Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
382/387526.469931.pdf
PDF · 140.79 KB
No categories available
4Co/19/2013
Najvyšší súd 4 Co 19/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom
v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti
povinnej L. N., bytom H., o vymoženie 657,24 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 Er 595/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn. 41 CoE 247/2012, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 21. novembra 2012 sp. zn.
41 CoE 247/2012 potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 21. mája 2012 č.k.
5 Er 595/2008-39, ktorým bola exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod sp. zn.
EX 835/08 zastavená a zároveň zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (podaný v odvolacom konaní), v rámci ktorého sa oprávnená
domáhala, aby súd v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol
o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie (v oprávnenou
navrhnutom znení) týkajúcich sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). V odôvodnení
svojho rozhodnutia v súvislosti so zamietnutím návrhu na prerušenie konania poukázal
na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno
prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takýmto zákonom je len
zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého použitie v danom prípade
neprichádza do úvahy. K navrhnutým otázkam určeným Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev odvolací súd uviedol, že ich považuje za neopodstatnené a irelevantné
vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pretože ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny
dosah na prebiehajúci spor, keďže súd v predmetnom konaní neaplikuje priamo ustanovenia
Smernice, ale aplikuje predovšetkým príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa ochrany spotrebiteľov. Navyše, aj v prípade, ak by súd považoval oprávnenou položené
otázky za relevantné pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie upravuje
výnimky z povinnosti predložiť predbežnú otázku, a tými sú prípady, kedy existuje ustálená
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a výklad a správna aplikácia práva Európskej únie
sú súdu úplne zjavné. Odvolací súd tak uzavrel, že v danom prípade nebol daný žiadny
zákonný predpoklad na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenia konania, podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že v konaní jej bola odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Podľa jej názoru rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.), spočíva na zlej interpretácii § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a je tiež nepreskúmateľné.
Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníka konania), ktoré musia
byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá časť, prvá hlava). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné
podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca
zo zákona.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len
vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn. 41 CoE 247/2012 zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková