Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
97b/389647.8544b0.pdf
PDF · 166.59 KB
No categories available
7Co/1/2013
Najvyšší súd 7 Co 1/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej spoločnosťou F. P. so sídlom v
B., v mene a na účet ktorej koná advokát doc. JUDr. B. F., PhD., proti povinnej
A. K., bývajúcej v Ž., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinnej Z., so
sídlom v N., IČO: X., pre vymoženie 462 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 4 Er 692/2010, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. októbra 2012 sp. zn. 1 CoE 138/2012, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 8. augusta 2012, č. k. 4 Er 692/2010-36
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Vedľajšiemu účastníkovi
na strane povinnej ani povinnej náhradu trov konania nepriznal; súdnemu exekútorovi
JUDr. R. K. náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci v nimi
dojednanej zmluve o úvere č. 50010042 z 11. augusta 2009 dojednali aj rozhodcovskú
doložku (obsiahnutú vo Všeobecných zmluvných podmienkach ako súčasť zmluvy),
v zmysle ktorej majú byť všetky ich vzájomné spory vzniknuté v takomto založenom
právnom vzťahu rozhodované výlučne Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a. s. Túto rozhodcovskú doložku súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú
podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná, v dôsledku čoho je aj
exekučný titul materiálne nevykonateľný a táto absencia tvorí neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonaní exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená (na pošte 28. augusta 2012) odvolanie
doručené prvostupňovému súdu 31. augusta 2012, v ktorom okrem iného navrhla, aby
odvolací súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a na základe čl. 267 zmluvy
o fungovaní Európskej únie prerušil.
Krajský súd v Žiline uznesením z 9. októbra 2012 sp. zn. 1 CoE 138/2012 potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa. Zároveň zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania
v odvolacom konaní, ktorým sa podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie domáhala predloženia ňou navrhnutých predbežných otázok
týkajúcich sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 na rozhodnutie Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k otázkam, ktoré mal podľa názoru
odvolateľky posúdiť Súdny dvor Európskej únie uviedol, že ich v danom prípade považoval
za neopodstatnené a irelevantné vzhľadom na to, že v predmetnom konaní nebolo aplikované
právo Európskej únie, ale priamo ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Navyše, aj v prípade, ak by súd považoval oprávnenou
položené otázky za relevantné, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie upravuje výnimky
z povinnosti predložiť predbežnú otázku, a tými sú prípady, kedy existuje ustálená judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie a výklad a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu
úplne zjavná (doktrína acté clairé). Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že v danom
prípade nie je daný žiadny predpoklad na prerušenie konania. Námietky oprávnenej týkajúce
sa správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vyhodnotil za neopodstatnené. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania, podala oprávnená odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie
v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súd svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p), napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Trvala na legitimite návrhu na prerušenie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, iba za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Žiline z 9. októbra 2012 sp. zn. 1 CoE 138/2012, je odvolaním
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (pozri § 9 ods. 2
O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 9. októbra 2012 sp. zn. 1 CoE 138/2012 zastavil bez toho, aby
preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová