadol k tomu, že vzhľadom na pandemickú situáciu roku 2020 a aj v roku 2021 maloletý z dôvodu uzavretia školy trávil s matkou viac času ako pri bežnom chode vecí. Osobnú starostlivosť otca o maloletého súd hodnotil ako sporadickú, keďže otec maloletého pracuje v zahraničí a po návrate domov sa venuje predovšetkým súčasnej rodine. Otec bol aj pri poslednom rozhodovaní podľa neho pracovne zaneprázdnený, čím odôvodňoval nízku frekvenciu styku s dieťaťom. Teda k zmene v starostlivosti otca o maloletého oproti stavu pri poslednom rozhodovaní nedošlo. Maloletý je dieťa so špeciálnymi potrebami a starostlivosť o neho je obzvlášť náročná, keďže trpí detským autizmom a bude čoraz náročnejšia s nástupom puberty. Ostatné ochorenia maloletého (napr. krvi, kože, alergie) nepredstavujú špeciálne zvýšené výdavky, čo mal súd za preukázané (napríklad správou VšZP čl. 203-207, správou školy), najmä v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania súdu k podstatnej zmene nedošlo. Výživné na maloleté dieťa neslúži na dorovnanie životnej úrovne domácnosti matky (s maloletým) a otca (s manželkou a deťmi). Výška výživného je závislá od životnej úrovne rodičov, teda tak matky ako aj otca. Situáciu otca považuje za dobrú, všeobecne sa za nadštandardné považuje bývanie vo vlastnom rodinnom dome. Otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k deťom narodeným z manželstva N. X. (nar. XXXX) a R. X. (nar. XXXX). Matka pri vyšetrení v ambulancii detskej psychiatrie MUDr. V. N. v R. dňa 05.09.2019 uviedla, že dieťaťu nebolo potrebné nasadiť Risperidon, lebo spolupracuje a nie sú problémy s jeho správaním (čl. 127). Podľa správy 02.12.2020 v ambulancii detskej psychiatrie MUDr. V. N. (02.12.2020 čl. 127/rub) matka psychiatrovi uviedla, že dieťa odmietlo ísť na internát, hádzalo sa, skrývalo si oblečenie a topánky. W. sa udrel po hlavičke a nefungoval ani systém kartičiek. Na internáte mal nevyprovokovaný záchvat zlosti. Po Risperidone je pokojnejší. Psychiater objektívne konštatoval problémy maloletého v komunikácii a sociálnej interakcii, stereotypné správanie a agresivitu (bil seba a matku). Ťažšie toleruje zmeny. Verbálny kontakt nenadväzuje, je bez slovného prejavu a vydáva iba zvuky. Intelekt má v pásme stredne ťažkej mentálnej retardácie. Nekomunikuje slovami a má špecifiká v stravovaní. Lekár konštatoval stresovú inkontinenciu moču pri smiechu alebo hneve. Odporučil medikáciu Risperidonom s tým, že vyžaduje nepretržité opatrovanie a dozor zo strany matky. Nie je schopný prepravy v prostriedkoch hromadnej dopravy. Kvôli heteroagresívnemu a autoagresívnemu správaniu i (stresovému) pomočovaniu je u neho zvýšené opotrebenie šatstva. Lekár predpísal Risperidon farmax 1 mg. V správe z preventívnej prehliadky maloletého z 10.03.2021, ktorú absolvovala s maloletým matka je konštatované, že maloletý v poslednej dobe nebol často chorý (počas obdobia COVIDU bol dvakrát chorý). Podľa informácii od matky na preventívnej prehliadke Risperidon maloletý neužíva, nepoužíva ani plienky, lebo sa pýta počas dňa a v noci sa nepomočuje (čl. 141-142). Podľa správy Špeciálnej základnej školy internátnej maloletý je v treťom ročníku vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho plánu pre žiakov s autizmom a s ďalšími vývojovými poruchami s mentálnym postihnutím. Podľa tejto správy W. ovláda základné hygienické návyky, samostatne chodí na WC, umyje si ruky a zuby. Je samostatný pri obliekaní a vyzliekaní a obúvaní. Samostatne zvláda jednoduché domáce práce. W. je ubytovaný v internáte a domov dochádza v dvojtýždňových intervaloch (čl. 117). Počas dištančného vyučovania bol aktívny a zadané úlohy vypracovával podľa pokynov (čl. 118). Riaditeľ Špeciálnej základnej školy internátnej v Liptovskom Jane potvrdil, že dochádzka maloletého v školskom roku 2020/2021 je pravidelná. W. chodí domov na víkend každý druhý týždeň, to znamená, že intervaly jeho pobytu v internáte sú dvojtýždňové, vrátane víkendu. W. v tomto školskom roku nebol chorý tak, že by to vyžiadalo prerušenie školskej dochádzky. Matka maloletého uhradila dobrovoľný príspevok na účet školy za prvý polrok školského roku 2020/2021. Matka plní povinnosti na zabezpečenie obuvi a ošatenia a liekov. Maloletý W. v zariadení nenosí plienky. Riaditeľ Špeciálnej základnej školy internátnej potvrdil, že mesačné poplatky za maloletého sú na stravu 60,- eur a na ubytovanie 5,- eur. Príspevok rodičovského združenia za prvý polrok je 10,- eur a za druhý polrok 10,- eur (spolu 20,- eur za školský rok). Hygienické potreby sú po 15,- eur na školský polrok. Školské potreby zabezpečuje zákonný zástupca podľa požiadaviek triedneho učiteľa. V roku 2020 maloletý vymeškal dva vyučovacie dni (08.01. a 09.01.2020). Od 16.03.2020 do 30.06.2020 prebiehalo vyučovanie dištančnou formou (t. j. necelé 4 mesiace) pred letnými školskými prázdninami. Škola bola otvorená od 15.03.2021 do 31.03.2021 (veľkonočné prázdniny boli od 01.04.2021 do 06.04.2021). Nástup na internát bol 07.04.2021 a od 08.04.2021 začalo vyučovanie. Odvtedy je W. na dvojtýždňových
pobytoch, vrátane víkendu (s nástupom v nedeľu v poobedňajších hodinách a návratom domov v piatok po skončení vyučovania). Od septembra 2020 do 18.12.2020 nevymeškal žiadne vyučovacie hodiny. Maloletý počas pobytu v škole neužíva žiadne lieky. Osobná starostlivosť predstavuje formu plnenia vyživovacej povinnosti a tá je predovšetkým na matke, hoci aj maloletý navštevuje školu internátnou formou. Keďže ide o dieťa so špeciálnymi potrebami vyžaduje zvýšenú starostlivosť a dohľad v porovnaní so zdravým dieťaťom. V prípade zdravých detí je predpoklad, že miera osobnej starostlivosti s ich stúpajúcim vekom klesá. U W. je predpoklad, že jeho nároky a potreby budú vždy vyžadovať zvýšenú starostlivosť a pozornosť. V období preventívnych opatrení v boji s nákazlivou ľudskou chorobou COVID-19 W. strávil značnú časť roka doma a starostlivosť mu zabezpečovala výlučne matka, okrem krátkodobého pobytu maloletého u otca koncom roka 2020 a začiatkom roka 2021 (nepresahujúci dva týždne). Hoci otec opakovane deklaroval, či už v správe kolízneho opatrovníka alebo v predchádzajúcom súdnom konaní, že podmienky bývania v rodinnom dome mu umožnia viac sa starať o maloletého. Realita zostáva taká, že aby otec zabezpečil požadovanú životnú úroveň sebe, manželke a dvom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, je značne pracovne zaneprázdnený, aby dokázal uhrádzať svoje záväzky, predovšetkým vo vzťahu k splátkam úverov za výstavbu rodinného domu. Od poslednej doby rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorého príjem sa takmer zdvojnásobil, na rozdiel od matky, ktorej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa spolu s výživným od otca. Otec poukazoval na potenciálnu možnosť matky zvýšiť si svoj príjem ak by sa zamestnala. Matka sa bránila, že jej v tom bráni starostlivosť o maloletého. V roku 2020 a v roku 2021 je špecifická situácia v súvislosti s obmedzeniami pre opatrenia proti COVID 19. Podľa názoru súdu matka má možnosť zvýšiť svoj príjem a využiť čas, keď je maloletý v internátnom školskom zariadení. Pokiaľ by sa aj nezamestnala na plný úväzok, prípadne v pracovnom pomere na dobu neurčitú, existovali a existujú možnosti iných foriem práce, ktorými by si matka mohla zvýšiť svoj príjem. Nezľahčuje situáciu osamelej matky s dieťaťom so špeciálnymi potrebami. Treba mať na zreteli, že aj keď je dieťa počas školského roku prevažne na internáte, matka sa o dieťa musí postarať aj počas všetkých školských prázdnin a nemá k dispozícii zariadenie, kde by v čase výkonu zárobkovej činnosti W. umiestnila. Matke s dieťaťom z okruhu príbuzných prakticky nikto nepomáha. Nepovažoval za potrebné skúmať osobitne aktivitu matky pri hľadaní zamestnania, keďže matka je riadne evidovaná na úrade práce a spĺňa všetky podmienky vyžadované zákonom pre evidenciu, čo potvrdil aj príslušný úrad práce. Vyššie uvedené neznamená, že nemá možnosť zvýšiť svoj príjem a využiť potenciálne možnosti, ktoré sa jej núkajú v regióne a v situácii, keď počas školského roku prevažnú časť maloletý trávi v internátne škole. U maloletého nebola zistená chorobnosť v rozsahu tvrdenom matkou v jej výpovediach, ale maloletý vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť a odborné vyšetrenia. V tomto sa situácia od posledného rozhodovania súdu nezmenila. Keďže maloletý trávi prevažujúcu časť roka v internátnej škole, ktorá nepotvrdila zvýšenú chorobnosť dieťaťa, potrebu plienok, užívanie žiadnych liekov a výživových doplnkov (okrem vitamínu D - Vigantol), má tento stav za preukázaný. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodovania o výživnom (približne päť rokov), celkový rast životných nákladov, vyšší vek dieťaťa, ktoré v súčasnosti navštevuje prvý stupeň základnej školy, so zohľadnením pretrvávajúcich špeciálnych potrieb dieťaťa vzhľadom na diagnózu dieťaťa, zvýšil výživné, pričom prihliadol na možnosti a schopnosti otca ako aj potreby dieťaťa. U otca súd prihliadol, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k deťom narodeným z jeho súčasného manželstva. Výživné ako také má spotrebný charakter, slúži predovšetkým na úhradu základných životných nákladov, kultúrnych a spoločenských potrieb dieťaťa slúžiacich na jeho harmonický rozvoj. Zvýšil výživné odo dňa začatia konania t. j. 12.01.2021 zo 100,- eur na 170,- eur mesačne. Pomerná časť výživného od 12.01.2021 do 31.01. 2021 je 45,16 eur (70,- eur: 31 dní = 2,25 x 20 dní » 45,161 eur). Zameškané výživné vzniklo vo výške 395,16 eur (od 12.01.2021 do 30.01.2021 vo výške 45,161 eur, za február, marec, apríl, máj a jún 2021 vo výške 350,- eur (70,- eur x 5 mesiacov = 350,- eur), celkom spolu 395,16 eur. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v marci 2021 otec zaplatil stravné 76,08 EUR (zápisnica z 09.04.2021 strana 6). Preto od zameškaného výživného súd odpočítal úhradu stravného nad rámec súdom určeného výživného otcom vo výške 76,08 EUR (395,16 - 76,08 eur = 319,08). To čo otec zaplatil pred začatím konania (pred 12. 1. 2021 za pohľadávky vzniknuté v roku 2020) súd nezapočítal na výživné v roku 2021. Celkom tak vzniklo zameškané výživné od 12.01.2021 do 30.06.2021 vo výške 319,08 eur. Povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným od vykonateľnosti rozsudku, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnými námietkami otca, ktoré vzniesol v konaní, so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie výšky odôvodnených potrieb maloletého a skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie reálnych možností a schopností povinného rodiča, pričom rozhodnite súdu nepovažuje za spravodlivé rozhodnutie. Nestotožňuje sa s názorom, že je daný dôvod na zvýšenie výživného zo sumy 100,- eur na sumu 170,- eur, ktoré rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodňuje tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynul značný čas, že v prípade maloletého ide o dieťa s detským autizmom so špecifickými potrebami, napriek tomu, že v súvislosti s ochorením maloletého neboli okrem poplatkov v zariadení, kde je maloletý umiestnený, preukázané iné zvýšené výdavky vynakladané matkou na starostlivosť o maloletého alebo na uspokojovanie jeho špecifických potrieb. V rozsudku absentuje výpočet zvýšených výdavkov maloletého W., určujúci jeho odôvodnené a preukázané potreby v rozsahu odôvodňujúcom zvýšenie výživného v sume 170,- eur, keď súd sa obmedzil len na výpočet zvýšených výdavkov vynakladaných na stravu a internátne ubytovanie v špeciálnej škole a to bez ďalšieho. Pre nedostatok dôvodov a absenciu riadneho dostačeného a presvedčivého odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a v dôsledku toho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej súd poukázal na to, že osobná starostlivosť o maloletého je obzvlášť náročná a predstavuje formu plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá je predovšetkým na matke. S týmto názorom sa nestotožňuje, keď maloletý je 26 dní z 30 dní v mesiaci umiestnený v špeciálnej internátnej škole, ktorá zabezpečuje všetky potreby maloletého, vrátane vyšetrení detským psychiatrom a matka počas dvojtýždňových intervalov maloletého nenavštevuje, teda osobnú starostlivosť maloletého zabezpečuje prevažne ústav. Ani zvýšená starostlivosť a dohľad matky v čase, keď je maloletý každý druhý víkend u matky neodôvodňujú takto podstatné zvýšenie výživného. Pokiaľ matka tvrdila, že maloletý u nej si vyžaduje kvalitnejšiu stravu, plnú rôzneho mäsa ako aj z dôvodu zvýšenej krvácavosti, uvedené tvrdenie považuje za účelové a tendenčné, nakoľko priložil i tabuľku odporúčaných potravín pri zvýšenej krvácavosti, z ktorej je zrejmé, že najvyšší prísun vitamínu K je práve v zelenine a nie v mäse. Zvýšenú chuť maloletého po jedle, či mäse nekonštatovala ani ošetrujúca lekárka. Pokiaľ sama sa stará o maloletého každý druhý víkend a v čase prázdnin v porovnaní s otcom, ktorý s maloletým trávi dlhšie časové intervaly 2x ročne počas letných a zimných prázdnin (naposledy od 27.12.2020 do 11.01.2021) potom otec je ten rodič, ktorý je zaviazaný na plnenie si vyživovacej povinnosti k rukám matky, a to zjavne vo väčšom rozsahu v porovnaní s matkou, pričom matka je viazaná zákonnou povinnosťou prispievať na výživu maloletého podľa jej možnosti a schopnosti a je nespravodlivé len pre postoje matky prenášať jej zákonnú povinnosť na otca. Hoci má matka možnosť sa zamestnať a hoci je schopná pracovať, a to aj vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, matka okrem dávok v hmotnej núdzi nemá na základe svojho postoja k práci iný príjem, teda ani nemá z čoho prispievať na plnenia maloletého a nepriamo žiada, aby zaň plnil otec to, na čom sa má podieľať aj ona, pretože ona sa musí starať o maloletého každý druhý víkend. Pokiaľ starostlivosť o maloletého v čase jeho pobytu u matky (v rozsahu každého druhého víkendu) je náročnejšia na jej osobnú prítomnosť, uvedené nemá žiaden vplyv na výšku ňou reálne vynakladaných výdavkov, ktoré sú základným predpokladom určenia výšky vyživovacej povinnosti povinného rodička k oprávnenému dieťaťu, a preto sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že zvýšené výživné vo výške 170,- eur je primerané vzhľadom na diagnózu maloletého. Pokiaľ v spojitosti s diagnózou maloletého nie sú spojené žiadne zvýšené výdavky, okrem školného a stravného v špeciálnej internátnej škole, potom z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe akých zákonných dôvodov došlo k zvýšeniu výživného. Okrem skutočnosti, že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti v roku 2015 uplynul značný čas, neboli preukázané žiadne tvrdenia matky o zvýšenej chorobnosti maloletého, o zvýšených výdavkoch na stravu a zdravotnú starostlivosť, prípadne tieto boli v celom rozsahu vyvrátené otcom. Matka tvrdila existenciu početných výdavkov na zdravotnú starostlivosť, lieky matke, doplnky a iné a potrebu častých vyšetrení u maloletého, avšak vykonaným dokazovaním, najmä lekárskymi správami, správami zariadenia špeciálnej základnej školy a výpisom z účtu poistenca VšZP maloletého bolo jednoznačne preukázané, že maloletý absolvoval v rokoch 2020 - 2021 len vyšetrenia jeden až dvakrát ročne u detského psychiatra MUDr. N., ktoré vyšetrenie spravidla býva v zariadení, kde je umiestnený a bežné vyšetrenia ako jedenkrát vyšetrenie u imunológa a dvakrát vyšetrenie u pediatra pre bežné respiračné ochorenia, čo nemožno posúdiť ako zvýšenú chorobnosť. Rovnako sa preukázalo nepravdivé tvrdenie matky o zvýšených výdavkoch maloletého na zdravotnú starostlivosť. Bolo preukázané jednoznačne, že maloletý pravidelne neužíva žiadne lieky ani doplnky výživy ani masti, okrem aktuálne plne hradeného vitamínu D - Vigantol a nepoužíva ani plienky. Vzhľadom na uvedené a v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou maloletého nie sú toho času zo strany matky vynakladané žiadne zvýšené výdavky na maloletého, a to tak, ako ani v súvislosti so
zvýšenou krvácavosťou ani detským autizmom. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že nakoľko maloletý trpí detským autizmom, ktorá choroba je spojená so špeciálnymi potrebami a starostlivosť o neho je obzvlášť náročná, uvádza, že situáciu maloletého a jeho ochorenie nemá určite záujem zľahčovať, avšak náročnú starostlivosť o maloletého 26 dní v mesiaci zabezpečuje špeciálne internátne zariadenie nepretržite a s matkou je v rozsahu obdobnom v iných prípadoch minimálne stanovenému styku rodiča. S pobytom maloletého na špeciálnej internátnej škole sú spojené najmä výdavky školného a stravného mesačne vo výške 65,- eur, poplatok 10,- eur ročne na ZRPŠ a 15,- eur ročne na hygienické pomôcky. Bolo preukázané predložením pokladničných bločkov otca, že tento sa každý rok podieľa na zabezpečovaní ošatenia a obuvi pre maloletého, prispieva aj na školné a stravné, keď v januári 2021 doplatil za matku nedoplatky na stravnom a školnom vo výške 124,- eur, v roku 2020 45,- eur, v roku 2019 263,- eur, v roku 2018 170,- eur. Takto otec v prepočte v priemere nad rámec stanoveného výživného prispieval na výživu maloletého ročne sumou 300,- - 350,- eur. Okrem uvedených výdavkov v súvislosti so špeciálnou internátnou školou má maloletý bežné výdavky na stravu, hygienu, ošatenie a iné bežné plnenie, pričom jeho potreby vzhľadom na detský autizmus sú nižšie ako u detí jeho veku, nakoľko je intelektuálne maloletý na úrovni nižšieho veku, ako sú jeho rovesníci, preferuje skôr jednoduchšie intuitívne hračky ako finančne náročné tablety, mobily, notebooky. Z rozsudku nevyplýva, v akej miere zvážil súd podstatnú zmenu, ku ktorej došlo od posledného rozhodnutia na strane maloletého, keď došlo k podstatnému zníženiu výdavkov maloletého vynakladaných na rôzne ošetrenia. Hoci súd odôvodňuje zvýšenie výživného najmä diagnózou maloletého a v tej súvislosti náročnou starostlivosťou o neho uvádza, že v čase posledného rozhodovania súdu maloletý už trpel touto diagnózou a vtedy osobnú starostlivosť zabezpečovala matka, keď dnes túto náročnú starostlivosť zabezpečuje v drvivej väčšine ústav. Teda pokiaľ výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletého podstatne poklesli, matka už má objektívne možnosť pracovať. Na druhej strane otec je odlúčený od rodiny, aby mohol zarábať viac ako v čase posledného rozhodovania. V lekárskej správe MUDr. N. je uvedená skutočnosť o stresovom pomočovaní sa maloletého a zvýšenej potrebe šatstva, a to na žiadosť matky, ktorej bol odňatý príspevok na hygienu maloletého, a preto to nemožno vnímať ako skutočný stav a uvedené je v rozpore s vyjadrením zariadenia, v ktorom je maloletý umiestnený. Pokiaľ matka v rokoch 2020 a 2021 zabezpečovala častejšie osobnú starostlivosť o maloletého, počas uzatvorenia škôl pre opatrenia v súvislosti s COVID-19 je potrebné uviesť, že išlo o záležitosť prechodnú, ktorá zaťažovala všetky rodiny s deťmi a pre všetkých predstavovala výnimočný stav. Pokiaľ z ním navrhovaného maximálneho výživného 150,- eur matka uhradí 65,- eur na školné a stravné, má na zabezpečenie oblečenia a obuvi, príležitostne nejakej hračky či stravy, či realizáciu výletu počas 4 dní v mesiaci a na nepravidelné výdavky maloletého k dispozícii ešte stále sumu 85,- eur, ktorú považuje vzhľadom na reálne potreby maloletého nad rámec aktuálne odôvodnených výdavkov maloletého. Matka by po úhrade nevyhnutných výdavkov maloletého na zabezpečenie jeho starostlivosti v ústave mala k dispozícii sumu 12 x 85,- eur, čo predstavuje 1.020,- eur ročne na ostatné úhrady. Vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie matky a možnosť vykonávať pracovnú činnosť celkom 26 dní v mesiaci, matka by sa zamestnala a neostávala by dlhodobo nezamestnaná, keď to objektívny stav a potreby maloletého, ktorý je umiestnený v internátnom zariadení, nevyžadujú. Počas školského roka maloletého nenavštevuje, cez prázdniny je možné čerpať dovolenku tak, ako každý iný zamestnanec. Za aktuálneho stavu, kedy matka nemá záujem si zarábať ani na to, aby pokryla vlastné výdavky, nieto ešte, aby si plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, sa javí byť, že výškou aktuálne stanovenej vyživovacej povinnosti bude otec prispievať nielen na úhradu výdavkov maloletého, ale aj na úhradu výdavkov matky maloletého. Matka nepreukázala, že by skutočne vynakladala na maloletého zvýšené výdavky tak, ako to v konaní tvrdila. Súd nesprávne posúdil zvýšenie príjmu otca od posledného rozhodovania, keď neprihliadol na odôvodnené výdavky, ktoré musí vynakladať na zabezpečenie bývania a za účelom získania zárobku, pričom poplatky za bývanie otca sú 120,- eur mesačne, energie 300,- eur mesačne, úvery a pôžičky 180,- eur mesačne, povinná poistka pri úvere, mesačné výdavky na obe maloleté dcéry 100,- eur v súvislosti s dochádzkou do škôlky a v súvislosti s plneniami aktuálna suma výživného 170,- eur + 20,- eur zameškané výživné a ostatné výdavky na stravu, poistením v zahraničí ako náhrada povinného verejného zdravotného poistenia vo výške 75,20 eur ročne. Len tieto vyčíslené výdavky predstavujú sumu 900,- eur, v čom nie sú zahrnuté výdavky na stravu, ošatenie, obuv, drogériu a nezaplatili telefóny, potreby do škôl a iné potrebné plnenia. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Ak súd vyhodnotil jeho priemerný mesačný príjem na 1.001,90 eur (hoci nereflektoval na skutočnosti, že jeho príjem poklesol od marca 2021 o necelých 300,- eur mesačne), potom výživné v rozsahu 20 - 30 % jeho čistého príjmu predstavuje sumu 200,- - 300,- eur na všetky deti. Nestotožnil sa s názorom súdu, že jeho životná úroveň predstavuje
nadštandard, keď úvery a pôžičky spláca v súvislosti s výstavbou rodinného domu, aby zabezpečil sebe a svojej rodine bývanie. Dokonca na cestu na prvé pojednávanie z Talianska bol nútený si požičať finančné prostriedky. Otec a jeho rodina žijú doslova „z ruky do úst“ a jeho životná úroveň je nízka. Napriek tomu je ochotný prispievať na výživu maloletého W. zvýšeným výživným mesačne v sume 150,- eur. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že od zameškaného výživného neodpočítal všetky plnenia vynaložené v mesiaci január 2021, pričom bolo preukázané, že uhradil sumu 30,88 eur, keď maloletému zakúpil zimné oblečenie. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že ho zaviaže platiť zvýšené výživné vo výške 150,- eur mesačne a zameškané výživné vo výške 175,30 eur povolí mu splácať mesačnou splátkou 20,- eur. Výpočet zameškaného výživného pri sume 150,- eur od 12.01. do 30.01.2021 vo výške 32,26 eur, za mesiace február - jún vo výške 250,- eur. Celkom zameškané výživné 282,26 eur - 76,08 eur - 30,88 eur.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako správny a v záujme maloletého potvrdiť. Vo všetkých ďalších vyjadreniach zotrval na rovnakom vyjadrení.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca má za to, že samotnou kvalifikovanou podstatou zvýšenia výživného je plynutie času bez ohľadu na šetrenie, či sa zmenili majetkové pomery účastníkov konania a najmä potreby maloletého. Bolo preukázané, že otcovi sa zvýšil príjem a že má možnosť zabezpečiť si aj iný ako hlavný príjem tak, aby zabezpečil svoj životný štandard, a tým štandard maloletého, na ktorého prispieva. Výživné vo výške, ktorú opisuje otec, nie je nadštandardné v pomere k príjmu povinného rodiča. Rozsudok považuje za vecne správny a vychádza z kvalifikovaných podstát na zvýšenie výživného. Tvrdenie otca, že autistické dieťa nemá špecifické potreby, je založené na vnímaní a takej starostlivosti, ako podáva maloletému otec, a teda minimálne, ak nie žiadnu. Uvedené potvrdzuje aj, ako to uvádza otec v odvolaní, že posledné strávenie času s maloletým bolo pred viac ako pol rokom, dostatočne to poukazuje aj na skutočnosť, že otec nevie a nemôže vedieť, aké má maloletý špecifické potreby, že tieto potreby vychádzajú aj z usporiadania jeho denného harmonogramu, ktorý umožňuje jeho „normálne“ fungovanie a ktoré následne majú podstatný vplyv na jeho zdravý vývin, založené najmä na dlhodobom vykonávaní. Náklady, ktoré matka prezentuje, sú potrebné pre ďalší rozvoj maloletého, a to najmä výlety, hračky, špeciálne pomôcky do školy. Ak by sa výdavky vypočítavali iba na výdavky životne dôležité, starostlivosť o maloletého by sa skončila na základných živočíšnych potrebách bez sociálneho a kultúrneho vyžitia a následného rozvoja maloletého, či napredovanie v „boji“ s touto chorobou. K tvrdeniam väčšej starostlivosti otca maloletého ako matky maloletého poukázala, že letné prázdniny majú 60 dní, jarné a jesenné prázdniny ďalšie dva týždne, k tomu treba prihliadnuť na sviatky, dni pracovného pokoja, víkendy, ako aj relevantnú skutočnosť, a to posledné dva roky a tým zotrvanie maloletého doma, keď súčasne otec maloletého počas celej doby pandémie nevyvolal maloletého na stretnutie, trávenie času, na pobyt u neho mimo jedného týždňa, na ktorý je oprávnený z rozsudku. Matka býva sama v prenajatom byte mimo centra, kde sú byty najlacnejšie v celom okrese a aj napriek tomu už zvýšená výška nájomného bola pre ňu taká ujma, ktorá ju prinútila podať návrh na zvýšenie výživného. Tvrdenia otca maloletého, ktorý hovorí o tom, že sú nedoplatky na školnom, len potvrdzuje skutočnosť nedostatku finančných prostriedkov, a teda relevantnosť skutočnosti zvýšenia výživného s cieľom zabezpečiť základné potreby maloletého na bývanie, ošatenie, školu, výživu a stravu. Nie je pravda, že nemá výdavky na maloletého počas obdobia, keď je v škole, nakoľko toto obdobie sa začalo len na jeden mesiac pred prázdninami a predtým takmer 2 roky bol maloletý prevažne doma a nie v zariadení. Súčasne aj počas pobytu v zariadení je potrebné plniť náklady spojené s bývaním a stravou maloletého, donášať mu ovocie, doplnky k strave, na ktoré si maloletý potrpí a ktoré dokážu pokračovať v zaužívanom a prospešnom harmonograme maloletého. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
5. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho vyjadrením. Poukazuje na skutočnosť, že kolízny opatrovník zastupujúc základné práva maloletého, vo svojej podstate súhlasí s rozhodnutím súdu v merite veci a považuje ho za vecne správne a v záujme maloletého.
6. Otec v replike vo vzťahu k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že sa naďalej pridržiava všetkých tvrdení uplatnených v konaní, ako aj v odvolaní. Naďalej trvá na tom, že súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav a nesprávne vo veci rozhodol, keď zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému, ktorá na jednej strane je nad rámec jeho nevyhnutných, odôvodnených a preukázaných výdavkov a na druhej strane nie je objektívne a v schopnostiach otca tak vysokú výšku výživného platiť. Súd nesprávne zohľadnil podstatnú skutočnosť spočívajúcu v poklese značnej
časti výdavkov maloletého na jeho zdravotnú starostlivosť a cestovných výdavkov vynakladaných zo strany matky v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Zároveň súd nedostatočne pri svojom rozhodovaní zohľadnil ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca, ktoré oproti roku 2015 na strane otca pribudli. Otec je prevažnú väčšinu roka odcestovaný, aby zarobil na živobytie a potreby svojej rodiny, a to na úkor svojej rodiny a maloletého W.. Jeho priemerný mesačný zárobok je cca 1.000,- eur, z čoho má podľa napadnutého rozhodnutia časť vo výške 170,- eur bežné výživné a 20,- eur zameškané výživné platiť na výživu maloletého. Maloletý má pravidelné mesačné výdavky 5,- eur internát, 50,- eur strava v internáte, kde je umiestnený 2 týždne a matka si de facto s maloletým vykonáva styk každý druhý víkend, pričom z výživného 190,- eur uhradí mesačne do školy 55,- eur, a teda jej ostane zvyšná suma mesačne 135,- eur, čo ročne predstavuje 1.620,- eur od otca, z ktorých má maloletému zakúpiť oblečenie, obuv, minimálne hygienické potreby, prípadne nejakú hračku. Nakoľko je maloletý autista, nie sú jeho potreby primerané jeho biologickému veku, nepotrebuje finančne náročné plnenia ani značkové oblečenia. Bolo preukázané, že matka, hoci mala dostatok finančných prostriedkov, poplatky v škole načas neplatila, naviac, otec bol nútený dokúpiť na výzvu pedagógov maloletému potrebnú obuv a oblečenie. Matka je dlhodobo nezamestnaná, hoci jej v tom nič nebráni. Rozhodnutie súdu nepovažuje za spravodlivé aj v tom smere, že v podobe výživného sú uhrádzané aj potreby nepracujúcej matky, ktorá počas konania nemala snahu ani len preukázať súdu svoju aktívnu snahu na hľadanie si zamestnania. Napriek tomu zo strany otca bola nabádaná aj v podobe dobre platených pracovných ponúk zárobkovej činnosti a tak spolupodieľaniu sa na výdavkoch maloletého, matka zjavne pracovať nechce. V konaní bolo preukázané, že maloletý mal vynikajúcu dochádzku do školy a bol len dvakrát v roku chorý na bežné respiračné ochorenia a napriek tomu matka poukázala na zvýšenú chorobnosť, potrebu rôznych dodatočných plnení, v konaní bol jednoznačne preukázaný opak. Bolo preukázané, že otec nad rámec vyživovacej povinnosti prispieval vždy, keď ho matka požiadala, ako aj sám a pravidelne mu kupoval sezónne oblečenie, obuv a aj spodné prádlo. Pokiaľ neboli preukázané výdavky maloletého vo výške, ktorá by zodpovedala súdom určenému výživnému, zvyšovať výživné len preto, že dieťa je zdravotne postihnuté, hoci sa o neho stará zariadenie a nie matka osobne, nemá podklad v zákone, ani vo vykonanom dokazovaní. Argument matky, že v danom prípade zvýšenie výživného je odôvodnené s ohľadom na objektívne skutočnosti, keď dieťa rastie, je vo všeobecnosti správny, avšak, ako už uviedol, tento predpoklad vychádza z premisy, že s rastúcim vekom rastú aj odôvodnené potreby maloletého. V danom prípade však prevažná väčšina výdavkov maloletého na zdravotnú starostlivosť oproti poslednému rozhodovaniu zanikla a potreby maloletého nie sú vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie primerané jeho biologickému veku. Je pravdou, že sa príjem otca zvýšil, ale spolu s ním sa zvýšili aj výdavky na zabezpečenie si príjmu, pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Na druhej strane zanikla podstatná časť zvýšených výdavkov maloletého na zdravotnú starostlivosť. Otec sám v konaní navrhol zvýšenie výživného, keďže reálne matke minimálne od roku 2017 doplácal v priemere po 30,- - 35,- eur mesačne nad rámec povinnej výšky vyživovacej povinnosti, z čoho je zrejmé, že v tomto konaní nebolo záujmom otca neprimerane znižovať výživné, ale jeho záujmom bolo, aby výživné bolo stanovené tak, aby zohľadňovalo reálne potreby maloletého a neumožňovalo uhrádzanie výdavkov matky prostredníctvom výživného určeného pre maloletého. Výživné nemá byť motivačným prvkom pre matku sa zamestnať, ale má sledovať výlučné potreby maloletého. Na druhej strane, ak sa otec o maloletého finančne postará a zariadenie zabezpečí namiesto matky osobnú a zdravotnú starostlivosť o maloletého, je de facto matka bez starostí a popritom má k dispozícii po uhradení nevyhnutných výdavkov maloletého v zariadení sumu 1.620,- eur ročne. Ak z tejto sumy kúpi maloletému ročne za 300,-
- 400,- eur oblečenie a hračku, potom jej ostane viac ako 1.200,- eur na úhradu jej potrieb. Navrhoval zvýšiť výživné o sumu 30,- - 35,- eur mesačne, ktoré v prepočte v posledných 4 rokoch doplácal za matku, v škole, v internáte, na nákup oblečenia a v rámci zisťovania pomerov pracovníkovi kolízneho opatrovníka sa vyjadril, že reálne by bol ešte schopný vzhľadom na vlastné nevyhnutné výdavky jeho domácnosti prispievať na výživu maloletého maximálne v sume 150,- eur, hoci matka ho pred podaním návrhu na vyššie výživné nikdy nevyzvala. Vždy mu len doručila, že treba doplatiť a tieto doplatky nepresiahli sumu podľa prvej vety tohto odseku. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie preto nie je zrejmé, z čoho, z akých výdavkov maloletého konkrétne súd vychádzal, keď ustálil, že je to práve suma 170,- eur, ktorá je primeraná potrebám maloletého a možnostiam otca. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 65 a § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Táto základná zásada je prelomená ust. § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine (ďalej len ZoR), podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
10. U matky od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keď pôvodne bola poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov v celkovej sume 226,72 eur. V súčasnosti je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi 141,40 eur a prídavkov na dieťa v sume 25,50 eur. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že matka má možnosť zvýšiť svoj príjem a využiť čas, keď je maloletý v internátnom školskom zariadení, keď existujú aj iné formy práce, ako na plný úväzok. Na druhej strane je nutné podotknúť, že jej situácia v súčasne dobe s poukazom na pandémiu je zložitejšia, keď napríklad podľa potvrdenia školy dištančné vyučovanie maloletého prebiehalo od 16.3.2020 do 30.6.2020 a následne boli dva mesiace letných prázdnin. Teda matka od 16.3.2020 do 2.9.2020 (takmer 5 a pol mesiaca) mala maloletého nepretržite v osobnej starostlivosti. Následne dištančná výučba bola od 19.12.2020 do 14.3.2021. Rovnako počas všetkých školských prázdnin musí matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Podľa lekárskeho potvrdenia zdravotný stav maloletého vyžaduje celodennú starostlivosť a matka sa o maloletého stará sama. Uvedeným bolo vyvrátené tvrdenie otca, že o maloletého 26 dní z 30 dní v mesiaci je postarané v internátnej škole. Otec síce v odvolaní (datované 5.8.2021) poukazoval na to, že s maloletým trávi dlhšie časové intervaly 2x ročne počas letných a zimných prázdnin (avšak naposledy od 27.12.2020 do 11.01.2021), matka vo vyjadrení k odvolaniu (datované 26.08.2021) potvrdila, že naposledy bol maloletý u otca pred viac ako pol rokom. Z daného je nutné prijať záver, že otec matke nepomáha pri starostlivosti o maloletého počas doby, keď tento nie je umiestnený v internátnej škole (či už počas dištančnej výučby, alebo školských prázdnin), z ktorého dôvodu má matka sťaženú situáciu pri hľadaní si vhodného zamestnania.
11. Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene na strane povinného otca. Pôvodne otec dosahoval priemerný mesačný príjem 435,- eur, a príjem manželky bol približne 279,59 eur. Nemal ďalšie vyživovacie povinnosti, s terajšou manželkou čakali narodenie dieťaťa a bývali v 2- izbovom byte v osobnom vlastníctve otca, pričom začali so stavbou rodinného domu, z ktorého dôvodu mali úvery a pôžičky, na ktoré súd už v tomto konaní neprihliadal ako na nevyhnutné výdavky otca. V súčasnej dobe jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 1.001 eur, čo predstavuje cca 56,5% nárast oproti príjmu pri pôvodnom rozhodovaní. Príjem manželky predstavuje cca 650 eur. Na druhej strane otcovi pribudli dve nové vyživovacie povinnosti k mal. N. nar. XXXX a mal. R., nar. XXXX. Pokiaľ otec poukazoval na výdavky spočívajúce v platení úverov a pôžičiek, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou
rodinného domu, na uvedené nebolo možné prihliadať ako na nevyhnutné výdavky otca a predmetné výdavky mal otec už pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom, teda nejedná sa o novú skutočnosť. Ako na novú skutočnosť je však nutné poukázať na to, že v tom čase otec s terajšou manželkou býval v dvojizbovom byte, ktorý bol vo vlastníctve otca a v súčasnej dobe bývajú v novopostavenom rodinnom dome (získal s manželkou vlastníctvo novopostaveného rodinného domu). Otec sa žiadnym spôsobom nevyjadril, či uvedený dvojizbový byt predal a mal z neho príjem, alebo tento v súčasnosti naďalej vlastní a plynie mu z neho príjem vo forme nájomného a pod.
12. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane maloletého, a to predovšetkým s poukazom na dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodovania o výživnom (takmer päť rokov), keď maloletý bol pôvodne prijatý na adaptačný pobyt do základnej školy s materskou školou, komunikoval iba posunkami a vydával pazvuky a určité obdobie neprijímal stravu. V súčasnej dobe navštevuje prvý stupeň základnej školy internátnou formou. Z lekárskych správ a aj z vyjadrenia školy, ktorú navštevuje je zrejmé, že aj v súčasnej dobe sa dorozumieva posunkami. Je nutné konštatovať, že i rastúcim vekom sa zvyšujú náklady na výživu maloletého či už ide o stravu, oblečenie alebo hygienu. Zdravotný stav maloletého si vyžaduje celodennú opateru, tento nemôže byť ponechaný bez dozoru. Pokiaľ otec namietal, že sa znížili náklady na výživu maloletého tým, že v čase posledného rozhodovania chodil na rôzne lekárske vyšetrenia, čím vznikali náklady na dopravu a tieto v súčasnej dobe neexistujú, odvolací súd dáva do pozornosti, že maloletého je nutné dopravovať do internátnej školy a z lekárskej správy vyplýva, že nie je možné ho dopravovať verejnou hromadnou dopravou s poukazom na jeho diagnózu. V súčasnej dobe teda existujú náklady na jeho dopravu do internátnej školy. Rovnako matka s maloletým navštevuje lekárov, aj keď vo väčšine prípadov lekárov maloletý navštevuje prostredníctvom internátnej školy. Opodstatnená je námietka otca, že matka nepreukázala zvýšené náklady na výživu maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom a užívaním rôznych liekov.
13. Pokiaľ ide o náklady na výživu maloletého tieto pozostávajú hlavne z ročných nákladov ZRPŠ celkom 20,- eur, finančných dar škole 20,- eur, výdavky na hygienu v škole 30,-eur, čo spolu mesačne náklady predstavuje 6 eur. Ďalej mesačné náklady podľa potvrdenia školy na stravu v škole 60,- eur + 30,- eur v domácom prostrední (celkové náklady na stravu 90,-eur), ubytovanie v škole 5,- eur, na hygienu 15,- eur (spolu s nákladmi v škole 15 + 2,5/započítané už vyššie/ = 17,5 eur), oblečenie 40,-eur, školské pomôcky 4,-eur, cestovné do školy 20,- eur (T. Q. - R. S. 6,4 km, minimálne 4x do mesiaca), nájomné za byt 100,- eur (matka platí celkom 200,-eur na 2 osoby), ročne smeti 31,95 eur (2 osoby, čo mesačne na jednu osobu predstavuje 1,33 eur), internet 6 eur mesačne (nutné pri dištančnej forme výučby), ktoré náklady celkom predstavujú mesačne sumu 287,33 eur a polovica predstavuje sumu 143,66 eur. Jedná sa o výpočet nevyhnutných výdavkov na výživu maloletého, pričom okrem toho je nutné vynakladať i výdavky na jeho kultúrne vyžitie, hry, hračky, voľnočasové aktivity a podobne. I keď sa jedná o maloletého s diagnózou detského autizmu, nie je možné z tohto dôvodu nedopriať mu i tieto výdavky, aby mohol napredovať a žiť v rámci možnosti aj kvalitnejší život. V neposlednej rade u matky je nutné prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o maloletého a tiež jej zárobkové možnosti, keď starostlivosť o maloletého (predovšetkým v tejto pandemickej dobe) ju v podstatnej miere v tejto oblasti obmedzuje. Starostlivosť o maloletého, keď nie je umiestnený v internátnej škole matka vykonáva sama, bez pomoci ďalších osôb a otec mal maloletého u seba naposledy na prelome roku 2020 a 2021. Pokiaľ ide o stravu maloletého u tohto sa zvýšili náklady, nakoľko pri poslednom rozhodovaní o výživnom bolo konštatované, že odmieta stravu, čo v súčasnej dobe nie je konštatované lekármi, rodičmi a ani školským zariadením. Matka svoje tvrdenia o zakupovaní kvalitnejšej stravy ničím nepodložila. I keď je maloletý umiestnený v internátnej škole, náklady na bývanie mu vznikajú rovnako, nakoľko bydlisko má naďalej u matky. Keď je maloletý na dištančnej výučbe, matke nevznikajú náklady na stravu v škole, čo však odvolací súd prihliadol na stanovení celkových nákladov na stravu maloletého, ktoré mesačne stanovil v celkovej výške 90,-eur a podľa názoru odvolacieho súdu ide o náklady stanovené v minimálnej výške.
14. K výpočtu zameškaného výživného odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia, keď prihliadol na platbu otca vo výške 76,08 eur, ako platba stravného v marci 2021, nakoľko zvýšené výživné je stanovené od 12.1.2021, z ktorého dôvodu nie je možné prihliadať na platby, ktoré boli vykonané v súvislosti s výživou maloletého za obdobie pred dátumom zvýšenia výživného. V odvolaní otec poukazoval na to, že v januári 2021 zakúpil maloletému zimné oblečenie v hodnote 30,88 eur, uvedené plnenie je možné považovať za plnenie nad rámec stanoveného výživného, avšak je bežné že rodičia okrem stanoveného výživného prispievajú
svojim deťom i zakupovaním rôznych vecí, darčekov a pod. Odvolací súd preto nedospel k záveru, že uvedené náklady nie je nutné odpočítať ako splnenie stanovenej vyživovacej povinnosti.
15. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov jednak na strane oprávneného maloletého a na strane povinného otca a tohto zaviazal k zvýšenému výživnému od podania návrhu mesačne sumou 170,-eur, aj keď vo väčšej časti náklady na výživu maloletého budú pokryté z výživného otca, keď zároveň bolo prihliadané na vykonávanú osobnú starostlivosť matky o maloletého a jej možnosti a schopnosti prispievať na jeho výživu. Na strane otca videl vyšší potenciál finančne prispievať na výživu maloletého ako u matky vzhľadom na jej zárobkové možnosti a vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého. Na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania, neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)